Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/103/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Groupama Bisztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapest, Maďarsko, registrovaná súdom pre hlavné mesto ako registrovým súdom č. registrácie 01-10-041071, konajúca prostredníctvom: Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpený: Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: BONASERA, s.r.o., so sídlom Baštová 28, 945 01 Komárno, IČO: 36 772 208, právne zastúpený: Mgr. Ľubomíra Beňová, advokátka so sídlom Záhradnícka 10, 945 01 Komárno, IČO: 42 199 662, o zaplatenie 321,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/237/2013 - 159 zo dňa 24.05.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/237/2013 - 159 zo dňa 24.05.2018 p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a priznal žalovanému plnú výšku náhrady trov konania (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na § 10 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), § 12 ods. 1 písm. e), § 15a ods. 1, 2, 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 21 ods. 4, čl. 37 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009 a § 255, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť v prospech žalobcu 321,41 eura a trov konania 19 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisteným vozidlom EČ: X.-XXXK. došlo k spôsobeniu poistnej udalosti, a to na území Maďarskej republiky dňa 09.11.2009, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla patriaceho maďarskému štátnemu občanovi P.: H.. Žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 321,41 eura. Žalovaný v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. žalobcovi písomne neoznámil vznik poistnej udalosti a rovnako neposkytol súčinnosť v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.Z. (žalovaný nepostupoval podľa pokynov žalobcu uvedených v liste zo dňa 08.12.2009). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok žalobcu je nedôvodný. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu platného záväzkovo-právneho vzťahu založeného na Poistnej zmluve - zmluve o poistení zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla. V predmetnom prípade sa jedná o subjekty slovenského práva tak v osobe žalobcu ako i v osobe žalovaného. Motorovým vozidlom žalovaného poisteného u žalobcu došlo k spôsobeniu dopravenej nehody na území iného členského štátu, konkrétne v Maďarsku. Súdu prvej inštancie tak z výpovede zamestnanca žalovaného, ako i z predložených listinných dôkazov vyplynula skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v Maďarskej republike. Zamestnanec žalovaného následne na druhý deň telefonicky kontaktoval zamestnanca žalobcu - svedka P. Q., ktorý síce na ústnom pojednávaní nevedel bližšie uviesť obsah rozhovoru, resp. či došlo k oznámeniu poistnej udalosti. Každopádne však zamestnanec žalovaného do súdneho spisu založil výpis hovorov z jeho telefónu, na ktorom v rozhodnom období figuruje i mobilné číslo zamestnanca žalobcu. V ďalšej časti žalovaný súdu prvej inštancie preukázal, že likvidačnému zástupcovi žalobcu pre územie Maďarskej republiky poskytol potrebnú súčinnosť a vyplnil všetky potrebné tlačivá. Poskytol všetku súčinnosť za účelom likvidovania poistnej udalosti. O tejto skutočnosti do súdneho spisu boli založené všetky listinné dôkazy. Sám žalobca v písomnom návrhu uvádza, že k písomnému oznámeniu vzniku poistnej udalosti zo strany likvidačného zástupcu z Maďarska AVUS Kft. došlo dňa 19.11.2009 a dopravná nehoda sa stala dňa 09.11.2009. Likvidačný zástupca žalobcu pre územie Maďarskej republiky poskytol a zhromaždil všetku potrebnú dokumentáciu za účelom likvidácie poistnej udalosti. Výsledkom jeho činnosti bola skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k poistnému plneniu v prospech poškodených občanov Maďarskej republiky titulom uzatvorenej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie poznamenáva, že v danom prípade zákonodarca v ustanovení §10 zákona č. 381/2001 Z. z. ustanovuje povinnosť poistenému oznámiť vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak škoda vznikla mimo územia SR. Význam tejto uloženej povinnosti zákonodarcom spočíva v tom, aby poistený poskytol poisťovni všestrannú súčinnosť za účelom likvidovania poistnej udalosti. Žalovaný túto oznamovaciu povinnosť ohľadne ohlásenia poistnej udalosti a poskytnutia súčinnosti poskytol likvidačnému zástupcovi žalobcu na území Maďarskej republiky. Sám zástupca žalobcu v konaní 5Cb/103/2010 na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2012 uviedol, že samotná súčinnosť zo strany žalovaného by mala spočívať v tom, aby podal bližšie vysvetlenie o spôsobe nehody, najmä či dopravnú nehodu zavinil, alebo nie, a aj k okolnostiam, ktoré mohli mať vplyv na výšku škody. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalovaného došlo k splneniu zákonom požadovanej podmienky, a to oznámiť poisťovni v danom prípade jeho likvidačnému zástupcovi, ktorý je oprávnený konať za žalobcu, a to vznik škodovej udalosti do 30 dní ak vznikla mimo územia SR. Ďalším dôkazom o splnení tejto povinnosti je skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo i k poistnému plneniu pre poškodených, pre občanov Maďarskej republiky, a to prostredníctvom AVUS kft. v Maďarskej republike. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 15a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z. účinného do 31.05.2010 v zmysle ktorého likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Súd prvej inštancie uviedol, že uvedeného vyplýva, že všetky právne úkony smerujúce k likvidačnému zástupcovi tej ktorej poisťovne sa považujú za úkony vykonané priamo v poisťovni z dôvodu, že likvidačný zástupca koná v mene poisťovateľa. Uviedol, že obdobný právny záver ako súd prvej inštancie zastával i Krajský súd v Nitre v rozsudku 15Cob/148/2016, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v konaní 5Cb/103/2010 potvrdil. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol, nakoľko nie sú splnené podmienky na regresnú náhradu poistného plnenia. Zamietnutím žaloby žalobcu mal žalovaný v konaní plný úspech, z ktorého dôvodu mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. S odkazom na § 10 ods. 1 zákona o PZP uviedol, že existencia škodovej udalosti predstavuje hypotézu právnej normy, teda určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať pravidlo správania uvedené v dispozícii právnej normy. Hypotéza určuje, za ktorých okolností je subjekt povinný sa správať predpísaným spôsobom uvedeným v dispozícii. Pokiaľ existuje škodová udalosť, nastupuje pravidlo správania (dispozícia právnej normy), ktoré predstavuje povinnosť poisteného písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. Sankcia právnej normy je právnym následkom nedodržania pravidla správania uvedeného v dispozícii. Sankciu možno chápať ako určitú ujmu, ktorá postihne toho, kto pri naplnení predpokladov uvedených v hypotéze nedodrží pravidlo správania resp. právnu povinnosť uvedenú v dispozícii. V prípade nedodržania povinnosti poisteného písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky, nastupuje sankcia ustanovená v § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP v podobe nároku poisťovateľa proti poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Taktiež odkázal na znenie ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o PZP, § 2 písm. d), f), § 15a ods. 2 až 4 zákona o PZP. Uviedol, že je zrejmé, že likvidačný zástupca a poisťovateľ sú dva odlišné subjekty, pričom tento rozdiel je zákonodarcom jednoznačne zdôraznený v § 15a ods. 2 zákona o PZP v dovetku za bodkočiarkou - vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa. Písomné oznámenie poistnej udalosti zo strany žalovaného ako poisteného spoločnosti AVUS Kft. teda nemôže byť ani hypoteticky považované za splnenie si povinnosti žalovaného ako poisteného v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP voči žalobcovi ako poisťovateľovi. Oznámenie škodovej udalosti patrí medzi základné povinnosti poisteného. Lehota v trvaní 15, resp. 30 dní začína plynúť odo dňa, kedy došlo ku škodovej udalosti (dopravnej nehode), ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na plnenie poisťovne. Poistený musí poisťovateľovi oznámiť každú nehodu, pri ktorej došlo ku škode. To znamená, že poistený je povinný oznámiť každú škodovú udalosť, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla inému a na ktorú by sa v prípade zodpovednosti poisteného vzťahovalo poistenie zodpovednosti. Od splnenia tejto povinnosti poisteného neospravedlňuje ani to, že sa domnieval, že za škodu nezodpovedá. (JUDr. Fekete, I. EPI komentár k § 10 zákona 381/2001 Z. z. (od 01. 04. 2007)) Zákonodarcom uložená povinnosť poisteného voči poisťovateľovi, t.j. nie likvidačnému zástupcovi v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP nie je samoúčelná, pretože jej účelom je pôsobiť na poisteného, aby v prípade vzniku škodovej udalosti mimo územia Slovenskej republiky bezodkladne, najneskôr do 30 dní poisťovateľovi písomne oznámil vznik škodovej udalosti - t.j. písomne uviedol okolnosti zakladajúce zodpovednosť poistníka za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Od rýchlosti písomného podania týchto informácii poistníkom svojmu poisťovateľovi napr. závisí rýchlosť likvidácie poistnej udalosti a rýchlosť vysporiadania nárokov poškodeného. Likvidačný zástupca v zahraničí nie je oprávnený zlikvidovať poistnú udalosť a poskytnúť poistné plnenie bez potvrdenia zo strany poisťovateľa, že poistná udalosť je krytá poistnou zmluvou. Úlohou likvidačného zástupcu je následne po potvrdení zo strany poisťovne riešenie nárokov poškodeného (nie osoby zodpovednej za vznik škodovej udalosti), ktorý má sídlo resp. pobyt v zahraničí, pričom likvidačný zástupca nie je žiadnou pobočkou poisťovne a nenahrádza činnosť poisťovne. Oznámenie poisteného zodpovedného za vznik škodovej udalosti adresované likvidačnému zástupcovi nemôžu byť nikdy považované za oznámenie v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že by si voči žalobcovi ako poisťovateľovi splnil povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, odvolával sa len na to, že škodovú udalosť oznámil písomne likvidačnému zástupcovi žalobcu a telefonicky aj pracovníkovi žalobcu. Telefonické oznámenie škodovej udalosti nemožno v žiadnom prípade považovať za relevantné, nakoľko nenapĺňa zákonné požiadavky písomnosti daného úkonu, preto telefonickým oznámením škodovej udalosti sa povinnosť poisteného v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP nepovažuje za splnenú. Telefonické oznámenie škodovej udalosti teda nevyvoláva žiadne právne účinky. Žalovaný tiež uviedol, že povinnosť oznámiť škodovú udalosť v zahraničí prechádza z poisťovateľa na likvidačného zástupcu, čo vyplýva z viacerých smerníc a to konkrétne z bodu 11, 15 a 18 smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000, z článku 2 a článku 5 ods. 1 smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 ako i z ďalších nariadení a smerníc. Zákon o PZP je v súlade so smernicami, na ktoré poukázal žalovaný, čo vyplýva aj z prílohy č. 1 zákona o PZP, ktorú tvorí zoznam prebraných právne záväzných aktov európskej únie. Odkázal na body 11, 15 a 18 preambuly Smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 (ďalej len „Smernica 2000/26/ ES“), čl. 2 a 5 ods. tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990. Z ustanovení smerníc, na ktoré poukázal žalovaný, rozhodne nevyplýva, že by v prípade škodovej udalosti mimo územia Slovenskej republiky oznámenie škodovej udalosti zo strany poisteného likvidačnému zástupcovi bolo považované za oznámenie škodovej udalosti priamo poisťovateľovi na účely splnenia povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP. Rovnako tak nikde v uvedených smerniciach nie je ani len zmienka o tom, že by smernice zaväzovali poistené osoby zodpovedné za vznik škodovej udalosti v zahraničí oznamovať tieto škodové udalosti likvidačným zástupcom poisťovateľa v zahraničí. Žalobca poukázal na článok 4 ods. 8 Smernice 2000/26/ES.

Uviedol, že Okresný súd Komárno v odôvodnení rozsudku rovnako ako žalovaný poukázal na ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 (ďalej len „Smernica 2009/103/ES“), ktoré sa upravujú činnosť likvidačného zástupcu vo vzťahu k poškodenému pri škodovej udalosti v zahraničí, dokonca súd prvej inštancie zrejme zámerne opomenul poukázať na relevantné ustanovenia Smernice 2009/103/ES, ktoré riešia otázku, či možno likvidačného zástupcu poisťovateľa v prípade škodovej udalosti mimo územia Slovenskej republiky považovať za poisťovateľa na účely splnenia povinnosti poisteného ustanovenej v § 10 ods. 1 zákona o PZP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na čl. 21 ods. 4 Smernice 2009/103/ES, v zmysle ktorého „likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre dohodnutie likvidácie škôd.“ Žalobca upriamil pozornosť na článok 21 ods. 5 a 6 Smernice 2009/103/E. Z ustanovenia čl. 21 ods. 6 Smernice 2009/103/ES je zrejmé, že vymenovanie likvidačného zástupcu nie je ani zriadením poisťovateľa, ani jeho pobočky a ani sa nepovažuje za prevádzkareň poisťovateľa. Likvidačný zástupca je len zástupcom poisťovateľa vo vzťahu len k poškodeným osobám v prípade riešenia nárokov poškodených pri škodových udalostiach v každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom poisťovateľovi bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. V zmysle uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný doposiaľ nepreukázal, že by bol AVUS Kft. subjektom, ktorý je splnomocnený na prijímanie oznámenia poisteného v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP v prípade škodovej udalosti mimo územia Slovenskej republiky. Nakoľko likvidačný zástupca nie je poisťovateľom a oznámenie škodovej udalosti, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky likvidačnému zástupcovi poisťovateľa sa nepovažuje za splnenie si povinnosti poisteného oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi na účely § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia podľa 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Vychádzajúc z úvah súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalovaného došlo k splneniu zákonom požadovanej podmienky a to oznámiť poisťovni v danom prípade jeho likvidačnému zástupcovi, ktorý je oprávnený konať za žalobcu a to vznik škodovej udalosti do 30 dní ak vznikla mimo územia SR. Ďalším dôkazom o splnení tejto povinnosti je skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo i k poistnému plneniu pre poškodených, pre občanov Maďarskej republiky a to prostredníctvom AVUS kft. v Maďarskej republike. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v nadväznosti na skutočnosti uvedené žalobcom v predchádzajúcej časti odvolania jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvahy súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku totiž možno považovať za vnútorne rozporné, nakoľko uviedol, že žalovaný písomne oznámil škodovú udalosť len likvidačnému zástupcovi, no následne uviedol, že podľa jeho úvah došlo k splneniu zákonom požadovanej podmienky oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi, čoho dôkazom je skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo i k poistnému plneniu pre poškodených. Keďže likvidačného zástupcu nie je možné považovať za poisťovateľa na účely oznámenia škodovej udalosti poisteným a oznámenie likvidačnému zástupcovi nemožno považovať za splnenie si povinnosti poisteného oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, je zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia, ktorý je predmetom tohto konania, je v celom rozsahu dôvodný. V konečnom dôsledku tak súd prvej inštancie v rozpore s právnymi predpismi ako aj právom Európskej únie nesprávne právne posúdil postavenie likvidačného zástupcu poisťovateľa a na základe tohto nesprávneho právneho posúdenia dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný je slovenskou právnickou osobou, ktorá podniká na území Slovenskej republiky a spravuje sa zákonmi Slovenskej republiky. Žiadna okolnosť nebránila žalovanému, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, aby písomne oznámil škodovú udalosť svojmu poisťovateľovi so sídlom v Slovenskej republike v zákonom stanovenej lehote tak, ako to vyžaduje zákon PZP a všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej podľa práva Slovenskej republiky. Právny predchodca žalobcu mal zriadené obchodné miesto - pobočku aj v Komárne na Jókaiho ulici č. 38 v širšom centre mesta t.j. len niekoľko metrov chôdze od adresy sídla, ktorú mal žalovaný zapísanú v obchodnom registri v čase škodovej udalosti (Záhradnícka 10, 945 01 Komárno). Žalovaný nepreukázal v danej veci žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mu bránil písomne oznámiť predmetnú škodovú udalosť žalobcovi ako poisťovateľovi žalovaného. Rovnako žiadna okolnosť nebránila žalovanému, aby zaslal žalobcovi požadované doklady (kópiu vodičského preukazu vodiča poisteného vozidla a technický preukaz poisteného vozidla) spolu s vyplneným oznámením o poistnej udalosti tak, ako ho na to právny predchodca žalobcu vyzýval listom zo dňa 08.12.2009 v zmysle § 10 ods. 2 zákona o PZP. Z tohto dôvodu je uplatňovaný nárok žalobcu v danej veci v celom rozsahu dôvodný. Súd prvej inštancie sa snažil splnenie oznamovacej povinnosti žalovaným v súlade s § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP odvodzovať aj zo skutočnosti, že aj napriek tomu, že žalovaný oznámil škodovú udalosť len likvidačnému zástupcovi, žalobca sa o škodovej udalosti dozvedel prostredníctvom likvidačného zástupcu a uhradil poistné plnenie poškodeným prostredníctvom spoločnosti AVUS Kft. Uvedený argument súdu prvej inštancie však nemá žiadnu oporu v zákone, je v rozpore aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností. V súvislosti s opodstatnenosťou nároku žalobcu voči žalovanému si žalobca dovolí poukázať aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.03.2011, sp. zn. 3Cdo 257/2009. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu vyhovel alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, žalobca navrhuje, aby odvolací súd v súlade s § 421 ods. 1 písm. b) pripustil dovolanie proti svojmu rozhodnutiu v právnej otázke, či ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa má vykladať tak, že povinnosť poisteného písomne oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi sa považuje za splnenú aj v prípade, že poistený písomne oznámi škodovú udalosť do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky, likvidačnému zástupcovi poisťovateľa určenému poisťovateľom v súlade s § 15a zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto žiadame trovy právneho zastúpenia priznať zvýšené o DPH (Osvedčenie o registrácii pre DPH prílohou).

5. Odvolanie žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie protistrane. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe obdobného skutkového základu v súvislosti s nárokom žalovaným žalobcom, keby bola prejednávaná v súdnom konaní škoda spôsobená žalovaným pri rovnakej dopravnej nehode avšak na inom vozidle, už došlo k vydaniu rozsudku Okresným súdom Komárno pod č. k. 5Cb/103/2011-281 zo dňa 26.02.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/103/2011-308 zo dňa 07.05.2013 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod č. k. 15Cob/148/2016-377, 15Cob/149/2016-377 zo dňa 25.04.2017. Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný a s poukazom na dôkazy vykonané v konaní prvostupňového súdu navrhuje, aby odvolací súd, podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Žalobca v odvolacej replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného sa obmedzila len na konštatovanie nedôvodnosti nároku žalobcu bez vyjadrenia sa čo i len k jednému bodu odvolania. Poukázal na vykonané dôkazy, ktorými bolo preukázané, že žalovaný pravdepodobne oznámil vznik škodovej udalosti zo dňa 09.11.2009 najskôr telefonicky dňa 11.11.2011 pracovníkovi žalobcu, P. Q., ktorý túto skutočnosť, že obsahom telefonického rozhovoru bolo oznámenie škodovej udalosti, nepotvrdil, žalovaný však predložil súdu výpis hovorov z jeho telefónu, na ktorom v rozhodnom období figurovalo aj mobilné číslo pána Q.. Žalovaný nahlásil škodovú udalosť likvidačnému zástupcovi žalobcu, spoločnosti AVUS Kft. so sídlom v Maďarskej republike, ktorému poskytol všetky údaje o vzniku škodovej udalosti potrebné na vybavenie poistného plnenia a náležité posúdenie jeho oprávnenosti. Dňa 19.11.2009 oznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti likvidačný zástupca. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by žalovaný splnil svoju povinnosť stanovenú v § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť v zmysle § 10 ods. 2 zákona o PZP. Žalovaný sa nevyjadril ani k argumentácii žalobcu ohľadne rozdielu medzi poisťovateľom a likvidačným zástupcom poisťovateľa a nemožnosti stotožňovať tieto dva subjekty pokiaľ ide o splnenie si zákonnej povinnosti poisteného oznámiť' vznik škodovej udalosti v zmysle § 10 od s. 1 zákona o PZP. Žalovaný doposiaľ nepreukázal, že by AVUS Kft. ako likvidačný zástupca poisťovateľa mohol byť považovaný za poisťovateľa na účely oznámenia poisteného v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP v prípade škodovej udalosti mimo územia Slovenskej republiky. Rovnako tak žalovaný nepreukázal, že by akýkoľvek právne záväzný akt Európskej únie stanovil. Že povinnosť oznámiť' škodovú udalosť v zahraničí prechádza z poisťovateľa na likvidačného zástupcu. Nakoľko likvidačný zástupca nie je poisťovateľom a oznámenie škodovej udalosti, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky likvidačnému zástupcovi poisťovateľa sa nepovažuje za splnenie si povinnosti poisteného oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi na účely § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia podľa 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP Žalovaný nepreukázal v danej veci žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mu bránil písomne oznámiť predmetnú škodovú udalosť žalobcovi ako poisťovateľovi žalovaného. Rovnako žiadna okolnosť nebránila žalovanému, aby zaslal žalobcovi požadované doklady (kópiu vodičského preukazu vodiča poisteného vozidla a technický preukaz poisteného vozidla) spolu s vyplneným oznámením o poistnej udalosti tak, ako ho na to právny predchodca žalobcu vyzýval listom zo dňa 08.12.2009 v zmysle § 10 ods. 2 zákona o PZP. Z tohto dôvodu je uplatňovaný nárok žalobcu v danej veci v celom rozsahu dôvodný.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 16.04.2019 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku a contrario (ďalej len „CSP“). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 321,41 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy platobným rozkazom č. k. 4Rob/79/2013 - 33 zo dňa 02.07.2013, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, z ktorého dôvodu bol platobný rozkaz zrušený. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Cb/237/2013 - 131 zo dňa 25.08.2014 konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia veci 5Cb/103/2011 z dôvodu, že vo veci 5Cb/103/2011 sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na prejednávanú vec. Predmetné konanie právoplatnosť nadobudlo v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre 15Cob/148/2016 dňom 11.08.2017. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Žalobca vo svojom odvolaní neprichádza so žiadnymi novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a dostatočne odôvodnil. Všetky dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tieto konania tvoria jeden celok.

12. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že žalovaný škodovú udalosť

- nehodu, ktorá sa stala v Maďarskej republike, oznámil nielen pracovníkovi žalobcu, s ktorým komunikoval pri uzatvorení poistnej zmluvy, ale aj zástupcovi žalobcu pre likvidačné udalosti v Maďarskej republike, ktorej žalovaný poskytol podklady a potrebnú súčinnosť k likvidácii poistnej udalosti. Odvolací súd má za to, že o riadne poskytnutej súčinnosti svedčí aj žalobcom poskytnuté plnenie poškodenému v Maďarsku. Keďže škodovú udalosť zo dňa 09.11.2009 žalobcovi jeho zmluvný partner pre likvidáciu poistných udalostí v zahraničí oznámil dňa 19.11.2009, žalobca sa o vzniku škodovej udalosti dozvedel v zákonnej lehote v konečnom dôsledku na základe prvotného oznámenia žalovaným prostredníctvom svojho likvidačného zástupcu. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že v zmysle § 15a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z .z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z. účinného do 31.05.2010 likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet, teda všetky právne úkony smerujúce k likvidačnému zástupcovi tej ktorej poisťovne sa považujú za úkony vykonané priamo v poisťovni z dôvodu, že likvidačný zástupca koná v mene poisťovateľa. Odvolací súd má zato, že v predmetnom konaní nie sú splnené podmienky na regresnú náhradu poistného plnenia. Na základe vyššie uvedeného sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, a uvádza, že nedošlo k vade konania pred súdom prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a preto z uvádzaných dôvodov považuje rozsudok súd prvej inštancie za spravodlivý a zákonný.

13. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov a zhodnotení vykonaných súdom prvej inštancie, ktorým predchádzala racionálna úvaha, a preto ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, ani pre zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správnym rozhodnutiam podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 387 ods. 2 CSP, za konštatovania dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý tvoril spoľahlivý základ pre posúdenie veci a jeho právne zhodnotenie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.