Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/108/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska č. 11, Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, Krmanova č. 1, Košice, o zaplatenie 501,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.: 36Cb/37/2017 - 276 zo dňa 24.4.201

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 351,27 eur a o zamietnutí žaloby o zaplatenie istiny 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.11.2016 do zaplatenia.

II. M e n í rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 351,27 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 30 %.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 40 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

- žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 351,27 eur,

- konanie zastavil o zaplatenie úroku z omeškania nad 5 % ročne z dlžnej sumy a o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov,

- žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,

- žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 40,16 % trovy konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 14.3.2017 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 501,27 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 501,27 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov 40,- eur a trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 3.10.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, Š. X., B.: O. XXX T., ktoré patrilo poškodenému H. S.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 8.11.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola faktúrou č. 2016135/2 zo dňa 19.10.2016 účtovaná suma 2.954,86 eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 2.650,66 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora boli krátené náklady na mechanické a lakovacie práce vzhľadom na to, že opravu vykonal neautorizovaný servis a v tejto súvislosti žalovaný priznal normohodinu len vo výške 23,- eur/ NH a primerané náklady na lakovací materiál (konštanta 100 %), pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 304,20 eur, ktorá bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.1.2017. Poškodený si na čas opravy vozidla zároveň prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme zo dňa 4.10.2016. K ukončeniu nájmu došlo dňa 21.10.2016. Náklady na nájom boli vyúčtované faktúrou č. 2016 vo výške 425,- eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 227,93 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bola krátená doba nájmu zo 17 dní na 11 dní a boli odpočítané prevádzkové náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Celkovo poškodenému nepriznaná suma vo výške 197,07 eur bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.1.2017. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti (8.11.2016) neuhradil žalovanú sumu.

3. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.8.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť a to čo do úroku z omeškania nad 5 % ročne zo žalovanej sumy a nároku na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, keďže ide o občianskoprávny spor.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné z dôvodu ich neurčitosti. Žalobca nepredložil dôkaz o úhrade faktúr č. 2016135/2 a č. 2016, od ktorých odvodzuje svoj nárok. Zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla sú absolútne neplatné, pretože nie sú datované, čo spôsobuje ich neurčitosť. Žalobca nepreukázal dôvodnosť prenajatia náhradného vozidla na dobu 17 dní, pričom žalovaný považuje ním priznaných 11 dní prenájmu za čas primeraný dobe opravy. Za čas nepoužívania poškodeného motorového vozidla žalovaný odrátal prevádzkové náklady na toto vozidlo, ktoré by jeho používaním vznikli. Žalobca zároveň dostatočne nepreukázal výšku škody, pretože vychádzal iba z vystavených faktúr servisu. Uplatnený nárok na úrok z omeškania je neoprávnený, čo vyplýva zo znenia § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 37, 39 Občianskeho zákonníka, upravujúce právne úkony a ich platnosť, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka o povinnosti uhradiť skutočnú škodu a podľa § 524 Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Ďalej podľa § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZoPZP), upravujúce povinnosti poisťovateľa, vrátane vzniku okamihu poskytnúť poistné plnenie a priamom nároku poškodeného voči poisťovateľovi a podľa § 563 Občianskeho zákonníka o splatnosti pohľadávky, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o následkoch omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že nesporným v konaní bolo to, že poistenec žalovaného prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil Radoslavovi Tkáčovi škodu na jeho motorovom vozidle Škoda Superb, za ktorú nesie zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Poškodený má voči žalovanému ako poisťovateľovi priamy nárok na nahradenie spôsobenej škody a to podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Žalovaný uhradil poškodenému z uplatnenej škody za opravu vozidla vo výške 2.954,86 eur iba sumu 2.650,66 eur a za prenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla vo výške 425,- eur iba sumu 227,93 eur. Reálna oprava poškodeného motorového vozidla trvala 11 dní.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že spornou v konaní bola hmotnoprávna aktívna legitimácia žalobcu, keďže žalovaný namietal platnosť zmlúv o postúpení, rozsah uplatnenej škody a dôvodnosť príslušenstva pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného v súvislosti s neplatnosťou nájomnej zmluvy, ktorú skutočnosť nepovažoval za podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej, keďže dospel k záveru, že pokiaľ by aj nájomná zmluva nebola platná, poškodenému by v rovnakom rozsahu vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka, za užívanie náhradného motorového vozidla z neplatného právneho úkonu. Poškodenému tak vznikla škoda a to bez ohľadu na platnosť nájomnej zmluvy.

9. Súd prvej inštancie na základe obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok predložených žalobcom dospel k záveru, že tieto zmluvy sú platné, nakoľko sú dostatočne určité a zrozumiteľné, ich obsah neodporuje zákonu a neprieči sa dobrým mravom. Žalovaný nepreukázal, že by zmluvy neboli uzavreté vážne a slobodne, a tiež nepreukázal ani iný dôvod ich neplatnosti. Vzhľadom k tomu žalobcovi svedčí hmotnoprávna aktívna legitimácia v spore.

10. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že škoda v súvislosti s opravou vozidla zodpovedá čiastke vyúčtovanej faktúrou č. 2016135/2, teda sume 2.954,86 eur. Z uvedeného dôvodu má žalobca voči žalovanému nárok na úhradu škody vo výške 304,20 eur, o ktorú sumu žalovaný krátil faktúru č. 2016135/2. Žalobca dostatočne preukázal výšku tejto škody predloženou faktúrou a jej prílohou, kalkuláciou opravy. Krátenie odmeny žalovaným za vykonané práce z dôvodu, že ich nevykonal autorizovaný servis nemá žiadnu oporu v zákone a je nelogické, pretože za rovnakú prácu, keďže nebolo zistené a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy, prináleží rovnaká odmena. Navyše žalobca cenníkmi servisných prác iných servisov preukázal, že práce vyúčtoval v bežných cenách. Žalovanou namietané náklady za lakovací materiál s poukazom na kalkuláciu podľa programu AUDATEX nepovažoval súd prvej inštancie za relevantné, pretože podstatné pre výšku škody sú skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy a nie náklady podľa neznámeho programu AUDATEX. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal, že ak žalovaný nesúhlasil s výškou škody za opravu mal možnosť navrhnúť vykonanie príslušného znaleckého dokazovania, respektíve zabezpečiť si vlastný súkromný znalecký posudok alebo použiť na podporu svojho stanoviska iné dôkazy, čo sa však nestalo.

11. Ako dôvodnú však považoval súd prvej inštancie námietku žalovaného, že náklady za náhradné vozidlo sú dôvodné iba za čas vykonania jeho opravy, teda za čas 11 dní. Argument žalobcu, že vozidlo nebolo možné používať po vykonanej oprave, až do času jeho ohliadky žalovaným, nemá oporu v žiadnom zákone, pričom ohliadku je možné vykonať aj počas prevádzky vozidla po jeho oprave. Keďže náklady za užívanie náhradného vozidla boli vyúčtované faktúrou žalobcu č. 2016 za obdobie 17 dní vo výške 425,- eur, pričom opodstatneným obdobím bolo iba 11 dní, vznikol poškodenému nárok na náhradu týchto nákladov v hodnote 275,- eur (11 dní x 25,- eur). Žalovaný z tejto časti škody uhradil iba sumu 227,93 eur, preto má žalobca nárok na náhradu 47,07 eur.

12. Žalovaný sumu 47,07 eur žalobcovi neuhradil z dôvodu odrátania hodnoty amortizácie poškodeného vozidla, ku ktorému nedošlo z dôvodu jeho nepoužívania počas opravy. Súd prvej inštancie uvedené krátenie nepovažoval za dôvodné, pretože žalovaný výšku tejto amortizácie nijako nepreukázal a taktiež z dôvodu, že takéto krátenie nemá oporu v žiadnom zákone. Súd prvej inštancie s ohľadom na škodu spôsobenú poistencom žalovaného a s tým súvisiaci diskonfort života poškodeného spôsobený nepoužívaním vlastného vozidla, považoval uplatnenú amortizáciu za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

13. Súd prvej inštancie poukázal, že obrana žalovaného, spočívajúca v nepreukázaní úhrady sporných faktúr je nedôvodná, pretože podstatným pre vznik škody je vznik samotnej škody (dopravná nehoda a následné súvisiace náklady poškodeného) a nie skutočnosť, či poškodený náklady spojené s odstránením škody tretím subjektom aj uhradil.

14. Súd prvej inštancie čo do uplatneného úroku z omeškania nad 5 % ročne zo žalovanej sumy a nároku na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zastavil z dôvodu späťvzatia žalobcom.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný iba vo výške 351,27 eur (304,20 eur + 47,07 eur) titulom nároku na náhradu škody a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Zároveň časť uplatneného nároku vo výške 150,- eur, titulom nákladov za 6 dní užívania náhradného vozidla (6 x 25,- eur) ako nedôvodný zamietol.

16. Súd prvej inštancie zamietol aj uplatnený nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 24.11.2016 do zaplatenia, ktorý považoval za nedôvodný s poukazom na znenie ustanovenia § 11 ods. 8 ZoPZP, ktoré odkazuje na § 11 ods. 6 ZoPZP, Keďže uvedené ustanovenie neupravuje konkrétnu lehotu, kedy má poisťovateľ (žalovaný) povinnosť uhradiť poškodenému poistné plnenie, pretože upravuje iné povinnosti poisťovateľa, konkrétnu lehotu na náhradu škody určuje § 11 ods. 7 ZoPZP. Podľa tohto ustanovenia, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania podľa ustanovenia § 11 ods. 8 ZoPZP, pretože podľa tohto ustanovenia vzniká nárok na úrok z omeškania za porušenie povinností daných v § 11 ods. 6 citovaného zákona, ktorý upravuje povinnosti žalovaného v rámci prešetrovania poistnej udalosti a nie povinnosť na výplatu náhrady škody. V ustanovení § 11 ods. 7 ZoPZP je alternatívne určená lehota na splnenie povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi škodu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný nesúhlasil s výškou uplatnenej náhrady škody a v tejto súvislosti vznikol súdny spor, na prejednávaný spor neplatí alternatíva na povinnosť plnenia 15 dní po skončení šetrenia, ale druhá alternatíva, po skončení súdneho konania.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu podľa pomeru úspechu. Pomerný úspech žalobcu 40,16 % vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol úspešný v 70,08 % z uplatnenej istiny, pričom úspech žalovaného bol 29,92 % (70,08 % - 29,92 %).

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti tretiemu a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a proti výroku o nároku na náhradu trov konania a žalovaný proti prvému a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a proti výroku o nároku na náhradu trov konania.

19. Žalobca v podanom odvolaní navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 501,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 501,27 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že v zmysle § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 ZoPZP a § 442 Občianskeho zákonníka, predstavujú skutočnú škodu aj náklady za prenájom náhradného vozidla poškodeným počas doby nevyhnutnej opravy jeho poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku vnútenej škody. Do tejto doby je potrebné započítať aj čas obhliadok a doobhliadok poškodeného motorového vozidla žalovaným. Poškodený v danom prípade nemohol používať vozidlo po vykonaní jeho opravy, vzhľadom k tomu, že sám žalovaný požadoval vykonať po oprave doobhliadku vozidla za účelom preverenia vykonania opráv. Posledná doobhliadka vozidla sa uskutočnila dňa 21.10.2016, preto doba nájmu do 21.10.2016 bola spôsobená v dôsledku postupu žalovaného. Poukázal na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej preventívnej povinnosti počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo, podľa ktorého postupoval poškodený, keď náhradné vozidlo odovzdal žalobcovi dňa 21.10.2016, čím sa chcel vyhnúť tomu, aby po vykonaní opravy vozidla nevznikli na vozidle ďalšie škody a to napríklad v dôsledku nesprávnej opravy, resp. iných výhrad likvidátora žalovaného, prípadne aby nedošlo k inej škode používaním motorového vozidla, keďže medzi vykonaním opravy a doobhliadkou sa mohlo vozidlo poškodiť. Predmetnou doobhliadkou sa zároveň potvrdilo, že vozidlo je z hľadiska technologického postupu správne opravené. Vzhľadom na uvedené, poškodený musel počkať na poslednú doobhliadku vykonanú žalovaným dňa 21.10.2016. Poškodený nemá v tom ktorom konkrétnom prípade možnosť ovplyvniť dĺžku opráv v servise. Postup servisu závisí od mnohých faktorov ako počet objednávok, personálne obsadenie či technická vybavenosť servisu, teda objektívne nezávislých od vôle poškodeného. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď priznal žalobcovi nárok náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla len v rozsahu 11 dní, keďže z listinných dôkazov vyplýva, že doba nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla aj s doobhliadkami trvala v rozsahu 17 dní. Z nájomnej zmluvy, preberacieho a odovzdávacieho protokolu a faktúry za opravu vozidla vyplýva, že žalobca prevzal motorové vozidlo do opravy dňa 4.10.2016, ktorá trvala do 19.10.2016. Posledná doobhliadka bola vykonaná dňa 21.10.2016, ktorý deň je potrebné považovať ako deň skončenia nevyhnutných opráv na vozidle poškodeného. Doba 17 dní je pritom dobou primeranou na samotnú opravu vozidla. Žalobca zároveň popísal priebeh vykonávaných servisných úkonov počas opravy vozidla a namietal, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil svoje rozhodnutie, prečo považoval dobu 11 dní za dobu nevyhnutnej opravy vozidla. Opomenutím preskúmať faktúru, ktorá preukazovala deň ukončenia opravy a opomenutím aplikácie § 415 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že doba nevyhnutnej opravy trvala v rozsahu 11 dní, pričom toto tvrdenie ničím nepodložil. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 2Cob/328/2015 zo dňa 8.11.2016, na ktoré poukázal. Z uvedených dôvodov namietal aj nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania.

20. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú vzhľadom na absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky za poškodenie motorového vozidla zo dňa 30.1.2017, Zmluvy o postúpení pohľadávky za prenajatie náhradného motorového vozidla zo dňa 30.1.2017 a Zmlúv o nájme. Zároveň žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť výšky uplatneného nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcej sa absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme, ktorá je vzhľadom na absentujúci dátum jej uzavretia, duplicitu jej uzatvorenia, keďže boli celkovo uzatvorené dve zmluvy o nájme s tým istým predmetom nájmu a rovnako tak nesúlad medzi osobou uvedenou ako nájomca s podpisujúcou osobou, absolútne neplaným právnym úkonom, na ktorý je súd povinný prihliadať „ex officio“. Názor súdu prvej inštancie, že nie je podstatné pre rozhodnutie vo veci samej zaoberať sa platnosťou, resp. neplatnosťou nájomnej zmluvy tak nie je správne. Poukázal, že žalovaný bol v právnom vzťahu so škodcom (poisteným), ktorý spôsobil vznik poistnej udalosti. Žalovaný z tohto právneho vzťahu zodpovedá za preukázané nároky poškodeného na náhradu škody, pričom jeho pasívna legitimácia z uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daná. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal a nezaoberal argumentáciou týkajúcou sa absolútnej neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávky, keďže iba konštatoval, že sú platné, nakoľko sú dostatočne určité a zrozumiteľné, ich obsah neodporuje zákonu a neprieči sa dobrým mravom, ktoré odôvodnenie je nedostatočné, nejasné a a z uvedeného dôvodu arbitrárne. Žalovaný sa nestotožňuje s uvedenými závermi súdu prvej inštancie a zotrval na námietke absolútnej neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok z dôvodu ich neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie právneho titulu postupovaných pohľadávok. Postupca podľa uvedených zmlúv nikdy nemal pohľadávku voči žalovanému vo výške 197,07 eur za prenajatie náhradného motorového vozidla a 304,20 eur za poškodenie motorového vozidla. Takisto postupované príslušenstvo pohľadávky v podobe súdneho poplatku a trov konania v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky za poškodenie motorového vozidla ani nemohlo existovať. Na základe vyššie uvedeného považoval žalovaný odôvodnenie rozsudku za vnútorne rozporné a nesprávne, nespĺňajúce zákonné podmienky pre odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. a je porušením Ústavou SR garantovaného práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch postupcu, ktorý bol zároveň poškodeným a bolo ho potrebné vypočuť k skutkovým okolnostiam vzniku škody, celkovej oprave poškodeného motorového vozidla, likvidácii škodovej udalosti, okolnostiam postúpenia pohľadávok a okolnostiam uzatvorenia zmluvy o nájme, iba na základe všeobecného odôvodnenia. Takýmto postupom súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň súd prvej inštancie týmto nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že faktúra vystavená servisom (samotným žalobcom) nie je dôkazom preukazujúcim skutočnú výšku škody. Oboznámením sa s kalkuláciou predloženou žalobcom je možné okrem iného konštatovať aj duplicitu prác účtovaných žalobcom a to napr. ručne zadaných položiek súvisiacich s montážou a demontážou dielov pred lakovaním a zároveň pri lakovaní. Žalovaný relevantne rozporoval žalobcom predloženú faktúru a kalkuláciu tak, že predložil súdu prvej inštancie kalkuláciu podľa systému AUDATEX. Súd prvej inštancie vychádzal z kalkulácie žalobcu vyhotovenej v systéme AUDATEX, no na druhej strane žalovaným predloženú kalkuláciu vyhotovenú v systéme AUDATEX považoval za irelevantnú. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu princípu rovnosti strán sporového konania, keď na jednej strane kalkulácia žalobcu je bez ďalšieho vyhodnotená ako správna a kalkulácia žalovaného vyhotovená v tom istom programe je bez ďalšieho vyhodnotená ako irelevantná. Žalovaný poskytol primerané náklady na opravu poškodeného vozidla pre neautorizovaný servis vo výške 23,- eur/Nh s DPH a primerané náklady na lakovací materiál s použitím lakovacej konštanty vo výške 100 %. V lakovacej konštante 100 % je zohľadnený perleťový lak, takže v konečnom dôsledku bola priznaná lakovacia konštanta vo výške 110 %. Žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenia vyššej lakovacej konštanty. Na cenníky predložené žalobcom nie je možné prihliadať, keďže z nich nevyplýva cena práce za opravu poškodenia konkrétneho motorového vozidla (značka, typ a rok výroby motorového vozidla). Kalkulácia nákladov na opravu zo dňa 7.11.2016 vo výške 2.650,66 eur s DPH, ktorú predložil žalovaný preukazuje sumu oprávnených nákladov na opravu. Žalovaný podľa tejto kalkulácie dotknutú poistnú udalosť aj likvidoval, teda uhradil žalobcovi nárok na náhradu škody v celom rozsahu. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého to bol žalovaný, ktorý na preukázanie vzniku škody neuniesol dôkazné bremeno, keďže dôkazné bremeno na preukázanie vzniku a výšky škody je na žalobcovi. Žalovaný relevantne namietal žalobcom predloženú fakturáciu a kalkuláciu s tým, že predložil v rovnakom systéme AUDATEX vyhotovenú kalkuláciu nákladov na opravu. Žalobca tak svoj nárok žiadnym relevantným (nesporným) spôsobom nepreukázal. Žalovaný uviedol, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Žalobca pritom nepredložil doklad o úhrade faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. V prípade, že oprava bola vykonaná bezodplatne, žiadna škoda tak právnemu predchodcovi žalobcu nemohla vzniknúť. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal prevádzkové náklady poškodeného motorového vozidla, ktoré by poškodenému vznikli, ak by počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla užíval vlastné poškodené vozidlo. Žalobca nerozporoval výšku týchto prevádzkových nákladov a tak žalovaný považuje zníženie náhrady škody vo výške 47,07 eur za dôvodné a nesporné. Žalobca žiadnym spôsobom zmenšenie svojho majetkového stavu v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla nepreukázal, keďže nepredložil žiaden doklad o úhrade faktúry za nájom, vystavenej žalobcom. Žalovaný má za to, že táto uhradená nebola. V prípade, ak prenájom motorového vozidla bol poskytnutý bezodplatne, právnemu predchodcovi žalobcu žiadna škoda nemohla vzniknúť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania zároveň zjavne nezohľadnil neúspech žalobcu v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, pozostávajúce z úroku z omeškania a paušálnej náhrady.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v žalobcom napadnutom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že argumentácia žalobcu o krátení poistného plnenia žalovaným je nesprávnym právnym posúdením, keďže predmetom konania nie je poistné plnenie ale zákonný nárok na náhradu škody. Tvrdenie žalobcu, že poškodený motorové vozidlo nemohol užívať pred uskutočnením obhliadky po oprave s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť je nelogické a zároveň bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Poškodený (pozn. odvolacieho súdu, žalovaný zjavne nesprávne uvádzal žalobca) po vykonaní opravy nepostupuje riziko zmarenia likvidácie škodovej udalosti, keďže ak by sa stal účastníkom dopravnej nehody, riadnou dokumentáciou tejto dopravnej nehody sa vylúči akákoľvek, čo i len hypotetická možnosť zmarenia likvidácie tejto škodovej udalosti. Žalovaný uhradil primerané náklady na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla za dobu 11 dní, ktoré zodpovedajú dobe nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla. Ak oprava motorového vozidla z dôvodu nekompetentného postupu servisu trvá dlhšie, je v takomto prípade škodcom predmetný servis, na ktorého činnosť sa povinné zmluvné poistenie motorového vozidla nevzťahuje. Žalovaný pri výpočte vychádzal z celkového počtu normohodín (množstva práce) podľa kalkulácie žalobcu (33,6 hod.), čo pri osem hodinovom pracovnom čase predstavuje 4,2 dňa, ku ktorému žalovaný prirátal ešte navyše 1,8 dňa, teda spolu 6 dní. Žalovaný ďalej priznal 2 dni za obhliadku, 2 dni za víkend (za čas, v ktorom sa práce nevykonávali vôbec) a 1 deň, v ktorom sa vozidlo odovzdávalo. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody je na žalobcovi. Žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry za nájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný zároveň zopakoval svoju argumentáciu o definícii škody uvedenej v ním podanom odvolaní.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v žalovaným napadnutom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že argumentácia žalovaného o neplatnosti zmluvy o nájme je s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúci právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci nenáležitá. Nájomnú zmluvu za nájomcu podpisovala manželka poškodeného, keďže predmetné motorové vozidlo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade nájomných zmlúv nejde o ich duplicitu, ale o zmenu práv a povinností zmluvných strán v pôvodnej nájomnej zmluve, vzhľadom na to, že prvotný nájom bol zmluvne dohodnutý na 10 dní, avšak pre potrebu ďalšej nevyhnutnej opravy vozidla bolo dohodou strán v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka dohodnutý celkový nájom náhradného vozidla na 21 dní, ktorý nárok si žalobca uplatňoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevyslovil, že nie je potrebné sa zaoberať platnosťou nájomnej zmluvy ale vyslovil, že obranu žalovaného v súvislosti s neplatnosťou nájomnej zmluvy nepovažoval za podstatnú vo veci. Ak by aj nájomná zmluva nebola platná, poškodený by musel v rovnakom rozsahu vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie náhradného vozidla. Žalobca s poukazom na znenie ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje nájomnú zmluvu uviedol, že zákon nevyžaduje taxatívne, aby bola nájomná zmluva v prípade hnuteľných vecí uzatvorená v písomnej forme pod sankciou jej neplatnosti. Nájomná zmluva v prípade nájmu hnuteľných vecí podľa Občianskeho zákonníka vzniká dohodou zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete nájmu, dobe a cene nájmu. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami nájomnej zmluvy došlo k platnému uzavretiu zmluvy, keďže sa dohodli na jej podstatných náležitostiach a nájomná zmluva vznikla odovzdaním vozidla. Písomná forma už uzatvorenej nájomnej zmluvy bola spísaná pre účely preukázania vzniknutého nájomného vzťahu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné, nakoľko sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Všetky ustanovenia zmlúv o postúpení pohľadávok spĺňajú požiadavku určitosti právneho úkonu. Špecifikácia postupovaných pohľadávok v zmluvách nemôže byť vykonaná presnejšie, keďže článok I. predmetných zmlúv obsahuje všetky relevantné údaje, prostredníctvom ktorých je možné identifikovať dané pohľadávky, keď definuje pohľadávku v určitej výške. Následne sa v článku II. ustanovuje, že v článku I. špecifikovaná suma je predmetom postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil napádané rozhodnutie, pričom sa náležite vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými argumentmi strán sporu a náležite posúdil aj všetky návrhy strán na vykonanie dokazovania, takže v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol návrh na výsluch poškodeného, ktorý by bol nadbytočný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Poškodený by totiž neuviedol žiadne nové skutočnosti, ako tie ktoré už uviedol v zázname o dopravnej nehode, zmluvách o postúpení pohľadávok a nájomnej zmluve. Jeho vôľa uzavrieť predmetné zmluvy bola dostatočne a jasne vyjadrená v predmetných zmluvách. Poškodený pri oprave motorového vozidla a likvidácii predmetnej škodovej udalosti nebol prítomný. Súd prvej inštancie svojim postupom v konaní posúdil náležite všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď určil, že náklady na opravu vozidla uvedené vo faktúre vystavenej žalobcom predstavujú skutočnú škodu, na ktorú úhradu má žalobca nárok. Krátenie poistného plnenia len za skutočnosť, že oprava vozidla nebola vykonaná v autorizovanom, zmluvnom servise žalovaného je v rozpore so zákonom. Ak totiž opravu vykonal servis, ktorý má na to príslušné povolenie a nie autorizovaný, tak potom nemôže byť návšteva takéhoto servisu dôvodom k strate garancií a v konečnom dôsledku dôvodom ku kráteniu poistného plnenia. Takýto servis totiž ponúka rovnako kvalitné služby ako servis autorizovaný. Žalobca je servis, ktorý má platné povolenie na vykonávanie opravárenskej činnosti. Opravu vozidla vykonal v súlade s technologickým postupom výrobcu. Žalovaný poukázal na správnosť ním vykonanej kalkulácie ADATAX, avšak ničím nepodložil, prečo práve náklady v jeho kalkulácii sú vyjadrením skutočnej škody. Žalobca poukázal, že správne súd prvej inštancie vyslovil, že ak mal žalovaný pochybnosti o nákladoch uvedených vo faktúre vystavenej žalobcom, mal možnosť dať si vypracovať súkromný znalecký posudok. Tvrdenie žalovaného, že priznal žalobcovi náklady za lakovnícky materiál vo výške 110 % nie je pravdivé, keďže toto žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Z technického hľadiska nie je možné použitie lakovacej konštanty vo výške 100 % pri použití technológie lakovania perleťou. Lakovacia konštanta 100 % totiž pokrýva len náklady na obyčajné lakovanie. Je irelevantné, či došlo k úhrade faktúry za opravu vozidla alebo nie. Nárok na náhradu škody totiž poškodenému vzniká už samotným vznikom škody, nie až opravou poškodeného motorového vozidla. To či si dá poškodený po škodovej udalosti vozidlo opraviť alebo s ním inak naloží je totiž skutočnosť náhodilá bez súvislosti so škodovou udalosťou. Žalobca poukázal, že všetky náklady na prenájom vozidla v čase opravy poškodeného motorového vozidla predstavujú skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodenému. Tieto náklady by vznikli poškodenému aj v prípade ak by nedošlo k škodovej udalosti a vozidlo by riadne užíval. Pri nájme vozidla je predmetom nájmu iba motorové vozidlo a všetky prevádzkové náklady ako sú pohonné hmoty a akékoľvek iné náklady by si poškodený hradil sám. Suma uplatnená u žalovaného za nájom náhradného vozidla tak predstavuje rozdiel medzi samotnými nákladmi, ktoré žalobca alebo poškodený vynaložil na vypožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, teda uplatnil si skutočnú škodu. Náklady prenájmu boli vyššie ako je bežná prevádzka motorového vozidla žalobcu, čo je evidentné už z toho, že prenajímateľ poskytuje náhradné motorové vozidlo a požaduje ekonomický nájom, ktorý vyjadruje aj zisk z prenájmu, ale nedáva nájomcovi pohonné hmoty, ktoré sú v réžii nájomcu. Náklady prenájmu pre poškodeného sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla, preto cenu prenájmu možno hodnotiť ako škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku dopravnej nehody, pretože dochádza k zníženiu majetku u poškodeného v dôsledku povinnosti preplatiť prenajímateľovi náklady za prenájom motorového vozidla. Za skutočnú škodu je potrebné považovať nielen prípady zmenšenia majetku ale aj prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.

23. Žalovaný v odvolacej replike namietal, že žalobca v žalobe netvrdil a v konaní nepreukázal, že poškodené motorové vozidlo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Faktúra žalobcu za opravu motorového vozidla nie je dôkazom preukazujúcim skutočnú škodu. Žalobca nepreukázal, že ním vykonaná oprava bola v súlade s technologickým postupom výrobcu. Žalovaný podľa svojej kalkulácie dotknutú poistnú udalosť likvidoval, teda uhradil žalobcovi nárok na náhradu škody v celom rozsahu. Suma 47,07 eur predstavuje prevádzkové náklady poškodeného motorového vozidla, ktoré by poškodenému vznikli, ak by počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla užíval vlastné poškodené vozidlo. Plynutím času a teda aj počas opravy dochádza k zníženiu hodnoty veci, avšak predmetné zníženie hodnoty (amortizáciu) nie je možné stotožniť s obligatórnymi prevádzkovými nákladmi poškodeného motorového vozidla. Právny predchodca žalobcu najazdil na zapožičanom motorovom vozidle 952 km a teda je zrejmé, že ak by najazdil tento počet kilometrov na svojom vozidle, tak hodnota jeho motorového vozidla by sa znížila v dôsledku jeho opotrebovania. Výšku týchto odpočítaných prevádzkových nákladov v konaní žalobca nerozporoval.

24. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že mu je zrejmé, že v konaní sa jedná o nárok na náhradu škody. Poistným plnením mal na mysli poskytnutie finančného plnenia žalovaným za škodovú udalosť. Poukázal, že ohliadka poškodeného motorového vozidla po jeho oprave predstavuje proces, keď žalovaný vykoná osobne prehliadku opraveného motorového vozidla za účelom prevencie, či boli servisom dodržané všetky technologické postupy opravy a či boli vykonané len tie opravy na vozidle, ktoré súvisia s odstránením skutočnej škody vzniknutej na vozidle, aby poškodený mohol motorové vozidlo ďalej bezpečne užívať. Funkciou obhliadky je taktiež v zázname o ohliadke vozidla uviesť aj ďalšie poškodenia, ktoré servis zistil pri oprave vozidla a ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený preto neužíval náhradné motorové vozidlo až do poslednej obhliadky opravovaného vozidla dňa 21.10.2016 z dôvodu predchádzania výskytu ďalších možných poškodení na vozidle v dôsledku zle uskutočnenej opravy vozidla, resp. v dôsledku predchádzania situácie, keď by sa po oprave vyskytla škodová udalosť na tom istom motorovom vozidle v dôsledku ktorej by mohol byť poškodený ten istý diel, ktorý bol poškodený aj predchádzajúcou škodovou udalosťou. V takomto prípade by poisťovňa mohla odmietnuť poskytnúť poistné plnenie v dôsledku inej škodovej udalosti a to z dôvodu, že poškodený by nevedel preukázať príčinnú súvislosť s danou škodovou udalosťou, keďže nebola vykonaná ohliadka vozidla. Poškodený teda svojim konaním vykonával len dohľad nad zdrojom nebezpečenstva. Žalovaný posudzuje dobu nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla iba vzhľadom na čistý čas v ktorom prebieha oprava vozidla, čo je neakceptovateľné, keďže nevyhnutnosť opravy je potrebné posudzovať aj z hľadiska objektívnych skutočností nezávislých od vôle servisu ako je objednanie a dodanie náhradných dielov a ich inštalovanie v závislosti od stupňa technologickej náročnosti opravy ako aj na vykonanie doobhliadok žalovaným. Poukázal, že pre platnosť postúpenia pohľadávky nie je podmienkou zaplatenie dlžnej sumy prenajímateľovi, čo je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Bratislava zo dňa 16.3.2015, sp.zn.: 28Cb/81/2014.

25. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že spájanie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a obhliadky motorového vozidla žiadnym spôsobom nesúvisí. Rozhodujúcou skutočnosťou pre užívanie motorového vozidla je termín ukončenia jeho opravy, od ktorého momentu je motorové vozidlo užívaniaschopné. Od tohto momentu teda nebol daný žiaden zákonný dôvod, aby poškodený po ukončení opravy motorového vozidla naďalej užíval aj náhradné motorové vozidlo. Argumentácia žalobcu, že vozidlo nemalo byť používané do vykonania jeho doobhliadky z dôvodu, že by mohlo byť nesprávne opravené, je zjavným spochybnením vlastnej odbornosti a kompetentnosti žalobcu vykonať riadne opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca je totiž v tomto prípade aj servisom vykonávajúcim opravu. V tomto prípade nemožno pripočítať na ťarchu žalovaného, že si právny predchodca žalobcu vybral na opravu svojho motorového vozidla servis, ktorý nevie garantovať kvalitu ním vykonanej opravy. Ak by žalobca skutočne opravil motorové vozidlo nesprávnym spôsobom, nezakladá sa tým žiaden vzťah so žalovaným, keďže nemá právny podklad. Servis poskytol služby poškodenému, a teda za nekvalitnú opravu vzniká vzťah medzi poškodeným a žalobcom vykonávajúcim opravu. Podľa tvrdenia žalobcu majú byť do doby opravy započítané aj objektívne skutočnosti, ktoré predlžujú jej uskutočnenie. Toto tvrdenie je úplne novým, keďže existenciu žiadnych objektívnych skutočností predlžujúcich dobu opravy žalobca doposiaľ ani len netvrdil a už vôbec nepreukázal.

26. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že na pojednávaní dňa 28.11.2017 ozrejmil, že nájomnú zmluvu podpisovala za poškodeného jeho manželka z dôvodu, že predmetné vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ide o bežnú vec pri vybavovaní spoločnej veci v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval ani nenamietal, čím vlastne nepoprel skutkové tvrdenie uvedené žalobcom a preto sú tieto tvrdenia žalobcu nesporné. Žalovaný náklady na opravu vozidla vo svojej kalkulácii určil na základe ceny za opravu vozidla priznanej pre neautorizovaný servis - ide o hypotetické náklady reprezentujúce skutočnú škodu. Takto vypracovanú kalkuláciu preto nemožno akceptovať ako kalkuláciu o výške skutočnej škody. Občiansky zákonník ani ZoPZP neobsahuje ustanovenie podľa ktorého by žalovaný bol oprávnený krátiť poistné plnenie pre amortizáciu. Žalovaný krátenú výšku odpočítaných prevádzkových nákladov na prenajatom vozidle, ktoré by inak vznikli užívaním vlastného poškodeného vozidla žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo strany žalovaného došlo v prípade škody za prenájom náhradného vozidla k čiastočnému plneniu, čím žalovaný uznal svoj záväzok voči poškodenému podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie strán sporu, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného sú dôvodné iba čiastočne.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o zistenom skutkovom stave a o základe predmetu sporu a odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. viazaný týmto správne zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie.

30. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávky sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.

31. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu, postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

33. Odvolací súd zistil z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že boli uzatvorené v písomnej forme:

34. Dňa 30.1.2017 medzi postupcom Radoslav Takáč a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo: „Postupca prehlasuje, že mal voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zapísaná v OR OS Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. XXXX/B, pohľadávku v celkovej výške 2.954,86 eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 8005064763, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Š. X., B.: O., rok výroby: 2012. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2016135/2 a z časti, vo výške 2.650,66 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 304,20 eur je do dnešného dňa neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 304,20 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Pohľadávka sa postupuje bezodplatne. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky, súdny poplatok a trovy konania“.

35. Dňa 30.1.2017 medzi postupcom Radoslav Takáč a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení časti pohľadávky bolo: „Postupca prehlasuje, že mal voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zapísaná v OR OS Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. XXXX/B, pohľadávku v celkovej výške 197,07 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2016, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla počas opravy motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8005064763, č PU k náhradnému MV: XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 197,07 eur s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou“.

36. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že takto špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky vo výške 304,20 eur a 197,07 eur je právny úkon nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavuje postupovaná pohľadávka 304,20 eur a 197,07 eur, že ide o časť neuhradenej pohľadávky zo strany žalovaného z tam uvedenej poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení pohľadávky. Preto nie je pochybnosť o tom aká zmluva, v akej výške bola postupovaná a z čoho tieto pohľadávky vznikli. Z toho dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetných pohľadávok za dôvodnú. Taktiež námietku žalovaného, že v čase postupovania pohľadávky ešte nevznikol postupníkovi nárok na príslušenstvo, ktorý vznikol neskôr, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože podľa citovaného ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvom peňažnej pohľadávky sú nesporne úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky, teda aj trovy budúceho súdneho konania o vymáhaní postúpenej pohľadávky.

37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre toto konanie sú právne irelevantné námietky žalovaného spočívajúce v tvrdení, že samotná nájomná zmluva k náhradnému motorovému vozidlu je neplatná z dôvodov, že jej písomné vyhotovenie nebolo datované, boli vyhotovené dve zmluvy, resp. za osobu nájomcu uzavrela zmluvu iná osoba.

38. Tieto námietky uvádzane žalovaným nemajú žiadny vplyv na základ uplatneného nároku, spočívajúci v náhrade odplaty za užívanie náhradného motorového vozidla poškodeným, keďže tak ako to uvádzal žalobca, v prípade nájmu hnuteľných vecí podľa Občianskeho zákonníka, nájomný vzťah vzniká dohodou zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete nájmu, dobe a cene nájmu, ktoré náležitosti sú uvedené v listinách označených ako zmluva o nájme, pričom sa nevyžaduje obligatórne pre platnosť takejto nájomnej zmluvy písomná forma. To, že nájomná zmluva neobsahuje dátum jej uzavretia, neznamená, že je neplatná, keďže tento údaj nie je esenciálnou náležitosťou pre takýto zmluvný typ. Ani predloženie dvoch vyhotovení zmluvy o nájme, samo o sebe nepreukazuje, že išlo o uzavretie neplatného zmluvného vzťahu, keďže pôvodne bol dojednaný nájom na obdobie od 4.10.2016 do 14.10.2016, čo zodpovedá písomnému zneniu pôvodného textu nájomnej zmluvy a následne došlo k novácii zmluvného vzťahu podľa § 516 Občianskeho zákonníka, ktorým bola zmenená pôvodná doba nájmu na dlhšiu dobu a to do 21.10.2016.

39. Uzavretie (podpísanie písomného textu nájomnej zmluvy) za nájomcu manželkou H. S. nespôsobuje taktiež jej neplatnosť, keďže zjavne išlo o bežnú vec, na ktorú bola manželka oprávnená podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napokon podľa § 40a Občianskeho zákonníka by mohlo ísť iba o relatívnu neplatnosť, ktorej by sa mohol domáhať iba manžel, ktorého súhlas bol opomenutý a adresát právneho úkonu, teda žalobca. To, že nájomnú zmluvu podpísala manželka H. S. a motorové vozidlo patrilo do BSM pritom uvádzal žalobca už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu účinne nepoprel, teda sa stali nespornými.

40. Správny je napokon aj záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ by aj bola nájomná zmluva neplatná, poškodený by musel v rovnakom rozsahu vydať prenajímateľovi motorového vozidla bezdôvodné obohatenie za jeho užívanie, teda by poškodenému aj tak vznikla ujma v majetkovej sfére, ktorú je poisťovateľ povinný uhradiť, bez ohľadu na vznik relevantného právneho titulu, teda nájomnej zmluvy alebo bezdôvodného obohatenia. Napokon sám žalovaný vykonal úhradu časti odplaty za užívanie náhradného motorového vozidla práve v sadbe zhodnej s tou ako bola dohodnutá medzi stranami nájomnej zmluvy. Touto úhradou sa stal základ a sadzba odplaty za užívanie náhradného motorového vozidla nespornou.

41. Žalovaný zároveň v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.1.2017, ktorými žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému vo výške 501,27 eur s príslušenstvom sú neplatné, keďže žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúr, ktorým by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodeného. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť.

42. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

43. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že poškodený nemusel uhradiť faktúru za opravu vozidla, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.

45. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

46. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 304,20 eur aj z dôvodu, že žalobca nadhodnotil cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 23,- eur/NH s DPH a namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 23,- eur/NH s DPH a nie vo faktúre č. 2016135/2 uvedená odmena vo výške 30,- eur/NH s DPH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

47. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Ani žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.

48. Žalovaný nepreukázal, prečo mal žalobca použiť lakovací koeficient uvedený v kalkulácii opravy žalovaného namiesto žalobcom použitého lakovacieho koeficientu uvedeného v kalkulácii opravy č. 271. Na margo argumentu žalovaného, že nebolo preukázané, že bolo potrebné použiť vyššiu lakovaciu konštantu, odvolací súd poukazuje, že žalovaný pri šetrení poistnej udalosti nedodržal postup upravený v ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením poistnej udalosti, na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že mal pochybnosti (čo v danom prípade mal), nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia, či technológiou, ktorú použil, prípadne druhom laku, bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu, tak ako mu to explicitne prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 9.11.2016, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 eur/NH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). V súvislosti s týmto žalovaným odôvodnením krátenia poistného plnenia obsiahnutým v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 9.11.2016, odvolací súd ozrejmuje, že v zmysle citovaného ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovaného v prípade jeho zjavných pochybností, pred tým, ako sa rozhodol krátiť poistné plnenie, vyžiadať si doklad na objasnenie použitej lakovacej konštanty servisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože toto ustanovenie explicitne vymedzuje, že kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada (čiže až po jeho vyžiadaní žalovaným). Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok nemožnosť žalovaného preukázať, že by fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Všetky náklady boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.

49. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

50. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 304,20 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí mechanických prác 29,- eur/NH až 42,- eur/NH a lakovacích prác 30,- eur/ NH až 46,80 eur/NH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom výške 30,- eur/NH bola primeraná.

51. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.

52. Vo vzťahu k amortizácii odpočítanej žalovaným pri likvidácii poistnej udalosti v sume 47,07 eur odvolací súd udáva, že uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem - leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo bolo aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov poškodeným na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k týmto záverom má aj odvolací súd v zhode zo súdom prvej inštancie za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu vo výške 47,07 eur. Napokon žalovaný ani nezdôvodnil na základe čoho dospel práve k sume 47,07 eur, ktorá mala predstavovať ním krátenú amortizáciu.

53. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 351,27 eur, titulom poistného plnenia za vzniknutú škodu, preto v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

54. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevypočul poškodeného postupcu, H. S., odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Výsluch poškodeného postupcu tak bol aj podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný, keďže jeho vôľa bola vtelená a zachytená v písomnom právnom úkone, zmluvách o postúpení pohľadávky, ktoré súd prvej inštancie správne vyložil a vyvodil z nich správne právne závery o platnosti týchto právnych úkonov, pričom tento sa zároveň nebol schopný kvalifikovane vyjadriť k likvidácii poistnej udalosti vykonanej žalovaným ako aj k oprave, ktorú realizoval servis.

55. V konaní bolo nesporné, že poškodený, resp. jeho právny nástupca, teda v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poisteného škodcu nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom, (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravnej nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený zaobstaral na dobu opravy poškodeného motorového vozidla. V danom prípade ide o nárok na náhradu skutočnej škody, ktorý musí byť v zmysle § 15 ZoPZP ako aj podľa Občianskeho zákonníka, riadne a bezpochyby preukázaný. Keďže sa nahrádzajú len účelne vynaložené náklady na nájom náhradného motorového vozidla, musí ísť o náklady za dobu, nevyhnutne potrebnú na vykonanie opravy motorového vozidla. Súd prvej inštancie ustálil z vykonaných dôkazov skutkový stav tak, že doba nevyhnutná na nájom náhradného motorového vozidla trvala 11 dní, ktorá zodpovedá nevyhnutnej dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla, tak ako ju ustálil aj žalovaný, ktorý vychádzal zo súčtu normohodín práce vyčíslenej žalobcom ako aj času počas ktorého boli vykonané jednotlivé obhliadky motorového vozidla. Žalobca svoje tvrdenia o nevyhnutnej dĺžke opravy, resp. s tým súvisiaceho prenájmu nepreukázal. V prípade všeobecných námietok žalobcu, že nemožno vychádzať pri určení doby nevyhnutnej opravy iba zo súčtu normohodín práce, keďže existujú aj objektívne prekážky, ktoré túto opravu predlžujú, bolo práve na žalobcovi, ktorý v danom prípade bol aj servisom vykonávajúcim opravu predmetného motorového vozidla, aby preukázal existenciu konkrétnych skutočností, ktoré nevyhnutnú dĺžku opravy predĺžili práve na dobu 17 dní. Z vystavenej faktúry žalobcom je zjavné, že k oprave poškodeného motorového vozidla došlo najneskôr dňa 19.10.2016. To, že dňa 21.10.2016 došlo k doobhliadke opravovaného motorového vozidla žalovaným neznamená, že už opravené motorové vozidlo nemohol poškodený riadne užívať. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o naplnení prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný ako poisťovňa v danom prípade likvidovala konkrétnu škodovú udalosť a v prípade ďalšej škody na motorovom vozidle, by už išlo o inú škodovú udalosť a nárok na iné plnenie. Napokon už z pôvodného textu nájomnej zmluvy vyplýva, že poškodený a žalobca spočiatku počítali s dĺžkou prenájmu a teda zrejme aj opravy poškodeného motorového vozidla na cca 10 dní, čo napokon zodpovedá nevyhnutému času opravy. Vzhľadom k tomu je správny záver súdu prvej inštancie, že náklady za náhradné vozidlo sú dôvodné iba za čas vykonania jeho opravy, teda za čas 11 dní, teda poškodenému vznikol nárok na náhradu týchto nákladov iba v hodnote 275,- eur (11 dní x 25,- eur).

56. Nárok na náhradu nákladov v prevyšujúcej výške, sume 150,- eur (6 x 25,- eur), tak nie je dôvodný, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu žalobcu v časti 150,- eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol a odvolací súd preto v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie žalobcu v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

57. Odvolanie žalobcu smerovalo proti celému tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, teda v ktorom súd prvej inštancie zamietol tak nárok na úhradu 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 24.11.2016 do zaplatenia, titulom nákladov na nájom motorového vozidla za obdobie nad 11 dní, ako aj uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne so sumy 351,27 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, ktorú iba istinu súd prvej inštancie považoval za dôvodnú a na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného v prvom výroku svojho rozsudku.

58. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

59. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

60. V tejto časti tretieho výroku, tak súd prvej inštancie posúdil nedôvodnosť nároku žalobcu čo do uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne so sumy 351,27 eur od 24.11.2016 do zaplatenia právne nesprávne a preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súd prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 351,27 eur od 24.11.2016 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úroková sadzba ECB bola v rozhodnom čase 0 % ročne. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 8.11.2016, čo nebolo medzi stranami sporné a dostal sa do omeškania s úhradou sumy 351,27 eur dňa 24.11.2016.

61. Odvolanie strán bolo dôvodné proti štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 40,16 %.

62. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví ,že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 501,27 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.11.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40,- eur. V priebehu konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 501,27 eura od 24.11.2016 do zaplatenia a tiež v sume 40,- eur paušálnej náhrady. Súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.

64. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.

65. Nárok na zaplatenie 40,- eur uplatnil žalobca podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorej výška je stanovená nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nemožno zaradiť medzi trovy konania, keďže za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré boli účelne vynaložené stranou sporu v súvislosti so súdnym konaním a strana sporu ich vynaloženie preukázala (§ 251 C.s.p.). Na paušálnu náhradu má strana sporu nárok bez toho, aby vynaloženie tejto sumy v súvislosti s uplatnením pohľadávky špecifikovala a preukazovala. Ide teda o iný nárok, právo na uplatnenie ktorého vyplýva strane sporu z osobitného predpisu a žalobca si právo na túto paušálnu náhradu uplatnil popri istine.

66. Žalobou uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 541,27 eur (501,27 eur + 40,- eur). Po začatí konania vzal žalobu o zaplatenie 40,- eur späť, keďže v prejednávanej veci nešlo o obchodnoprávny spor. V tejto časti teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania a z pohľadu § 255 ods. 2 C. s. p. to znamená, že žalobca nemal v tomto rozsahu vo veci úspech. Platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 19/2010).

67. Súd prvej inštancie zároveň žalobe v časti o zaplatenie 351,27 eur vyhovel a žalobu v časti o zaplatenie 150,- eur zamietol. Úspech žalobcu bol teda 351,27 eur (65 %) a úspech žalovaného bol 190,- eur (35 %). Pomer úspechu žalobcu podľa § 255 ods. 2 C.s.p. teda predstavuje 30 % (65 % - 35 %).

68. Súd prvej inštancie nesprávne určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu, preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého štvrtého výroku rozsudku - výroku o náhrade trov konania, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania v rozsahu 30 %.

69. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 40 %, keďže pomer úspech žalobcu v odvolacom konaní predstavuje 351,27 eur (70 %) a žalovaného 150 eur (30 %). O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).