Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/104/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., C. XXX/X, o zaplatenie 295,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 19Csp/86/2017-49 zo dňa 12. decembra 2017 - II. výrok, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku vrátane závislého III. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 201,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 201,99 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,70 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 488, § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s poukazom aj na procesné ustanovenie § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 297 druhá veta, § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzavreli dňa 10.3.2013 Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu riadne a včas. Faktúrou č. 7431236887 splatnou dňa 31.8.2016 žalobca fakturoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky zemného plynu za obdobie 11.3.2016 - 18.7.2016 v sume 333,97 Eur, faktúrou č. 3110116771 splatnou dňa 26.9.2016 fakturoval žalovanému náhradu vynaložených nákladov vo výške 5,- Eur za vystavenie a zaslanie upomienky, faktúrou č. 4900123648 splatnou dňa 28.10.2016 fakturoval žalovanému sumu 78,53 Eur za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky plynu, a to vrátane dopravy pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného odberu, faktúrou č. 3150169242 splatnou dňa 2.2.2017 fakturoval žalovanému náhradu vynaložených nákladov vo výške 10,- Eur za vystavenie a zaslanie upomienky.

4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Právny vzťah medzi stranami je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 7431236887 s dátumom splatnosti dňa 31.8.2016 vo výške 201,99 Eur, ktorú žalovaný nezaplatil, preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 201,99 Eur aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. dňa 1.9.2016 do zaplatenia.

5. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov za upomienky 5,- Eur (faktúra č. 3110116771 splatná dňa 26.9.2016) a sumy 10,- Eur (faktúra č. 3150169242 splatná dňa 2.2.2017), ktoré predstavujú náhradu vynaložených nákladov za vystavenie a zaslanie upomienok. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Avšak aj v prípade, že by sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považuje okresný súd sumu 5,- Eur aj sumu 10,- Eur za upomienky za neprimeranú, keďže tieto by mali predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienok a v spojení s neunesením dôkazného bremena žalobu v časti o zaplatenie sumy 15,- Eur (5,- Eur + 10,- Eur) spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom zamietol.

6. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 78,53 Eur (za zabezpečenie fyzického prerušenia/ obmedzenia dodávky plynu a to vrátane dopravy pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného odberu) v zmysle faktúry č. 4900123648 splatnej dňa 28.10.2016. Nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľom, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. S poukazom na uvedené, výška tohto poplatku výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú. Uvedený poplatok je spojený výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tento mal pokrývať maximálne náklady spojené s takouto činnosťou. Navyše prerušenie/obmedzenie dodávky plynu znamená, že účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemal v ďalšom možnosť využívať dodávky plynu pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu nebude dodávať plyn, dokonca, akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý, a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. Zaplatením poplatku za prerušenie/obmedzenie dodávky plynu žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, bol mu znemožnený, resp. obmedzený prístup k dodávkam plynu. Poplatok má evidentne sankčnú povahu, umožňuje navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady a nemá rozumnú ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie žalovaným ako spotrebiteľom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal (ani netvrdil) z akého dôvodu by sa žalovaný mal dopustiť neoprávneného odberu. Okresný súd žalobu v časti uplatneného nároku vo výške 78,53 Eur ako nedôvodnú spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom zamietol.

7. Okresný súd vyhovel žalobe v sume 201,99 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu, vo zvyšnej časti žalobu zamietol (31,65 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovaného. Čistý úspech žalobcu predstavuje 36,70 % (68,35 % - 31,65 %), preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,70 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne v zamietnutej časti (II. výrok), ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 55,44 Eur. Argumentoval tým, že § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku je treba vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, rovnako podľa názoru okresného súdu sú preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, okresný súd mal žalobe vyhovieť. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, keďže ich súd nemá za preukázané, nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Je zrejmé, že okresný súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. V danom prípade okresný súd nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Na základe toho okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere (poukázal na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1330/2014). V prípade nariadenia pojednávania, by žalobca predložil okresnému súdu podacie hárky ako doklad o tom, že upomienka bola žalovanému zaslaná. Poukázal na bod 1.5 Dodatku k Zmluve o združenej dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 10.3.2016 (obsahovo neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú OP, Cenník Dodávateľa a Cenník externých služieb a výkonov), bod 1.7 Dodatku (odberateľ svojim podpisom potvrdzuje, že sa pred uzatvorením Dodatku oboznámil s obsahom OP, Cenníkom Dodávateľa a Cenníkom externých služieb a výkonov, súhlasí s nimi a tieto pred podpisom Dodatku prevzal), čl. 4 bod 4.7 OP - (dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene za dodávku plynu, a ktoré si odberateľ objednal, alebo ich svojim konaním, nekonaním alebo omeškaním voči dodávateľovi vyvolal, a to podľa Cenníka externých služieb a výkonov, vydaného dodávateľom a zverejneného na svojom webovom sídle www.spp.sk. Odberateľ podpisom zmluvy potvrdzuje, že sa s platným Cenníkom externých služieb dodávateľa oboznámil), čl. 4 bod 4.8 OP (odberateľ je povinný zaplatiť dodávateľovi spolu s cenou za dodávku plynu podľa týchto OP, cenníka a zmluvy aj ďalšie s predmetom zmluvy súvisiace platby (i) ak svojím odberom plynu alebo iným konaním, resp. nekonaním spôsobil vznik skutočnosti a potrebu uskutočnenia ďalších úkonov (služieb) zo strany dodávateľa alebo PDS, a tieto sú spoplatňované podľa príslušného cenníka, resp. Prevádzkového poriadku PDS, alebo (ii) ak vznikne dodávateľovi povinnosť takéto platby uhrádzať voči PDS). Z aktuálnych cenníkov, ktoré boli žalovanému predložené a ktoré sú zverejnené na webovej adrese žalobcu, boli žalovanému vyfakturované poplatky za vystavenie upomienok z dôvodu neplnenia si svojich povinností. Výška poplatku je primeraná aj reálnym nákladom, ktoré sa spájajú s vyhotovením upomienky (papier, tlač, poštovné, práca) a zároveň žalobca má za to, že poplatok za upomienku má plniť v istom zmysle aj sankčnú funkciu a pôsobiť zároveň preventívne pred neplnením si svojich povinností. Poplatok 78,53 Eur bol fakturovaný v súlade s platným cenníkom a ustanoveniami Obchodných podmienok (čl. 5 bod 5.16). Žalobca prioritne pristupuje k fyzickému prerušeniu dodávky plynu, a v prípadoch, kedy nie je možné vykonať fyzické prerušenie, sa uskutoční administratívne prerušenie dodávky plynu. Ani v tomto smere žalobca nemohol produkovať ďalšie dôkazy, keďže vo veci nedošlo k vytýčeniu termínu pojednávania. Predmetná faktúra predstavuje refakturáciu poplatku, ktorý uhrádza žalobca spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. za objednanú službu, a to realizáciu prerušenia - obnovenia dodávky neplatiča, pričom vzhľadom na neplnenie povinností žalovaným žalobca nevidí dôvod, aby mal sám znášať tento poplatok, resp. náklad. Žalobca k odvolaniu pripojil: Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, Dodatok k Zmluve o združenej dodávke plynu pre odberateľa domácnosť, Podací hárok č. M Podací hárok č M Zápis zo dňa 13.10.2016.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (suma 93,53 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5,- Eur od 27.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 78,53 Eur od 29.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- Eur od 3.2.2017 do zaplatenia) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 295,52 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 201,99 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 5,- Eur od 27.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 78,53 Eur od 29.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- Eur od 3.2.2017 do zaplatenia, pričom odvolaním žalobcu (ani žalovaného) nebolo napadnuté vyhovenie žalobe v časti sumy 201,99 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 201,99 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia, preto je napadnutý rozsudok v tejto vyhovujúcej časti (I. výrok) právoplatný.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v napadnutom rozsahu (suma 93,53 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy zo sumy 5,- Eur od 27.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 78,53 Eur od 29.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- Eur od 3.2.2017 do zaplatenia) z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie a dôvodnosti požadovanej sumy a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

14. Žalobca na výzvu v zmysle § 382 CSP reagoval a uviedol, že navrhuje rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. Žalovanému bola vystavená upomienka - výzva na zaplatenie pohľadávky v súlade s platným cenníkom externých služieb, za ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 3110116771 poplatok 5,- Eur so splatnosťou 26.9.2016. Faktúrou č. 4900123648 vyúčtoval žalovanému poplatok vo výške 78,53 Eur so splatnosťou 28.10.2016 v súlade s platným cenníkom externých služieb a výkonov, keďže pristúpil k fyzickému prerušeniu dodávky zemného plynu. Dňa 19.1.2017 vystavil žalovanému upomienku - výzva na zaplatenie pohľadávky, za ktorú vyúčtoval poplatok vo výške 10,- Eur so platnosťou 2.2.2017 v súlade s platným cenníkom. Poukázal na článok 3 bod 3.3, článok 5 bod 5.16, článok 9 bod 9.4 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti účinné od 1.1.2008 (ktoré sa v spisovom materiáli nenachádzajú). Pripojil Zápis zo dňa 13.10.2016, Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti účinné od 1.1.2013, Cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ev. č. ESaV 1/2017, Cenník externých služieb a výkonov účinný od 1.5.2013, podací hárok č. M., podací hárok č. M

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka <., za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca dňa 10.3.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti na odberom mieste (rodinný dom) Q., X. XX na dobu určitú do 10.3.2018. V zmluve sa strany dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú „Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti“ (ďalej len „OP“) a Cenník plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť“ (ďalej len „cenník“), ktoré sú zverejnené na internetovej stránke dodávateľa N. <.. Zároveň strany dňa 10.3.2013 uzavreli Dodatok k Zmluve o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, ktorým sa dohodli na trvaní zmluvy na dobu určitú, a to na dobu 24 mesiacov odo dňa účinnosti Dodatku. Zároveň v bode 1.5 sa dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú OP, Cenník Dodávateľa a Cenník externých služieb a výkonov. Podľa Cenníka externých služieb a výkonov účinného od 1.5.2013 je výška náhrady za upomienku 3,- Eurá, výška zabezpečenia fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy 78,53 Eur. Duplikátom dokladu č. 3150169242 zo dňa 19.1.2017 žalobca účtoval žalovanému za vystavenie a zaslanie upomienky náhradu nákladov vo výške 10,- Eur so splatnosťou 2.2.2017 (listom zo dňa 19.1.2017 žalobca oznámil žalovanému, že za vystavenie a zaslanie upomienky mu účtuje náhradu nákladov vo výške 10,- Eur, ktorá čiastka bude

pripočítaná k celkovej výške pohľadávky - čl. 15 spisu), duplikátom faktúry č. 4900123648 zo dňa 14.10.2016 žalobca fakturoval žalovanému za zabezpečenia fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy sumu 78,53 Eur so splatnosťou 28.10.2016 - na č.l. 16, duplikátom dokladu č. 3110116771 zo dňa 12.9.2016 za vystavenie a zaslanie upomienky účtoval náhradu nákladov vo výške 5,- Eur (listom zo dňa 12.9.2016 mu oznámil, že za vystavenie a zaslanie upomienky mu účtuje náhradu nákladov vo výške 5,- Eur, ktorá čiastka bude pripočítaná k celkovej výške pohľadávky - č. l. 17 spisu). Žalobca si tak celkovo na jednotlivých poplatkoch vyúčtoval sumu 93,53 Eur (15,- Eur + 78,53 Eur). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že paušálna výška poplatku za upomienku plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu, tieto spočívali predovšetkým v námietke o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie ako aj nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces vo vzťahu k poplatkom za upomienku ako aj k poplatku za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nesúlad odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní žalobcu a odvolaním napadnutého rozsahu rozsudku, jeho odôvodnenia konkrétne v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 78,53 Eur (poplatok za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky ZP), keď okresný súd tento nárok posudzoval z hľadiska jeho prijateľnosti a nie z hľadiska unesenia dôkazného bremena a následne aj žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu neprijateľnosti tohto poplatku. Zrejmý je teda celkový nesúlad odvolacej námietky (podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP) smerom k odôvodneniu odvolaním napadnutého rozsudku v sume 78,53 Eur, keď žalobca podaným odvolaním nereagoval relevantne na konkrétne dôvody obsiahnuté v odseku 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

19. V tomto prípade bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné predovšetkým vyriešiť si najskôr tú procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku vo veci samej rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho žalobcom neboli predloženými listinami preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti a súd prvej inštancie tak potom musel založiť svoje rozhodnutie vo veci samej na závere o neunesení bremena tvrdenia i dôkazného bremena žalobcu.

20. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku <., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

21. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku <. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

22. Formulácia ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku <. korešponduje s formuláciou ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku <.. Z ustanovenia § 177 ods. 2 v spojení s ustanovením § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku <. teda vyplýva, že súd prvej inštancie môže vec samú prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur (daný prípad) a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ustanovenie § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 <. ods. 1 Civilného sporového poriadku), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán, a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku <., ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 297 veta prvá Civilného sporového poriadku <.), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku <. a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

24. Z uvedených dôvodov je potom možné uzavrieť, že na prejednanie veci samej v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku <. nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1.000 eur, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremená tvrdenia a dôkazné bremena a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo daný prípad je, keďže tak ako odvolací súd už v odseku 16 konštatoval, že dôvodom zamietnutia žaloby v sume 78,53 Eur s príslušenstvom nebolo neunesenie dôkazného bremena ale právny záver okresného súdu, že tento poplatok je neprijateľný. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 15,- Eur s príslušenstvom okresný súd síce ako jeden z dôvodov zamietnutia žaloby v tejto časti konštatoval neunesenie dôkazného bremena, ale zároveň ako ďalší dôvod uzavrel aj neprijateľnosť (týchto) poplatkov za upomienku, čo podľa odvolacieho súdu nemožno považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

25. Aj napriek tomu, že v danej veci ide o zmluvu o dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako aj správne uzavrel prvoinštančný súd, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou § 17 zákona o energetike sa uvádza odkaz na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

26. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

27. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka <.).

28. Predmetná zmluva, vrátane sporných dojednaní, spĺňa predpoklady, aby mohla byť predmetom súdnej kontroly, či nevyvolávajú hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka).

29. Nemali by byť pochybnosti o tom, že zmluvu pripravoval žalobca, že tento typ zmluvy používa voči viacerým spotrebiteľom a tiež zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že by si niektorú zmluvnú podmienku a vôbec nie sporné poplatky žalovaný individuálne vyjednal.

30. Nemali by byť rovnako pochybnosti, že obidva poplatky (za upomienky aj za zabezpečenia fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy) nespadajú pod hlavný predmet plnenia a ani cenu poskytnutej (plynovej) služby. Občiansky zákonník <. síce explicitne v tzv. čiernom zozname (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) výlučne takéto poplatky nereguluje, no niet žiadnej zákonnej prekážky podrobiť súdnej kontrole sporné poplatky podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

31. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/ <.EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zásadný posun v prejednávanej otázke predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

32. Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11, AZIZ) cit. ,,Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že: - pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.

33. Zákonodarca opakovane pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný nárast zadlženia obyvateľstva z úverových vzťahov. Cit napr. z dôvodovej správy k novele nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. <. vykonanej nar. vl. č. 586/2008 Z. z. <. ,,Cieľom predkladaného návrhu je docieliť vyváženú právnu úpravu v oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných praktík v spotrebiteľských veciach. Reaguje sa na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné praktiky, pri ktorých sa síce nedojednáva vysoký úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez množstvo zmluvných pokút a iných sankcií sa ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky. Podľa článku 8 <. Smernice Rady 93/13/EHS <. z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách môžu štáty prijať prísnejšie opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Navrhovaná právna úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa....Spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom neprimeraných ziskov...“

34. Odvolací súd má za to, že poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (dodávateľovi) získať objektívne vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady (poplatok za upomienku) narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto poplatky, aj keď sú upravené v zmluve, sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa. Je potrebné si uvedomiť, že zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti vyhotovuje jednostranne dodávateľ, pričom žalobca v priebehu celého nepreukázal, žeby tieto poplatky boli individuálne dojednané.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu má zvolená výška poplatku za upomienku jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 15,- Eur (5,- Eur + 10,- Eur) zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré žalobca s upomienkou má. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka <T., ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka <. za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky odberateľovi. Okrem toho rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku na vôli žalobcu, pretože len on rozhodne či a koľko upomienok zašle.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca nijakým spôsobom (ani) nepreukázal súdu, žeby mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške.

37. Zároveň v prípade poplatku (za upomienku) takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Tieto skutočnosti len podporujú už vyššie uvedené, a to, že predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

38. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd zdôrazňuje, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014 citovaný už v odseku 35, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z. <.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvej inštancie za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha žalobcu o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k žalovanému) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“

39. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 <. a § 39 Občianskeho zákonníka <.. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

40. Odvolací má za to, že paušálna výška poplatku za upomienku plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

41. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 <. zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

42. V súvislosti s poplatkom za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky ZP odvolací súd poukazuje na to, že je problematický spôsob akým žalobca pristúpil k náhrade tejto ujmy tzv. paušalizovaným spôsobom prostredníctvom poplatkov. Pri tomto spôsobe vzniká vždy nezanedbateľné nebezpečenstvo, že paušalizovaná suma nemusí vždy korešpondovať so skutočnými nákladmi. Niet pritom najmenšieho dôvodu, aby spotrebiteľ platil popri cene za odobratý plyn ďalšie platby nad odobratý plyn a nad vzniknuté náklady. Ak sa zoberú do úvahy súčasné IT postupy a technické vymoženosti počítačom (účtovne) prerušiť vzťah so spotrebiteľom služby, tak suma 78,53 Eur za prerušenie je prima facie neprimeraná a prehnaná. V aplikačnej praxi súdov možno vysledovať pri podstatne nižších poplatkoch závery súdov o ich neakceptovateľnosti (napr. poplatok za vystavenie kvitancie 3 Eur; rozsudok Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht z 21.júna 2006 č.k. 7 U 17/06).

43. Podľa občianskeho práva má dodávateľ právo na náhradu skutočnej škody, ktorú predstavuje skutočná škoda (zmenšenie majetku) a ušlý zisk (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Náhrada nemajetkovej ujmy (relutárna satisfakcia) sa zdá neprichádza do úvahy ani teoreticky (niet vážneho zásahu do povesti firmy).

44. Je teda evidentné, že sporný poplatok nezodpovedá občianskemu právu, znamená nezaslúžený príjem pre žalobcu, defraudujú cenu hlavnej služby (dodávka plynu) a tiež adekvátne sankčné mechanizmy, a tým zároveň poškodzujú spotrebiteľov. Ak by sa malo plniť bez ďalšieho len a len na základe toho, že žalobca musel uhradiť faktúru, spotrebitelia by nemali žiadne možnosti ochrany pred akoukoľvek svojvôľou pri stanovovaní nákladov prerušenia/obmedzenia.

45. Je vecou žalobcu, aby v trhovom prostredí nepreplácal dodávky, ktoré narážajú na princípy súkromného práva a faktúry kolidujúce aj s unijným právom (čl. 6, 7 Smernice rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

46. Pri poplatku za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky ZP sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy, pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom. Teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať plyn. Zaplatením poplatku za prerušenie dodávky plynu, ako aj poplatkov za upomienky, žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba. Práve naopak, prerušením dodávky plynu mu bol znemožnený prístup k službám a ďalším dodávkam zo strany žalobcu. Preto takéto dojednanie ohľadne vyššie uvedených poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

47. Kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos, a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/27/2013, sp. zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Na základe uvedeného odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria vyššie špecifikované poplatky. Poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu a poplatky za upomienky sa javia iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté dodávky plynu, pričom takáto sankcia má charakter zmluvnej pokuty. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vymedzenie vo Všeobecných obchodných podmienkach, resp. v Cenníku nemožno považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011 ).

48. V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie dodávky zemného plynu a poplatku za upomienky ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

49. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

50. Vo vzťahu k nákladom spojeným s upomienkami, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, odvolací súd uvádza, že takéto náklady za upomienky nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mali povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Skutočnosti, že výška zmluvne určených poplatkov nekorešponduje s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť v súvislosti s upomienkami nasvedčuje to, že výška poplatkov sa líši upomienka 5,- Eur, upomienka 10,- Eur a upomienka 3,- Eurá. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.

51. Dojednaná výška „nákladov“ predstavuje sankciu za nesplnenie dlhu a žalobca sa prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady na vymáhanie pohľadávky. Klauzula sa tiež dostáva do rozporu s ustanovením § 54 ods. 1 v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňujú priznať vyššie náklady na uplatnenie pohľadávky ako náklady skutočne vynaložené. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa náklady za upomienku ako aj za zabezpečenia fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy za spracovanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), dodávateľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.

52. Vo vzťahu k poplatku za prerušenie dodávky plynu vo výške 78,53 Eur odvolací súd uvádza, že tak, ako na to poukazoval žalobca v odvolaní, povinnosť spotrebiteľa uhradiť dodávateľovi náklady spojené s prerušením dodávky plynu z dôvodu neplnenia povinností odberateľa je zakotvená v bode 5.16 Obchodných podmienok.

53. Odvolací súd nespochybňuje samotnú možnosť zakotvenia povinnosti spotrebiteľa nahradiť dodávateľovi plynu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s prerušením dodávky plynu. V danom prípade je však nutné poukázať na skutočnosť, že výška poplatku za náklady za upomienku 5,- Eur a 10,- Eur nie je obsiahnutá (vôbec) v Cenníku externých služieb a výkonov účinného od 1.5.2013. Hoci výška poplatku za prerušenie dodávky plynu je obsiahnutá v Cenníku externých služieb a výkonov súvisiacich účinného od 1.5.2013 dodávkou plynu“ (č.l. 13), ale samotná Zmluva o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 10.3.2013 obsahuje iba dojednanie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je okrem iného Cenník plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť (č.l. 9), ktorý však obsahuje ceny a podmienky za dodávku plynu. Dodatok k zmluve o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť síce v bode 1.5, na ktorý v odvolaní poukázal aj žalobca obsahuje dojednanie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je okrem iného aj Cenník externých služieb a výkonov, avšak tu odvolací súd poukazuje na to, že tak ako dodatok aj zmluva boli stranami uzavreté dňa 10.3.2013, avšak žalobcom doložený Cenník externých služieb a výkonov na č.l. 13 je účinný od 1.5.2013 t. j. neskôr ako boli zmluva a dodatok k nej uzavreté. Pričom v prípade dojednania v bode 1.5 Dodatku k zmluve, aby bola zabezpečená riadna inkorporácia takéhoto dokumentu do zmluvy, musí sa jednať o jasný, zrozumiteľný a transparentný odkaz na dokument, tak aby bolo zjavné, o ktoré konkrétne dokumenty ide a musí byť aj jednoznačne uvedené, že sú súčasťou zmluvy a v akom rozsahu, keď nestačí len odkaz na názov dokumentu bez dátumu vyhotovenia, resp. účinnosti. Ani poukaz žalobcu na čl. 4 bod 4.7 Obchodných podmienok, aj na čl. 4 bod 4.8 Obchodných podmienok podľa odvolacieho súdu nie je dôvodný, keďže tieto obsahujú síce právo žalobcu na účtovanie za ďalšie služby spolu s cenou za dodávku plynu aj podľa cenníka, avšak bez bližšej konkretizácie služby s konkrétnou výšku a to aj bez špecifikácie označenia konkrétnych cenníkov.

54. Z vyššie uvedeného vyplýva správny právny záver súdu prvej inštancie v odseku 20 napadnutého rozsudku, že zaplatením poplatku za prerušenie/obmedzenie dodávky plynu žalovanému ako spotrebiteľovi už nebola poskytnutá žiadna služba, práve naopak bol mu znemožnený, resp. obmedzený prístup k dodávkam plynu. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že v súvislosti s prerušením dodávky plynu mu vznikli nejaké náklady, že uhradil prevádzkovateľovi distribučnej siete určitú sumu za toto prerušenie. Nárok na zaplatenie sumy 78,53 Eur s príslušenstvom mu preto voči žalovanému nemožno priznať.

55. Ani námietka, že poplatok 78,53 Eur bol fakturovaný v súlade s platným cenníkom a ustanoveniami Obchodných podmienok (čl. 5 bod 5.16) podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže (ani) z čl. 5 bod. 5.16 Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti účinných od 1. januára 2013 (na č.l. 7), na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje dohoda strán o žalovanej výške poplatku 78,53 Eur nevyplýva.

56. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým II. výrokom žalobu zamietol v sume 93,53 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 5,- Eur od 27.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 78,53 Eur od 29.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- Eur od 3.2.2017 do zaplatenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého III. výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) potvrdil.

57. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

58. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

59. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

60. V súvislosti s predložením písomností v odvolaní: Zmluva o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, Dodatok k Zmluve o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, Podací hárok č. M., Podací hárok č. M., Zápis zo dňa 13.10.2016 odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie, keď neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 366 CSP, pričom uvedené sa týka aj Cenníka externých služieb účinného od 1.1.2017. Vo vzťahu k Zmluve o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti ako aj Dodatku k nej tieto boli už žalobcom predložené pred súdom prvej inštancie, ktorý z ich obsahu pri svojom rozhodovaní už vychádzal. 61. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

63. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

64. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

65. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

66. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).