Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-48-2019.pdf
PDF · 95.39 KB
No categories available
5Co/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom: Prešovská 48, Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária Roštár - Slovák s.r.o, so sídlom, Révova 7, Bratislava, proti žalovanému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, R., v zast.: R. K., P. R., V.I. XXXX/XX, o zaplatenie 257,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 4C/205/2015-56 zo dňa 16.05.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu škody v plnom rozsahu.
2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 563, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 294, § 140 ods. 1, § 143 ods. 3 C.s.p. a vecne tým, že, žalobou zo dňa 22.9.2015, doručenou súdu dňa 28.9.2015, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému platobným rozkazom povinnosť zaplatiť mu sumu 257,98 Žalobou zo dňa 22.9.2015, doručenou súdu dňa 28.9.2015, sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 257,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 36,58 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 36,58 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 36,58 eur od 25.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 11.2.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 4.3.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 1.4.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 25.4.2014 do zaplatenia, titulom neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu/ náhrady škody a nahradiť mu trovy konania.
3. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že žalovaný odoberal od žalobcu pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu, t.j. využíval verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutie protiplnenia, preto má žalobca za to, že mu žalovaný spôsobil škodu. žalovaného vyzval na úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúr na odberné miesto
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie na pojednávaní dňa 16.5.2017 v prítomnosti strán sporu /právneho zástupcu žalobcu, splnomocneného zástupcu žalovaného a žalovaného/ oboznámením s listinných dôkazov žalobcu: 7x faktúry, 7x druhé upomienky a prehľad odpočtov.
6. Z predložených listinných dôkazov žalobcu súd zistil, že faktúry, pripojené k žalobe, boli vystavené na meno žalovaného s uvedením „technického čísla“ XXXX-XXXXX-XXX s označením odberateľa: O. XXXXXXX, na preddavkové/zálohové platby za opakujúce sa plnenia za fakturované obdobia: 9.9.2013
- 8.10.2013, 9.10.2013 - 8.11.2013, 9.11.2013 - 8.12.2013, 9.12.2013 - 8.1.2014, 9.1.2014 - 8.2.2014, 9.2.2014 - 8.3.2014, 9.3.2014 - 8.4.2014, s uvedením len „za dodanie tovaru a služby“, bez uvedenia množstva odobratej pitnej vody za to ktoré obdobie, teda konkretizácie za čo, aké množstvo a v akej jednotkovej cene sa „tovar“/služby účtujú.
7. Podľa „prehľadu odpočtov“ žalobca dlhodobo, prinajmenšom od 21.10.2012 do 31.12.2016 viedol evidenciu stavu vodomeru na odbernom mieste v mieste bydliska žalovaného a v pravidelných intervaloch tam vykonával odpočet vodomeru. V období od 1.8.2013 do 31.12.2013 odpočtom /nie odhadom/ odčítal spotrebu XX R., v období od 31.12.2013 do 15.1.2014 spotrebu X R. a v období od 15.1.2014 do 7.7.2014 odčítal spotrebu 100 m3. Za toto obdobie /od 1.8.2013 do 7.7.2014, do ktorého spadá aj žalované obdobie - 9.9.2013 - 8.4.2013, poskytnuté plnenia žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 414114207. Druhé upomienky obsahovali aj označenie čísla odberného miesta N. v R., V. XX /adrese bydliska žalovaného/. V konaní pred súdom právny zástupca žalobcu potvrdil, že žalované faktúry boli vystavené žalobcom ako zálohové faktúry. Nevedel uviesť, na základe akého právneho titulu bol žalovaný pripojený na odber pitnej vody bez uzatvorenej zmluvy o dodávke pitnej vody. Ide o odberné miesto, ale žalobca neeviduje na meno žalovaného nejakú zmluvu. Predpokladá, že zmluvu mal uzatvorenú právny predchodca žalovaného. K rozporu medzi k žalobe pripojeným faktúram, začínajúcim dvojčíslom 31 a číslam faktúr, uvádzaných v listinnom dôkaze žalobcu /prehľad odpočtov/ právny zástupca uviedol, že v prehľade odpočtov sú uvedené asi čísla vyúčtovacích faktúr. Na pojednávaní právny zástupca predložil súdu vyúčtovaciu faktúru za obdobie 7/2013 - 7/2014, vyhotovenú dňa 21.7.2014 s vyznačením preplatku 121,18 eur, vyznačením nameranej spotreby za toto obdobie 188 m3, s uvedením preddavkových platieb spolu v sume 331,14 eur a súčasne s vyznačením preddavkových úhrad 0,-eur. K tejto sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že klient pravdepodobne kalkuloval so zaplatenými zálohovými faktúrami, vznikol by rozdiel, ale skutočná spotreba bola zrejme nižšia, ako boli preddavkové úhrady. Nevedel vysvetliť, ako bolo možné dospieť k preplatku vo výške 121,18 eur, pri spotrebe 188m3 a žiadnych preddavkových úhradách. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nikdy im od žalobcu nebola doručená žiadna faktúra s uvedením preplatku. Zo žaloby, príloh a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu má dojem, akoby to ani nebolo o nich, že žalobca ani nevie akých má klientov, že dodáva pitnú vodu bez zmluvy. Zmluva existovala, bola na meno otca žalovaného a po jeho smrti to bolo prepísané na žalovaného. Žalobou uplatnené sumy preddavkov uhradené neboli, lebo na žalovaného bola vedená exekúcia. Po vyjadrení zástupkyne žalovaného právny zástupca žalobcu pripustil, že žalobca nemá v účtovníctve zrejme poriadok. Žiadal žalobe vyhovieť s poukazom na jej vyjadrenie o existencii zmluvy o dodávke pitnej vody. Poukázal na § 28 ods. 5 Zákona o verejných vodovodoch, z ktorého vyplýva, že k odberu pitnej vody došlo jej vtokom do potrubia a žalovaný nesporoval tento odber.
8. V pôvodnej žalobe sa žalobca domáhal plnenia za skutkového tvrdenia, že žalovanému poskytoval plnenie /pitnú vodu/ bez uzavretej zmluvy o dodávkach pitnej vody, v dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne obohatil/ spôsobil žalobcovi škodu, keďže mu za jeho plnenia neposkytol žiadne protiplnenie Za účinnosti Civilného sporového poriadku /od 1.7.2016/ na pojednávaní dňa 16.5.2017 však žalobca zmenil skutkové tvrdenia, rozhodujúce pre posúdenie veci tak, že žalovanej sumy sa domáha na základe existujúceho zmluvného vzťahu /existujúcej zmluvy o dodávkach pitnej vody/.
9. „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané/, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca /veriteľ/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným /dlžníkom/ uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný /dlžník/ nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave /priebehu/ konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ /rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22. 9. 2010/.
10. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.
11. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo skutkového stavu, vymedzeného žalobcom v žalobe, súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíjal žalovaný nárok na zaplatenie peňažného plnenia a to nesplnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku či už na vydanie bezdôvodného obohatenia, majúceho spočívať v prijatí plnení žalovaným vo vymedzenom období, za ktoré žalobca žalovanému vystavil preddavkové faktúry, ktorých zaplatenia sa v konaní domáhal, bez právneho dôvodu /pitnej vody bez uzavretej zmluvy o dodávke pitnej vody/, ale ani zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody /nepreukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaným, v príčinnej súvislosti s ktorým mala žalobcovi tvrdená škoda vzniknúť/, keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dodával žalovanému pitnú vodu na základe existujúcej zmluvy o dodávkach pitnej vody /jej existenciu žalovaný v konaní potvrdil a s jeho tvrdením sa právny zástupca žalobcu stotožnil, na základe čoho zmenil rozhodujúce skutkové tvrdenia/ a na jej základe aj vystavoval žalovanému zálohové faktúry. 12. V konaní nebolo žalovaným sporované nezaplatenie k žalobe pripojených zálohových faktúr na preddavky za dodávky pitnej vody na odbernom mieste v R., V.I. XX /v mesačne sa opakujúcich rovnakých sumách/ za obdobie 9.9.2013 - 8.4.2013. Z ďalšieho listinného dôkazu žalobcu „prehľadu odpočtov“ však vyplynulo, že za toto obdobie už žalobca odpočítanú skutočnú spotrebu pitnej vody žalovanému vyúčtoval a to faktúrou č. XXXXXXXXX, teda vysporiadal sa aj s nevykonanými úhradami zálohových platieb. Nie je vylúčené, že aj nezaplatenie tejto vyúčtovacej faktúry je predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/, keď sám právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že žalobca proti žalovanému viedol aj iné súdne konanie, aktuálne v štádiu exekúcie, ktoré však bližšie nešpecifikoval.
13. Keďže súd žalobu o zaplatenie istiny zamietol v celom rozsahu, bolo namieste zamietnutie žaloby aj v časti jej príslušenstva.
14. O nároku na náhradu trov konania v konaní úspešného žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
15. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a d/ C.s.p. a ďalej tým, že žalovaný na pojednávaním uskutočnenom dňa 16.05.2017 bránil len tým, že sa na pojednávaním uskutočnenom dňa 16.05.2017 bránil len tým, že k zaplateniu faktúr, ktoré sú predmetom konania nedošlo len z dôvodu, že voči nemu bolo vedené exekučné konanie. Žalovaný pritom nerozporoval, že spolu so svojou družkou spotreboval vodu dodanú žalobcom (ani množstvo žalobcom dodanej vody), pričom všetky faktúry, ktoré mu za túto službu (dodávky pitnej vody) žalobca zasielal, podľa jeho slov doručené boli. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že medzi jeho otcom - p. R. Q. a žalobcom bola uzatvorená písomná zmluva o dodávke pitnej vody, ktorú však žalobca neeviduje vo svojom archíve a údajne táto zmluva bola prepísaná na žalovaného, a z tohto dôvodu nemalo dôjsť zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu pitnej vody. Právny zástupca nerozporoval existencia tohto zmluvného vzťahu, avšak z jeho prednesov nevyplýva, že išlo o zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. Je teda pravdepodobné, že žalobca dodával pitnú vodu a na odbernom mieste v minulosti evidoval uzatvorenú zmluvu (ktorú už nearchivuje), avšak uzatvorené s otcom žalovaného, pričom po zistení, že pôvodný odberateľ zomrel a vlastníkom nehnuteľnosti sa stal jeho syn - žalovaný, ktorý nepožiadal o uzatvorenie písomnej zmluvy, naďalej dodával pitnú vodu na odberné miesto, avšak k uzatvoreniu novej zmluvy s novým vlastníkom (žalovaným) nedošlo, iba faktúry za dodanie pitnej vody boli vystavované na žalovaného. Povinnosť žalobcu uzatvoriť písomnú zmluvu sa vzťahuje v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia - § 15 ods. 7 písm. b) ZoVV len na uzatvorenie zmluvy so žiadateľom o jej uzatvorenie, pričom poukazuje na to, že k takejto žiadosti zo strany žalovaného nedošlo, Žalobca ani neeviduje žiadnu formu prepísania zmluvy na žalovaného, ako uvádza žalovaný. Žalobca ďalej poukazuje na § 28 ods. 5 ZoVV a teda nárok na zaplatenie vodného vzniká priamo na základe predmetného ustanovenia zákona a súd by nemal nárok na zaplatenie vodného viazať na žiaden žalobný titul.
16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
20. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia jasne a výstižne odôvodňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci svojej žaloby nepreukázal odôvodnenosť svojho nároku.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).