Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-16-2018.pdf
PDF · 95.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3Csp/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO 31575951, proti žalovanému E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. T. XXX, o zaplatenie 1.815,40 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
1.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.815,40 eura, úroky vo výške 60,40 eura, úroky z omeškania vo výške 0,78 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.815,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %,
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.04.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.815,40 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 10.11.2016 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 18.10.2024. V zmysle bodu 1.1. zmluvy, boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj obchodné podmienky banky, a to Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s., a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, boli v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti boli v uvedených obchodných podmienkach. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravovala zmluva v bode 1.2. v spojení s VOP a OP, z ktorých vyplývalo tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov boli rovnaké a boli určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platilo aj pre údaje o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých boli tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, boli teda uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nebolo zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy, boli uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplývalo, že nebolo možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené záviselo od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýval zo zásad spoplatňovania, ktoré boli súčasťou Sadzobníka poplatkov, a ktoré stanovovali, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádzala, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V tomto ohľade odkázal na prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to uznesenie z 22.februára 2018 č.k. X B. XXX/XXXX. Ďalej uviedol, že si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 22.02.2018 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v súlade s úverovou zmluvou a obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia. Druhou upomienkou zo dňa 20.12.2017 upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a požiada ho o zaplatenie celej pohľadávky. Ďalej uviedol, že jeho pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala 1.936,58 eura a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.815,40 eura, pričom žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur a do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 184,60 eura, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1.815,40 eura (poskytnutá suma 2.000,- eur mínus splátky istiny spolu vo výške 184,60 eura). Okrem toho žiadal aj úroky vo výške 60,40 eura, ktoré bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 9,50% ročne vyplývala zo zmluvy. Ďalšou položkou boli úroky z omeškania vo výške 0,78 eura, pričom každá omeškaná dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne. Ďalej uviedol, že žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Z dôvodu prehľadnosti uplatňovaného nároku žalobca v petite rozdelil požadované úroky do zosplatnenia (vyčíslené pevnou sumou) a po zosplatnení tak, že zmluvné úroky z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia vyčíslené pevnou sumou - naakumulované zmluvné úroky z neuhradenej istiny do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroky z omeškania z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia vyčíslené pevnou sumou, zmluvné úroky z nezaplatenej istiny po zosplatnení. Žalobca úroky uplatnil odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia, úroky z omeškania z nezaplatenej istiny po zosplatnení
- žalobca uvedené úroky požaduje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia, úroky z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení - žalobca úroky požaduje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia. K uplatneným úrokom z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatenia žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.XCob/ XX/XXXX zo dňa 27. 03. 2008. K uplatnenému zmluvnému úroku po zosplatnení uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na to, že mu patria úroky aj po zosplatnení, pretože Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V zmysle uvedeného žalobca odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. XXCo/XX/XXXX-XX zo dňa 31. 01. 2017. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných zväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Taktiež žalobca poukazuje na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom v omeškaní dlžníka. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Uviedol, že k vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí č.k. XX B. XXX/XXXX zo dňa 21. 08. 2014.
2.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní potvrdil poskytnutie úveru zo strany žalobcu. Uviedol, že asi po pol roku od poskytnutia prestal úver splácať, pretože prišiel o príjem z druhého pracovného pomeru a okrem tohto úveru má aj ďalšie úvery, jeden poskytnutý bankou na prestavbu domu vo výške 25.000,- eur, ktorý spláca po 372,- eur mesačne a dva úvery poskytnuté nebankovými subjektmi, prvý spláca po 50,- eur a druhý po 125,- eur mesačne. Vzhľadom na výšku svojho príjmu 750,- eur, bol ochotný zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach najviac po 150,- eur mesačne.
3. Súd vec prejednal podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný.
4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením žaloby, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to úverovou zmluvou č.XXXXXX zo dňa 10.11.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko a.s. (ďalej len VOP), Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, Sadzobníkom poplatkov, druhou upomienkou, výzvou na predčasné splatenie úveru, stavom omeškaných splátok na úvere, prehľadom splácania, prepočtom zmluvných úrokov do zosplatnenia, prepočtom úrokov z omeškania do zosplatnenia a zistil tento skutkový stav veci:
5. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 10.11.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti. Podľa názoru súdu táto zmluva obsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (bola dohodnutá úroková sadzba, RPMN, celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, priemerná hodnota RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného žalobca výzvou zo dňa 22.02.2018 oznámil žalovanej strane uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka, a to zosplatnenie úveru. Zároveň vyzval žalovaného na uhradenie vzniknutého dlhu v celom rozsahu najneskôr do 04.03.2018.
6.1.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6.2. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6.3. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
6.4. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
6.5. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
6.6. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
7. Zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval žalobou uplatnené nároky, je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, takže na právne vzťahy strán sporu je potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Obchodného zákonníka, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
8. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyhovel súd žalobe žalobcu čo do zaplatenia sumy nezaplatenej istiny vo výške 1.815,40 eura (poskytnutá suma úveru 2.000,- eur - uhradené splátky istiny žalovaným do dňa zosplatnenia), čo do zaplatenia úrokov vo výške 60,40 eura (9,50 % dohodnutý ročný úrok v zmysle zmluvy bol žalovaný povinný tento splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia), do úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 1.815,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia (z dôvodu omeškania žalovaného), do úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy úrokov 60,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške ročne z nezaplatenej sumy istiny 1.815,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia (podľa §369 Obchodného zákonníka), ako aj z nezaplatených úrokov 60,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia. Okamih omeškania sa viaže na deň nasledujúci po dni 22.02.2018. (predstavujúci deň predčasného zosplatnenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému).
9.Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 9,50% ročne z nezaplatenej istiny 1.815,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca tvrdí, že jeho nárok na zaplatenie úrokov trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie (teda aj po zosplatnení úveru), pričom vychádza z druhej vety § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tento nárok je však potrebné posudzovať v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky, ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedené ustanovenia právnej normy (spolu s § 497 ObZ) teda explicitne upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva, že úroky z úveru patria len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov vyššieho stupňa, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Q. sp.zn.XXCo/X/ XXXX z 19.12.2018, Krajského súdu v Ž. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 31.07.2012 alebo sp. zn. XCo/XXX/ XXXX zo dňa 28.06.2016, Krajského súdu v Q. zo dňa 30.11.2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v T. T. zo dňa 12.05.2015 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako S. XX/XX, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do dňa predčasnej splatnosti. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. O..Ú. XXX/ XXXX-XX zo dňa 18.09.2012, ktorý považoval výklad krajského súdu (aj okresného súdu) za ústavne akceptovateľný s tým, že okresný aj krajský súd v prejednávanej veci vyslovil právny záver, podľa ktorého dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Pokiaľ teda veriteľ, v danom prípade žalobca, pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, nie úrokov z úveru. Ústavný súd SR v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
10. Súd vzhľadom na uvedené prvým výrokom rozsudku rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.815,40 eura, úroky vo výške 60,40 eura, úroky z omeškania vo výške 0,78 eura, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.815,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 60,40 eur od 23.02.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 150,- eur. Splátky určil v súlade s ust. § 232 ods. 3, ods. 4 C.s.p. Súčasne určil aj podmienky zročnosti splátok a rozhodol o následkoch omeškania splnením jednej splátky. Prihliadol tak na majetkové, zárobkové, osobné pomery, ako aj ďalšie dlhy žalovaného, tiež na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného - žalobcu. Určením takéhoto spôsobu splatnosti pohľadávky nebudú nad mieru dotknuté jeho záujmy, pri riadnom splácaní bude dlh žalovaného voči nemu splnený do 1 roka a v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stane zročným celý nesplatený dlh. Druhým výrokom rozsudku s poukazom na uvedené dôvody, súd rozhodol tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol (zaplatenie úrokov 9,50% ročne zo sumy 1.815,40 eura od 23.02.2018 do zaplatenia).
11. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Súd tretím výrokom žalobcovi ako v spore úspešnej strane priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. Vychádzal z pomeru jeho úspechu v tomto spore, keďže žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti žaloby čo do príslušenstva k priznanej sume, a to v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.