Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-251-2012.pdf
PDF · 81.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/251/2012
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: O. Y., B.. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, C., v zast. JUDr. Vladimíra Trvalová, advokát, so sídlom Malý Lég 339, Lehnice, proti povinnému: STAVEURO, s.r.o., IČO: 36264466, výmaz z OR SR dňa 26.04.2017, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stanislav Laifer, Exekútorský úrad so sídlom Prievozská 14/A, EX 823/2012, o vymoženie uloženej povinnosti 739,28 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd v exekúcii pokračuje s právnym nástupcom oprávneného: Premium Trading plus, s.r.o., IČO: 50612565, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, Bratislava - mestská časť Rača 831 06.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 39,83 EUR do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený doručil dňa 01.03.2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda č. 9Rob/24/2011 zo dňa 06.10.2011.
2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 14.03.2012 poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
3. Súdny exekútor dňa 20.03.2018 predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie spolu s vyúčtovaním trov exekúcie, nakoľko šetrením zistil, že povinný bol nemajetný a vymazaný z Obchodného registra SR a tiež jeho právny nástupca spoločnosť Premium Trading plus, s.r.o., IČO: 50612565, je nemajetná a preto navrhuje zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu nemajetnosti povinného.
4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Tunajší súd v rámci vlastnej činnosti lustráciou v Obchodnom registri Slovenskej republiky zistil, že oprávnený: STAVEURO, s.r.o., IČO: 36264466 bol ku dňu 26.04.2017 vymazaný z OR SR, a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom: Premium Trading plus, s.r.o., IČO: 50612565. Následkom uvedeného zlúčenia je skutočnosť, že spoločnosť: Premium Trading plus, s.r.o., IČO: 50612565, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, ako univerzálny sukcesor
vstupuje do všetkých práv a povinností svojho predchodcu. S poukazom na vyššie uvedené, tunajší súd v zmysle § 64 C.s.p. rozhodol o pokračovaní v exekučnom konaní s právnym nástupcom oprávneného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri univerzálnej sukcesii súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania, nakoľko zmena procesno-právneho postavenia nastáva zo zákona v súlade s § 64 C.s.p.. Súd na zmenu účastníka prihliada z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci oznámia. Ak zanikne právnická osoba, účastník konania, pokračuje sa v exekučnom konaní s jej právnym zástupcom.
6. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Súd preskúmal predložený spisový materiál, pričom zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko súdny exekútor lustráciou majetku povinného ( STAVEURO, s.r.o. a Premium Trading plus, s.r.o.) zistil:
- elektronickou lustráciou DOI bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla
- elektronickou lustráciou SCB z dostupných bánk, zistil, že povinný nemá účet v žiadnej banke
- lustráciou portálu dlžník bolo zistené, že povinný má dlh na zdravotnom poistení 1.100,98 EUR
- lustráciou na portáli Finančnej správy bolo zistené, že povinný má dlh na daňovom úrade vo výške 874.871,57 EUR
- lustráciou centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že povinný má celkom 34 exekučných konaní od roku 2010
- lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, toto bolo zistené aj pri osobnom šetrení povinného
9. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
10. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
11. Vzhľadom na to, že po preskúmaní predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd za preukázané, že povinný je nemajetný a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil tak, ako to je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.
12. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 /prvá veta/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
14. Podľa ustanovenia 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 15. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 /prvá veta/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zohľadnil skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedených skutočností, súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
17. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si uplatnil odmenu v zmysle § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v sume 33,19 EUR + 20 % DPH, t.j. 39,83 EUR
18. Podľa ustanovenia § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa Exekučného poriadku.
20. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.
21. Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
22. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.
23. Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie dospel k záveru, že vyúčtovaniu súdneho exekútora možno vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie v súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z.. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR. Na zaplatenie trov exekúcie súd v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).