Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-22Pc/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľa: Q. V., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, O., štátny občan Slovenskej republiky, proti manželke: E. V., predtým R., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. J. XA, U. D., S. O., F., S. S. I. D., štátna občianka Tureckej republiky a zároveň štátna občianka tzv. Severocyperskej tureckej republiky, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania Q. V., rod. V., narodeného X.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, a E. V., predtým R., rodenej U., narodenej dňa XX.X.XXXX v Cyperskej republike, štátnej občianky Tureckej republiky a tzv. Severocyperskej tureckej republiky, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. republike, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - v osobitnej matrike Bratislava vo zväzku OM/XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štát nemá právo na náhradu výdavkov spojených s prekladmi a tlmočením.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 22.3.2018, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 22.3.2018, žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté dňa XX.XX.XXXX s E. U. v Tureckej republike, v meste/ obci Seyhan, štátnou občiankou Tureckej republiky a tzv. Severocyperskej tureckej republiky, nakoľko neplní svoju spoločenskú funkciu a je už pre manželov iba formálnym zväzkom.

2. Manželka navrhovateľa s rozvodom ich manželstva súhlasila.

3. Nakoľko z účastníkov konania je štátnym občanom Slovenskej republiky iba navrhovateľ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pričom jeho manželka je štátnou občiankou Tureckej republiky, zároveň občiankou tzv. Severocyperskej tureckej republiky, s trvalým pobytom a s bydliskom na severnej časti ostrova Cyprus, pričom manželia nikdy nemali spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky, súd skôr, než sa začal zaoberať vecou samou, musel zistiť, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie a rozhodnutie tejto veci. Napriek tomu, že Cyperská republika je členským štátom Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ“), avšak manželka navrhovateľa má trvalý pobyt, obvyklý pobyt a aj pracuje v severnej časti ostrova Cyprus, v tzv. Severocyperskej tureckej republike, suverenitu ktorej vo svete uznala iba Turecká republika, prihliadnuc na faktické rozdelenie ostrova Cyprus na severnú a južnú časť, kde vládne a iné štátne orgány Cyperskej republiky efektívne vykonávajú právomoc iba v rámci grécko- cyperskej (južnej) časti ostrova (okrem 3% územia patriacich do zvrchovanej právomoci Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska), súd na účely posúdenia právomoci slovenských súdov na konanie a rozhodnutie vo veci mal za to, že manželka navrhovateľa nie je štátnou občiankou členského štátu EÚ, nemá a ani nikdy nemala obvyklý pobyt v členskom štáte EÚ, keďže manželka navrhovateľa býva v severnej časti ostrova Cyprus, kde vládne orgány Cyperskej republiky fakticky nevykonávajú svoju efektívnu právomoc.

4. Na posúdenie právomoci súdu na konanie a rozhodnutie súd nemohol aplikovať ako kolíznu normu nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, a nemohol aplikovať ani žiadne iné nariadenie o právomoci, keďže manželka navrhovateľa nie je občiankou členského štátu EÚ a ani nemá obvyklý pobyt v členskom štáte EÚ.

5. Slovenská republika a Turecká republika nie sú súčasnými signatármi žiadnej takej bilaterálnej medzinárodnej zmluvy, ani žiadneho takého medzinárodného dohovoru, ktorý by upravoval právomoc a rozhodné právo vo veciach rozvodu manželstva s cudzím prvkom. Cudzím prvkom v danom prípade je skutočnosť, že manželka navrhovateľa nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Jedinou medzinárodnou zmluvou, ktorá bola pre súd sčasti aplikovateľná na danú vec, bola iba Zmluva medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach zo dňa 11. novembra 2004 (zverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 132/2008 Z. z. ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky), aj predovšetkým článok 2 ods. 1, ods. 2 zmluvy, podľa ktorého, štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú v konaní pred justičnými orgánmi druhej zmluvnej strany v občianskych veciach rovnakú právnu ochranu ako štátni občania druhej zmluvnej strany. Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo slobodne podávať na justičné orgány druhej zmluvnej strany návrhy v občianskych veciach za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany. 6. Nakoľko Slovenská republika neuznala suverenitu tzv. Severocyperskej tureckej republiky, nemohla s ňou ani uzavrieť žiadnu medzinárodnú zmluvu, ani byť signatárom toho istého medzinárodného dohovoru.

7. Keďže neexistuje žiadna medzinárodná zmluva ani medzinárodný dohovor, ktorý by upravoval právomoc a rozhodné právo vo veciach rozvodu manželov, ktorí sú štátnymi občanmi rôznych štátov, pričom jeden z nich nie je občanom žiadneho členského štátu EÚ, súdu neostávalo nič iné, iba aplikovať vnútroštátnu kolíznu právnou normu, ktorou je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“). Nakoľko navrhovateľ je štátnym občanom SR, právomoc slovenských súdov je daná podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., pričom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje slovenským právnym poriadkom podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona. Návrh na rozvod manželstva bol podaný na Okresnom súde Piešťany, ktorý je miestne príslušným súdom na konanie o rozvode manželstva s cudzím prvkom podľa § 40 citovaného zákona, nakoľko tunajší súd je všeobecným súdom navrhovateľa, a navrhovateľka nemá v SR všeobecný súd.

8. Vzhľadom na politickú situáciu v krajine, v ktorej býva manželka navrhovateľa, ktorá nie je štátnou občiankou žiadneho členského štátu EÚ, súd ešte pred nariadením termínu pojednávania vo veci samej predpokladal, že manželka navrhovateľa sa s veľkou pravdepodobnosťou nedostaví na pojednávanie na súd na Slovensko pre možné problémy so získaným cestovného víza, ako aj pre veľkú vzdialenosť bydliska manželky navrhovateľa od sídla konajúceho súdu. Súd preto písomne vyzval manželku navrhovateľa na presné a pravdivé odpovede na otázky, ktoré by jej inak položil počas jej výsluchu priamo na pojednávaní vo veci samej.

9. Po doručení písomnej odpovede manželky navrhovateľa na všetky súdom položené otázky vo veci, odpovede na ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie súdu vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania, súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie na deň 16.4.2019, na ktoré sa nedostavila manželka navrhovateľa, ktorá bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, ktorá ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní elektronickým podaním zo dňa 4.4.2019 s odôvodnením, že nemá vízum potrebné pre vycestovanie na Slovensko, pričom nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare“), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti manželky navrhovateľa.

10. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to sobášnym listom, fotokópiou občianskeho preukazu manželky navrhovateľa overenou apostilom, návrhom na začatie konania, písomnými vyjadreniami manželky navrhovateľa, ako aj výsluchom navrhovateľa, a z i s t i l t e n t o s k u t o č n ý s t a v :

11. Zo sobášneho listu vystaveného dňa 18.7.2017 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - osobitnou matrikou Bratislava súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Tureckej republike, v meste/obci Seyhan, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - v osobitnej matrike Bratislava vo zväzku OM/XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Navrhovateľ uzatvoril manželstvo ako slobodný, t. j. v jeho prípade ide o prvé manželstvo. E. U. uzavrela manželstvo ako rozvedená, a teda v jej prípade už nejde o prvé manželstvo. Nevesta je štátnou občiankou Tureckej republiky. 12. Z úradného prekladu fotokópie občianskeho preukazu manželky navrhovateľa, overenej tzv. apostilom, súd zistil, že manžela navrhovateľa je štátnou občiankou Tureckej republiky, narodila sa v (tzv.) Severocyperskej tureckej republike dňa 28.2.1976.

13. Navrhovateľ v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že u neho ide o prvé manželstvo a u manželky o druhé manželstvo. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti. Manželka má tri deti z prvého manželstva, z toho jedno maloleté. Manželia nikdy nemali spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky. Účastníci sa spoznali na ostrove Cyprus, kde si navrhovateľ plnil pracovné povinnosti ako profesionálny vojak. Neskôr tam navrhovateľ zostal s ňou žiť, pričom manželstvo uzavreli po asi 2- ročnej známosti z citovej náklonnosti. Manželia asi 1 a 1/2 roka žili spolu v tzv. Severocyperskej tureckej republike. V ich manželstve boli spočiatku iba bežné nezhody. Časom navrhovateľ zistil, že život na ostrove Cyprus nie je jednoduchý, nedokázal si zvyknúť na mentalitu ľudí žijúcich na severnej časti ostrova, a ako cudzinec mal veľký problém nájsť si adekvátne zamestnanie, ktoré by ho napĺňalo, z ktorého by mal aj dostatočné príjmy pre zabezpečenie rodiny. Práve z finančných dôvodov sa spolu s manželkou a s jej maloletou dcérou rozhodli vyskúšať žiť spoločne na Slovensku, čo sa napokon nestalo, pretože sa vyskytli problémy s vízami pre manželku a jej dcéru. Preto sa manželia dohodli, že navrhovateľ sa pokúsi nájsť si prácu v zahraničí, zarobiť nejaké peniaze, s tým, že medzitým bude jeho manželka vybavovať víza pre seba a pre jej dcéru. Navrhovateľovi sa dlho nedarilo nájsť si vyhovujúce zamestnanie, napokon sa zamestnal až na Slovensku, kde zostal žiť a žije dodnes. Manželke sa víza nepodarilo vybaviť. V čase podania návrhu bol od manželky odlúčený asi rok a pol, čo viedlo k vzájomnému citovému ochladeniu manželov hraničiacemu s úplným odcudzením. Obaja manželia majú už iných životných partnerov, a aj preto ani jeden z manželov nemá záujem na obnove ich manželského spolužitia, práve naopak, obaja majú záujem na rozvode ich manželstva. Od augusta 2016 navrhovateľ žije na Slovensku, jeho manželka naďalej býva na severe ostrova Cyprus, má tam stále trvalý pobyt, aj tam pracuje. Navrhovateľ sa nemieni vrátiť na ostrov Cyprus a chce sa rozviesť v Slovenskej republike, keďže je štátnym občanom Slovenskej republiky, pričom manželka s týmto postupom a s rozvodom ich manželstva súhlasí.

14. Z písomných vyjadrení manželky navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ ju informoval, že podal návrh na rozvod manželstva v Slovenskej republike, na Okresný súd Piešťany, ako aj o jeho obsahu. Uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, že je pravdou, že ich manželstvo je iba formálne. Ich vzájomné city ochladli aj preto, že sa nevideli rok a pol. Dôvodom odcestovania navrhovateľa zo spoločnej domácnosti zo severného Cypru bola neschopnosť manželov žiť spolu na ostrove podľa ich predstáv, navrhovateľ si napokon našiel prácu na Slovenku, kam sa pôvodne chceli obaja presťahovať, avšak pre množstvo prekážok nasledovalo odlúčenie, a v nadväznosti na odlúčenie nasledovalo vzájomné citové odcudzenie manželov. Súhlasila s tým, aby súd rozhodol na pojednávaní v jej neprítomnosti z dôvodu, že nemôže vycestovať na Slovensko, nakoľko nedostala víza, a už ani neplánuje ísť na Slovensko, keďže na to už nemá dôvod. Uviedla, že jej predchádzajúce priezvisko z prvého manželstva bolo R., rodné priezvisko bolo U., že je štátnou občiankou Tureckej republiky a (tzv.) Severocyperskej tureckej republiky, má úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese jej súčasného trvalého pobytu v (tzv.) Severocyperskej tureckej republike. Na území Slovenskej republiky nikdy nebola, manželia nemajú žiadne spoločné dieťa, problémy v manželstva začali vznikať už v prvých dňoch manželstva pre rozdielnu kultúru a náboženstvo. Spoločnú domácnosť nevedú a intímne sa nestýkajú od 23.8.2016. Manželka navrhovateľa nevidí žiadnu nádej na obnovu manželského spolužitia, keďže si nerozumejú.

15. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 16.4.2019 súd zistil, že ide o jeho prvé manželstvo. U manželky ide o druhé manželstvo, oženil sa s ňou ako s rozvedenou. Z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na severnom Cypre na adrese uvedenej v návrhu na začatie konania, ktorá je totožná s adresou trvalého pobytu jeho manželky. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, k prvým výraznejším nezhodám začalo dochádzať asi po pol roku od uzavretia manželstva, kedy navrhovateľ začal mať problémy so zotrvaním v tzv. Severocyperskej tureckej republike napriek tomu, že boli zosobášení v Tureckej republike. Popri týchto nezhodách si začal uvedomovať rozdiely v kultúre, v náboženstve a v celkovom zmýšľaní a uvažovaní obyvateľstva v tejto časti Cypru, na ktoré nie sú ľudia v našich podmienkach a v našej kultúre zvyknutí. Navrhovateľ sa napokon rozhodol odísť z tzv. Severocyperskej tureckej republiky, pretože sa tam cítil veľmi nepohodlne. Chcel, aby sa s ním odsťahovala na Slovensko aj jeho manželka, ktorá však viackrát menila názor na túto jeho ponuku, napokon sa rozhodla zostať na severnom Cypre. Táto nezhoda v ich manželstve je hlavnou príčinou rozvratu ich manželstva, ktorú sa manželom nepodarilo zdarne vyriešiť. Navrhovateľ je štátnym občanom Slovenskej republiky, jeho manželka je štátnou občiankou Tureckej republiky a zároveň tzv. Severocyperskej tureckej republiky, t. j. má dvojité štátne občianstvo. Jej národnosť je turecká. Manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, ani sa intímne nestýkajú po dobu 2 rokov, počas ktorej sa ani nevideli. Navrhovateľ nevidí žiadnu nádej na obnovu manželského spolužitia.

16. Súd vec p r á v n e p o s ú d i l nasledovne:

17. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

18. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Konanie o rozvod manželstva začína len na návrh jedného z manželov (§ 93 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len „CMP“/).

20. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia (§ 94 CMP).

21. Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou (§ 96 ods. 1, 2 CMP).

22. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 24. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

25. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).

26. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z manželstva. Pravidlá vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopností a možností oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18 a § 19 ZR). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva.

27. Vykonaným dokazovaním listinami, a to sobášnym listom, fotokópiou občianskeho preukazu manželky navrhovateľa overenou apostilom, návrhom na začatie konania, písomnými vyjadreniami manželky navrhovateľa, ako aj výsluchom navrhovateľa, a po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, s ú d d o s p e l k z á v e r u, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k vážnejším nedorozumeniam v manželstve začalo dochádzať už niekedy po pol roku od uzavretia manželstva pre problémy navrhovateľa zotrvať v tzv. Severocyperskej tureckej republike napriek tomu, že účastníci uzavreli manželstvo v Tureckej republike, ako aj z dôvodu, že ako cudzinec mal navrhovateľ veľmi veľké problémy nájsť si adekvátne zamestnanie, v krajine sa cítil veľme nepríjemne, nedokázal si zvyknúť na mentalitu a na uvažovanie tamojších ľudí, na ich kultúru a náboženstvo. Preto vycestoval zo severného Cypru do zahraničia za účelom získania vyššieho zárobku, napokon sa mu podarilo nájsť primeranú prácu až na Slovensku. Po dobu hľadania zamestnania v zahraničí, a následného zamestnania sa navrhovateľa v Slovenskej republike vzťahy medzi manželmi z dôvodu viac ako 2-ročného odlúčenia natoľko ochladli, že obaja si našli iných životných partnerov, nemajú už žiadny záujem na udržaní ich manželského zväzku a na obnove manželského spolužitia. K odlúčeniu manželov výrazne prispeli aj problémy na úradoch, pre ktoré manželka navrhovateľa nezískala víza pre seba a pre jej dcéru, a preto nemohla vycestovať za navrhovateľom na Slovensko, kde by sa mohli znovu pokúsiť spolu žiť.

28. Rozdielne charakterové vlastnosti manželov, odlišné názory na manželský a rodinný život, vzájomné citové ochladenie, výrazné kultúrne a náboženské rozdiely, zložitá politická situácia na severnej časti ostrova Cyprus, kde manželia spolu žili po dobu asi 1 a 1 roka, nemožnosť získať víza pre manželku navrhovateľa a jej dcéru za účelom vycestovania na Slovensko, čo by mohlo byť posledným pokusom o udržanie ich manželstva, skoro 2 a 1 - ročné odlúčenie a iní životní partneri oboch manželov sú podľa názoru súdu príčinami, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. V danom prípade súd mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, bez akejkoľvek vzájomnej citovej náklonnosti, neplniacim žiadnu zo svojich funkcií. Vychádzajúc z takto zisteného skutočného stavu a z citovaných zákonných ustanovení súd manželstvo účastníkov rozviedol.

29. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

30. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.

31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní o rozvod manželstva, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 . Nakoľko takýto návrh bol podaný, súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú zákonné výnimky, ktoré sa však nevzťahujú na daný prípad.

33. Podľa § 155 ods. 1, ods. 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

34. Manželka navrhovateľa je štátnou občiankou Tureckej republiky a tzv. Severocyperskej tureckej republiky, je tureckej národnosti a vôbec neovláda slovenský jazyk, preto súd pribral do konania prekladateľa za účelom vyhotovenia prekladov z jazyka tureckého do jazyka slovenského a naopak, ako aj tlmočníka pre prípad, že by sa manželka navrhovateľa predsa len osobne dostavila na pojednávanie na súd.

63. V tomto konaní vznikli štátu trovy spojené s tým, že súd umožnil manželke navrhovateľa konať v materinskom jazyku, pričom tieto trovy podľa § 155 ods. 2 CSP vždy znáša štát. Nakoľko štátu žiadne iné trovy konania nevznikli, súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť, že štát nemá právo na náhradu výdavkov spojených s prekladmi a tlmočením (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení rozsudku navrhovateľ sa výslovne vzdal práva na podanie tohto opravného prostriedku. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).