Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/114/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV BYTOV LIDICKÉ NÁM. 5 KOŠICE, so sídlom Lidické námestie 5, Košice, IČO: 42 252 148, zastúpený: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, proti žalovaným: 1/ H. X., A., o zaplatenie 2.516,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 5. októbra 2018, č. k. 22C/154/2016-113

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Len proti výroku tohto uznesenia o trovách konania podali obaja žalovaní spoločne odvolanie. Výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným zavinením za zastavenie konania žalovaných, keďže žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby po tom, čo žalovaní v priebehu konania dobrovoľne zaplatili istinu uplatnenej pohľadávky.

4. Žalovaní v odvolaní nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že procesné zavinenie za zastavenie konania spočíva na ich strane a prezentovali názor, že so zreteľom na okolnosti predchádzajúce podaniu žaloby boli v spore v konečnom dôsledku úspešní oni. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na to, že pred začatím konania žalobcovi dobrovoľne čiastočne plnili, a že pokiaľ za tohto stavu žalobca uplatnil nárok na súde, naviac bez toho, aby sa predtým pokúsil o zmierlivé riešenie spôsobu splnenia ich záväzku, žalobu je potrebné považovať za zbytočnú. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaní uplatnili odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

5. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a za správne považoval, pokiaľ zavinenie za zastavenie konania ustálil na strane žalovaných. Na margo odvolacej argumentácie žalovaných žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pred podaním žaloby odvolateľov niekoľkokrát vyzval na úhradu žalovanej pohľadávky.

6. Žalovaní sa vo svojej odvolacej replike obmedzili už len na zopakovanie podstatných častí svojej argumentácie v odvolaní. Znovu akcentovali skutočnosť, že pred začatím konania žalobcovi dobrovoľne čiastočne plnili a kriticky poukázali i na to, že žalobca uplatnil nárok na súde bez toho, aby sa pokúsil o dohodu s nimi.

7. Žalobca vo svojej odvolacej duplike argumentoval právnou neudržateľnosťou predstavy žalovaných o ich procesnom úspechu v spore a zdôraznil, že pre záver o procesnom zavinení za zastavenie konania z pohľadu ust. § 256 ods. 1 C.s.p. je v danom prípade rozhodujúcou medzi stranami inak nesporná skutočnosť, že k uspokojeniu žalovanej pohľadávky došlo až v priebehu konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

9. Žalovaní svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. učinili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania vyšiel z úvahy, že nevyhnutnosť späťvzatia žaloby vyvolali žalovaní uspokojením žalovanej pohľadávky v priebehu konania a z nej aplikáciou ust. § 256 ods. 1 C.s.p. vyvodil, že procesné zavinenie za zastavenie konania spočíva na strane žalovaných, a preto právo na náhradu trov konania patrí žalobcovi.

11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. V danom prípade súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, ku ktorému dispozičnému úkonu žalobca nad akúkoľvek pochybnosť pristúpil po tom, čo žalovaní v priebehu konania dobrovoľne uspokojili istinu žalovanej pohľadávky. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa citovaného ustanovenia zákona (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 933).

13. Tieto úvahy podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňujú ako posúdenie nároku na náhradu trov konania podľa zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p., tak aj ustálenie procesného zavinenia za zastavenie konania výlučne na strane žalovaných. Preto právnemu záveru súdu prvej inštancie, že podľa tohto zákonného ustanovenia patrí právo na náhradu trov konania žalobcovi, niet čo vytknúť.

14. Odvolacia argumentácia žalovaných, poukazujúca na predčasnosť („zbytočnosť“) žaloby vzhľadom na okolnosti, ktorej jej podaniu predchádzali, vyvolala pozornosť odvolacieho súdu tiež v smere možnosti uplatnenia na rozhodnutie o trovách konania zmierňujúceho sudcovského oprávnenia podľa ust. § 257 C.s.p.

15. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

17. Žalovaní sú vo svojej podstate nespokojní s na nich prenesenou ťarchou zodpovednosti za trovy zastaveného konania na podklade presvedčenia, že žalobca nemal pristúpiť k uplatneniu nároku na súdu za situácie, keď dobrovoľne čiastočne plnili a bez toho aby sa pred podaním žaloby pokúsil so žalovanými dohodnúť o mimosúdnom vyriešení spôsobu splnenia ich záväzku. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva pre záver o aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania v kontexte týchto argumentov žalovaných hneď niekoľko zásadných skutočností. V prvom rade k tvrdeniu žalovaných o dobrovoľnom čiastočnom plnení ich záväzku voči žalobcovi z dostupných písomností vôbec nevyplýva vážna a adekvátna snaha žalovaných o čiastočné plnenie žalovanej pohľadávky v primeraných splátkach. V tomto zmysle zo sumárnej analýzy platieb (čl. 46) vyplýva, že od vzniku najskôr splatnej časti žalovanej pohľadávky (05/2015) až do uplatnenia nároku na súde (08/2016) žalovaní uhrádzali nepravidelne už len bežné platby, pričom nad rámec zálohových platieb uhradili iba jedno mimoriadne plnenie (03/2016). Úkony žalovaných urobené v priebehu konania podľa úvahy odvolacieho súdu rozhodne nesvedčia ani o tom, aby ich platobná nedisciplinovanosť mala pôvod len v ich nesolventnosti alebo v neupravenom spôsobe plnenia ich záväzku. V tomto zmysle je z obsahu spisu evidentné, že žalovaní sa v priebehu konania aktívne a výdatne bránili v celom spektre iných dôvodov - od aktívnej vecnej legitimácie žalobcu až po správnosť vyúčtovania. Vo svetle toho, námietku žalovaných vytýkajúcu žalobcovi, že sa nepokúsil s ním pred podaním žaloby dohodnúť, objektívne vzaté nemožno inak ako považovať za celkom zrejme účelovú. Z týchto zásadných dôvodov, podľa názoru odvolacieho súdu, o výnimočnosti okolností prípadu pre možnosť aplikácie ust. § 257 C.s.p. nemožno ani len uvažovať.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných proti napadnutému výroku uznesenia o trovách konania nie je z hľadiska nimi uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným ust. § 255 ods. 1 C.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní neúspešní. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.