Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/66/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: mal. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX/XX, Y., zastúpený zákonnou zástupkyňou C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX/XX, Y., právne zast.: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nová Doba č. 489/15, Nižná, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého č. 2, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/XX, B. C., v rade 2/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX/X, v rade 3/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX/X, v rade 4/ mal. V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/XX, B. C., zastúpený matkou - ďalšou účastníčkou konania v rade 1/, ďalší účastníci konania v rade 1/ - 4/ právne zastúpení: Mgr. Samuel Dorociak, advokát so sídlom J. č. XXX/X, B. C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: VoÚ 119/2017/Fi zo dňa 23.04.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. VoÚ 119/2017/Fi zo dňa 23.04.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 4/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor rozhodnutím Č. k.: V 1272/2017-6 zo dňa 08.06.2017 podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov: T. T. a I. T.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že dňa 16.05.2017 podal žalobca zastúpený zákonnou zástupkyňou C. Y. návrh na zápis vlastníckeho práva do KN z Dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi T. T. a I. T.. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM manželov boli: rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku C-KN parc. č. 580/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, evidovaný na LV č. XXXX kat. úz. P.. Rozsudok č. k. 9P/18/2012-58 Okresného súdu Ružomberok o rozvode manželstva účastníkov dohody nadobudol právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX, ktorým zaniklo BSM manželov. Správny orgán prvého stupňa poukázal na ust. § 149 ods. 1, § 150, § 149 ods. 4, § 149a Občianskeho zákonníka dôvodiac, že dohoda o vyporiadaní BSM bola medzi manželmi uzavretá 05.07.2014, avšak návrh na vklad vlastníckeho práva bol doručený do KN dňa 16.05.2017, teda po uplynutí troch rokov od zániku BSM. Tri roky uplynuli dňom 07.05.2015. Ďalej poukázal na ust. § 122 ods. 2, § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že návrh na vklad bol podaný v čase, kedy už nastala nevyvrátiteľná právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov.

K vyporiadaniu BSM dochádza dňom, ku ktorému nastupujú účinky vkladu. Právne účinky pri dohode o vyporiadaní BSM nastávajú až po vydaní právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Ak návrh na vklad nie je podaný v trojročnej lehote, nastupuje nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní BSM podľa § 149 ods. 4 OZ, aj keď dohoda bola uzatvorená pred uplynutím lehoty. S poukazom na ust. § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, ust. § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že návrh na vklad nebol podaný účastníkom konania v súlade s § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže bol podaný žalobcom zastúpeným zákonnou zástupkyňou - matkou. Podľa predloženého úmrtného listu jeden z účastníkov zmluvy zomrel XX.XX.XXXX, a to I. T., nar. XX.XX.XXXX, čiže pred začatím konania o povolení vkladu. Dňom úmrtia teda stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa dohody o vyporiadaní BSM sa síce bývalí manželia dohodli, že uvedený nehnuteľný majetok nadobudne I. T. (otec žalobcu) do svojho výlučného vlastníctva, avšak z dôvodu, že smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, správny orgán prvého stupňa už nemôže povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech nebohého I. T..

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo: VoÚ 119/2017/Fi zo dňa 23.04.2018, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 in fine zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobcu zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí. Stotožnil sa s dôvodmi pre zamietnutie návrhu na vklad, a to pre nespôsobilosť jedného z účastníkov dohody mať práva a povinnosti, t. j. stratu právnej subjektivity, uplynutie lehoty na vyporiadanie BSM, nastúpenie právnej domnienky o vyporiadaní, ako aj potrebu schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Poukázal na ust. § 7 ods. 1, 2, § 23, § 28 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že I. T. v čase podania návrhu na vklad dňa 16.05.2017 nemal spôsobilosť na páva, nakoľko dňa XX.XX.XXXX zomrel. Naviac právny úkon zákonného zástupcu maloletého sa stáva perfektným až schválením súdu. Rozhodnutie, ktorým súd právoplatne schváli právny úkon zákonného zástupcu maloletého musí byť neoddeliteľnou súčasťou listiny, podľa ktorej má byť zapísané právo do KN. Žalovaný poukazuje na súvisiacu súdnu prax (R 67/1970), v zmysle ktorej právny úkon uzavretia dohody dedičov urobený zástupcom dediča, ktorý nemá sám spôsobilosť na právne úkony, potrebuje na svoju platnosť vždy schválenie opatrovníckym súdom. Právny úkon maloletého S. T. nebol perfektný, nakoľko nebol schválený súdom. S poukazom na ust. § 149 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka žalovaný konštatuje, že trojročná lehota obsiahnutá v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka má hmotnoprávnu povahu a zároveň ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Do jej uplynutia sa musí buď uzavrieť dohoda o vyporiadaní BSM alebo podať žaloba na súde. Ak trojročná lehota uplynula pred úmrtím poručiteľa, zaradí sa do dedičstva len majetok, o ktorom podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že prislúcha poručiteľovi, a to i v tom prípade, že konanie o vyporiadaní BSM pokračovalo po úmrtí poručiteľa a bolo zastavené až v dobe, kedy už prebiehalo dedičské konanie. Ohľadom nehnuteľností zakladá márne uplynutie trojročnej lehoty nevyvrátiteľnú právnu domnienku vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva do KN na základe dohody bývalých manželov o vyporiadaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria BSM manželov, podaný po uplynutí troch rokov od zániku BSM, bol podaný v dobe, kedy už nastala nevyvrátiteľná právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, teda právny vzťah vylučuje, aby jeho účastníci (podieloví spoluvlastníci) uzavreli dohodu o vyporiadaní - v tejto dobe už neexistujúceho BSM. Žalovaný poukazuje na súvisiacu rozhodovaciu prax súdov ČR (napr. Krajského súdu v Ostrave č. k. 22Ca 671/1995 zo dňa 27.06.1996), podľa ktorého k vyporiadaniu BSM dochádza dňom, ku ktorému nastupujú účinku vkladu. Ak vkladový návrh nie je podaný v trojročnej lehote, nastupuje domnienka o vyporiadaní podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, aj keď dohoda bola uzavretá pred uplynutím predmetnej lehoty. Žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 30.08.2000 sp. zn. I. ÚS 412/2000, z ktorého dôvodí, že k vyporiadaniu BSM, ktorého predmetom sú tiež nehnuteľností zapísané v katastri nehnuteľností, dochádza dňom, ku ktorému nastupujú účinky vkladu. Z tohto dôvodu musí byť najneskoršie posledný deň lehoty, určenej na vyporiadanie, podaný návrh na vklad. Ak návrh na vklad nebol podaný, uplynutím lehoty nastúpila domnienka o vyporiadaní zakotvená v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, aj keď dohoda o vyporiadaní bola uzavretá.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvej žalobnej námietke žalobca namieta nesprávnosť právnych záverov žalovaného pri aplikácii ust. § 149 ods. 1 a ust. § 149a Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že domnienka transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. Dohoda, ktorá sa predkladá na zápis do KN, musí byť v prvom rade platná s tým, že vkladom do katastra nadobúda účinky a nie účinnosť, ktorá už existuje u platného právneho úkonu. Tieto vlastnosti má dňom uzavretia. Z uvedeného plynie, že pre povolenie vkladu prvostupňový správny orgán musí mať preukázanú existenciu platnej a účinnej dohody uzavretej v zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehote. V prejednávanej veci k transformácii BSM nedošlo, nakoľko v lehote troch rokov od zániku BSM I. T. a T. T., rod. P. došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad. Hoci v ust. § 149a Občianskeho zákonníka sa uvádza, že dohody medzi manželmi týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, BSM manželov je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva. Nemožno tiež zabúdať na rozdiel medzi vecno-právnymi a obligačnoprávnymi následkami účinnosti zmluvy. Zo zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzný. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy ( ku vzniku vecnoprávnych účinkov, ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra), sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 153/2009, 3Cdo 29/2010, 6Cdo 188/2010). Od účinnosti zmluvy treba preto rozlíšiť účinky zmluvy. Účinkami zmluvy treba rozumieť dosiahnutie právnych následkov - dôsledkov zmluvy, ktoré sa ňou sledovali. Ak je platná a účinná dohoda o vyporiadaní BSM, tzn. že jej účastník má právo domáhať sa toho, aby sa na základe tejto zmluvy podal návrh na vklad vlastníckeho práva a dosiahla sa zmena. Z uvedeného plynie, že právo podať návrh na vklad nie je právo, ktoré zaniká smrťou poručiteľa, ale prechádza na jeho dedičov. Žalobca poukazuje na nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 201/96, z ktorého záverov vyvodzuje, že návrh na vklad možno podať v časovo neobmedzenej dobe. V druhej žalobnej námietke vyslovil žalobca nesúhlas s právnymi závermi, v zmysle ktorých právny úkon maloletého S. T. nebol perfektný, nakoľko nebol schválený súdom, kedy žalovaný poukazuje na judikát R 67/1970. Žalobca udáva, že nebol účastníkom dohody o vyporiadaní, preto tu neprichádza do úvahy zamýšľať sa nad schválením právneho úkonu za maloletého. Ani návrh na vklad nie je právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, a preto ani v tomto prípade neprichádza do úvahy schválenie súdom. Maloletý z titulu dedičského práva je len účastníkom konania o návrhu na vklad, ako právny nástupca, na ktorého okamihom smrti poručiteľa prešli práva a povinnosti a okrem iných aj právo podať návrh na vklad. V tretej žalobnej námietke žalobca poukazuje na skutočnosť, že hoci účastník dohody o vyporiadaní BSM stratil svojou smrťou spôsobilosť mať práva a povinnosti a v právnej úprave je uvedené, že dohoda o vyporiadaní BSM nadobúda účinnosť vkladom do katastra, treba si uvedomiť, že BSM je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva. Preto tu nemožno o prechode vlastníctva pri vyporiadaní BSM vôbec uvažovať. Žalobca je toho názoru, že odkaz na súvisiacu rozhodovaciu prax českých súdov nemožno použiť, nakoľko tieto rozhodnutia boli vydané v čase, keď platila iná právna úprava v Čechách a iná právna úprav na Slovensku.

4. Ďalší účastníci v rade 1/ až 4/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2018 navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva z dohody o vyporiadaní BSM podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM, musí ho katastrálny úrad zamietnuť. Výnimku by tvorili iba tie prípady, keby by bol návrh na vklad od KN z dohody podaný síce po uplynutí trojročnej lehoty po zániku BSM, ale v priebehu súdneho konania o vyporiadaní BSM, ktoré začalo ešte pred uplynutím trojročnej lehoty. Poukazujú na ust. § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. I. T., ako účastník dohody, však smrťou stratil svoju právnu subjektivitu v zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tým stratil aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesná subjektivita predstavuje základnú procesnú podmienku, ktorá musí byť daná, aby správny orgán mohol vo veci konať a rozhodnúť. V danom prípade sa jedná o tzv. non subjekt, kde účastník právneho vzťahu I. T. už od počiatku nemá procesnú spôsobilosť, a preto nemôže byť účastníkom konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.10.2018 v podrobnostiach uviedol skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Navrhol, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov v rade 1/ až 4/ zo dňa 19.11.2018 zotrval v podrobnostiach na skutkovom a právnom vymedzení žalobných bodov. Na dôvažok, pokiaľ išlo o odkaz na súdnu prax ČR, že právna úprava SR nerozlišuje, či vyporiadaním podľa § 149 ods. 4 OZ sa má na mysli uzatvorenie dohody a nadobudnutie jej účinnosti, resp. či je nutné pod vyporiadanie zahrnúť vecnoprávne účinky takejto dohody, tzn. podať v trojročnej lehote tiež návrh na vklad práv z tejto dohody do KN. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu nemá na účinnosť dohody o vyporiadaní žiaden vplyv, pretože OZ v citovanom ustanovení hovorí o účinnosti zmluvy nie o nadobudnutí práv. Neprimerane extenzívny výklad právnej normy, kedy pojem vyporiadanie by mal zahŕňať okrem uzavretia dohody o vyporiadaní BSM aj nadobudnutie vecnoprávnych účinkov formou vkladu, nekorešponduje s rešpektovaním zásady zmluvnej voľnosti a zásady „pacta sunt servanda“. Zmluvné strany, v tomto prípade manželia, ako účastníci dohody o vyporiadaní BSM sú svojimi prejavmi vôle viazaní, pričom prejav vôle zaväzuje aj právnych nástupcov. Ak by mal zákonodarca na mysli, že slovné spojenie „v lehote troch rokov“ zahŕňa nielen v danej lehote uzatvorenie samotnej dohody ale aj povolenie vkladu, bol by to v samotnom znení § 149 OZ upravil. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ak BSM zaniklo rozvodom a jeden z rozvedených manželov zomrel skôr, ako mohlo právoplatne skončiť už začaté konanie o vyporiadaní BSM, vyporiadanie vykoná súd tak, že veci prikáže do vlastníctva žijúceho manžela do dedičstva po zomrelom manželovi, žalobca je toho názoru, že uvedené nemožno v danom prípade aplikovať, nakoľko sa uvedený záver týka vyporiadania BSM v súdnom konaní. Márnym uplynutím trojročnej lehoty sa rozumie uplynutie lehoty bez vyporiadania buď dohodou manželov, alebo ak k dohode nedošlo, bez podania návrhu na vyporiadanie BSM na príslušný súd. Hoci na jednej strane žalovaný zhodne uvádza, že do uplynutia trojročnej lehoty sa musí buď uzavrieť dohoda o vyporiadaní BSM alebo podať žaloba na súd, a tým nepriamo dáva žalobcovi za pravdu, že trojročná lehota sa vzťahuje len na samotný akt vyporiadania - dohody - ako záväzkovoprávneho vzťahu, na druhej strane sa opiera o tvrdenie, že márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva. Žalovaný si teda v otázke, čo možno považovať za márne uplynutie lehoty, sám protirečí. Na dôvažok, k námietke absencie právneho záujmu na podanie správnej žaloby, poukazuje na skutočnosť, že z dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi ďalšou účastníčkou konania v rade 1/ a I. T. dňa 05.07.2014 vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli v BSM, nadobúda I. T. s povinnosťou vyplatiť ďalšej účastníčke v rade 1/ T. T. sumu 35 000 €. Túto povinnosť si I. T. splnil a dňa 20.11.2014 skutočne vyplatil T. T. sumu 35 000 €, o čom svedčia aj fotokópie príkazov na úhradu, ktoré boli pripojené k správnej žalobe. Nesprávnym výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa vyporiadania BSM - § 149 a § 149a OZ by bol žalobca ukrátený na svojich právach, t. j. na výške dedičského podielu, ktorý by mu ako dedičovi po poručiteľovi I. T. pripadol. Ak by príslušný katastrálny úrad nepovolil vklad práva na základe dohody o vyporiadaní BSM do katastra, ďalšia účastníčka konania v rade 1/, ktorá bola z majetku patriaceho do BSM riadne vyplatená, sa môže v dedičskom konaní po poručiteľovi v rámci vyporiadania BSM domáhať vydania 1/2 nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM a žalobca namiesto podielu vo veľkosti 1/4 v nehnuteľnostiach opísaných v dohode o vyporiadaní BSM by nadobudol len polovicu predmetného podielu, t. j. len 1/8. Z uvedeného teda plynie, že žalobca je rozhodnutím žalovaného, ako aj rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ukrátený na svojom dedičskom práve.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 07.12.2018 zotrváva na skutkových a právnych dôvodovch obsiahnutých vo vyjadrení k žalobe, ktoré v podrobnostiach opakuje. Naďalej trvá na všetkých tvrdeniach ohľadne potreby schválenia právneho úkonu maloletého súdom, nakoľko toto bola jedna z podstatných vád konania o návrhu na vklad - absolútna neplatnosť právneho úkonu, naďalej má za to, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad je správne a zákonné. Ďalší účastníci v rade 1/ až 4/ vyjadrenie k replike žalobcu nepodali.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 16.04.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

9. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 16.05.2017 žalobca, zastúpený zákonnou zástupkyňou (matkou C. Y.), ako dedič účastníka dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 05.07.2014 - I. T., nar. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vyporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rodinnému domu č. súp. XXX v P. postavenému na pozemku KN-C parc. č. 580/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2 zapísané na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. P. navrhol prvostupňovému správnemu orgánu, aby povolil vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech účastníka dohody: I. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX v celosti. V návrhu na vklad ďalej uviedol, že účastník dohody I. T. zomrel dňa XX.XX.XXXX a navrhovateľ je jeho právnym nástupcom. Za účastníkov vkladového konania zároveň označil aj ostatných dedičov po poručiteľovi (deti): T. T., nar. XX.XX.XXXX, D. T., nar. XX.XX.XXXX a V. T., nar. XX.XX.XXXX. Z čl. II Dohody o vyporiadaní BSM - T. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a I. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX uzatvorenej dňa 05.07.2014 správny súd zistil, že podľa dohody účastníkov rodinný dom sup. č. XXX na pozemku C-KN 580/2 o výmere 132 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. P. nadobúda I. T. do výlučného vlastníctva. I. T. je oprávnený zriadiť záložné právo, resp. iným spôsobom zaťažiť túto nehnuteľnosť do vyplatenia sumy uvedenej v čl. IV. dohody za účelom získania finančných prostriedkov na vyplatenie sumy uvedenej v čl. IV. Podľa čl. IV. dohody I. T. sa zaviazal uhradiť sumu vo výške 35 000 €, a to najneskôr do 90 dní od podpisu dohody, ktorá suma predstavuje náhradu za vzdanie sa podielu na nehnuteľnosti. V čl. VII. ods. 3 dohody strany vyhlásili, že návrh na zápis vlastníckeho práva na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore, je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán dohody. Z úmrtného listu zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX správny súd zistil, že účastník dohody I. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Z výpisu z knihy narodení Matričného úradu O. zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX správny súd zistil, že žalobca je synom otca I. T., nar. XX.XX.XXXX a matky C. Y., nar. XX.XX.XXXX. Z rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 9P/18/2012-58 zo dňa 27.04.2012 správny súd zistil, že manželstvo T. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a I. T., nar. XX.XX.XXXX bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX.

10. Predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM z dôvodov: 1) márneho uplynutia lehoty na vyporiadanie BSM dohodou, 2) absencie schválenia právneho úkonu maloletého súdom, 3) stratou právnej subjektivity jedného z účastníkov dohody o vyporiadaní BSM pred podaním návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností.

11. Správny súd prvú námietku žalobcu, v zmysle ktorej došlo v lehote troch rokov k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, a preto sa neuplatnila právna domnienka transformácie BSM na podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, vyhodnotil ako dôvodnú.

12. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 149a Občianskeho zákonníka pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

13. V prvom rade správny súd uvádza, že z citovaného ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje hmotnoprávnu a prekluzívnu lehotu, v ktorej musí dôjsť k „vyporiadaniu dohodou“, neplynie expressis verbis požiadavka zákonodarcu, aby k návrhu na vklad dohody alebo k samotnému vkladu dohody do katastra nehnuteľností došlo v lehote troch rokov. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle viazať podmienku „vyporiadania dohodou“ nielen na uzavretie dohody v lehote troch rokov, ale aj na podanie návrhu na vklad či právoplatnosť rozhodnutia o vklade dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností v lehote troch rokov (resp. na podmienku podania návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM v lehote troch rokov od zániku manželstva), zákonodarcovi nič nebránilo, aby takúto požiadavku v citovanom ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka jasným a určitým spôsobom obsiahol, napr. tak ako to učinil v prípade potreby podať návrh na súdne vysporiadanie BSM v lehote troch rokov od zániku manželstva.

14. Pokiaľ ide o odkaz žalovaného na rozhodovaciu prax súdov ČR a Ústavného súdu ČR, správny súd udáva, že tieto vychádzajú z odlišnej právnej úpravy. Zatiaľ čo podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike je vznik vecnoprávnych účinkov dohody ďalej viazaný na právoplatnosť rozhodnutia o vklade dohody o vyporiadaní BSM do KN, podľa právnej úpravy Českej republiky vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní BSM vznikajú ku dňu podania návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností. Z tohto pohľadu je potom rozhodovacia prax súdov Českej republiky, na ktorú poukazuje žalovaný, nepoužiteľná. Nepochybne aj súdy Českej republiky pri výklade právnej normy vykladajú právnu normu nielen za použitia gramatického, teleologického výkladu, ale aj výkladu ústavnokonformného. Pokiaľ v právnej úprave Českej republiky sú účinky vkladu viazané na doručenie návrhu na vklad (a nie na právoplatnosť rozhodnutia o povolení vkladu, ako je tomu v SR), je tak dosiahnutie týchto „účinkov“ plne v dispozícii účastníkov dohody a nie je závislé od rýchlosti a efektívnosti administratívneho konania. V danom prípade je teda podstatné, že pre účastníkov dohody o vyporiadaní BSM v Českej republike je rozhodná okolnosť (posledný deň lehoty na vyporiadanie „dohodou“) účastníkmi predvídateľná a je plne v ich dispozícii. Právne závery súdov Českej republiky tak rešpektujú princíp predvídateľnosti práva a jeho následkov.

15. Výklad zvolený žalovaným by v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky znamenal, že účastníci dohody napriek včasnému uzatvoreniu dohody (napr. bezprostredne po zániku manželstva) by nemali dosah na skutočnosť, či v lehote troch rokov „stihne“ správny orgán právoplatne rozhodnúť o vklade dohody o vyporiadaní BSM do KN. Následok predpokladaný zákonom by bol pre účastníkov nepredvídateľný.

16. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyjadrenie požiadavky materiálneho právneho štátu v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07-38: V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálne možnosti ich uplatnenia týmito subjektmi, ktorým boli priznané (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 17/1999). Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, preto súd musí nielen rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právna istota, ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu, je konkretizovaná v čiastkových princípoch, ktoré spočívajú v predvídateľnosti konania štátnych orgánov, jasnom a určitom formulovaní zákonov, ako i zákaze retroaktivity. V prípade neurčitého formulovania právnych noriem je z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd nevyhnutné, aby všeobecné súdy interpretovali a aplikovali právnu normu ústavne konformným výkladom. Táto požiadavka je vyjadrená v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformný spôsob interpretácie platnej a účinnej právnej normy (n. m. IV. ÚS 77/02). Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).

17. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že z doslovného znenia ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka požiadavka, v zmysle ktorej by k zachovaniu trojročnej lehoty na „vyporiadanie dohodou“ bolo potrebné, aby v tejto lehote bol podaný návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM alebo bolo dokonca právoplatne rozhodnuté o vklade dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností, nevyplýva.

18. Správny súd je naviac toho názoru, že požiadavku prezentovanú žalovaným nemožno vyvodiť ani z ust. § 149a Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie bolo do právneho poriadku doplnené zákonom č. 264/1992 Zb., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.1993 novelizovaný Občiansky zákonník. Ako je zrejmé z osobitej časti dôvodovej správy k zákonu č. 264/1992 Zb., zákonodarcom vyjadrený dôvod prijatia právnej úpravy súvisel s procesom privatizácie štátnych notárstiev, ktorý si vyžiadal rozsiahlu zmenu právneho poriadku v rôznych oblastiach. V dôvodovej správe sa uvádza: „Zrušenie štátnych notárstiev týmto zákonom, znovu zavedenie intabulačného princípu, ktorý má nahradiť doterajšiu registráciu zmlúv pripravovaným zákonom o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vyžadujú zmenu niektorých ustanovení zákonov uvedený v označených článkoch zákona“.

19. Ako je zrejmé z citovanej dôvodovej správy, zmyslom zákonného ust. § 149a (ktorý bol prijatý ako súčasť celého radu zmien súvisiaceho s procesom privatizácie štátnych notárstiev) a jeho doplnenia do existujúcej právnej úpravy Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.1993 nebolo meniť, resp. dopĺňať ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v zmysle definovania pojmu „vyporiadanie dohodou“. Dané ustanovenie sa ani žiadnym spôsobom nedotklo výkladu ust. § 149 ods. 4 z hľadiska zachovania trojročnej lehoty pre vyporiadanie dohodou. Právna úprava ust. § 149a Občianskeho zákonníka pojmovo nadväzovala na zavedenie intabulačného princípu a premietla sa aj do mnohých ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1993 (napr. ust. § 132 ods. 2 - ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak; resp. ust. § 151o ods. 1 tretia veta - na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností).

20. Z právnej úpravy ust. § 149a Občianskeho zákonníka plynie, že toto ustanovenie dalo podklad k rozlišovaniu záväzkovoprávnych a vecnoprávnych účinkov dohody o vyporiadaní BSM. Do 31.12.1992 pre takéto rozlišovanie dôvod nebol. Zámer zákonodarcu pri koncipovaní ust. § 149 ods. 4 (a tam definovanej lehote troch rokov pre vyporiadanie BSM dohodou) nijako nesúvisí s právnou úpravou ust. § 149a Občianskeho zákonníka. Ust. § 149a Občianskeho zákonníka nemožno ponímať ako ustanovenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom malo slúžiť k výkladu obsahu legálneho termínu „vyporiadať dohodou“ obsiahnutého v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v pôvodnom znení (účinnom k 31.12.1992) aj v súčasnom znení má na mysli danosť len záväzkovoprávnych účinkov dohody o vyporiadaní BSM. Uvedené je zrejmé aj z toho, že zákonodarca v § 149 ods. 4 OZ osobitne nerozlišoval plynutie trojročnej lehoty na „vyporiadanie dohodou“ k hnuteľným veciam a plynutie trojročnej lehoty na „vyporiadanie dohodou“ k nehnuteľnostiam. Pritom ust. § 149a OZ rozlišuje vecnoprávne účinky takejto dohody, v ňom nazvané ako „účinnosť“. Pokiaľ teda zákonodarca v ust. § 149a obsiahol pojem „účinnosť“, tento legálny pojem je nepresný a ide o vznik vecnoprávnych účinkov zmluvy. Ust. § 149a Občianskeho zákonníka preto nie je možné vykladať len gramaticky, nakoľko doslovný výklad by bol v príkrom rozpore s výkladom teleologickým, t. j. výkladom rešpektujúcim úmysel zákonodarcu, ktorý bol vyjadrený v dôvodovej správe k novele Občianskeho zákonníka č. 264/1992 Zb..

21. Vecnoprávne účinky uvedené v § 149a OZ však nie je možné zamieňať s účinnosťou zmluvy chápanou ako možnosť domáhať sa úspešného plnenia zo zmluvy v zmysle § 47 OZ, pretože táto je chápaná ako súčasť obligačných účinkov zmluvy. Pri väčšine zmlúv je okamih účinnosti totožný s okamihom ich vzniku (platnosti). V niektorých prípadoch zákon k právnej účinnosti zmluvy vyžaduje okrem konsenzu zmluvných strán ešte rozhodnutie príslušného orgánu (§ 47 Občianskeho zákonníka). Z platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda pokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho zákonníka) neustanovuje inak. Judikatúra súdov Slovenskej republiky došla v tomto smere k záveru, že rozhodnutie o povolení kladu nemá žiaden vplyv na účinnosť zmluvy podľa § 47 OZ. Účinky vkladu podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch a nie v obligačnoprávnych následkoch (ktorých súčasť je aj účinnosť zmluvy), ktoré nastali už platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nie je preto správny názor, že zmluva o prevode nehnuteľnej veci (rovnako dohoda o vyporiadaní BSM k nehnuteľnosti) sa stane účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva, pretože tento názor nerozlišuje medzi okamihom účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. nerozoznáva obligačný a vecnoprávny účinok zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo je v priamom rozpore s ust. § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. K naplneniu zákonodarcom predpokladaného pojmu „vyporiadanie dohodou“ teda postačuje, aby účastníci - manželia medzi sebou uzatvorili platnú a účinnú zmluvu v zmysle obligačných účinkov. Manželstvo otca žalobcu a ďalšej účastníčky v rade 1/ T. T. zaniklo dňom XX.XX.XXXX. Dohoda o vyporiadaní BSM nadobudla platnosť a účinnosť dňom 05.07.2014. Z uvedeného plynie, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená v zákonom stanovenej lehote troch rokov, a preto nenastúpila právna domnienka transformácie BSM na podielové spoluvlastníctvo účastníkov dohody k nehnuteľnostiam, ktorú predpokladá ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

23. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj druhú námietku žalobcu, v zmysle ktorej k podaniu návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM matkou žalobcu v mene žalobcu nebolo potrebné schválenie súdom v zmysle ust. § 28 OZ. Žalovaný na podporu svojich záverov o potrebe schválenia právneho úkonu poukazuje na súvisiaci judikát R 67/1970, v zmysle ktorého právny úkon uzavretia dohody dedičov urobený zástupcom dediča, ktorý nemá sám spôsobilosť na právne úkony, potrebuje na svoju platnosť vždy schválenie opatrovníckym súdom. V opačnom prípade by právny úkon nebol perfektný a nebolo by možné prikročiť k schváleniu dohody o vyporiadanie dedičstva. 24. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

25. Predovšetkým je potrebné uviesť, že z obsahu správneho rozhodnutia prvého stupňa ani rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé schválenie ktorého právneho úkonu maloletého súdom majú správne orgány na mysli. Pokiaľ mal žalovaný na mysli schválenie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM, potom správny súd uvádza, že podanie návrhu na vklad je procesným úkonom, ktorým sa začína administratívne konanie, nejde teda o hmotnoprávny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý by podliehal schváleniu za splnenia podmienok uvedených v ust. § 28 Občianskeho zákonníka. V procesnom úkone - podaní návrhu na začatie administratívneho konania môže byť maloletý zastúpený matkou. Je potrebné zdôrazniť, že podaním návrhu na vklad dohody o vyporiadanie BSM ešte nedochádza k dispozícii s „majetkom“ maloletého.

26. Pokiaľ mal žalovaný na mysli potrebu schválenia hmotnoprávneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi otcom maloletého I. T., nar. XX.XX.XXXX a T. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, správny súd uvádza, že k schváleniu uvedenej dohody v intenciách ust. § 28 Občianskeho zákonníka nie je priestor, keďže účastníkom dohody žalobca (maloletý S. T.) nebol. Rozhodnite R 67/1970, na ktorý poukazuje žalovaný, na daný prípad nie je možné použiť, pretože právne závery daného judikátu vychádzajú z odlišného skutkového stavu. V posudzovanom prípade bol maloletý (naviac zastúpený zákonnou zástupkyňou, ktorá sama nemala spôsobilosť na právne úkony) sám účastníkom dohody o vyporiadaní dedičstva (t. j. bol účastníkom hmotnoprávneho úkonu). Správny súd len na okraj pripomína, že ust. § 28, na ktoré žalovaný poukazuje, zahŕňa napríklad schvaľovanie úkonov majetkového opatrovníka (§ 33 ods. 5 zákona o rodine), rodičov, ak sa nedohodnú o správe majetku maloletého (§ 35 zákona o rodine) a úkony poručníka pri nakladaní s majetkom maloletého (§ 58 ods. 1 zákona o rodine).

27. Možno preto na záver zhrnúť, že nebol daný zákonný predpoklad pre aplikáciu ust. § 28 Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkom dohody o vyporiadaní BSM žalobca nebol. Nebol daný ani zákonný predpoklad pre schválenie právneho úkonu - návrhu na vklad, nakoľko k schvaľovaniu úkonu v intenciách § 28 Občianskeho zákonníka dochádza až potom, čo je súdu zrejmý obsah právneho úkonu (aby mohol posúdiť súlad so záujmami maloletého), naviac ust. § 28 Občianskeho zákonníka má na mysli hmotnoprávne úkony v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, a to také hmotnoprávne úkony, pri ktorých dochádza k „nakladaniu“ s majetkom maloletého (scudzeniu, zaťaženiu, nadobudnutiu majetkových hodnôt, atď.). Ani právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov však maloletý ešte vlastnícke právo nenadobudne, nakoľko je viazané na rozhodnutie dedičského súdu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi.

28. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd aj poslednú žalobnú námietku, v zmysle ktorej žalobca bol legitimovaný k podaniu návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

29. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej len katastrálny zákon) účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania").

30. V súvislosti s výkladom ust. § 30 ods. 1 katastrálneho zákona správny súd opätovne poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 341/07-38 citovaný v bode 16 tohto rozsudku. V nadväznosti na závery Ústavného súdu SR obsiahnuté v označenom rozhodnutí správny súd udáva, že doslovné znenie citovaného ust. § 30 ods. 1 katastrálneho zákona síce podporuje závery žalovaného, avšak správny súd v danom prípade uvádza, že je doslovný výklad je v rozpore so zmyslom danej právnej normy a rovnako by bol v nesúlade s ďalšími ustanoveniami právneho poriadku, napr. ustanoveniami Občianskeho zákonníka o dedení, (prechodom práv a povinností smrťou poručiteľa na dedičov poručiteľa). Doslovný výklad ust. § 30 ods. 1 katastrálneho zákona by viedol k znefunkčneniu inštitútu vkladu vo všetkých tých prípadoch, kedy by po uzatvorení právneho úkonu (pred podaním návrhu na vklad) došlo k úmrtiu niektorého z účastníkov právneho úkonu. Došlo by k popretiu princípov univerzálnej sukcesie. Správny súd je toho názoru, že smrťou I. T. vstúpil maloletý do práv a povinností I. T. ako univerzálny dedič, teda aj do práva účastníka dohody I. T. podať návrh na vklad vlastníckeho práva.

31. Je potrebné poznamenať, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pokiaľ zanechal poručiteľ viacero dedičov, sú dedičia až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva (všetkých vecí a majetkových práv poručiteľa) a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. Úmrtie účastníka dohody o vyporiadaní BSM na viazanosť účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy vplyv nemá, trvá teda naďalej aj pre dedičov poručiteľa, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu. Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre nadobudnutie vecnoprávnych účinkov rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je svojim zmluvným prejavom, t.j. obligačnými účinkami zmluvy, viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka.

32. Na účely aplikácie ust. § 30 ods. 1 katastrálneho zákona je preto žalobcu potrebné považovať za oprávnenú osobu na podanie návrhu na vklad. Dedičia poručiteľa sú viazaní a oprávnení z právnych úkonov poručiteľa odo dňa jeho smrti, a to až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva. Na dedičov okamihom smrti poručiteľa teda prešlo aj právo podať návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností.

33. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný správnym súdom vysloveným záväzným právnym názorom, v zmysle ktorého bola zachovaná lehota, ktorú má na mysli ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov T. T. a I. T. dohodou, žalobca bol oprávnenou osobou v intenciách ust. § 30 ods. 1 katastrálneho zákona pre podanie návrhu na vklad označenej dohody do katastra nehnuteľností, pričom k začatiu a priebehu administratívneho konania nebráni smrť jedného z účastníkov Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 05.07.2014.

34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. Ďalším účastníkom v rade 1/ - 4/ správny súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo ich povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.