Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-66-2017.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/66/2017
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným 1. Q., 2. Z. o vymoženie 411,85 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi priznáva trovy exekúcie vo výške 53,24 eur, na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, ktorú povinní nezaplatili napriek tomu, že im tak ukladá rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, sp. zn. RK-PC-569/16-EK zo dňa 4.8.2016, ktorý vydal rozhodca JUDr. Erik Končok. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podaním došlým tun. súdu dňa 13.7.2018 povinná v 2. rade podala súdu podnet na zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnila tým, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, dobrými mravmi, Ústavou SR a únijným právom.
3. Oprávnený sa na základe výzvy súdu vyjadril k podnetu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie. Vo svojom stanovisku uvádza, že rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne dojednané. Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdí, že povinná v 2. rade nepreukázala splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. l/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore s verejným poriadkom exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 57 odseku 1 písm. l/ Exekučného poriadku. Pre vyvodenie takýchto záverov však súd musí mať k dispozícii predovšetkým listinu obsahujúcu dojednanie, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
13. Podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
14. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
15. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonaním exekúcie vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, sp. zn, RK-PC-569/16-EK zo dňa 4.8.2016, ktorý vydal rozhodca JUDr. Erik Končok. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok zakladajú rozhodcovské zmluvy zo dňa 28.9.2012, ktorú povinní každý samostatne uzatvorili k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300051204 zo dňa 28.9.2012 uzatvorenej medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinnými.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
22. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13/EHS, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
23. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
24. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
25. Podľa prílohy Smernice Rady 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
26. Z výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS obsiahnutého v judikatúre SD EÚ, opierajúc sa najmä o závery rozhodnutia vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira, C-40/08, podľa ktorého Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských veciach sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť primeranosť rozhodcovskej doložky obsadené v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
27. Rozhodcovské zmluvy, ktoré povinní uzavreli s oprávneným sú súdom posúdené ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovujú možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v končenom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dopredu daný a spotrebitelia ju mohli len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinní ako spotrebitelia sa reálne vopred vzdali práva na účinnú ochranu, a to už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah rozhodcovskej zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
28. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predvolil v rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde a rozhodcom, ktorý si vyberie oprávnený. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by boli povinní osobitne dojednali jej obsah. Naopak, jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú povinní nemohli nijako ovplyvniť a mohli len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je vysoko pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere.
29. Predmetné rozhodcovské zmluvy súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy sú neplatné. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
30. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9.2.2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, v ktorom konštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
31. Súd teda pri posudzovaní exekučného titulu v súlade s § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovských zmlúv a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľom bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS ako aj Občianskeho zákonníka a s ustanoveniami pre ochranu spotrebiteľov, teda jej výkon je v rozpore s verejným poriadkom a z týchto dôvodov súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. l/ Exekučného poriadku zastavil.
32. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
33. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
34. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
35. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
36. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
37. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
38. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
39. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy vo výške 53,24 eur.
40. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udeleným poverením na vykonanie tejto exekúcie súdom.
41. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 12,05 eur, ktoré pozostávajú z poštovného vo výške 10,15 eur a z poplatkov (ISEB, REGOB, banky) vo výške 1,90 eur.
42. S poukazom na § 196 Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o 20 % DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 9,05 eur z priznanej odmeny a náhrad.
43. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi vyčíslil vo výške 54,29 eur. Nakoľko súdny exekútor v špecifikácii trov v exekučnom konaní požadoval priznanie trov exekúcie vo výške 53,24 eur, súd mu trovy exekúcie priznal v požadovanej výške, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného, ktorý tým, že predložil súdu materiálne nevykonateľný exekučný titul zavinil zastavenie exekúcie, preto ho súd zaviazal na úhradu trov exekúcie, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).