Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-213-2018.pdf
PDF · 125.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/213/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., B. XXXX/XX, o zaplatenie 4.967,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 7Csp/115/2017-88 zo dňa 26. apríla 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti 2.084,83 Eur zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet vedený vo E. a. s., číslo účtu: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX sumu 2.039,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.120,34 Eur od 3.7.2014 do 21.7.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.080,06 Eur od 22.7.2014 do 20.8.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.078,92 Eur od 21.8.2014 do 22.9.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.068,94 Eur od 23.9.2014 do 21.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.034,65 Eur od 22.10.2014 do 21.11.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.997,82 Eur od 22.11.2014 do 19.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.990,55 Eur od 20.12.2014 do 20.1.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.956,70 Eur od 21.1.2015 do 29.1.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.934,35 Eur od 30.1.2015 do 16.2.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.884,35 Eur od 17.2.2015 do 18.3.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.834,35 Eur od 19.3.2015 do 30.4.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.784,35 Eur od 1.5.2015 do 19.5.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.734,35 Eur od 20.5.2015 do 18.6.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.684,35 Eur od 19.6.2015 do 18.8.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.674,35 Eur od 19.8.2015 do 21.8.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.634,35 Eur od 22.8.2015 do 1.3.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.604,35 Eur od 2.3.2016 do 23.3.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.594,35 Eur od 24.3.2016 do 15.4.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.594,35 Eur od 16.4.2016 do 16.5.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.554,35 Eur od 17.5.2016 do 27.6.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.419,35 Eur od 28.6.2016 do 18.7.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.369,35 Eur od 19.7.2016 do 5.8.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.149,35 Eur od 6.8.2016 do 28.9.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.129,35 Eur od 29.9.2016 do 29.11.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.109,35 Eur od 30.11.2016 do 19.12.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.089,35 Eur od 20.12.2016 do 18.1.2017, s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.069,35 Eur od 19.1.2017 do 22.2.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.049,35 Eur od 23.2.2017 do 22.5.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.039,35 eur od 23.5.2017 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 44 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 489 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2012 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 veta prvá, 2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vláda č. 87/1995 Z. z., § 3 ods. 3, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 217 ods. 2, § 232 ods. 4, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzavreli dňa 25.3.2013 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 4 300,- Eur, pri úrokovej sadzbe 15,90 % ročne, výške splátky 96,52 Eur s poistením v počte 72 splátok, celkovými nákladmi spotrebiteľa 2.398,69 Eur, výške RPMN 17,11 %, konečnej splatnosti 25.3.2019. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi zaplatiť celkovo 6.698,69 Eur, pričom zaplatila sumu 2 260,65 Eur.
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti, keď predmetom sporu je (po čiastočnom späťvzatí) zaplatenie sumy 2.837,62 Eur s príslušenstvom z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy.
5. Na základe písomnej zmluvy žalobca poskytol žalovanej reálne pôžičku vo výške 4. 300,- Eur. Z obsahu predmetnej zmluvy si ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia uvedeného zákona. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoci by mala zmluva i o dve či tri strany viac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma zo splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. Okresný súd odčítaním zaplatenej sumy vo výške 2. 260,65 Eur od poskytnutého úveru vo výške 4 300,- Eur zistil, že žalovaná doposiaľ neuhradila istinu vo výške 2.039,35 Eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaná preukázateľne neuhradila z poskytnutého úveru sumu 2.039,35 Eur (4.300,- Eur - 2.260,65 Eur), tak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi práve sumu vo výške 2.039,35 Eur spolu so správne vyčísleným zákonným úrokom z omeškania. Vo zvyšku žalobu zamietol.
6. Súd prvej inštancie nepovolil žalovanej splácať žalovanú sumu, nakoľko žalovaná nepredložila doklady preukazujúce jej pomery a súdu ich ani nedoručila. Žalovaná žiadala vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.8.2017 splátky vo výške 20,- Eur, avšak nedoložila potrebné potvrdenia, ktoré by preukázali jej zárobkové a majetkové pomery.
7. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd vychádzal z § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a čiastočne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 44 %. K takémuto percentuálnemu úspechu dospel výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 2.837,62 Eur, okresný súd mu priznal sumu 2.039,35 Eur. Teda úspech žalobcu bol 71,8 %, zaokrúhlene 72 % (2.039,35 x 100/2 837,62), úspech žalovanej bol 28 % (100 - 72) a čistý úspech žalobcu bol 44 % (72 - 28 = 44 %).
Po právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku výlučne v zamietnutej časti (III. výrok), v časti o náhrade trov konania (IV. a V. výrok) podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že záver okresného súdu, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nemožno prijať. Požiadavka podľa uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny úrokov a poplatkov odhliadnuc od jej rozporu s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES, ako aj rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová je v rozpore aj s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Uvedenie konečnej splatnosti úveru označením mesiaca a roku je totiž dostatočne určité a zrozumiteľné. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v konaní C-42/2015 zo dňa 9.11.2016, ktorým rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, resp. sankcionovať absenciu niektorej z náležitosti úverovej zmluvy záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pričom vyslovil, že článok 10 ods. 2 písm. h/ i/ Smernice 2008/48/ES stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Žalovaná žiadosť v súlade s uvedeným vyššie nikdy neadresoval, žalobcu o špecifikovaný výpis vo forme amortizačnej tabuľky nikdy nežiadal. Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u/ Smernice 2008/48/ ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Inými slovami, zmluva o úvere na dobu určitú nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Taktiež Súdny dvor EÚ vyslovil, že článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES treba vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vo veci treba postupovať podľa Uznesenia dovolacieho NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že termín konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve uvedený pre priemerného spotrebiteľa je uvedený dostatočne jasne a zrozumiteľne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s princípom právnej istoty, kedy toto odporuje Uzneseniu dovolacieho NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018. Vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 % namieta, že pokiaľ zo Zmluvy vyplýva, že táto obsahuje všetky náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, potom žalobcovi prislúcha nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo sa súd prvej inštancie odklonil od uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 296/, III. ÚS 311/07. Rozsudok vykazuje i znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom podľa nás zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom v medziach zákona by malo byť jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, a podľa nás absentuje popis myšlienkového postupu, ktorými k nim súd dospel, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005 a 7Cdo 136/2013, 7 Cdo 201/2014, rozsudok ESĽP Beian proti Rumunsku.
9. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
11. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd konanie v časti 2.084,83 Eur zastavil ako aj výrok, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.039,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.120,34 Eur od 3.7.2014 do 21.7.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.080,06 Eur od 22.7.2014 do 20.8.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.078,92 Eur od 21.8.2014 do 22.9.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.068,94 Eur od 23.9.2014 do 21.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.034,65 Eur od 22.10.2014 do 21.11.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.997,82 Eur od 22.11.2014 do 19.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.990,55 Eur od 20.12.2014 do 20.1.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.956,70 Eur od 21.1.2015 do 29.1.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.934,35 Eur od 30.1.2015 do 16.2.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.884,35 Eur od 17.2.2015 do 18.3.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.834,35 Eur od 19.3.2015 do 30.4.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.784,35 Eur od 1.5.2015 do 19.5.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.734,35 Eur od 20.5.2015 do 18.6.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.684,35 Eur od 19.6.2015 do 18.8.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.674,35 Eur od 19.8.2015 do 21.8.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.634,35 Eur od 22.8.2015 do 1.3.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.604,35 Eur od 2.3.2016 do 23.3.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.594,35 Eur od 24.3.2016 do 15.4.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.594,35 Eur od 16.4.2016 do 16.5.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.554,35 Eur od 17.5.2016 do 27.6.2016,s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.419,35 Eur od 28.6.2016 do 18.7.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.369,35 Eur od 19.7.2016 do 5.8.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.149,35 Eur od 6.8.2016 do 28.9.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.129,35 Eur od 29.9.2016 do 29.11.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.109,35 Eur od 30.11.2016 do 19.12.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.089,35 Eur od 20.12.2016 do 18.1.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.069,35 Eur od 19.1.2017 do 22.2.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.049,35 Eur od 23.2.2017 do 22.5.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.039,35 eur od 23.5.2017 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, neboli napadnuté odvolaním a preto nadobudli právoplatnosť.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru v zamietnutej časti (suma 843,51 Eur s príslušenstvom), keď pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch ustálil, že predmetný úver je pre chýbajúcu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.
13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
14. Prioritne odvolací súd riešil odvolaním nastolenú otázku, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebieľských úveroch - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
15. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
16. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
17. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku), článok 10 ods. 2 písm. h) stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
20. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.
21. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
22. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).
23. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.
24. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
25. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
26. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné.
28. V dôsledku prijatia vyššie uvedených nesprávnych právnych záverov sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov zo spotrebiteľskej zmluvy, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
29. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako i v závislom výroku o trovách konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
31. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).