Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/2/2022

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q.M. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zast. JUDr. Mária Jakubíková, advokát, so sídlom: Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: F. K., nar. XX.XX.XXXX, evidovaný pobyt: H. Č., X. XXX/ X, XXX XX Č., štátny občan SR, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

2.Podaním žaloby vznikla žalobcovi poplatková povinnosť, ktorá nebola splnená súčasne s podaním návrhu a preto ho súd vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok v sume 1.601,-Eur (pol. č.1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov a ). Zároveň bol navrhovateľ poučený, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví ( v znení neskorších predpisov). Právny zástupca žalobcu prevzal výzvu na doplatenie súdneho poplatku dňa 27.01.2022, avšak súdny poplatok v určenej lehote nebol zaplatený.

3.Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu doručil svoju žiadosť zo dňa 28.01.2022, v ktorej uviedol, že súdny poplatok bol určený s poukazom na ust. v z.n.p.p. a položkou č. 1 písm. a) sadzobníka. Takto určený súdny poplatok bol vyrubený súdom na sumu 1.601,-Eur. Po oboznámení sa s touto výzvou má právny zástupca za to, že súd pri určení výšky súdneho poplatku nepostupoval správne. Právny zástupca žalobcu poukázal na v z.n.p.p. Zároveň skonštatoval, že podľa predloženého znaleckého posudku je hodnota spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalobca žiada určená na sumu vo výške 5.570,41 Eur. Citoval v z.n.p.p.. „V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.“ Ako aj znenie v z.n.p.p.: „Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky4ba) orgánu podľa , elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta3a) alebo integrovaného obslužného miesta5ac) a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu k podaniu prikladajú, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe.“

Na základe vyššie uvedeného mal právny zástupca žalobcu zato, že súdny poplatok mal byť vypočítaný nasledovným spôsobom: 6,00 % z hodnoty spoluvlastníckeho podielu žiadaného žalobcom, ktorá je určená na sumu 5 570,41 Eur, t.j. 334,22 Eur, pričom táto suma má byť znížená o 70,-Eur s poukazom na ust. v z.n.p.p. na výslednú sumu 364,22 Eur.

4.V zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom (cenou podielu žiadaného navrhovateľom treba pre určenie základu poplatku rozumieť cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ uvádza, že mu patrí a nie cenu spoluvlastníckeho podielu odporcov, ani cenu celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve, a to aj vtedy, keď navrhovateľ navrhuje, aby bola celá vec prikázaná do jeho výlučného vlastníctva).

5.Ak sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania nezaplatil, a to ani dodatočne v lehote desiatich dní, súd konanie zastaví, ak už nezačal konať vo veci samej a ak o následkoch nezaplatenia poplatku poplatníka poučil (, o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Žalobca súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil, hoci bol poučený o následkoch jeho nezaplatenia a preto súd konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia zastavil.

6.Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod publikačným č. 33/1982. Stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR bolo prijaté z dôvodu rozdielneho výkladu ustanovenia o súdnych poplatkoch, ktorý zhodne s o súdnych poplatkoch ustanovoval, že základom poplatku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je cena podielu žiadaného navrhovateľom. Pre účely prijatia stanoviska Najvyšší súd Slovenskej republiky zotrval na názore vyslovenom v stanovisku zo 17. 03. 1976 uverejneného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR v zošite 6/1976, že cenou podielu žiadaného navrhovateľom v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa pre účely stanovenia základu súdneho poplatku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva treba rozumieť cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ v návrhu uvádza, že mu patrí, pretože čistá hodnota toho, čo sa navrhovateľovi dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou pôvodného spoluvlastníckeho podielu, u ktorého sa rieši len to, či sa hodnota predstavovaná týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi vo forme peňažnej výplaty, alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných účastníkov. Za cenu predmetu poplatkového úkonu rovnajúcu sa cene podielu žiadaného navrhovateľom v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba považovať hodnotu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa z dôvodu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemá žiadny vplyv na zvýšenie alebo zníženie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako to vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku zo 17.03.1976, sa rieši vždy iba to, v akej forme tento spoluvlastnícky podiel bude naďalej navrhovateľovi patriť. Z rovnakého právneho názoru vychádzal Krajský súd v Banskej Bystrici aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. aj Krajský súd Košice v rozhodnutí z 29. 02. 2012 sp. zn. .

7.Podľa obsahu žaloby žalobca svoj nárok o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho podielu, teda ako podielový spoluvlastník sa domáha zrušenia a následne vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi ním a žalovaným. Keďže uplatnený nárok vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho podielu, ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho žalobný návrh vychádza. Nemožno teda za podiel „žiadaný“ žalobcom považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel žalobcu. Takýto výklad je podávaný v Komentári k a poplatku za výpis z registra trestov, autorom ktorého je Eduard Horváth, ktorý je uznávaný aj súdnou praxou a ani súd nemá dôvod sa od neho odchýliť. So zreteľom na uvedené, je nutné považovať súdom určenú výšku súdneho poplatku za správnu a keďže žalobca si poplatkovú povinnosť nesplnil v súdom stanovenej lehote súd konanie zastavil.

8.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10.Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11.Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca napriek výzve súdu zo dňa 27.01.2022 neuhradil súdny poplatok v určenej lehote, z procesného hľadiska teda zavinil, že konanie muselo byť zastavené, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť v zmysle nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovanému by z tohto zákonného dôvodu prináležala voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%, ale vzhľadom na skutočnosť, že v konaní žalovanému žiadne trovy konania nevznikli (súd ich nemal z obsahu súdneho spisu zistené), súd postupujúc v súlade s základných princípov , zakotvujúcich procesnú ekonómiu, t.j. povinnosť súdu konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, a to bez potreby vydania ďalšieho samostatného rozhodnutia o výške náhrady (podľa ), ktorá by v danom prípade predstavovala 0,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ods. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ods. l odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.