Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoP-1-2022.pdf
PDF · 137.39 KB
Case nature
Subarea
13CoP/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, vo veci starostlivosti o maloletého S. X., narodeného XX. XX. XXXX, maloletého Z. X., narodeného XX. XX. XXXX, maloletého A. X., narodeného XX. XX. XXXX a maloletého M. X., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u matky, všetcia zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov - matky F. N. X., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom R. č. 9, XXX XX C. C., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Agirre Miadokovou, advokátkou, so sídlom Nad Plážou č. 37, 974 01 Banská Bystrica a otca Z.. S. X., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom R. č.F., XXX XX C. C., právne zastúpeného Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského č. 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/134/2021-29 z 19. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhý výrok), m e n í tak, že n a r i a ď u j e n e o d k l a d n é o p a t r e n i e a maloletého V. X., narodeného XX. XX. XXXX, maloletého Z. X., narodeného XX. XX. XXXX, maloletého A. X., narodeného XX. XX. XXXX a maloletého M. X., narodeného XX. XX. XXXX dočasne z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Z.. N. X., narodenej XX. XX. XXXX.
II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým dočasne určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. X., narodenému XX. XX. XXXX, k maloletému Z. X., narodenému XX. XX. XXXX, k maloletému A. X., narodenému XX. XX. XXXX a k maloletému M. X., narodenému XX. XX. XXXX (prvý výrok), p o t v r d z u j e s tým, že o p r a v u j e prvý výrok, druhý riadok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica tak, že rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému S. X., narodenému XX. XX. XXXX má správne byť: 100,- Eur mesačne.
III. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (štvrtý výrok) z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 19. 11. 2021 uložil otcovi maloletých detí (ďalej len ,,otec“) povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí X., a to S., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume ,,100,- mesačne,“ Z., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 100,- Eur mesačne, A., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 100,- Eur mesačne a M., nar. XXX,-. XX. XXXX výživným v sume 100,- Eur mesačne, všetko vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky č. ú. K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc dňom doručenia rozhodnutia (prvý výrok). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhý výrok). Matke maloletých detí (ďalej len ,,matka“) uložil povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom ako účastníci konania budú matka,
otec a maloleté deti (tretí výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že matka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to dočasného zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na ich výživu maloletých detí dočasne výživným v sume 100,- Eur mesačne, na každé maloleté dieťa zvlášť. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 365 ods. 1, § 366 a § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CMP“), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, veta prvá, ods. 2, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“). Súd prvej inštancie uviedol, že v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko matka neodôvodnila ani neosvedčila bezodkladnú potrebu úpravy pomerov maloletých detí v tejto časti. Matka neosvedčila, že existujú dôvody, pre ktoré súd musí rozhodnúť nevyhnutne o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti už neodkladným opatrením bez riadne vykonaného dokazovania vo veci samej. Skutočnosť, že prišlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti rodičov a maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou automaticky neznamená okamžitú potrebu zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. Dočasne zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti neodkladným opatrením môže súd len v prípade ochrany maloletého dieťaťa ustanovenej v § 365 ods. 1 CMP z dôvodu, ak sa deti ocitnú bez akejkoľvek starostlivosti (napríklad úmrtie rodičov, opustenie dieťaťa rodičmi) alebo ak je ich život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený, alebo narušený (napríklad vážne zanedbávanie dieťaťa, týranie, zneužívanie, život v nevyhovujúcich podmienkach). Z návrhu matky nevyplynulo, že by maloletým deťom nebola zabezpečená alebo poskytovaná žiadna starostlivosť a nie je osvedčené ani ohrozenie života a zdravia maloletých detí alebo vážne narušenie ich psychického a fyzického vývoja tak, ako to predpokladá znenie § 365 ods. 1 CMP. Z obsahu návrhu vyplynulo, že maloletým deťom je zo strany matky zabezpečená osobná starostlivosť, v ktorej súdu prvej inštancie nie sú známe zatiaľ žiadne nedostatky, preto súd prvej inštancie nevidel dôvod ani na dočasné zverenie maloletých detí do jej starostlivosti bez vykonania riadneho dokazovania, a to neodkladným opatrením v zmysle § 365 ods. 1 CMP. Pokiaľ matka poukazovala na nevhodné správanie otca voči nej, nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletých detí do jej starostlivosti nie je spôsobilé zabrániť psychickému nátlaku, či ponižujúcemu správaniu otca voči matke, uvedené má možnosť matka riešiť v občiansko- právnom konaní (napríklad návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia, o zákaze kontaktovania). Čo sa týka správania otca voči maloletým deťom, matka neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by osvedčovali neprimerané správanie otca voči maloletým deťom a možné vážne ohrozenie alebo narušenie psychického a fyzického zdravia maloletých detí, práve naopak vyjadrila sa, že otec a maloleté deti majú vybudovaný pekný vzťah. V časti dočasného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky tak súd prvej inštancie nemal splnenú požiadavku bezodkladnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia, a preto návrh v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v časti určenia výživného považoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. V zmysle § 366 CMP možno výživné určiť neodkladným opatrením, ale len v nevyhnutnej miere, t. j. v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb maloletých detí, ako je strava, oblečenie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady v škole, škôlke. Ide o situácie, kedy vyživovacia povinnosť nebola povinnému rodičovi doposiaľ určená súdnym rozhodnutím, rodič si dobrovoľne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní vôbec alebo nie v dostatočnom rozsahu a je ohrozené uspokojovanie základných potrieb maloletých detí. Pri určení výživného v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu, súd nevychádza z celkovo zistených pomerov v zmysle Zákona o rodine, tieto skúma až v konaní vo veci samej. Pri určení výšky výživného, ktoré zodpovedá nevyhnutnej miere súd spravidla vychádza z výšky sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, ktorá v súčasnosti predstavuje sumu 99,56 Eur mesačne, zohľadňuje povinnosť oboch rodičov vyživovať maloleté dieťa i výkon osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča a základné nevyhnutné potreby dieťaťa. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 858,30 Eur. Otec je tiež riadne zamestnaný, jeho priemerný vymeriavací základ bol zistený vo výške 4.837,66 Eur mesačne. Lustráciou v sociálnej poisťovni mal súd prvej inštancie osvedčené, že otec nepoberá žiadnu dávku úrazového, dôchodkového, nemocenského poistenia ani poistenie v nezamestnanosti. Otcovi nebola doposiaľ určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí súdnym rozhodnutím. Otec si riadne a pravidelne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ktorá je jeho
zákonnou povinnosťou. Z vyjadrenia matky mal súd prvej inštancie osvedčené, že otec neprispieva výživným na maloleté deti, resp. podmieňuje, aby výživné bolo odovzdávané deťom ako vreckové. Aby sa maloleté deti neocitli v neúnosnej situácii ohľadom výživy a matka nezabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté deti a zároveň sa podieľala aj v plnej miere s pomocou rodičov na nákladoch na odôvodnené potreby maloletých detí, a aby výživné bolo matke prispievané v presne stanovenej výške a čase, aby si matka vedela zadeliť úhradu mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, je podľa súdu prvej inštanciou nevyhnutné, aby bolo neodkladným opatrením určené, že otec maloletých detí sa má podieľať na výžive maloletých detí riadne, vo forme pravidelných mesačných platbách výživného. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal zo znenia § 366 CMP, v zmysle ktorého neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, t. j. v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa, ako je strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady v škole, materskej škole. Súd prvej inštancie prihliadal na vek maloletých detí, matkou doposiaľ uvedené výdavky na maloleté deti, ktoré sú bežné, u maloletého Z. mierne zvýšené a zohľadnil skutočnosť, že otec, ktorý má zákonom danú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, je riadne zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem, je v produktívnom veku, pričom súdu prvej inštancie v tomto štádiu konania neboli známe nejaké objektívne prekážky, ako napr. zdravotné znevýhodnenie, pre ktoré by mal obmedzenú pracovnú činnosť. Súd prvej inštancie na zistené skutočnosti potom určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, v zmysle návrhu matky, dočasne výživným v sume 100,- Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, teda v sume zhruba zodpovedajúcej výške životného minima na maloleté nezaopatrené dieťaťa, ktorá je aj s účasťou matky dostatočná na pokrytie základných životných potrieb detí (strava, oblečenie, hygiena, škola). Súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť zasielať výživné maloletým deťom na účet matky a počiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil dňom doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko návrhu matky v časti výživného vyhovel, neodkladné opatrenie nariadil pred konaním vo veci samej a ide len o dočasnú úpravu pomerov rodičov a maloletých detí, nie trvalú, uložil matke v zmysle § 336 ods. 1, 2 CSP povinnosť podať v súdom prvej inštancie stanovenej lehote návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom súd bude mať priestor na vykonanie riadneho dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci a definitívne rozhodne o úprave rodičovských práv a povinností. Keďže súd prvej inštancie rozhodoval o neodkladnom opatrení pred začatím konania, rozhodol aj o trovách konania, a to v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu, konkrétne do výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (prvý výrok), otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že mu uloží povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého XX,- výživným v sume 60,- Eur mesačne, maloletého Z., nar. XX,-. XX. XXXX výživným v sume 60,- Eur mesačne, maloletého A., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 60,- Eur mesačne a maloletého M., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 60,- Eur mesačne, všetko vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred na špecifikovaný účet matky, počnúc dňom doručenia rozhodnutia. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, ako aj z dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že jeho priemerné mesačné výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti sú: 1) maloletý S.: strava: 100,- Eur, hygiena: 25,- Eur, oblečenie a obuv: 165,- Eur, školské potreby: 30,- Eur, ZRPŠ: 20,- Eur (uhradené v mesiaci október 2021), výlety a mimoškolské aktivity: 60,- Eur. Spolu: 400,- Eur. Okrem týchto výdavkov zaplatil maloletému S.ovi strihanie vo výške 2 x 15,- Eur a tiež poplatok za ošetrenie v stomatologickej ambulancii vo výške 75,- Eur; 2) maloletý Z.: strava: 40,- Eur, hygiena: 10,- Eur, oblečenie a obuv: 80,- Eur, školské potreby: 20,- Eur, ZRPŠ: 10,- Eur (uhradené v mesiaci október 2021), výlety a mimoškolské aktivity: 35,- Eur na hokejové tréningy. Spolu: 195,- Eur. Okrem týchto výdavkov uhradil poplatok za ošetrenie v stomatologickej ambulancii vo výške 82,- Eur; 3) maloletý XXX,-: strava: 100,- Eur, hygiena: 25,- Eur, oblečenie a obuv: 120,- Eur, školské potreby: 20,- Eur, ZRPŠ: 10,- Eur, výlety a mimoškolské aktivity: 60,- Eur. Spolu: 335,- Eur. Taktiež maloletému zakúpil mobilný telefón v sume 180,- Eur; 4) maloletý M.: strava: 40,- Eur, hygiena: 10,- Eur, oblečenie a obuv: 50,- Eur, ZRPŠ: 12,- Eur (uhradené v mesiaci november 2021), výlety a mimoškolské aktivity: 50,- Eur. Spolu: 150,- Eur. Ďalej poukázal na to, že zaplatil sumu 620,- Eur za výlet do Prahy, ktorý absolvoval s maloletým Z.om a A. 08. až 10. 10. 2021 a sumu 2.650,- Eur za dovolenku v Egypte, ktorú koncom decembra 2021 absolvuje s maloletým S.om a s maloletým A.. Za stravovanie v reštauráciách len v posledných dvoch mesiacoch vynaložil sumu 90,- Eur (spolu za všetky maloleté deti) a za vstupné do zábavných parkov (Jump Park a
laseraréna) sumu 95,- Eur (za maloletého S.a, maloletého A. a maloletého M.). Konštatoval, že uhrádza všetky výdavky presahujúce bežné výdavky maloletých detí, či už ide o voľnočasové aktivity, nákup oblečenia, obuvi, výdavkov na zdravotnú starostlivosť a pod. Neposkytuje tak síce finančné prostriedky k rukám matky, ale naturálnymi plnenia si plnil a plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Uviedol, že matka pri svojom odchode zo spoločnej domácnosti bez jeho vedomia a súhlasu odniesla viacero spotrebičov (žehlička, sušička, vysávač, zapekač), takmer kompletné zariadenie kuchyne, posteľnú bielizeň, ale aj väčšinu osobných vecí maloletých detí, a to vrátane notebooku, ktorý využíval maloletý S. pre plnenie si školských povinností. Všetky tieto veci musel opätovne zakúpiť z vlastných finančných prostriedkov, pričom napr. len na nákup nového PC pre maloletého S.a vynaloží sumu 1.700,- Eur. Mal za to, že matka si je vedomá skutočnosti (a zneužíva ju), že on má pevný a pekný vzťah s maloletými deťmi a bude im naďalej poskytovať štandard, ktorý mali zabezpečený v spoločnej domácnosti pred jej opustením matkou. Matka súd systematicky zavádza, keď tvrdí, že jej na maloleté deti od odchodu zo spoločnej domácnosti neprispel ani raz, resp. že odmieta prispievať na výživu maloletých detí. On preukázateľne pravidelne prispieva na výživu maloletých detí a nikdy nemal problém uhradiť akékoľvek náklady nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti, a to napriek tomu, že zároveň v značnom rozsahu zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o deti. Pre úplnosť uviedol, že hoci ho matka vykresľuje ako osobu, ktorá jej neustále ubližuje a nijako jej nepomáha zo starostlivosťou o maloleté deti, on po odchode matky zo spoločnej domácnosti nakúpil potrebný materiál a osobne vymaľoval byt matky, v ktorom súčasnosti žije a taktiež z vlastných prostriedkov zakúpil a zabezpečil montáž zariadenia detskej izby v byte matky tak, aby mali maloleté deti vytvorené adekvátne podmienky. K nákladom na maloleté deti, ktoré vo svojom vyčíslení vyšpecifikovala matka, uviedol: 1) maloletý S. - nemá vedomosť, že by mu matka kupovala akékoľvek oblečenie, tieto výdavky v celom rozsahu popiera, keďže tieto náklady znáša on. Taktiež vstupné do kina uhrádzal výlučne on. Čo sa týka stravy, mal za to, že v súvislosti so stravovaním maloletého môže mať matka výdavky maximálne vo výške 50,- Eur mesačne, keďže stravu mu takmer každý deň kupuje on; 2) maloletý Z. - všetky výdavky spojené s hokejom uhrádza on, či už ide o tréningy alebo výstroj, pričom nemal vedomosť o tom, že by matke v tejto súvislosti vznikli akékoľvek výdavky. Rovnako vstupné do kina hradil vždy on, a to aj v čase, keď bol maloletý v starostlivosti matky; 3) maloletý XX,- - stravu maloletému uhrádza z väčšej časti on, preto mal za to, že matka na stravu nemôže mať väčšie výdavky než 50,- Eur mesačne. Taktiež nákup oblečenia zabezpečuje maloletému on. Návštevu kina uhradila matka maloletému maximálne 1x, mohlo sa jednať o sumu cca 7,50 Eur, určite matka na kino nevynakladá sumu 35,- Eur mesačne, ako uvádza v návrhu. On nemá vedomosť, že by maloletý používal akékoľvek špeciálne prípravky na liečbu atopického ekzému; 4) maloletý M. - návštevu kina uhradila matka maloletému maximálne 1x, mohlo sa jednať o sumu cca 7,50 Eur, mal za to určite matka na kino nevynakladá sumu 35,- Eur mesačne, ako uviedla v návrhu. Za neadekvátne a nereálne považoval aj mesačné výdavky vo výške 40,- Eur na kúpu oblečenia. Stravu v škôlku matka naposledy uhrádzala ešte v septembri 2021, pričom poplatok za ZRPŠ uhradil on. Podľa jeho názoru matkou uvedená kalkulácia nezodpovedá reálnym výdavkom na maloleté deti, tieto sú v skutočnosti podstatne nižšie, než v návrhu uvádza matka. Poukázal aj na jeho priemerné mesačné výdavky, a to: splátka hypotéky vo výške 357,- Eur, náklady na stravu vo výške 520,- Eur, réžia domu vo výške 500,- Eur (starostlivosť o záhradu, drobné a väčšie opravy, napr. výmena sprchy /400 Eur/, kúpa sezónnych ozdob a náradia, čistenie komína, kúpa palivového dreva, egalizačné a iné nátery atď.), drogéria a hygienické potreby vo výške 110,- Eur, náklady na plyn vo výške 55,- Eur, náklady na vodu vo výške 45,- Eur, náklady na elektrinu vo výške 55,- Eur, náklady na internet a TV vo výške 35,- Eur, cestovné a pohonné hmoty vo výške 70,- Eur, iné nezaradené výdavky vo výške 600,- Eur (nákup osobných vecí, oblečenie, obuv, podpora rodičov, lieky, platby u lekára, fitnes centrum), náklady spojené so starostlivosťou o psa vo výške 150,- Eur. Okrem toho len v období posledných 3 mesiacov vynaložil výdavky spojené maľovaním a obnovou domu vo výške 5.000,- Eur (podhľady, predsadená stena, sanácia kúpeľne, obnova záhrady, nákup voliéry, nákup spotrebičov). Čo sa týka príjmov, pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 11/2020 do 08/2021 bol 4.837,66 Eur, jeho priemerná čistá mesačná mzda za obdobie 01/2021 až 11/2021 predstavovala podstatne nižšiu sumu, a to 3.549,19 Eur. Po citácii ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“) uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z neúplných, resp. nepravdivých skutkových tvrdení matky, keď mal osvedčené, že on neprispieva na výživu maloletých detí, pričom táto informácia je podľa jeho názoru zjavne nepravdivá. Mal za to, že rovnako nie je pravdou, že by sa nepodieľal na osobnej starostlivosti o maloleté deti, naopak túto zabezpečuje v takmer rovnakom rozsahu ako matka. Maloletým deťom tak v žiadnom prípade nehrozí, že by sa ocitli v neúnosnej situácii, nakoľko ich výživa je z jeho strany v plnom rozsahu zabezpečená,
pričom je pripravený a ochotný v primeranom rozsahu pokrývať všetky odôvodnené výdavky, ktoré v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti vzniknú. Ďalej mal za to, že v danom prípade je nevyhnutné zohľadniť mieru osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany každého z rodičov. Uviedol, že osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti v rozsahu približne 40 % celkového času, a preto považoval za spravodlivé, aby výška výživného reflektovala túto skutočnosť. Z tohto dôvodu považoval za primeranú výšku výživného sumu 60,- Eur, a to na každé maloleté dieťa. Táto suma podľa jeho názoru zohľadňuje mieru, akou sa podieľa na starostlivosti o maloleté deti a na zabezpečení ich potrieb a zároveň matke umožní pokrývať základné životné potreby detí, hoci mal za to, že tieto sú aj v súčasnosti v plnom rozsahu uspokojované. Podľa jeho názoru matka podaným návrhom v skutočnosti nesleduje zabezpečenie potrieb maloletých detí, ktoré on až v nadštandardnom rozsahu dlhodobo dobrovoľne uspokojuje, ale získanie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Okrem iného uviedla, že je podľa nej samozrejmé a je normálne a prirodzené, že otec, ktorý má niekoľkonásobne vyšší príjem, môže maloletým deťom kúpiť vstup napríklad do lasercentra. Ona maloletému Z.ovi kúpila peračník za 30,- Eur, ale na rozdiel od neho nemá potrebu to riešiť, ani mu to vykrikovať. Sú to predovšetkým ich maloleté deti a naozaj nevie, kto iný im má zabezpečiť ich potreby, ak nie podľa svojich finančných schopností a možností ich vlastný otec a matka. Naviac tak ako konštatoval súd prvej inštancie, materiálne potreby sú nevynútiteľné a nenárokovateľné a ak sa otec rozhodne, že maloletým deťom dané veci nekúpi, prípadne nezabezpečí (ako sa stalo naposledy, keď maloletý Z. u neho odmietol prespať), ona im ich z jej nízkeho príjmu bez finančnej pomoci rodiny zakúpiť nemôže, čo ju dostáva do nezávideniahodnej situácie a stavu neistoty, ktorý je z dlhodobého hľadiska neznesiteľný a neudržateľný. Ďalej čo sa týka času, ktorý maloleté deti trávia s otcom uviedla, že maloletý Z. k otcovi nechodí vôbec. Maloletý S. k nemu chodí len kvôli tomu, aby nakŕmil psa. Maloletý A. a maloletý M. chodia k otcovi 1x za týždeň, preto nevie, odkiaľ otec uviedol, že sú maloleté deti u neho 40 % času. Naviac a otec maloleté deti neustále citovo vydiera. Je ochotný maloletého Z. odviezť napríklad na hokejový tréning, len ak pôjde k nemu spať. Maloletý Z. to naposledy odmietol, a tak mu nakoniec musela zabezpečiť odvoz prostredníctvom iného rodiča sama, keďže nemá auto. Maloleté deti chodia do školy pešo, alebo autobusom. Maloletý M. chodí do škôlky s ňou autobusom, takže tvrdenie otca maloletých, že ich denne vozí do, alebo zo školy, je len ďalšie klamstvo. Pokiaľ otec maloletým deťom raz za čas niečo kúpi, je ochotný tak spraviť len vtedy, ak splnia nejaké jeho podmienky. Maloleté deti mnohokrát kvôli tomu prichádzajú s otcom do sporu, čo je pre ňu a aj pre maloleté deti psychicky náročné. Uviedla, že jedinou motiváciou otca byť s maloletými, je demonštrovať, ako často sú maloleté deti u neho, nie s ním a snaha vyhnúť sa plateniu výživného k jej rukám a mať nad ňou a maloletými deťmi kontrolu tak, že budú na jeho dobrosrdečnosť a ochotu maloletým deťom kúpiť a zaplatiť potrebné veci odkázaní a nútení ho prosiť. Čo sa týka otcom vyčíslených nákladov, ktoré má údajne na maloleté deti, uviedla, že keďže u neho skoro vôbec netrávia čas, preto nevie, ako môže mať s nimi tak vysoké výdavky. Ona maloletým deťom každý deň varí, pripravuje im večeru. Platí im oblečenie Maloletému S.ovi kúpila kabát a nohavice, maloletému M.ovi kúpila topánky, ZRPŠ hradí ona, kompletnú výstroj na hokej maloletému Z.ovi zabezpečila cez bazár ona, jej brat mu kúpil, alebo požičal hokejové rukavice, korčule, chrániče a vestu. Mala za to, že otec vo svojom odvolaní klame a zavádza. Zo spoločnej domácnosti si vzala len nevyhnutné veci všetky s vedomím a po dohode s otcom. Otec maloletým deťom nekúpil detskú izbu, ale ju vyrobil so svojím otcom a bratom, pričom ona si za jej odvoz a montáž zaplatila. K vlastným mesačným nákladom otca uviedla, že s vlastníctvom domu sú spojené len výdavky, ako hypotéka, plyn, voda, elektrika a wifi s TV. Vie to, pretože ich mesačne uhrádzala cez internet banking ona, kým jej otec nezrušil heslo. Palivové drevo má otec maloletých detí roky zadarmo od kamaráta, čistenie komína ich stálo 40,- Eur sezónne a ozdoby otec nekupuje. Cestovné a pohonné hmoty má otec maloletých detí zadarmo, keďže jazdí na firemnom aute, granule pre psa stoja 40,- Eur, ktoré otec kupuje raz za dva mesiace.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky okrem iného uviedol, že tvrdenia matky o rozsahu času, ktorý maloleté deti trávia s ním, nie sú pravdivé. Maloletý S. spáva u neho viac dní počas týždňa, argumenty matky ohľadom psa sú až absurdné. On maloleté deti citovo nevydiera, tak ako sa to snaží tvrdiť matka.
Má s nimi pekný vzťah, trávi s nimi voľný čas a snaží sa splniť ich želania a vyhovieť im vo všetkom, čo si maloleté deti želajú, bez podmieňovania a vynucovania spoločného trávenia času. On bol napríklad začiatkom roka s maloletým S.om a A. na dovolenke. Je podľa neho ťažko uveriteľné, že on „donútil“ dve maloleté deti, aby s ním trávili voľný čas, pokiaľ by to maloleté deti nechceli. On poskytoval a naďalej poskytuje maloletým deťom servis a starostlivosť, na ktoré boli zvyknuté predtým, ako matka opustila spoločnú domácnosť a na tomto sa nič nezmenilo a nezmení. Vozenie maloletých detí na tréningy, zo školy, do školy, je pre neho prirodzenou dennou náplňou a aj v tomto smere majú maloleté deti u neho istotu, že sa na neho môžu spoľahnúť kedykoľvek ho budú potrebovať. Maloletý S. nielenže prespáva u neho, ale sa u neho aj stravuje na dennej báze. Nie je pravda, že maloletému Z.ovi kompletnú výstroj na hokej zabezpečila matka. Ako dar ju poskytol maloletému Z.ovi brat matky, pričom k tomu došlo až po opustení spoločnej domácnosti zo strany matky. Doposiaľ to bol vždy výlučne on, kto hradil kompletnú výstroj maloletého. O potrebe novej výstroje nemá doteraz vedomosť. On zároveň hradí hokejovému klubu mesačne 35,- Eur. Taktiež maloletý A. trávi okolo 40 % času u neho. Maloletý M. a maloletý Z. taktiež trávia s ním voľný čas, napriek opačným tvrdeniam matky. Záverom uviedol, že pre maloleté detí varí, perie, pripravuje sa s nimi do školy. Nie je podľa neho zrejmé, prečo matka spochybňuje jeho vzťahy s maloletými deťmi, keď vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sama uviedla, že on má s deťmi vybudovaný pekný vzťah a styk funguje na základe ich dohody.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca ani k vyjadreniam matky a otca nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario CSP a uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhý výrok) podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), pričom výrok uznesenia prvoinštančného súdu o dočasnom určení výživného na maloleté deti (prvý výrok) potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) s tým, že opravil výrok prvý, druhý riadok uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 224, § 234 ods. 2 CSP a závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (štvrtý výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).
7. Z obsahu odvolania otca vyplýva, že odvolaním napadol jedine výrok uznesenia súdu prvej inštancie ohľadne rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (prvý výrok).
8. Odvolací súd podotýka, že mimosporové konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu. Z princípu oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, ktoré možno začať bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie okrem odvolaním napadnutého výroku o výživnom (prvý výrok) taktiež aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh matky na dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti zamietol (druhý výrok).
9. Podľa ustanovenia § 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (čo je i v tomto prípade), je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej (týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom).
14. Odvolací súd mal osvedčené, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa osobne stará o maloleté deti.
15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd rozhodne neodkladným opatrením o dočasnom odovzdaní maloletého dieťaťa druhému rodičovi podľa ustanovenia § 367 CMP jedine v prípade, ak maloleté dieťa sa pred nariadením neodkladného opatrenia nachádza u rodiča, ktorý na základe nariadeného neodkladného opatrenia už nie je oprávnený dočasne sa osobne sa starať o maloleté dieťa.
16. V posudzovanej veci však išlo o odlišnú situáciu, keďže pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (i v čase nariadenia neodkladného opatrenia) osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala matka, ktorá sa zároveň domáhala zverenia maloletých detí do jej starostlivosti, keďže výkon rodičovských práv k maloletým deťom doposiaľ nebol upravený súdnym rozhodnutím.
17. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne dočasného zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. Z obsahu spisu odvolací súd mal osvedčené, že doposiaľ neboli rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom upravené rozhodnutím súdu, pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
18. Samotná skutočnosť, že matka sa o maloleté deti momentálne fakticky stará, nebolo osvedčené, že by život a zdravie maloletých detí boli ohrozené, ešte neznamená, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom, keďže medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a ani k úprave výkonu rodičovských práv a povinností súdnym rozhodnutím, a to hlavne v nadväznosti na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k dočasnej úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu matka osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov spočívajúcu v dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a v uložení povinnosti otcovi dočasne platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere.
20. Z obsahu spisu odvolací súd mal osvedčené, že otec matke neprispieva na výživu maloletých detí žiadnou sumou. Odvolací súd zdôrazňuje, že jednou zo základných rodičovských povinností je plnenie si vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), a to za účelom zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti (deťom).
21. Pokiaľ otec v odvolaní poukázal na svoje výdavky súvisiace s výživou a potrebami maloletých detí pred nariadením neodkladného opatrenia v dobe styku s maloletými deťmi a žiadal o zmenu rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom z dôvodu, že maloleté deti sú de facto v striedavej osobnej starostlivosti, odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením boli dočasne upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas od vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom maloleté deti boli dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, že otec jej neprispieva na výživu maloletých detí žiadnou sumou a túto skutočnosť otec v odvolaní ani nepoprel.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne prihliadol na to, že otec aj matka sú zamestnaní a majú pravidelný mesačný príjem z pracovnej činnosti. Matka je
aktuálne zamestnaná ako učiteľka Základnej školy v XX. od 01. 09. 2021 s čistým mesačným príjmom vo výške 858,30 Eur, pričom v období od 01. 11. 2020 do 31. 10. 2021 bola zamestnaná u zamestnávateľ Bee TREE, so sídlom Banská Bystrica, Marka Čulena 14, IČO: 42 193 800.
23. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa WOODCOTE GROUP s.r.o. so sídlom Vajnorská 135, Bratislava a jeho priemerný vymeriavací základ bol správne zistený vo výške 4.837,66 Eur mesačne lustráciou v registri v Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava za obdobie od novembra r. 2020 do augusta r. 2021 (č.l. 27). Pokiaľ otec v odvolaní deklaroval nižší čistý príjem u zamestnávateľa vo výške 3.549,19 Eur, odvolací súd poukazuje na to, že tento príjem je rozdielny z toho dôvodu, že otec čistý mesačný zárobok vyčíslil za iné obdobie, než z ktorého vychádzal súd prvej inštancie (od januára r. 2021 do novembra r. 2021), avšak i z tohto príjmu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloleté deti v sume 100,- Eur mesačne, a to na každé maloleté dieťa zvlášť s poukazom na to, že súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti otca v nevyhnutnej miere postupoval v súlade so zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého životné minimum na nezaopatrené dieťa je v sume 99,56 Eur mesačne.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu suma 100,- Eur mesačne, na každé maloleté dieťa zvlášť, nielen dočasne zabezpečí výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, ale zabezpečí ich pravidelnú výživu zo strany povinného rodiča (otca) s tým, že z obsahu spisu odvolací súd nemal osvedčené žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 366 CMP.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením a vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je samé schopné sa živiť. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, pričom výživné na maloleté dieťa sa určí zásadne tak, že sa platí do rúk osoby, ktorá dieťa vychováva.
26. Odvolací súd podotýka, že neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých je len dočasným provizóriom so zreteľom na charakter a význam ním chráneného záujmu, pričom uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, tzn. že je faktickým dočasným opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy, resp. výšky výživného.
27. Podľa ustanovenia § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania
28. Z ustanovenia § 234 ods. 2 CSP vyplýva, že na uznesenie sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.
29. Opraviť rozhodnutie súdu postupom upraveným v ustanovení § 224 CSP je možné len v prípade, ak ide celkom zjavne o zrejmú chybu v písaní alebo v počítaní, alebo o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti obsiahnuté v rozhodnutí súdu, pričom zrejmosť takejto nesprávnosti pri vyhotovení rozhodnutia vyplýva z iných súvislostí vyplývajúcich zo spisového materiálu a priebehu konania.
30. V predmetnom prípade došlo k zrejmej nesprávnosti pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to pri uvedení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému L. G., keď súd prvej inštancie neuviedol menu - Eur, preto potom odvolací súd odstránil zrejmú nesprávnosť v enunciáte uznesenia súdu prvej inštancie postupom podľa § 224 CSP.
31. Podľa ustanovenia § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje návrh, alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal.
33. Odvolací súd konštatuje, že žiadna z uvedených procesných situácii v posudzovanej veci nenastala, preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
34. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhý výrok) podľa § 388 CSP zmeniť a výrok uznesenia prvoinštančného súdu o dočasnom určení výživného na maloleté deti (prvý výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) s tým, že odvolací súd opravil výrok prvý, druhý riadok uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 224, § 234 ods. 2 CSP a zároveň závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (štvrtý výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).
35. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie (tretí výrok) zostal nedotknutý, keďže proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o uložení povinnosti matke podať návrh vo veci samej môže podať odvolanie jedine matka (navrhovateľka neodkladného opatrenia) s tým, že dôvodom odvolania môže byť samotné uloženie povinnosti podať návrh, eventuálne nesprávne uloženie povinnosti čo do osoby budúcich účastníkov alebo predmetu budúceho návrhu na začatie konania.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).