Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-35-2018.pdf
PDF · 133.9 KB
No categories available
29Sa/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. č. XXX., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPOU-PO-PK-69/2018 zo dňa 27.06.2018, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného č.: SPOU-PO-PK-69/2018 zo dňa 27.06.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ zo dňa 15.03.2017 s poukazom na ust. § 46 ods. 1 písm. b) a ust. § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal vdovský výsluhový dôchodok, o ktorý požiadala podľa ust. § 83 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. žiadosťou doručenou správnemu orgánu dňa 31.01.2017. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyni bol vdovský dôchodok priznaný Sociálnou poisťovňou, ústredie podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, tzn. podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na jeho výplatu trval aj po 31.12.2003, preto sa tento dôchodok v súlade s ust. § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) považuje za vdovský dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu sa po 31.12.2003 naďalej posudzuje v súlade s ust. § 264 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podľa zákona č. 100/1988 Zb., pričom túto dávku aj po 31.12.2003 vypláca a o nárokoch na ňu a jej výplatu rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 01.03.2016 zastavila výplatu výsluhového dôchodku podľa § 46 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 4 a ods. 6 a § 264 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 06.04.2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna menovanej P.. Žalobkyni nevznikol nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z., keďže odbor je príslušný rozhodovať podľa tohto zákona len o tých pozostalostných nárokoch, na ktoré vznikol nárok najskôr dňom účinnosti tohto zákona, čo znamená iba v takom prípade, ak policajt alebo príslušník Ozbrojených zborov alebo Ozbrojených síl SR bol ku dňu účinnosti tohto zákona, tzn. k 01.07.2002 aj v služobnom pomere. S poukazom na ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vdovský dôchodok by sa v prípade žalobkyne preskúmaval z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., tzn. ku dňu 01.07.2002 zároveň aj vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia. Vdovský dôchodok bol však v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. nielen priznaný, ale aj vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie.
2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie označenému rozhodnutiu správnemu orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: SPOU-PO-PK-69/2018 zo dňa 27.06.2018, ktorým s poukazom na ust. § 84 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkové a právne dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Na dôvažok vo vzťahu k námietke žalobkyne, podľa ktorej ak sa služobný pomer policajtov Železničnej polície, ku ktorým patril aj jej zosnulý manžel, riadil v čase jeho smrti zákonom č. 410/1991 Zb. a aj podľa ustanovení tohto zákona poskytnutá náhrada škody v podobe úhrady primeraných nákladov spojených s pohrebom jej manžela ako úmrtné, je zrejmé, že aj nároky pozostalých (dôchodkové dávky) v prípade smrteľného služobného úrazu policajta by mali byť posudzované podľa tohto zákona a mal by byť za ne zodpovedný Policajný zbor, žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 61/1993 Z.z., § 129, § 177 zákona č. 100/1988 Zb. konštatujúc, že rozhodnou skutočnosťou, v súvislosti s ktorou sa určovala vecná príslušnosť správneho orgánu, ktorý bol o pozostalostnej dávke, to znamená v prípade žalobkyne o vdovskom dôchodku a sirotskom dôchodku, príslušný rozhodovať podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., bolo zistenie, či sa nárok na dôchodkovú dávku, na ktorú by mal poistenec nárok v čase smrti, pričom sa z tejto dávky následne vypočítavala dávka pozostalostná (vdovský a sirotský dôchodok), posudzoval podľa II. alebo V. časti zákona č. 100/1988 Zb.. Žalovaný zdôrazňuje, že podľa II. časti zákona č. 100/1988 Zb. sa posudzovali dôchodkové nároky poistencov, ktorí neboli podľa tohto zákona považovaní za vojakov z povolania a podľa V. časti tohto zákona sa posudzovali dôchodkové nároky iba vojakov z povolania. Z dotknutých zákonných ustanovení bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že príslušníci Železničnej polície stále neboli považovaní v zmysle § 129 zákona č. 100/1988 Zb. ani v zmysle ust. § 177 citovaného zákona za príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a neboli považovaní ani za vojakov z povolania. Dôchodkové nároky príslušníkov Železničnej polície sa preto posudzovali podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Z uvedených dôvodov bola vecne príslušná na konanie a rozhodovanie o dôchodkových nárokoch odvolateľky Sociálna poisťovňa, ústredie. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou odvolateľky, v zmysle ktorej sa mal stať vdovský dôchodok priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou podľa ust. § 129 ods. 1, resp. ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. vdovským výsluhovým dôchodkom a následne ho mal vyplácať prvostupňový správny orgán. Žalovaný sa zhodol so správnym orgánom prvého stupňa, ktorý je toho názoru, že vdovský dôchodok by sa odvolateľke preskúmaval z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 zákon a č. 328/2002 Z.z. len v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z, tzn. ku dňu 01.07.2002, vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Vdovský dôchodok bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. nielen priznaný, ale aj vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie. Na základe danej skutočnosti vdovský dôchodok priznaný a vyplácaný odvolateľke Sociálnou poisťovňou tak nespĺňal základné podmienky transformácie zakotvené v ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný je toho názoru, že podmienky transformácie vdovský dôchodok vyplácaný žalobkyni nespĺňa ani podľa ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Predmetné ustanovenie nie je namieste aplikovať, nakoľko odvolateľke nebol priznaný vdovský dôchodok spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to požaduje predmetné ustanovenie, pričom odkaz, resp. poznámka č. 32 pod čiarou odkazuje napr. aj na zákon č. 73/1998 Z.z.. Podmienky vzniku nároku na prídavok k vdovskému dôchodku ako dávke výsluhového zabezpečenia boli upravené až s účinnosťou od 01.04.1998 v ust. § 214 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. tak, že prídavok k dôchodku patrí po zomrelom policajtovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku a) vdovskému dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom bol v tomto prípade zákon č. 100/1988 Zb.). Nárok na túto dávku výsluhového zabezpečenia však odvolateľke nevznikol a ani jej táto dávka nebola priznaná. K námietke žalobkyne, že spĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. a nesúhlasí so zamietnutím jej žiadosti, žalovaný udáva, že v súvislosti s posudzovaním vzniku nároku na dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. je dôležité uviesť, že prvostupňový správny orgán je príslušný rozhodovať podľa tohto zákona len o tých pozostalostných nárokoch, na ktorý vznikol nárok najskôr dňom účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.07.2002. Z dôvodu, že v danom prípade k rozhodnej skutočnosti
- k úmrtiu manžela odvolateľky došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., odvolateľka nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) citovaného zákona.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby poukazuje na skutočnosť, že dňa 08.08.1997 v Železničnej stanici Leopoldov, kde vykonával jej manžel službu ako policajt Železničnej polície pri doprovode vlaku utrpel smrteľný služobný úraz. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 765 121 8498 zo dňa 16.10.1997 podľa ust. § 46 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznala žalobkyni vdovský dôchodok, ktorý poberala aj po uplynutí jedného roka, nakoľko sa starala o syna P. K., ktorý bol nezaopatreným dieťaťom. Do dňa podania žaloby sa znova nevydala. Dňom 06.04.2016 bolo žalobkyni na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 01.03.2016 a 28.04.2016 zastavené vyplácanie vdovského dôchodku, nakoľko podľa stanoviska Sociálnej poisťovne prestala sa starať o nezaopatrené dieťa - syn prestal študovať a nespĺňala ani jednu z podmienok trvania nároku na vdovský dôchodok podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., čím jej zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa § 46 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dňom 06.04.2016. Žalobkyňa si podala žiadosť o priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku dňa 22.11.2016 správnemu orgánu prvého stupňa, ktorú žiadosť odôvodnila splnením podmienok v zmysle ust. § 46 písm. b), § 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. v nadväznosti na ust. § 129 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobkyňa v prvom rade zdôrazňuje, že všetky nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z. (01.04.1998) sa posudzujú podľa zákona č. 410/1991 Zb., teda i nárok žalobkyne. Uvedenú úvahu žalobkyne podporujú najmä ust. § 93 ods. 1, § 95 a § 98 zákona č. 410/1991 Zb.. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom správneho orgánu v tom, že policajti Železničnej polície a ich dôchodkové nároky boli posudzované podľa druhej časti zákona č. 100/1988 Zb. a nie podľa jeho piatej časti ako tvrdí žalobkyňa. Na podporu svojich tvrdení podrobne rozobrala genézu právnych predpisov najmä § 1 ods. 2, § 43 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, § 1 zákona č. 334/1991 Zb., § 177 zákona č. 100/1988 Zb. (v znení účinnom od 01.06.1992 do 31.12.2003), § 1, § 2 ods. 1 zákona č. 61/1993 Z.z. a ďalšie dôvodiac, že už od účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. boli policajti Železničnej polície prostredníctvom zákona č. 334/1991 Zb. a zákona č. 333/1991 Zb., ktoré sa vzťahovali na Federálne Policajné zbory, začlenení do sociálneho systému rovnako ako príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, resp. príslušníci Policajného zboru, takže vzhľadom na žalobkyňou citované právne normy boli začlenení do sociálneho systému podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Po rozpade federácie v roku 1993 prešli tieto nároky aj na policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 61/1993 Z.z.. Vzhľadom na to, že generálne riaditeľstvo Železničnej polície, resp. Ministerstvo dopravy SR nemalo svoj vlastný orgán sociálneho zabezpečenia, vykonávala pre neho Sociálna poisťovňa správu sociálneho systému, na čo poukázal aj Najvyšší súd SR svojim rozsudkom č.k. 4Sžso/43/2007 z 30.10.2008. Žalobkyňa ďalej namieta záver správneho orgánu, že posudzovať vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. je možné len u tých pozostalostných nárokoch, na ktoré vznikol nárok najskôr dňom účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. od 01.07.2002. Žalobkyňa s uvedeným záverom nesúhlasí, nakoľko by akceptujúc daný záver absolútne stratili opodstatnenie ustanovenia uvedené v § 129 ods. 1, 2, 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobkyňa už v čase účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. 01.07.2002 splnila nárok na priznanie výplatu vdovského výsluhového dôchodku podľa ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Nemôže byť na ujmu práv žalobkyne to, že Železničná polícia nemala v čase rozhodovania o jej vdovskom dôchodku zriadený vlastný orgán sociálneho zabezpečenia. V danom prípade má teda za to, že sa na ňu fakticky vzťahuje aj ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu spĺňala podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície pri výkone služby a v tom čase sa starala o nezaopatrené dieťa, pričom nárok na výplatu dávky jej s poukazom na § 50 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. trval aj po uplynutí jedného roku. V súčasnej dobe spĺňa podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu podľa § 46 písm. b) s poukazom na ust. § 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu. Žalobkyňa namieta závery žalovaného, v zmysle ktorého má žalobkyňa aj naďalej nárok na vdovský dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a na jeho vyplácanie je príslušná Sociálna poisťovňa. K takémuto nesprávnemu tvrdeniu žalovaného uvádza, že v rámci vzniku nového osobitného zákona o sociálnom zabezpečení policajtov poukazuje na dlhodobú správu k zákonu, kde je uvedené, že je potrebné postarať sa o pozostalých po policajtoch, preto zákonodarca umožnil to, že vdovský výsluhový dôchodok, na ktorý má nárok vdova po manželovi, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu, sa jej bude vyplácať doživotne, čo v prípade všeobecného predpisu zákona č. 100/1988 Zb. nie je možné, nakoľko jej manžel nebol príslušníkom ozbrojených síl (vojakom), ani nebol zaradený do I. pracovnej kategórie, resp. toto zaradenie sa nedá preukázať. Žalobkyňa je toho názoru, že zákonodarca, čo vyplýva aj z dôvodnej správy, v rámci ust. § 129 zákona č. 328/2002 Z.z. sledoval, aby sa všetky výsluhové dávky, medzi ktoré patrí aj vdovský dôchodok, vyplácali v prípade policajtov už len prostredníctvom Útvaru sociálneho zabezpečenia. Preto je v rámci každého ust. § 129 zákona č. 328/2002 Z.z., resp. pri dôvodoch pretransformovaný na vdovské výsluhového dôchodky vyplácané podľa § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. uvedené, že sú vyplácané z osobitného účtu a len prostredníctvom Útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva. Žalobkyňa nemôže byť ukrátená na svojich právach len preto, že nepožiadala príslušný orgán sociálneho zabezpečenia o priznanie prídavku k dôchodku.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.10.2018, v ktorom podrobnostiach obsiahol skutkové a právne dôvody svojho vyjadrenia totožne ako v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nad rámec skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný udáva, že podľa obsahu celého ust. § 129 zákona č. 328/2002 Z.z. upravujúceho transformáciu doterajších dávok a podľa usporiadania jednotlivých odsekov § 129 je nepochybné, že k preskúmavaniu podmienok podľa § 46, § 47, § 50, § 51, § 52, § 53, § 54 a § 57 došlo len v prípadoch, ak išlo o dávky, pri ktorých právna úprava toto preskúmavanie ukladala, resp. umožňovala (t.j. v zmysle § 129 ods. 1, 2, 3 a § 129 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z). Pozostalostná dávka, ktorú žalobkyňa ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. ku dňu 01.07.2002 poberala, nie je dávkou, ktorá by v zmysle § 129 podliehala preskúmavaniu z hľadiska splnenia podmienok tam uvedených zákonných ustanovení, a teda nie je ani dávkou, ktorá by sa pretransformovala na dávku výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Záverom žalovaný poukazuje, že žalobkyni zanikol od dňa 06.04.2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti jej syna len nárok na výplatu vdovského dôchodku, pričom nárok na výplatu vdovskú dôchodku sa jej obnoví, ak splní niektorú z podmienok uvedenú v § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb..
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 29.11.2018 uvádza totožné skutkové a právne dôvody, ktoré uviedla v žalobe.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 14.12.2018 poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/226/2016 zo dňa 28.11.2018 v právnej veci žalobkyne proti Sociálnej poisťovni, ústredie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX o vdovskom dôchodku poukazujúc na závery Najvyššieho súdu v danej veci, najmä záver, že zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR sa neriadilo aj ich sociálne zabezpečenie. Rovnako na záver Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. žalobkyňa nepreukázala.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
9. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ zo dňa 15.03.2017 rozhodol o žiadosti žalobkyne zo dňa 31.01.2017, doručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 31.01.2017, o priznanie vdovského výsluhového dôchodku s poukazom na ust. § 46 ods. 1 písm. b), v súlade s ust. § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že vdovský výsluhový dôchodok, o ktorý v zmysle § 83 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. požiadala žalobkyňa, žalobkyni nepriznal. O odvolaní žalobkyne voči označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu pôvodne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p.: KM-OLVS-34/2017/OPK zo dňa 12.06.2017, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol, pričom v napadnutom rozhodnutí odstránil chybu v písaní zákonného ustanovenia tak, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia text „Podľa § 46 ods. 1 písm. b)“ nahradil textom „Podľa § 46 písm. b)“. Pôvodné rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.06.2017 bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 27Sa/11/2017 zo dňa 14.03.2018 zrušené s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP s tým, že správny súd vytkol rozhodnutiu žalovaného, že charakter výrokovej časti rozhodnutia nemá povahu zmenového rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ale charakter opravy, a teda takéto rozhodnutie má skôr povahu odstránenia chýb prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru správneho súdu z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že takéto prvostupňové rozhodnutie malo byť potvrdené. V ďalšom konaní uložil správny súd žalovanému povinnosť zabezpečiť vydanie rozhodnutia o odvolaní tak, aby výrok rozhodnutia spĺňal náležitosti riadneho výroku rozhodnutia s poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Na základe uvedeného bolo žalovaným vydané rozhodnutie o odvolaní č. p.: SPOU-PO-PK-69/2018 zo dňa 27.06.2018 a súčasne bola žalobkyňa písomným podaním odboru č. p.: SPOU-OSZ-228-014/2018-VZ zo dňa 23.05.2018 upovedomená, že s poukazom na ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku vykonal odbor opravu chyby v písaní vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia tak, ako to vyplýva v zmysle záverov správneho súdu. Ďalej správny súd z administratívneho spisu zistil, že manžel žalobkyne P. K., nar. XX.XX.XXXX zomrel následkom úrazu utrpeného pri výkone zamestnania dňa XX.XX.XXXX. V čase úmrtia bol príslušníkom Železničnej polície Slovenskej republiky. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 16.10.1997 bol žalobkyni priznaný podľa § 45 a § 49 zákona č. 100/1988 Zb. od 08.08.1997 vdovský dôchodok a sirotský dôchodok (pre syna P. K., nar. XX.XX.XXXX). Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2016 zastavila s poukazom na ust. § 46 zákona č. 100/1988 Zb. a ust. § 112 ods. 4 a ods. 6 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. výplatu vdovského dôchodku od 06.04.2016 žalobkyni z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna odvolateľky P. K., nar. XX.XX.XXXX. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.03.2016 rozhodoval Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 25Sd/85/2016-49 zo dňa 08.09.2016, ktorý rozhodnutie odporkyne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č.k 9So/226/2016 zo dňa 28.11.2018 o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/85/2016-49 zo dňa 08.09.2016 rozhodol tak, že označený rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil stotožňujúc sa s právnym záverom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá zastavila výplatu vdovského dôchodku žalobkyni od 06.04.2016 dôvodiac nesplnením zákonných podmienok na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku v zmysle § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyni skutočne dňom 06.02.2016 zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa označených zákonných ustanovení, konštatujúc, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku, pričom v prejednávanej veci táto rozhodujúca skutočnosť nastala dňa 08.08.1997, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb.. Odvolací súd v označenom rozsudku zaujal právny názor, že nebohý manžel žalobkyne bol policajtom, pričom nie je správny záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že príslušník Železničnej polície SR sa považuje za policajta až účinnosťou zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.. Z pôvodného znenia zákona č. 328/2002 Z.z. totiž vyplýva, že za policajta sa považoval aj príslušník Železničnej polície SR. Ďalej konštatoval, že Železničná polícia SR bola zriadená zákonom č. 61/1993 Z.z. o zriadení Železničnej polície SR. Tento zákon v § 4 ods. 2 ustanovil, že služobný pomer policajtov Železničnej polície SR sa riadi zákonom č. 41/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, avšak Najvyšší súd SR zdôraznil, že týmto zákonom sa neriadilo aj ich sociálne zabezpečenie. Na záver Najvyšší súd konštatoval, že trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok je potrebné posúdiť s poukazom na ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom danosť podmienok, ktoré má na mysli ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku je vo veci príslušný posúdiť orgán podľa zákona č. 328/2002 Z.z., a to podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2002.
10. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom k 01.07.2002 (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov 32) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý
a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo
c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela.
Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak a) stará sa o nezaopatrené dieťa alebo b) je invalidná, alebo c) dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo d) manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka do dňa jeho úmrtia najmenej pätnásť rokov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku vznikne opätovne, ak sa vdova znovu začne starať o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) a odseku 3 je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká a) uzavretím manželstva, b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom
11. Predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o „nepriznaní“ vdovského výsluhového dôchodku. Žalobkyňa zdôvodňuje svoj nárok ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dôvodiac splnením tam označených zákonných podmienok. Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu spĺňala žalobkyňa podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície pri výkone službe a v tomto čase sa starala o ich nezaopatrené dieťa, pričom nárok na výplatu dávky jej s poukazom na § 50 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. trvalo aj po uplynutí jedného roku. V súčasnej dobe spĺňa podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu podľa § 46 písm. b) s poukazom na § 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu. Podľa jej názoru nemôže byť na ujmu jej práv ani to, že Železničná polícia nemala v čase rozhodovania o jej vdovskom dôchodku zriadený vlastný orgán sociálneho zabezpečenia. V danom prípade má teda s poukazom na uvedenú skutočnosť za to, že sa na ňu fakticky vzťahuje aj ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z..
12. Správny súd námietku žalobkyne, podľa ktorej žalobkyni prináleží nárok na priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku v zmysle ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd v tomto smere v podrobnostiach poukazuje na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku č.k. 9So/226/2016 zo dňa 28.11.2018 vo právnej veci žalobkyne proti Sociálnej poisťovni, ústredie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie o vdovskom dôchodku, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že nebohý manžel žalobkyne bol policajtom, pričom nie je správny záver odvolacieho súdu, že príslušník Železničnej polície SR sa považuje za policajta až s účinnosťou zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.. Už z pôvodného znenia zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že za policajta sa považoval aj príslušník Železničnej polície SR. Ale až v dôvodovej správe k zákonu č. 519/2007 Z.z. je uvedené, že jeho cieľom je: „zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráž, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby.“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje, že hoci bola Železničná polícia SR zriadená zákonom č. 61/1993 Z.z. o zriadení Železničnej polície SR, pričom tento zákon v § 4 ods. 2 ustanovil, že služobný pomer policajtov Železničnej polície SR sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, týmto zákonom sa však neriadilo aj ich sociálne zabezpečenie. Zatiaľ čo Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozsudku predbežne posúdil oprávnenie Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnúť vo veci žalobkyne o výplatu vdovského dôchodku, súčasne ustálil, že vo veci nároku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok je daná vecná príslušnosť žalovaného, ktorý posúdi na základe žiadosti žalobkyne danosť podmienok, ktoré má na mysli ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku. Správny súd nemal dôvod odchýliť sa od vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR v označenom rozsudku, nakoľko sa nezmenili skutkové okolnosti posudzovanej veci. Nárok žalobkyne teda nie je možné posúdiť v intenciách ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko nárok žalobkyne nespadá do premisy citovaného ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na výplatu vdovského dôchodku nebol ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. k 01.07.2002 príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, ale na výplatu vdovského dôchodku žalobkyne bola príslušná Sociálna poisťovňa. Splnenie podmienok pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku preto bolo potrebné posúdiť v intenciách ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2002.
13. V nadväznosti na ďalšiu žalobnú námietku správny súd na tomto mieste považuje za potrebné odlíšiť priznanie „nového“ nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) citovaného zákona od rozhodnutia o „priznaní nároku“ na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle deklarovania splnenia podmienok transformácie vdovského dôchodku na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v nadväznosti na ust. § 46, § 50 zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa samotného ust. § 46 písm. b) (t.j. bez súčasnej aplikácie ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.) by bolo možné rozhodnúť len o „novom“ nároku účastníka za predpokladu splnenia zákonných podmienok podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom ku splneniu daných podmienok by muselo dôjsť teoreticky najskôr dňom účinnosti zákona, t.j. k 01.07.2002. Z dôvodu, že k rozhodnej skutočnosti teda k úmrtiu manžela žalobkyne došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., žalobkyňa teda nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. ako „nového“ nároku. Vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu možno teda uvažovať len o transformácii nároku žalobkyne podľa ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s ust. § 46, § 50 zákona č. 328/2002 Z.z..
14. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá založila vznik nároku žalobkyne na vdovský dôchodok, bol deň smrti jej manžela, ktorá rozhodujúca skutočnosť v prejednávanej veci nastala dňa XX.XX.XXXX, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb.. Ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. k 01.7.2002 nárok žalobkyne na vdovský dôchodok trval, a preto bolo dôvodné posúdiť ďalší osud nároku žalobkyne v zmysle splnenia podmienok transformácie vdovského dôchodku na vdovský výsluhový dôchodok v intenciách ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko na jeho vyplácanie bola ku dňu účinnosti zákona príslušná Sociálna poisťovňa.
15. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné citovať z dôvodovej správy k ust. § 124 až 130 k návrhu zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorej: „Ide o súbor ustanovení upravujúcich transformáciu doterajších dávok do nového systému takto:
- doterajšie krátkodobo poskytované výsluhové príspevky zostávajú naďalej výsluhovými príspevkami s vopred ustanovenou dobou poskytovania,
- doterajší dlhodobo (do 60 rokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok sa stáva výsluhovým dôchodkom,
- dávky nemocenského zabezpečenia sa transformujú na dávky, na ktoré policajt alebo vojak spĺňa nárok podľa navrhovaných predpisov,
- starobné dôchodky policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer trval aspoň 15 rokov sa stávajú výsluhovými dôchodkami,
- starobné dôchodky policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer trval menej ako 15 zostávajú starobnými dôchodkami podľa predpisov o všeobecnom sociálnom poistení,
- starobné dôchodky, ktorých poberatelia boli alebo sú invalidní v príčinnej súvislosti s výkonom služby, sa v prípade naplnenia podmienky 15 rokov služby prehodnotia na výsluhové dôchodky,
- invalidné a čiastočné invalidné dôchodky sa posúdia z hľadiska nových podmienok nároku a stanú sa invalidnými výsluhovými dôchodkami alebo zostanú invalidnými dôchodkami,
- prídavok k dôchodku policajtov, ktorých služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok od 1. apríla 1998 a od 1. júla 1998 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona sa stanú výsluhovými dôchodkami,
- dôchodky za výsluhu rokov policajtov sa stanú výsluhovými dôchodkami,
- dôchodky vdovské, vdovecké a sirotské sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku a transformujú sa na dôchodky výsluhového typu alebo zostanú dôchodkami vdovskými, vdoveckými a sirotskými,
- dôchodky manželky sa nemenia“. V nadväznosti na uvedenú citáciu z dôvodovej správy k aplikovanému právnemu predpisu správny súd udáva, že z uvedenej dôvodovej správy je zrejmé, že u krátkodobo poskytovaných výsluhových príspevkov, dlhodobo poskytovaných výsluhových príspevkov, dávok nemocenského zabezpečenia, starobných dôchodkov policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer trval aspoň 15 rokov, starobných dôchodkov, ktorých poberatelia boli alebo sú invalidní v príčinnej súvislosti s výkonom služby v prípade splnenia podmienky 15 rokov služby, invalidných a čiastočne invalidných dôchodkov, prídavkov k dôchodku policajtov, ktorých služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok od 01.04.1998 a od 01.07.1998, dôchodkov za výsluhu rokov policajtov zákonodarca upravuje transformáciu uvedených dávok dôchodkového zabezpečenia bez ďalšieho ex lege k 1.7.2002. Pri dôchodkoch vdovských, vdoveckých a sirotských k transformácií na dôchodky výsluhového typu, dochádza ex lege k 01.07.2002, avšak za splnenia súčasnej podmienky existencie deklaratórneho rozhodnutia, ktorým dôjde k preskúmaniu naplnenia podmienok pre transformáciu, ktoré má na mysli ust. § 129 daného predpisu. Zo zámeru zákonodarcu, ktorý bol prejavený v dôvodovej správe, osvetľujúceho dôvody novej právnej úpravy vo vzťahu k § 129 zákona č. 328/2002 Z.z., však nevyplýva, že by určité „doterajšie“ dávky plynúce zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktoré vznikli za pôvodnej právnej úpravy a ich nárok ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. trvá, by mali byť z transformácie vyňaté.
16. Z gramatického výkladu citovaného ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. neplynie nad všetku rozumovú pochybnosť, že predmetom transformácie nie sú tie vdovské dôchodky, na výplatu ktorých je príslušná Sociálna poisťovňa, na ktoré nárok vznikol podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2002 a nárok trvá k 01.07.2002, ktoré neboli priznané spolu s príplatkom k vdovskému dôchodku. Pokiaľ žalovaný dôvodí potrebu posudzovať podľa ust. § 129 ods. 3 citovaného zákona len tie vdovské dôchodky, ku ktorým bol súčasne priznaný aj prídavok k vdovskému dôchodku a uvedenú potrebu zdôvodňuje poukazom na odkaz na poznámku pod čiarou k ust. § 129 ods. 3 zákona, správny súd uvádza, že odkaz k uvedenému zákonnému ustanoveniu na poznámku pod čiarou nie je súčasťou normatívneho textu zákona. Naviac v danom prípade ide len o príkladný výpočet zákonov, na ktorý sa uvedený odkaz vzťahuje. Pokiaľ zákonodarca mienil obmedziť transformáciu dôchodkov priznaných vdovám po príslušníkoch Policajného zboru výslovne len na vdovské dôchodky, ku ktorým bol súčasne priznaný aj prídavok k vdovskému dôchodku, nič zákonodarcovi nebránilo túto požiadavku v texte právnej normy vyjadriť jednoznačným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom majúc na zreteli zachovanie princípu predvídateľnosti práva ako imanentnej zložky právneho štátu. Z gramatického výkladu ust. § 129 ods. 3 jednoznačne neplynie, že návrh žalobkyne nespadá do dispozície danej právnej normy. Dôvodová správa uvádza potrebu skúmať podmienky transformácie vo všeobecnosti vo vzťahu k „vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom a sirotským dôchodkom“. Správny súd vychádzajúc z obsahu dôvodovej správy k aplikovanému ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dospel k záveru, že niet legitímneho dôvodu vylúčiť vdovský dôchodok žalobkyne, na ktorý jej vznikol nárok podľa právnej úpravy účinnej do 01.7.2008 (t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb.) a jej nárok nesporne trval k 01.07.2008 z prieskumu správneho orgánu z hľadiska splnenia podmienok, ktoré má na mysli ust. § 46 až § 53 a § 57 zákona č. 328/2002 Z.z..
17. Podporne v tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyjadrenie požiadavky materiálneho právneho štátu v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 341/07-38: V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z článku 1 Ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia týmito subjektmi, ktorým boli priznané (nález Ústavného súdu SR I.ÚS 17/1999). Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť tak riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, preto súd musí nielen rešpektovať právo a jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právna istota ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu je konkretizovaná v čiastkových princípoch, ktoré spočívajú v predvídateľnosti konania štátnych orgánov jasnom a určitom formulovaní zákonov ako i zákaz retroaktivity. V prípade nejasného, prípadne neurčitého formulovania právnych noriem je z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou garantovaných základných práv a slobôd nevyhnutné, aby všeobecné súdy interpretovali a aplikovali právnu normu ústavne konformným výkladom. Táto požiadavka je vyjadrená v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavný konformný spôsob interpretácie platnej a účinnej právnej normy. Pri výklade aplikácie ustanovených právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne, môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť, alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Správny súd dospel k záveru, že v danej veci ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. neobsahuje jednoznačné, pochybnosti nevyvolávajúce, vymedzenie premisy daného ustanovenia, t.j. predmetu prieskumu, predmetu transformácie, tak ako ju popisuje žalovaný, pričom dôvodová správa závery žalovaného nepodporuje. Naviac, a to je v danej veci podstatné, ústavnému konformnému výkladu ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. výkladu garantujúcemu ochranu sociálnych práv žalobkyne (t.j. práva na priznané hmotné zabezpečenie v zmysle článku 39 Ústavy Slovenskej republiky), zodpovedá výklad, podľa ktorého aj keď k vdovskému dôchodku žalobkyni nebol priznaný prídavok, resp. žalobkyňa bola po 01.07.2002 poberateľkou vdovského dôchodku bez prídavku k vdovskému dôchodku, je povinnosťou správneho orgánu aj nárok žalobkyne posúdiť z hľadiska splnenia podmienok transformácie vdovského dôchodku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok v intenciách ust. § 46 až § 53 a § 57 zákona č. 328/2002 Z.z..
18. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil, nakoľko žalovaný vychádzal z neprávneho právneho posúdenia, že skutkové okolnosti v daného prípadu nedovoľujú posúdiť transformáciu vdovského dôchodku žalobkyne podľa ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., keďže žalobkyni nebol priznaný vdovský dôchodok spoločne s prídavkom k vdovskému dôchodku. V novom konaní, rešpektujúc vyslovený právny názor správneho súdu, žalovaný opätovne o odvolaní žalobkyne rozhodne po posúdení podmienok v zmysle ust. § 46, § 50 zákona č. 328/2002 Z.z. pre transformáciu výsluhového dôchodku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok, vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré boli dané k 01.07.2002, ako aj právnej úpravy zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2002 (ku ktorému dňu, ako je zrejmé z textu ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., je potrebné posúdiť naplnenie podmienok transformácie dávky dôchodkového zabezpečenia).
19. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobkyňa mala vo veci úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.