Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-118-2019.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/118/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, B., o zaplatenie 8.921,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 21. novembra 2018, č. k. 12Csp/55/2018-110
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti tak, že žalovaný je povinný žalobcovi plniť v pravidelných splátkach po 140,- Eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej z takto určených splátok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 300,62 Eur (I), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.621,02 Eur, úroky v sume 160,92 Eur, úroky vo výške 6,90% ročne zo sumy 8.921,64 Eur od 27.6.2018 do 14.6.2018, zo sumy 8.910,26 Eur od 15.6.2018 do 16.7.2018, zo sumy 8.765,95 Eur od 17.7.2018 do 15.8.2018, zo sumy 8.621,41 Eur od 16.8.2018 do 12.10.2018, a zo sumy 8.621,02 Eur od 13.10.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania v sume 3,55 Eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.921,64 Eur od 27.6.2018 do 14.6.2018, zo sumy 8.910,26 Eur od 15.6.2018 do 16.7.2018, zo sumy 8.765,95 Eur od 17.7.2018 do 15.8.2018, zo sumy 8.621,41 Eur od 16.8.2018 do 12.10.2018, zo sumy 8.621,02 Eur od 13.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 160,92 Eur od 27.4.2018 do zaplatenia s tým, že na splnenie tejto peňažnej povinnosti určil žalovanému mesačné splátky po 120,- Eur pod hrozbou straty ich výhody v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich (II) a priznal žalobcovi tiež nárok na plnú náhradu trov konania (III).
2. Len proti výroku o lehote na plnenie tohto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Výroky rozsudku, ktorými súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie (I), uložil žalovanému povinnosť plniť (II - okrem časti výroku o paričnej lehote) a rozhodol o trovách konania (III) neboli odvolaním napadnuté (§ 379 C.s.p.); v týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 C.s.p a ust. § 367 ods. 1 a contrario a ods. 3 C.s.p.) a preto v nich nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
3. V odôvodnení rozhodnutia o lehote na plnenie súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 232 ods. 4 C.s.p. akcentoval skutočnosť, že žalovaný prestal platiť dohodnuté úverové splátky z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, následkom ktorého bol dlhodobo pracovne neschopný, a to viedlo k skončeniu jeho pracovného pomeru s jeho predchádza-júcim zamestnávateľom. Akonáhle však došlo k zlepšeniu zdravotného stavu sa žalobca podľa zistenia prvoinštančného súdu zamestnal a v splácaní úveru pokračoval. Jeho zárobkové a majetkové pomery mu však podľa záveru súdu prvoinštančného súdu neumožňujú bez vplyvu na schopnosť uspokojenia základných potrieb vlastných a svojej rodiny, zaplatenie celého žalobcom zosplatneného úveru naraz. Súd prvej inštancie v tomto smere konštatoval, že žalovaný dosahuje priemerný zárobok vo výške 491,09 Eur mesačne, z ktorého pravidelne uhrádza náklady spojené s užívaním bytu v sume 120,- Eur a odplatu za telekomunikačné služby v sume 56,- Eur. Žalovaný žije v spoločnej domácnosti s nezamestnanou partnerkou a má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére Cyntii. Iný zdroj príjmu, rovnako ako ani majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť naraz, žalovaný podľa zistenia súdu prvej inštancie nemá. Na tomto základe prvoinštančný súd uzavrel, že okolnosti, za ktorých sa žalovaná pohľadávka stala zročnou i aktuálne pomery na strane žalovaného, spravodlivo opodstatňujú netrvať na jednorazovom plnení. S prihliadnutím v tejto súvislosti tiež na zročnosť úverového záväzku súd prvej inštancie za primeranú považoval výšku mesačnej splátky v sume 120,- Eur, pri ktorej podľa jeho záveru dôjde k splneniu uloženého peňažného plnenia v čase pôvodne dohodnutej konečnej splatnosti celého úveru.
4. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu je primeranou výška mesačnej splátky 120,- Eur. Namietal v prvom rade, že takto určená splátka nedosahuje ani len výšku dohodnutej úverovej splátky, následkom čoho bol žalovaný oproti úverovým podmienkam zvýhodnený. Odvolateľ považuje za nespravodlivé, pokiaľ by usporiadanie vyplývajúce z porušenia platobnej disciplíny žalovaným malo byť preňho v konečnom dôsledku priaznivejšie oproti rozsahu povinností podľa úverovej zmluvy. Žalobca poukázal tiež na nesprávnosť úvahy prvoinštančného súdu, že pri určenej splátke 120,- Eur mesačne dôjde k splneniu úverového záväzku v čase úverovou zmluvou dohodnutého času konečnej splatnosti úveru a poukázal v tomto smere na to, že v tomto súdom prvej inštancie predpokladanom čase dôjde k splneniu výlučne len úverovej istiny, nie však žalovaného príslušenstva pohľadávky. Podľa názoru žalobcu preto súdom prvej inštancie určená splatnosť peňažného plnenia nezabezpečuje uspokojenie jeho pohľadávky v primeranom čase. Žalobca obsahom týchto odvolacích námietok uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. s návrhom, aby na jeho základe odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o lehote na plnenie, tak, že na plnenie uloženej peňažnej povinnosti určí žalovanému zákonnú lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Žalobca vymedzením odvolacieho dôvodu proti napadnutému výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia veci z hľadiska ne/naplnenia zákonných predpokladov pre určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie.
8. Podľa ust. § 232 ods. 2 až ods. 4 C.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
9. Podľa Čl. 6 ods. 2 C.s.p., súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
10. Podľa Čl. 2 ods. 1 C.s.p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
11. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný zaviazaný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta C.s.p., tiež plnenie vo forme splátok. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).
12. Súd prvej inštancie pri právnom posudzovaní veci mal citované zákonné ustanovenia i zmienené východiská právnej praxe na zreteli a pod ich vplyvom celkom správne vo svojich úvahách vyšiel z toho, že žalovaný prestal úverový záväzok splácať z ospravedlniteľného dôvodu, a že po odpadnutí tejto prekážky nie je vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného v jeho silách splniť žalobcom zosplatnený úverový záväzok naraz. Záver súdu prvej inštancie o naplnení právnou praxou aprobovaných kritérií pre určenie dlhšej ako zákonnom stanovenej paričnej lehoty, je preto i z hľadiska požiadavky zohľadnenia špecifických potrieb strán sporu, vyplývajúcich z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia (Čl. 6 ods. 2 C.s.p.) plne opodstatnený. Prvoinštančný súd správne založil svoje rozhodnutie o výške mesačnej splátky na konkrétnych zisteniach o výške žalovaným dosahovaného pravidelného príjmu o jeho majetkových pomeroch a o rozsahu životných nákladov jeho rodiny. Potiaľ jeho úvahám ohľadne primeranosti výšky určenej mesačnej splátky niet čo vytknúť. Žalobca však v odvolaní prvoinštančnému súdu celkom opodstatnene vytýka, že na skutočnosti majúce miesto v úvahách o primeranosti mesačnej splátky opomenul nazerať tiež optikou spravodlivosti (Čl. 2 ods. 1 C.s.p.). I keď je totiž zákonom predpokladané, bezpochyby spoločensky očakávané a tiež aj morálne opodstatnené pomôcť žalobcovi v procesnej situácii, v ktorej sa v prevažnej miere bez vlastného pričinenia ocitol, rozhodne nezodpovedá spravodlivosti, pokiaľ by mal byť pri dosahovaní porovnateľného príjmu ako v čase uzavretia úverovej zmluvy, prakticky zaťažený nižším platobným bremenom, než aké na seba prevzal s vedomím svojich ekonomických možností, úverovou zmluvou. Z tohto dôvodu, nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť rozhodnutia o paričnej lehote spočívala vo svojej podstate len na právnej vade a pre rozhodnutie bol daný dostatočný skutkový podklad, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene rozhodnutia o lehote na plnenie tak, že žalobcovi určil na plnenie mesačné splátky vo výške 140,- Eur, zodpovedajúce dohodnutým mesačným splátkam úveru podľa úverovej zmluvy (139,02 Eur). Takýmto usporiadaním sa podľa odvolacieho súdu dosiahne uspokojenie celej pohľadávky žalovaného v čase porovnateľnom s podmienkami úverovej zmluvy. K námietke žalobcu v tomto smere, že plnenie bude trvať neprimerane dlho, sa odvolaciemu súdu žiada pripomenúť mu bez súčasného hodnotenia vecnej správnosti rozhodnutia v tejto časti, ktoré odvolaciemu súdu v danom prípade neprináleží, že mu bol z dlhovaných peňazí súdom prvej inštancie priznaný obchodný úrok až do zaplatenia, z čoho vyplýva, že dĺžke plnenia žalovaného bude adekvátne zodpovedať i odplata žalobcu.
13. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
14. Podľa ust. § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Nakoľko rozhodnutie o paričnej lehote závisí od úvahy súdu, strany ho nevedia priamo ovplyvniť, a preto prípadné vyhovenie/nevyhovenie návrhom strán v tomto smere, a to ani v odvolacom konaní, nemožno považovať za procesný úspech či neúspech (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 926). Z tohto dôvodu odvolací súd s analogickým (Čl. 4 ods. 1 C.s.p.) použitím ust. § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.