Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3270-2005.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/3270/2005
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Centrum 13/17, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 916 297, proti povinnému R. S., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX, XXX XX Q.B., vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, 017 01 Považská Bystrica, o vymoženie 48,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie ne p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová poverený vykonaním exekúcie proti povinnej.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 08.02.2019 súdny exekútor tunajšiemu súdu oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXOdK/XX/XXXX.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Vzhľadom na uvedené skutočností ako i na to, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd exekúciu v zmysle citovaných ustanovení zákona zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie písomným podaním doručeným na tunajší súd dňa 08.02.2019, a to v celkovej výške 41,04 eur.
10. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Právna úprava trov exekúcie obsiahnutá v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku bola v tejto podobe zavedená až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012.
15. V prejednávanej veci je nepochybné, že exekučné konanie začalo podaním návrhu dňa 08.12.2005 na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej s tým, že z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie je zrejmé, že zaviazať oprávneného na úhradu trov je možné v prípade, ak a/ exekúcia je zastavená zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku - pozn. súdu) alebo b/ ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku - pozn. súdu).
16. Je tiež nepochybné, že uznesenie o vyhlásení konkurz na majetok povinného, ktoré bolo vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXN. zo dňa XX.XX.XXXX, bolo vydané až po takmer 14-tich rokoch po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
17. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na výkon rozhodnutia dňa 08.12.2005 sa súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadil ustanovením § 240 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania a nie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného až od 01.01.2012.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnenému nemožno pripočítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného neprichádza do úvahy. Rovnako neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu v priebehu exekúcie, nemohol ovplyvniť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný v čase, keď povinný ešte nebol oddĺžený. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Exekučný poriadok totiž v čase začatia exekučného konania takúto možnosť nepripúšťal. Procesné zavinenie oprávneného ako ani nemajetnosť povinného nemožno bez ďalšieho založiť ani iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie.
19. Na základe daných skutočností súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keď k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo takmer štrnásť rokov po začatí exekúcie, a preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
20. V závere súd uvádza, že hoci súdni exekútori majú právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré im vznikli s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za úkony, ktoré už vykonali, nič na tom nemení ani zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorom vznikajú proti povinnému pohľadávky. Vyhlásením konkurzu už exekútori nemajú možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Ich pohľadávky nadobúdajú charakter pohľadávok konkurzných, ktoré musia exekútori prihlásiť do konkurzu.
21. Ústavný súd k takýmto, resp. obdobným, prípadom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, súd poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70, vo veci Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v danom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.
Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.