Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_7CoP-22-2019.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Subarea
7CoP/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, proti odporcovi: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Spolková republika Nemecko, štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, t.č. J., právne zastúpený spoločnosťou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, o zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 28. januára 2019, sp. zn. 40Pc/5/2017-140, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.475,73 € p o t v r d z u j e s tým, že uloženú povinnosť odporca splní do troch dní.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v súlade s ust. § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) uložil odporcovi - štátnemu občanovi Spolkovej republiky Nemecko, povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na zabezpečenie výživy dieťaťa - M. E. G., nar. XX.X.XXXX sumu 1.475,73 €, do 30 dní od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia. Dospel k záveru, že boli naplnené podmienky pre vydanie rozhodnutia, nakoľko mal preukázanú vysokú mieru pravdepodobnosti, že označený odporca S. J. môže byť otcom dieťaťa - maloletého M. E. G., nar. XX.X.XXXX z navrhovateľky. Označený muž a navrhovateľka ako spolupracovníci na spoločnom pracovisku na A. mali podľa tvrdenia navrhovateľky intímny pomer, uvedená skutočnosť nebola účinne popretá. O intímnom pomere označeného muža a navrhovateľky svedčí aj priložená korešpondencia. Na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 25Pc/22/2017 prebieha konanie na návrh navrhovateľky ako matky o určenie otcovstva voči S. J. k maloletému M. E. G., narodenému dňa XX.X.XXXX z matky W. G.. Konanie o určenie otcovstva do vydania rozhodnutia o nároku podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine v predmetnom konaní, nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Bola založená právomoc súdu Slovenskej republiky a v tomto zmysle Okresnému súdu Žilina na konanie podľa oddielu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001“) podľa článku 3 a 14 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“). Rozhodné právo Slovenskej republiky bolo dané v súlade s článkom 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, podľa článku 1 a článku 3 Rozhodnutia Rady (ES) z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ ES), tento protokol určuje rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinného vzťahu, rodičovstva, manželstva alebo švagrovských vzťahov, vrátane vyživovacej povinnosti voči dieťaťu bez ohľadu na osobný stav rodičov.
2. V súlade s podaným návrhom navrhovateľky datovaným a doručeným súdu prvej inštancie 6.2.2017, navrhovateľka žiadala, okrem iným nárokov, aj uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť príspevok na
zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by jej patril nárok na materskú dovolenku, t.j. 37 týždňov a to vo výške 600 € mesačne. Pre naplnenie podmienok vyššie uvedenej právnej vety § 74 ods. 2 Zákona o rodine vychádzal z podmienok § 166 ods. 1 veta druhá zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“), v zmysle ktorého, osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov, čo predstavuje 259 dní a cca 8,63 mesiaca. Za primeranú výšku výživného, vzhľadom na tvrdený a predpokladaný príjem povinnej osoby, považoval sumu 171 € mesačne, ktorá predstavuje 50% najnižšej výšky výživného podľa tzv. Düsseldorfer Tabelle stanovenej na sumu 342 €. Za obdobie 8,63 mesiaca na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu (§ 166 ods. 1, § 167 ods. 1, § 167 ods. 2 Zákonníka práce) celkovo priznal navrhovateľke sumu 1.475,73 €.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že sa necíti byť biologickým otcom maloletého M. E. G., narodeného zo vzťahu s navrhovateľkou. O otcovstve k uvedenému dieťaťu nie je presvedčený. Súčasne prebieha aj konanie o určenie otcovstva na tunajšom súde č.k. 25Pc/22/2017. Nebol preto dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, obzvlášť, ak navrhovateľka podala návrh ešte vo februári 2017. Nie je pravdou, že by otcovstvo k maloletému dieťaťu nepopieral a teda, že je tzv. pravdepodobným otcom. V tomto konaní sa písomne nevyjadril a nie je správna úvaha súdu o jeho údajnom uznaní otcovstva, či jeho nepopretí. Otcovstvo neuznal ani v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25Pc/22/2017. Súd preto dospel k nesprávnej úvahe o pravdepodobnosti jeho otcovstva, ktorá je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie nárokov podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine. Namieta aj výšku priznanej sumy, keďže súd vychádzal výlučne z navrhovateľkou tvrdených skutočností. Nezisťoval, aký mala navrhovateľka skutočný príjem počas materskej dovolenky, či poberala dávky sociálneho systému zo Švajčiarska, kde pred pôrodom pracovala. Primeranosť pri vymeriavaní príspevku súd musí posúdiť vo vzťahu k možnostiam otca ako aj vo vzťahu k potrebám matky. V tejto súvislosti súd neuviedol, ako prihliadol na jeho aktuálne príjmy a výdavky a či výška výživného odzrkadľuje reálne potreby maloletého dieťaťa. Z obsahu výroku nie je zrejmé, aká presná čiastka je nárokom matke na jej výživu, aká je nákladmi spojenými s tehotenstvom a aká je sumou na zabezpečenie výživy dieťaťa, keďže sa jedná o odlišné nároky. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
4. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal včas (362 ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov podľa § 65 a § 66 CMP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.
6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 1.475,73 € titulom sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa - maloletého M., nar. XX.X.XXXX, v zmysle § 74 ods. 2 Zákona o rodine, je správny.
7. Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného osobitného predpisu. 15)
8. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o nároku navrhovateľky vyjadrenej v poslednej vete (za spojovníkom „a“) § 74 ods. 2 Zákona o rodine - sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu (15 je odkazom na Zákonník práce, ktorého ustanovenia citoval súd prvej inštancie v bodoch 32., 33. a 34. odôvodnenia). Aktívne legitimovanou k podaniu návrhu v zmysle vyššie citovaného § 74 ods. 2 Zákona o rodine je tehotná žena, t.j. návrh na začatie konania musí byť podaný najneskôr do pôrodu dieťaťa. Je zrejmé, že navrhovateľka je aktívne legitimovanou osobou (účastníkom), keďže návrh podala na súde dňa 6.2.2017, t.j. pred narodením maloletého M. E. G. (narodeného XX.X.XXXX). Čiastka na výživu dieťaťa,
ktoré sa má narodiť (a ktoré sa po podaní návrhu narodilo) by sa mala stanoviť jednak s ohľadom na skutočnosť, že ide o neodkladné opatrenie chápané (špecificky) v zmysle podmienok § 74 ods. 2 Zákona o rodine. Ak návrh na začatie konania bol podaný najneskôr do pôrodu dieťaťa, nie je podstatné, či o návrhu bude súd rozhodovať ešte pred narodením dieťaťa alebo neskôr (R 64/1965).
9. Pasívne legitimovaný je muž, ak jeho otcovstvo je pravdepodobné. Súd sa teda v konaní nezaoberá určením otcovstva, ale len skúma, či je daná pravdepodobnosť otcovstva žalovaného muža, t.j. najmä, či sa s matkou dieťaťa intímne stýkal v tzv. kritickej dobe. V priebehu tohto konania nebolo spochybnené, že navrhovateľka sa s odporcom osobne pozná, že pracovali v rozhodnom období na jednom pracovisku a že podľa tvrdenia matky mali v rozhodnom období intímny styk, na základe ktorého mohlo dôjsť k splodeniu, neskôr narodeného M. E. G., nar. XX.X.XXXX. Tvrdenie navrhovateľky podporne potvrdzuje aj podanie návrhu o určenie otcovstva k maloletému M. E. G., narodenému XX.X.XXXX, v ktorom navrhovateľka za otca maloletého M. E. G. označila odporcu S. J., nar. XX.XX.XXXX.
10. Súd prvej inštancie správne stanovil výšku priznanej sumy na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov, počas ktorej by navrhovateľke patrila materská dovolenka podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce (osobitného predpisu). Vzhľadom k tomu, že v prípade povinnej osoby (odporcu) sa jedná o cudzieho štátneho príslušníka, možno pri rozhodovaní o výške sumy vychádzať len z potencionality príjmu danej osoby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že suma priznaná podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie má charakter neodkladného opatrenia, by mala byť stanovená s ohľadom aj na chápanie pojmu výživného pre maloleté deti (širšie poňatie v zmysle § 62 Zákona o rodine). Preto, i keď sa na nároky úspešne uplatnené podľa ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine hľadí ako na nároky definitívne priznané, nedá sa vylúčiť aj ďalšie konanie o tomto nároku na základe podaného návrhu na určenie otcovstva (§ 110 CMP). V prípade, ak otcom dieťaťa nebude určený muž (ktorého otcovstvo bolo pravdepodobné) môže taktiež prichádzať do úvahy postup podľa ust. § 79 ods. 1 Zákona o rodine (R 21/1987).
11. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie odporcu, že nie je zrejmé, o ktorých nárokoch v ustanoveniach § 74 ods. 1 alebo § 74 ods. 2 Zákona o rodine súd prvej inštancie rozhodol, a to aj vzhľadom na podaný návrh na prerušenie konania. Je zrejmé, že porovnaním obsahu výroku (enunciátu) uznesenia súdu prvej inštancie s jeho dôvodmi (bod 40.) vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o jednom z uplatnených nárokov navrhovateľky - v zmysle § 74 ods. 2 posledná veta (za spojovníkom „a“) Zákona o rodine ...„o sume potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu“. O ostatných uplatnených nárokoch navrhovateľky v zmysle § 74 ods. 1 alebo ods. 2 Zákona o rodine na základe predmetného rozhodnutia súd prvej inštancie nerozhodoval. Bolo oprávnením súdu prvej inštancie o nároku navrhovateľky rozhodnúť, keďže v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, nebolo skončené konanie o určenie otcovstva označeného muža k maloletému M., narodenému XX.X.XXXX, vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 25Pc/22/2017, na základe podaného návrhu navrhovateľky z 11.7.2017.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže bola daná právomoc Krajského súdu v Žiline ako odvolaciemu súdu rozhodnúť o podanom odvolaní odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, tak, ako boli podrobne citované v bodoch 9. - 15. odôvodnenia súdu prvej inštancie, z dôvodu naplnenia podmienok uvedených v § 74 ods. 2 Zákona o rodine, uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.
13. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
15. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie, v procesnej teórii nazývaná ako paričná lehota, začína plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia. Lehota stanovená v § 232 ods. 3 CSP je tri dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu.
16. Súd prvej inštancie nesprávne stanovil lehotu na plnenie „do 30 dní od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia“, a to v zmysle § 332 ods. 1 CSP. V danom prípade súd nerozhodoval o neodkladnom opatrení podľa tretej hlavy, prvý oddiel CSP (§ 324 - § 344 CSP), ale na základe podmienok § 74 ods. 2 Zákona o rodine, vo vzťahu ktorému je pri rozhodovaní súdu (rozsudkom alebo uznesením) o splnení povinnosti, dôvodné aplikovať vyššie citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)