Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/89/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcov: 1/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. A. A., advokát, spol. s r. o., so sídlom N. D., C. XXX/X, proti žalovaným: 1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 2/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 3/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 4/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 5/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 6/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 7/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, všetci zastúpení JUDr. N. U., advokátom so sídlom v A. nad Váhom, C I XX/XXX, o zaplatenie 104.754,03 eur, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. októbra 2017, č.k. 19C/73/2014-78 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti I. p o t v r d z u j e.

Vo výroku II. o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 104.754,03 eur z titulu náhrady škody. Vo výroku II. žalovaným priznal proti žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú práva na náhradu škody, ktorú im ako podielovým spoluvlastníkom pasienkov a lesných pozemkov v katastrálnom území U., mali spôsobiť žalovaní, ktorí si založili pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré bolo neskôr zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/272/2006, právoplatným dňa 27.08.2007. Táto škoda im mala vzniknúť ťažbou dreva v rokoch 2004 až 2006, teda do 31.12.2006. Súd prvej inštancie rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad civilného sporového konania prioritne prihliadal na oslabenie nároku žalobcov vo forme premlčania uplatneného práva, nakoľko žalovaní vzniesli v prvom rade námietku premlčania uplatneného nároku. Súd po posúdení zistených skutkových okolností konštatoval, že pohľadávka žalobcov je premlčaná. V zmysle § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, kde je upravená tzv. objektívna premlčacia doba, sa najneskoršie právo na náhradu škody (vecnej) premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danom prípade v čase podania žaloby uplynula žalobcom objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 01.01.2007 (nakoľko škoda bola ťažbou dreva spôsobená najneskôr do 31.12.2006) a uplynula 04.01.2010 (pondelok pracovný deň, vzhľadom na ustanovenie § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka). Ako vyplýva z obsahu spisu, žaloba bola súdu doručená dňa 30.08.2010, teda po jej uplynutí. Je zjavne nesprávna argumentácia žalobcov, že objektívna premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.07.2007, teda dňa 27.08.2007. Škoda totiž nemohla vzniknúť rozsudkom Najvyššieho súdu SR, resp. právoplatnosťou zrušenia pozemkového spoločenstva, ale ťažbou dreva (to je tá rozhodná udalosť, z ktorej škoda vznikla). Skúmanie plynutia subjektívnej premlčacej doby je tak nadbytočné a pre rozhodnutie súdu irelevantné. Preto súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a to zaobstaranie správy likvidátora ohľadne výšky škody spôsobenej ťažbou dreva. Aj keby súd prijal záver, že dňom 27.08.2007 sa žalobcovia dozvedeli o tom, že za škodu zodpovedajú žalovaní, pretože týmto dňom nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/272/2006, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 1Cbop 2/2005, ktorým bolo zrušené Pozemkové spoločenstvo lesov a pasienkov urbarialistov v U. s právnou subjektivitou, žaloba bola podaná po uplynutí tejto subjektívnej premlčacej doby. Tá je totiž dvojročná, nie trojročná, ako v žalobe uvádzajú žalobcovia. Uplynula by teda dňom 28.08.2009. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že o úmyselnom spôsobení škody (a následnej desaťročnej premlčacej dobe) nemožno uvažovať. V tomto smere je dôvodná argumentácia žalovaných, že žalovaní ako členovia výboru zrušeného pozemkového spoločenstva až do právoplatnosti rozsudku NS SR dňa 27.08.2007 vykonávali svoju činnosť pre pozemkové spoločenstvo dovtedy existujúce v súlade so zákonom. Ťažba musela prebehnúť podľa lesného hospodárskeho plánu, ktorý oni boli povinní rešpektovať. Takisto ak by bolo preukázané, že tržby za ťažbu dreva si ponechali žalovaní pre seba. V tomto prípade to tak nebolo, nakoľko tržba za ťažbu dreva bola odovzdaná pozemkovému spoločenstvu, ktoré bolo následne zlikvidované. Na základe vykonaného dokazovania nemožno konštatovať úmyselné spôsobenie škody ťažbou dreva. K argumentácii žalobcov, že úmyselné spôsobenie škody žalovnými má preukázať obsah vyšetrovacieho spisu súd konštatoval, že sa oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom ORP-XXXX/OEK-TN-XXXX a konštatuje, že sa týka iného skutku ako bola ťažba dreva (falošné podpísanie osôb na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva), z ktorého mala byť spôsobená aj iná škoda. Úmyselné spôsobenie škody ťažbou dreva žalovanými nevyplýva ani z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/272/2006. Ten sa v podstate zaoberal najmä zákonnosťou založenia pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, resp. správnosťou jeho zrušenia Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom 1Cbop/2/2005 z 18.07.2006, nie škodou vzniknutou ťažbou dreva. To, že ani samotní žalobcovia v čase podania žaloby nepovažovali spôsobenú škodu za úmyselne spôsobenú, nepriamo vyplýva aj zo samotnej žaloby, v ktorej uvádzajú, že "Vzhľadom k tomu, že dnešný deň uplynie 3-ročná lehota od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR Bratislava 4Obo/272/2006 podávame návrh na Okresný súd s tým, že žalovaní zodpovedajú za vzniknutú škodu nášmu spoločenstvu bez právnej subjektivity v U.." Teda sami rátali s dĺžkou premlčacej doby tri roky, a nie desať rokov. Nesprávne však vyhodnotili začiatok jej plynutia, pretože ju rátali od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR, a nie od momentu, kedy došlo k vzniku škody. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Zároveň poukázal na to, že ak by žalobu nezamietol pre zjavné premlčanie uplatneného práva, zamietol by ju aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ktorí majú zodpovedať za škodu ako členovia výboru pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Totiž podľa § 421 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená fyzickými osobami, ktoré konajú za právnické osoby, zodpovedá za škodu, táto právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré boli použité na konanie za právnické osoby. V tejto časti je takisto dôvodná argumentácia žalovaných. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/ z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody. Dôvodili, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi, ktoré zistil krajský súd v konaní 1Cbop/2/2005 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 4Obo/272/2006, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27.08.2007. Uvedenými súdnymi rozhodnutiami bolo zrušené Pozemkové spoločenstvo lesov a pasienkov urbarialistov v U., a to na základe vykonaného dokazovania a najmä z výsluchu svedkov W. J., K. F., S. F., S. F., ktorí potvrdili, že členovia výboru ich uviedli do omylu, keď im dali podpísať splnomocnenia, ktoré podpísali a tieto sa mali týkať len zastupovania na valnom zhromaždení ohľadne výnosov z hospodárenia a nie zastupovania na valnom zhromaždení dňa 03.07.2004. Nesplnomocnili členov výboru, aby na valnom zhromaždení hlasovali za nich. V konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1Cbop/2/2005 je zásadný záver, že nebola splnená podmienka stanovená zákonom, keďže nehlasovala potrebná kvalifikovaná väčšina spoluvlastníkov vlastniacich potrebný počet hlasov. Pri hlasovaní o schválení zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou a po rozhodovaní o zániku spoločenstva jeho premenou - § 18 ods. 2 písm. a), i) zák. č. 181/1995 Z.z. bol úmyselne porušený zákon organizátormi, a to členmi výboru, ktorý ako celok bol štatutárny orgán, lebo nebola dodržaná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti vôbec nepreskúmal, nezaoberal sa nimi z hľadiska preukázania, že konštituovaný výbor ako štatutárny orgán o týchto skutočnostiach objektívne vedel a jeho snahou bolo docieliť prevzatie hospodárenia v pozemkovom spoločenstve. Preto bolo potrebné žalovať celý štatutárny výbor, aby túto škodu nahradil spoločenstvu vlastníkov nedielnej spoločnosti, a to na účet terajšieho pozemkového spoločenstva spoločnej nehnuteľnosti, ktoré je zaregistrované zákonným spôsobom ako právnická osoba. Rozhodnutie o zrušení spoločenstva vydané Krajským súdom v Trenčíne 1Cbop/2/2005 nadobudlo právoplatnosť 27.08.2007, potom nastal ďalší postup v tom, že Okresný súd Trenčín uznesením 29Cbr/16/2007-17 zo dňa 22.04.2008 rozhodol o vymenovaní do funkcie likvidátora Pozemkového spoločenstva lesov a pasienkov urbarialistov v U. v likvidácii O. K.. Uvedený likvidátor prebral dokumentáciu a na základe podkladov zistil, aké škody boli spôsobené činnosťou výboru od roku 2004 do roku 2007, zistil, aká bola vykonaná ťažba dreva, a to v rozsahu 3.155.820 Sk s tým, že uvedené finančné prostriedky neprevzal ani cez pokladňu, ani na žiadnom bankovom účte. Preto až na základe podkladov likvidátora mohli započať vymáhať náhradu spôsobenej škody v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť od 15.12.2008, nakoľko skôr rozsah škody nemohli zistiť bez pomoci likvidátora. V danej veci prichádza do úvahy len správne posúdenie objektívnej premlčacej lehoty, keď tvrdia, že škoda bola spôsobená úmyselne a preto beží 10-ročná lehota od času, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V tomto smere súd prvej inštancie nesprávne rozhodol. Netvrdia, že škoda vznikla rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, alebo právoplatnosťou zrušenia pozemkového spoločenstva, ale toto bola príčina, že ťažba dreva bola vykonaná neoprávnene, a to žalovanými ako členmi výboru, pričom výbor ako celok bol štatutárny orgán tohto zrušeného spoločenstva s právnou subjektivitou. Preto sú názoru, že všetci žalovaní vedeli, že porušujú pri zrušení spoločenstva bez právnej subjektivity dňa 03.07.2004 a pri ustanovovaní spoločenstva s právnou subjektivitou ust. § 18 ods. 2 písm. a), b), c) a § 19 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z., keď sa vyžadovala 2/3-nová väčšina všetkých spoločníkov nedielnej nehnuteľnosti, pričom simulovali podpisy na prezenčnej listine tak, ako to zistil právoplatne Krajský súd v Trenčíne v konaní 1Cbop/2/2005 s cieľom ujať sa hospodárenia v pozemkovom spoločenstve a získať majetkový prospech na úkor ostatných členov spoločenstva. Pre úmyselné spôsobenie škody sa nevyžaduje v každom prípade uznanie viny v trestnom konaní, ale vyvodenie posúdenia, či škoda bola spôsobená úmyselne, patrí do kompetencie súdu. Je pravdou, že vyšetrovateľ vo veci nekonal a nezačal trestné stíhanie z dôvodu premlčania spáchaného trestného činu. Ďalej namietali rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keď sú starobní dôchodcovia, s nízkymi starobnými dôchodkami, boli oslobodení od súdnych poplatkov a preto mali za to, že sú tu aj dôvody hodné osobitného zreteľa smerujúce k tomu, aby ich súd nezaväzoval na trovy sporového konania.

3. Žalovaní 1/ až 7/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie v otázke premlčania uplatneného nároku žalobcov. Sú presvedčení, že na vec nemožno aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní nebolo preukázané úmyselné spôsobenie škody. Ak mala byť škoda spôsobená ťažbou dreva, škoda vznikla vyťažením drevnej hmoty. V tomto momente sa mohol majetok žalobcov zmenšiť. Ťažbu dreva, ale zabezpečovali žalovaní, ako členovia výboru spoločenstva s právnou subjektivitou podľa lesného plánu, ktorý je pre všetky subjekty vykonávajúce hospodárenie s lesom záväzný. S uvedeného vyplýva, že si plnili svoje právne povinnosti, nemohli teda úmyselne spôsobiť škodu žalobcom, keď si plnili právnu povinnosť. Okrem toho žalobcovia vidia úmysel v konaní žalovaných pri zakladaní spoločenstva s právnou subjektivitou a škoda mala vzniknúť ťažbou drevnej hmoty. Podľa ich názoru, úmysel treba preukazovať pri konaní, v dôsledku ktorého škoda vznikla, teda pri vykonávaní ťažby dreva. Popierali akékoľvek vedomé poškodzovanie, či už spoločenstva alebo žalobcov. Uplatnili si náhradu trov konania.

4. Žalobcovia 1/ až 3/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných uviedli, že títo účelovo tvrdia, že v konaní nebolo preukázané úmyselné spôsobenie škody. V tomto smere sa vyjadrili, ako dňa 03.07.2004 zorganizovali akoby zhromaždenie členov spoločnej a nedielnej nehnuteľnosti, odhlasovali vznik pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, kde si zabezpečili účasť vo výbore, ako v štatutárnom orgáne pozemkového spoločenstva, aby mohli na nehnuteľnostiach a lesných pozemkov hospodáriť. Tvrdia, že hospodárili v súlade s lesným hospodárskym plánom a že si plnili svoje povinnosti, avšak keď došlo k súdnemu zrušeniu tohto spoločenstva pre porušenie hlasovacích práv podielových spoluvlastníkov, od samého začiatku vedeli o neoprávnenosti tohto spoločenstva a spoločenstvo bolo zrušené od samého počiatku jeho vzniku, teda od 03.07.2004. Ďalej uviedli, že žalovaní neboli oprávnení ťažiť pri neplatnom spoločenstve, likvidátor zistil rozsah príjmu pri tejto ťažbe, pričom peniaze neboli odvedené na účet a ani do pokladne, likvidátor nič neprevzal a nebol oprávnený ochraňovať ich podielových spoluvlastníkov spoločnej urbárskej nehnuteľnosti. Trvali na tom, že boli poškodené práva všetkých podielových spoluvlastníkov týmto úmyselným konaním zo dňa 03.07.2004, žalovaní vyťažili drevnú hmotu, ktorá patrila podielovým spoluvlastníkom a podieloví spoluvlastníci utrpeli škodu - ujmu, ktorej sa v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov z titulu spoločného práva v zmysle § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhajú.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1. Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti I. je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že pohľadávka žalobcov na zaplatenie náhrady škody je premlčaná. Konštatoval, že v čase podania žaloby uplynula žalobcom objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 01.01.2007 (nakoľko škoda bola ťažbou dreva spôsobená najneskôr do 31.12.2006) a uplynula 04.01.2010 (pondelok - pracovný deň, vzhľadom na ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žaloba bola súdu doručená dňa 30.08.2010, teda po uplynutí objektívnej premlčanej doby . Považoval za nesprávnu argumentáciu žalobcov, že objektívna premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.07.2007, teda dňa 27.08.2007, keďže škoda nemohla vzniknúť rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ale ťažbou dreva (t.j. rozhodná udalosť, z ktorej škoda vznikla). Skúmanie plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval za nadbytočné a pre rozhodnutie irelevantné z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby. Ďalej mal za to, že o úmyselnom spôsobení škody a následnej 10-ročnej premlčacej dobe nemožno uvažovať, keď žalovaní ako členovia výboru zrušeného pozemkového spoločenstva až do právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR dňa 27.08.2007 vykonávali svoju činnosť pre pozemkové spoločenstvo dovtedy existujúce v súlade so zákonom. Ťažba dreva musela prebehnúť podľa lesného hospodárskeho plánu a žalovaný tržbu za ťažbu dreva odovzdali pozemkovému spoločenstvu, ktoré bolo následne zlikvidované. Úmysel žalovaných spôsobiť žalobcom škodu neoprávnenou ťažbou dreva nemal súd za preukázaný ani z vyšetrovacieho spisu ORP-XXXX/OEK-TN-XXXX, nakoľko tento sa týkal iného skutku ako bola ťažba dreva (falošné podpísanie osôb na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva). Z uvedeného uzavrel, že žaloba žalobcov je nedôvodná pre uplynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie vo veci samej za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolaním námietkam žalobcov uvádza nasledovné:

8. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, keď mali za to, že v danej veci plynie objektívna premlčacia 10-ročná lehota od času, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, nakoľko škoda bola spôsobená úmyselne.

9. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na seba nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je 3-ročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Pri úmyselne spôsobenej škode je objektívna premlčacia doba 10-ročná. Pre rozlíšenie dĺžky objektívnej premlčacej doby (3-ročnej a 10- ročnej) je rozhodujúca forma zavinenia škodcu, teda či z jeho strany išlo o konanie úmyselné. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza z trestného práva hmotného. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla zahŕňa nielen právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody.

13. V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 104.754,03 eur z titulu náhrady škody, ktorú im mali spôsobiť žalovaní ako členovia výboru pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou neoprávnenou ťažbou dreva v období od 01.01.2004 do 31.12.2006. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XX a XXXX katastrálneho územia U., na ktorých hospodárili v pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity. Nebolo sporné ani to, že dňa 03.07.2004 došlo založeniu Pozemkového spoločenstva lesov a pasienkov urbarialistov v U. s právnou subjektivitou, ktoré bolo zapísané do Registra pozemkových spoločenstiev bývalým Obvodným lesným úradom v Považskej Bystrici dňa 05.10.2004 pod č. V.-XX/XXXXX-XX-HAXX. Uvedené pozemkové spoločenstvo bolo neskôr zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 272/2006 právoplatným dňa 27.08.2007. Žalobcovia dôvodili, že žalovaní ako členovia výboru neskôr zrušeného pozemkového spoločenstva porušili pri ustanovovaní spoločenstva s právnou subjektivitou zákon č. 181/1995 Z.z., keď sa vyžadovala 2/3-inová väčšina všetkých spoločníkov nedielnej nehnuteľnosti, pričom simulovali podpisy na prezenčnej listine s cieľom ujať sa hospodárenia v pozemkovom spoločenstve a získať majetkový prospech na úkor ostatných členov spoločenstva. Nezákonným založením spoločenstva s právnou subjektivitou, ktoré bolo neskôr zrušené súdnym rozhodnutím, im úmyselne spôsobili škodu okrem iného neoprávnenou ťažbou dreva v rokoch 2004 - 2006, ktorá predstavuje sumu 104.754,03 eur. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných súd prvej inštancie správne postupoval, keď prednostne skúmal, či uplatnený nárok žalobcov na náhradu škody nie je premlčaný. Objektívna 3-ročná premlčacia doba aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade začala plynúť dňa 01.01.2007, keď škoda mala byť spôsobená ťažbou dreva najneskôr do 31.12.2006 a uplynula dňa 04.01.2010, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie (pondelok pracovný deň s poukazom na § 122 ods. 3 Obč. zákonníka). Žaloba žalobcov bola podaná na súde prvej inštancie dňa 30.08.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Ak mala byť škoda spôsobená ťažbou dreva, škoda vznikla vyťaženým drevnej hmoty a až v tomto momente sa mohol majetok žalobcov zmenšiť. Súd prvej inštancie preto správne ustálil ako dátum rozhodnutý pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby deň 01.01.2007. Skúmanie plynutia dvojročnej objektívnej premlčacej doby už potom bolo nadbytočné (z dôvodu uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby). V posudzovanej veci, teda došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho nebolo možné premlčané právo žalobcom priznať. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobu žalobcov zamietol.

14. Pokiaľ žalobcovia dôvodili, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu s poukazom na to, že škoda bola spôsobená žalovanými úmyselným konaním, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci úmysel žalovaných spôsobiť škodu nebol preukázaný. Žalovaní 1/ - 7/ ako členovia výboru pozemkového spoločenstva v rozhodnom období (od 01.01.2014 - 31.12.2016) vykonávali svoju činnosť pre pozemkové spoločenstvo v súlade so zákonom, pri ťažbe dreva boli povinný rešpektovať a postupovať podľa lesného hospodárskeho plánu, plnili si teda svoje právne povinnosti, pričom v konaní nebolo zo strany žalobcov ani preukázané, že by si žalovaní tržby za ťažbu dreva ponechali pre seba. Z týchto dôvodov neprichádza v danej veci do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcov za opodstatnené.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol ďalej výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o náhrade trov konania tak, že podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešným žalovaným proti žalobcom náhradu trov konania. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Z obsahu podaného odvolania žalobcov 1/ - 3/ vyplýva, že im v konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov na ich strane. Nakoľko súčasťou spisového materiálu nie je uznesenie súdu prvej inštancie o priznaní oslobodenia žalobcom od súdnych poplatkov, odvolací súd nemal dostatok podkladov pre rozhodnutie o trovách konania medzi stranami sporu. Je preto potrebné, aby si súd prvej inštancie zabezpečil uznesenie o priznaní oslobodenia žalobcom od súdnych poplatkov (zrejme sa nachádza v spise pod sp. zn. 19C/240/2010), oboznámil sa s ním a z neho zistil z akých dôvodov bolo žalobcom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na tvrdenia žalobcov o tom, že sú starobní dôchodcovia s nízkymi starobnými dôchodkami bude potrebné opätovne preveriť osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcov. Následne úlohou súdu prvej inštancie bude vytvoriť procesný priestor pre strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 257 CSP a posúdiť, či v danej veci sú splnené podmienky pre použitie § 257 CSP (pomery na strane žalobcov alebo okolnosti danej veci) pre uplatnenie moderačného práva pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri aplikácii citovaného ustanovenia treba prihliadnuť vždy na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch strán sporu a teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola týmto výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá.

18. V zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci.

19. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP