Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-8-2024.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom o spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX G. H., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti – pozemku KNC parc. č. 105 záhrada o výmere 419 m2, zapísaný na LV č. XX kat. územie E., obec Dolný Hričov, okres Žilina a nehnuteľnosť v podiele 1/1 p r i k a z u j e do vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.150 eur, a to na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS 1482024, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.02.2024 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným k nehnuteľnosti KNC parc. č. 105 záhrada o výmere 419 m2, zapísaný na LV č. XX kat. územie E., obec Dolný Hričov, okres Žilina s povinnosťou žalobkyne uhradiť žalovanému čiastku 2.150 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady za vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti na účet Slovenského pozemkového fondu Bratislava. 2. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným sú podieloví spoluvlastníci, žalobkyňa v podiele 3/4, žalovaný 1/4, nemá záujem na zachovaní spoluvlastníckeho vzťahu, pričom na žiadosti o odpredanie spoluvlastníckeho podielu žalovaný nereagoval. Za vyporiadanie podielu žalovaného 1/4 na ktorý pripadá výmera 104,75 m2 navrhla zaviazať ju povinnosťou vyplatiť sumu 2.150 eur, čo predstavuje hodnotu pozemku 20 eur/m2. 3. Zástupca žalovaného uviedol, že vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods.18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to
prikázaním podielového spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Zdôraznil, že v tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k predmetnej nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom na jej veľkosť, veľkosť spoluvlastníckych podielov a jej účelné využitie. 4. K výške primeranej náhrady uviedol, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce Dolný Hričov časť Peklina. Je nepravidelného obdĺžnikového tvaru s prístupom po nespevnenej miestnej komunikácii. Nachádza sa v svahovitom teréne. Žalobca na základe vyjadrenia spoločností zaoberajúcich sa predajom nehnuteľností navrhol primeranú náhradu vo výške 20 eur za m2. Zástupca žalovaného urobil interný prieskum cien nehnuteľností v katastrálnom územia E. a nakoľko v konaní nejde o model klasického komerčného predaja nehnuteľnosti, vzhľadom na svahovitosť predmetnej nehnuteľnosti považuje primeranú náhradu navrhnutú žalobcom. Primeranú náhradu žiadal zaslať na účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom 1482024. 5. Žalovaný neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súd preto spor prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 6. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. 7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 8. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zrušenie a následné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné len vedy, ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o zrušení či vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Teda z toho dôvodu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, súd po absencii dohody podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. 10. Podľa LV č. XX k.ú. G. H. je pozemok, parcela KN-C parc. č. 105 záhrada o výmere 419 m2, kat. územie E., obec Dolný Hričov, okres Žilina zapísaná v podiele 6/8 (pod r.č. 6, 8) v prospech žalobkyne a v podiele 2/8 v prospech Slovenská republiky so zápisom správy Slovenský pozemkový fond, Bratislava. 11. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z. z. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. 12. Pri vyporiadaní súd rozhoduje postupom stanoveným v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda tak, že najprv skúma možnosť reálneho rozdelenia veci a len ak to nie je možné, alebo strany dôvodne odmietajú takýto postup, prikročí k prikázaniu veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. 13. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 14. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. 15. Najprirodzenejším a zákonom preferovaným (v prvom rade) spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
16. Z geografického a priestorového zamerania pozemku je zrejmé, že jeho delenie nie je možné a efektívne, čo napokon konštatoval aj samotný žalovaný. Takto vydelený pozemok umiestnený v zastavanom území obce by nebolo možné účelne využívať a pre žalovaného by po rozdelení by vytvoril neprimerane malý a samostatne nevyužiteľný pozemok a to aj pri zriadený práva prechodu. 17. Súd pri rozhodovaní s neznámym vlastníkom vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2016, sp. zn. 6Cdo/11/2016, v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať neznámych vlastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. c) a neznámych vlastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z.z., pričom v prípade, pokiaľ sú neznámi vlastníci označení na príslušnom liste menom a priezviskom, jedná sa o neznámych vlastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. c) a súd je povinný žalobu proti takto označeným osobám prejednať a že ako zástupca týchto osôb v konaní je oprávnený konať Slovenský pozemkový fond, u žalovaného 3/ vychádzal zo správy zapísanej na liste vlastníctva a ust. § 2 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z.z.. 18. Súd preto pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prikázaniu pozemku do vlastníctva žalobcu, ktorý o prikázanie pozemku prejavil záujem. 19. Súd v súlade s návrhom rozhodol tak, že pozemok prikázal do vlastníctva žalobcu v celku, teda v podiele 1/1, nakoľko súd nerozhoduje o prikázaní podielu patriacemu jednotlivým spoluvlastníkom ale o prikázaní celej veci jednému z podielových spoluvlastníkov. 20. Súd zároveň uložil žalobcovi zaplatiť primeranú náhradu vo výške 20eur/m2, ktorá bola ustálená zhodou sporových strán aj s poukazom na ostatné predložené dôkazy. Výška hodnoty náhrady preto nebola v konaní spornou. 21. Výšku náhrady preto súd ustálil prepočtom výmery pozemku pripadajúcou na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a súčinom hodnoty náhrady. Súd uložil žalobkyni zaplatenie náhrady žalovanému na depozitný účet správcu majetku Slovenský pozemkový fond. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 25. Nakoľko žalobca sa vzdal práva na náhradu trov konania, v súlade s vôľou strán a s prihliadnutím na osobitosti konania (neznámy vlastník a nemožnosť uzavretia dohody a majetok vo vlastníctve štátu s obmedzeniami podľa zák. č. 273/1993 Z.z.) súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).