Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-118-2018.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/118/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Ladislav Zán, nar. 1.2.1969, Partizánska 69, Krásnohorské Podhradie, zastúpený: JUDr. Juraj Dubovský, advokát, Páterová 54, Rožňava, proti žalovanému: Urbárne a pasienkové pozemkové spoločenstvo Krásnohorské Podhradie, Mierová 449, Krásnohorské Podhradie, IČO: 35 562 871, zastúpený: JUDr. Alexander Milko, advokát, Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o zaplatenie 2.869,78 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11Cb/11/2017-150 zo dňa 24.8.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.869,78 eur s 9 % úrokom od 25.2.2017 do zaplatenia. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.869,78 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.2.2017 do zaplatenia z toho dôvodu, že žalobca vykonal pre žalovaného ťažbu dreva a to na základe rozhodnutia výboru žalovaného zo dňa 29.9.2016 kde bolo rozhodnuté, že z dvoch prihlásených ponúk na uskutočnenie ťažby dreva bola vybraná ponuka žalobcu. Žalobca takto vyťažil z vyznačených drevín spolu 132,86 m3. Následne dňa 10.2.2017 žalobca vystavil pre žalovaného faktúru č. 022017 na celkovú fakturovanú sumu 2.869,78 eur, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporu. V tejto faktúre žalobca žalovanému vyfakturoval cenu 18,00 eur/m3 vyťažených drevín v celkovom rozsahu 132,86 m3.
3. Žalovaný v konaní navrhol žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že žalobca účelovo k žalobe nepripojil zmluvu o dielo zo dňa 29.9.2016, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na uskutočnenie predmetnej ťažby dreva v celkovom množstve 462 m3 drevnej hmoty. Žalovaný poukázal na čl. VII. tejto zmluvy o dielo, z ktorej vyplývajú platobné podmienky a to také, že žalobca má nárok na úhradu až potom ako sa realizuje odvoz tejto vyťaženej drevnej hmoty. Pretože k odvozu tejto drevnej hmoty nedošlo, považuje preto žalovaný žalobu za nedôvodnú. Poukázal taktiež na to, že samotnú faktúru č. 022017 žalobca žalovanému zaslal až 13.3.2017 a žalovaný túto faktúru žalobcovi vrátil, pretože bola vystavená
v rozpore so zmluvou o dielo. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca sa dopustil neoprávneného výrubu drevnej hmoty keď zrealizoval výrub v rozpore so zmluvou o dielo, o čom svedčí aj záznam o preberaní prác zo dňa 10.12.2016.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca vykonal po rozhodnutí žalovaného zo dňa 29.9.2017 ťažbu vyznačených drevín na ktoré mu dal žalovaný súhlas, následne lesný hospodár žalovaného drevo prevzal a zaevidoval do skladových zásob žalovaného. Žalobca dňa 10.2.2017 vystavil faktúru č. 022017 za vykonané práce žalovanému, ktorú doručoval poštou, táto sa však vrátila ako nedoručená zásielka. Následne odovzdal faktúru W. Y., pokladníkovi žalovaného. Uvedené skutočnosti vyplývajú z písomného záznamu, ako aj podpisu pokladníka žalovaného, nachádzajúceho sa na druhej strane originálu tejto faktúry, ako aj podacieho lístka nachádzajúceho sa na č. l. 70 spisu. Predložená zmluva o dielo uzavretá medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom obsahuje podpisy strán sporu, avšak absentuje dátum kedy bola zmluva podpísaná. V čl. VII uvedenej zmluvy o dielo sú upravené platobné podmienky, v ktorých je uvedené, že k úhrade za odobraté množstvo dôjde po odvoze drevnej hmoty. V zázname o preberaní prác v lokalite Ostrý vrch zo dňa 10.12.2016 sa nachádza iným písmom napísaný dodatok, že počas preberania porastu sa vyskytlo niekoľko nedostatkov, ktorých vinník nie je známy, nakoľko došlo k výrubu stromov bez povolenia. Zároveň záznam obsahuje konštatovanie, že vykonané ťažobné práce boli v poriadku. Z výpovede svedka I.. N. Q. vyplynulo, že svedok vykonával zápisy z výborových schôdzí žalovaného, písomne a heslovite do zošita o schôdzach. Tento pred rokom odovzdal predsedovi žalovaného, nakoľko došlo v urbáre k sporu a k nejakým nejasnostiam ohľadom vyťaženého dreva. Na schôdzi výboru bolo uvedené, že vystavená faktúra sa má žalobcovi vyplatiť, má vedomosť, že drevná hmota stále odvezená nebola. Z výpovede svedka W. Y. je zrejmé tvrdenie, že porast bol vyťažený tak ako mal byť vyťažený. Prítomný bol aj lesný hospodár, ktorý tiež nekonštatoval pochybenie. Z výpovede svedka V.. Š.Z. I.u, ktorý je zástupcom odberateľskej spoločnosti, vyplynulo, že táto ponúkla drevnú hmotu po terénnej obhliadke, ktorú vykonal spoločne so žalobcom a ktorá bola uskladnená na dovoznom sklade približne v hodnote 35,00 eur/m3. Z výsluchu svedka N. K.Š.M. bolo preukázané, že na valnom zhromaždení žalovaného sa schválilo toto ustanovenie v zmluvách o dielo, s tým, že platba bude vykonaná až po odvození vyťaženého dreva. Z výpovede svedka Š. B. mal súd prvej inštancie preukázané, že podmienku splatnosti, ktorá je dohodnutá pri odvoze dreva, schválilo valné zhromaždenie. Zároveň svedok uviedol, že vo výbore bol odhlasovaný návrh na vyplatenie sumy za vyťažené drevo, on osobne s tým nesúhlasil, nakoľko valné zhromaždenie jednoznačne povedalo, že platba môže prebehnúť až po odvoze tohto dreva a valné zhromaždenie je nadradené výboru.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 340 a § 340a Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť dlžníka splniť záväzok a povinnosť dlžníka splniť peňažný záväzok. Ďalej vec posudzoval podľa ustanovení §§ 341, 342, 343 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú čas plnenia zmluvnej povinnosti.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že ako predbežnou otázkou sa v tomto konaní zaoberal obranou tým čo uviedol v konaní žalovaný ako obranu a to poukaz na čl. VII zmluvy o dielo, z ktorej vyplývajú platobné podmienky a to, že úhrada za vykonanú prácu žalobcu sa mala uskutočniť až po odvoze vyťaženej drevnej hmoty.
7. Súd prvej inštancie toto posudzoval podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3 , § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo a povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu v zmluve o dielo.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva a z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená takáto zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa práce spočívajúce v ťažbe a približovaní dreva po kalamite podľa hlásenia na Lesnom úrade Rožňava a to za dohodnutú cenu v tejto zmluve 18,00 eur za 1 m3. Žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal za takto vykonané práce zaplatiť
žalobcovi dohodnutú vyfakturovanú cenu. Žalobca po vykonaní prác túto cenu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 022017 zo dňa 10.2.2017. V č. VII zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli, že splatnosť faktúry nastane až po odvoze drevnej hmoty konečným odberateľom. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že splatnosť takto dojednanej faktúry bola závislá od splnenia odkladacej podmienky a to odvoz drevnej hmoty konečným odberateľom. Súd prvej inštancie uviedol, že považuje takto dohodnutú odkladaciu podmienku pre zaplatenie ceny za uskutočnené dielo za absolútne neplatnú a to z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Túto nezrozumiteľnosť a neurčitosť tejto odkladacej podmienky nebolo možné odstrániť ani v konaní, preto súd posúdil dohodu o splatnosti faktúr za absolútne neplatnú podľa §§ 37, 39 Občianskeho zákonníka, pretože je to úkon neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný a svojím obsahom odporuje zákonu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35 ES zo dňa 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Dohoda o splatnosti ceny diela tak ako ju dohodli strany sporu je neplatná aj z toho dôvodu, že odporuje tejto smernici a túto smernicu obchádza. Obchádza aj ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dohodnutom v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Aj predmetná smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola implementovaná do Slovenského právneho poriadku Zákonom č. 9/2013 Z.z. z 18.12.2002, kedy bolo zmenené ustanovenie Obchodného zákonníka o splatnosti peňažných záväzkov stanovuje, že splatnosť peňažného záväzku v obchodných vzťahoch nesmie presiahnuť 60 dní od doručenia faktúry alebo doby uskutočnenia plnenia (§ 340a Obchodného zákonníka).
9. Súd prvej inštancie s poukazom na citovanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady a ustanovenie § 340a Obchodného zákonníka, dohoda o splatnosti ceny tak ako ju dohodli strany sporu v predmetnej zmluve o dielo prekračuje maximálnu zákonnú 60-dňovú lehotu splatnosti peňažného záväzku a je zjavne nevýhodná pre veriteľa a preto je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje uvedenej smernici Európskej únie a túto smernicu obchádza.
10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bol medzi nimi uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca ako veriteľ vykonal pre žalovaného ako dlžníka objednané práce pri ťažbe dreva, za vykonanie ktorých si vyfakturoval dohodnutú cenu v žalovanej výške 2.869,78 eur. Žalovaný túto fakturovanú cenu žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto cena diela sa stala splatnou vzhľadom na vyslovenú neplatnosť odkladacej podmienky obsiahnutej v zmluve a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela 2.869,78 eur.
11. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania od splatnosti predmetnej fakturovanej ceny od 25.2.2017 do zaplatenia a to v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktoré upravuje výšku úrokov z omeškania.
12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 251, 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uviedol, že nie je spokojný s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež svojim procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. Žalovaný uviedol, že považuje rozsudok aj za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými vyjadreniami prednesenými žalovaným v konaní. Dôkazy
vyhodnotil len čiastkovo a nevyhodnotil ich o vzájomnej súvislosti. Žalovaný uviedol, že od počiatku súdneho konania namietal to, že podľa čl. VII zmluvy o dielo boli dohodnuté platobné podmienky a to tak, že úhrada za odobrané množstvo dreva sa zrealizuje po odvoze drevnej hmoty, avšak k odvozu drevnej hmoty doposiaľ nedošlo. Ďalej žalovaný namietal vady a nedorobky diela, ktoré neboli odstránené a z toho dôvodu žalovaný nepovažoval dielo za riadne vykonané a preto nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď len na námietku splatnosti ceny diela, nie na ostatné námietky žalovaného.
14. Žalovaný k samotnej splatnosti ceny diela v odvolaní uviedol, že podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie ceny diela vzniká v dobe dohodnutej v zmluve. Toto zákonné ustanovenie je dispozitívnej povahy, to znamená, že primárne sa splatnosť ceny diela má posudzovať podľa zmluvy o dielo. Až v prípade, ak by v zmluve o dielo chýbala absencia dohody o splatnosti ceny diela, majú sa aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej žalovaný poukázal na to, že najvyšším orgánom žalovaného je valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o tom, že splatnosť ceny diela bude až po odvoze drevnej hmoty. Takúto splatnosť navrhol aj sám žalobca, ktorý je tiež členom výboru žalovaného a bol o splatnosti ceny diela dostatočne informovaný už pred uzatvorením zmluvy o dielo so žalovaným. Takýto spôsob dojednania splatnosti ceny diela bol dohodnutý aj v iných prípadoch, v iných zmluvných vzťahoch, do ktorých vstupoval žalovaný. Preto žalovaný nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o splatnosti ceny diela takto dohodnutá v zmluve je absolútne neplatná.
15. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o vadách a nedorobkoch diela, ktoré boli zo strany žalovaného vytknuté žalobcovi. Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.9.2017 poukázal na to, že žalobca sa dopustil neoprávneného výrubu drevnej hmoty, celkovo vyrúbal o 31 m3 viac drevnej hmoty, z toho 25 m3 neoznačeného smrekového dreva a 6 m3 dubového dreva, o čom svedčí aj záznam o preberaní prác zo dňa 10.12.2016 a žalobca nedokončil ťažobné práce v poraste č. 4102. Preto žalovaný listom z 13.3.2017 vyzval žalobcu na dokončenie prác v poraste č. 4102 a ďalším listom z 28.3.2017 ho upozornil na porušenie zmluvných podmienok. Žalovaný namietal hodnotenie súdom prvej inštancie v odseku 9. odôvodnenia rozsudku, keď súd prvej inštancie uvádzal len tú skutočnosť, že v zázname o preberaní prác zo dňa 10.12.2016 je rukou iným písmom napísaný dodatok a súd prvej inštancie zvýrazňuje to, že je tam konštatovanie, že vykonané ťažobné práce boli v poriadku, žalovaný však tvrdí, že z tohto záznamu vyplýva, že je potrebné doťažiť sucháre. Pokiaľ ide o dodatok napísaný v tomto zázname, tento vysvetlil vo svojej výpovedi svedok Š. B. a súd prvej inštancie mal aj tento dôkaz vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje toto odvolanie za nedôvodné, pretože súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a rozhodnutie je správne. Uviedol, že žalovaný prevzal drevo, ktoré žalobca vyťažil a to jeho odborný lesný hospodár a vyťažené drevo zaviedol do stavu svojich zásob. Pri prevzatí diela žalovaný žalobcovi žiadne vady diela nevytkol. Ak žalovaný poukazuje na záznam o preberaní prác zo dňa 10.12.2016 je nepochybné, že v tomto zázname bol uvedený a prítomnými podpísaný údaj o tom, že ťažobné práce boli vykonané v poriadku. Text o tom, že je potrebné doťažiť sucháre je zjavne dopísaný dodatočne, účelovo, o čom svedčí aj to, že nie je nikým podpísaný a predovšetkým fakt, že žalobcovi nič také nebolo dané na vedomie. Ďalej žalobca poukázal na to, že potom ako právny zástupca žalobcu listom z 21.4.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie fakturovanej ceny za vyťažené drevo, žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie za údajnú neoprávnenú ťažbu. Toto trestné oznámenie nebolo žalobcovi doručené a nemožno ho považovať za vytknutie vád. Navyše toto trestné oznámenie bolo postúpené Okresnému úradu v Rožňave na vybavenie ako priestupok a priestupkové konanie bolo právoplatne zastavené s tým, že nejde o žiaden priestupok. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že podľa ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný predmet diela prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Žalovaný ako objednávateľ v zákonnej lehote žalobcovi žiadne vady diela neoznámil. Preto neobstojí obrana žalovaného, že neuhradí žalobcovi cenu za vyťažené drevo z titulu údajných vád diela.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu ďalej poukázal na to, že vyťažené a žalovaným prevzaté drevo bolo pripravené na odvoz a toto drevo už v decembri 2016 chcela odkúpiť obchodná spoločnosť PRO-FOREST Rožňava s.r.o., o čom vypovedal aj svedok Ing. I.. Tomuto odvozu a odpredaju dreva bezdôvodne zabránil predseda žalovaného pán G. s tým, že drevo musí zostať na mieste kým sa neskončí vyšetrovanie polície. Neskôr tvrdil, že cenu musí schváliť orgán žalovaného, ktorý však pre neuznášaniaschopnosť neprijal rozhodnutie o odpredaji dreva. Žalobca poukázal na to, že od prevzatia vyťaženého dreva uplynulo už viac ako 21 mesiacov, preto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že splatnosť ceny diela nastane až po odvoze dreva, k čomu doposiaľ nedošlo. Takáto dlhá doba uskladňovania vyťaženého dreva ovplyvňuje jeho kvalitu a jeho predajnú cenu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
18. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 2.11.2018, repliku k nemu nepodal.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
21. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil obranu žalovaného v tomto súdnom konaní o tom, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny diela, pretože dielo nevykonal riadne podľa zmluvy o dielo, nedokončil ťažobné práce v poraste 4102 a neoprávnene vyrúbal 25 m3 neoznačeného smrekového dreva a 6 m3 dubového dreva, o čom svedčí záznam o preberaní prác z 10.12.2016 aj výpoveď svedka Š.V. B..
22. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie udáva, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 29.9.2016 predmetnú zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa dielo „ťažbu, približovanie, manipuláciu s drevom v kalamite podľa nahlásenia LV Rožňava“ v rozsahu cca 462 m3 kalamitnej hmoty, za 18,00 eur/m3. Žalobca podľa faktúry, ktorú vyhotovil dňa 10.2.2017, vykonal ťažbu dreva v rozsahu 132,86 m3. Dôkazom o splnení diela bol záznam o preberaní prác z 10.12.2016 (č.l. 43 spisu). Z tohto záznamu o preberaní prác, ktorý súdu predložil dňa 22.9.2017 a v spisu na č.l. 43 vyplýva, že ho za žalovaného podpísali W. Y., N. K.Š., Š. B..
23. Svedok W. Y. na pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie dňa 21.3.2018 uviedol, že „porast bol vyťažený tak ako mal byť vyťažený, prítomný bol aj lesný hospodár, ktorý tiež nekonštatoval pochybenie“. Svedok N. K.Š. na pojednávaní dňa 7.6.2018 uviedol, že „ťažba dreva, ktorú uskutočnil žalobca na základe predmetnej zmluvy o dielo bola vykonaná nielen na suché drevo ale aj na surové drevo a svedok nemá vedomosť o tom, že žalovaný tieto vady o vyťažení nesprávneho dreva vytýkal žalobcovi“. Svedok Š. B. na pojednávaní dňa 7.6.2018 uviedol, že „ťažba prebehla takým spôsobom, že väčšina bola vyťažená správne, no bolo vyťažené aj iné drevo, resp. tenké drevo nebolo vyťažené vôbec“.
24. Odvolací súd z týchto svedeckých výpovedí všetkých osôb prítomných pri preberaní diela dňa 10.12.2016 a podpísaných na tomto zázname o preberaní prác dňa 10.12.2016 nezistil, tak ako ani
súd prvej inštancie, nič naviac ako je uvedené v zázname o preberaní prác z 10.12.2016, pretože k vykonaniu diela, jeho rozsahu a kvalite neboli uvedené žiadne konkrétne výhrady, ani v tomto zázname ani vo výpovedi svedkov. To, čo tvrdil žalovaný v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolaní, že dielo malo vady a nedorobky, z tohto záznamu ani zo svedeckých výpovedí nevyplynulo. Teda nevyplynulo z týchto dôkazov to, že žalobca vyťažil 25 m3 neoznačeného smrekového dreva a 6 m3 dubového dreva naviac a že žalobca nedokončil ťažobné práce v poraste 4102. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný predložil súdu prvej inštancie záznam o preberaní prác z 10.12.2016 - 2x a tento záznam je v spise na č.l. 43 a na ďalšom č.l. 74. Je zjavné, že tieto dva záznamy sú rozdielne. V neskôr predloženom zázname sú dopisované vážne výhrady žalovaného voči vykonaniu diela zo strany žalobcu, avšak v prvom predloženom zázname o preberaní prác z 10.12.2016, ktorý žalovaný predložil skôr a je v spise na č.l. 43 takéto výhrady nie sú uvedené. Je zjavné, že na tomto druhom predloženom zázname je rukou dopisovaný ďalší text, čo v konaní na súde prvej inštancie potvrdili aj vypočutí svedkovia. Aj sám svedok Š. B., na ktorého svedeckú výpoveď poukazuje žalovaný v odvolaní uviedol, že druhú časť textu na tomto druhom zázname o prevzatí prác z 10.12.2016 dopisovala dodatočne jeho matka. V konaní nebolo tvrdené, že matka Š. B. bola prítomná pri preberaní diela dňa 10.12.2016 a že tento text, ktorý tam dopísala podpísali osoby prítomné pri preberaní diela. Preto túto druhú časť tohto druhého predloženého záznamu o preberaní prác z 10.12.2016 súd prvej inštancie ani odvolací súd nemohli považovať za dôkaz pre toto súdne konanie.
25. Žalovaný teda v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že dielo malo vady a nedorobky, ktoré bránili k prevzatiu diela a nepreukázal, že keby aj dielo realizované od 3.10.2016 do 10.12.2016 malo vady, že tieto vady diela žalovaný ako objednávateľ diela oznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť po vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
- preberaní diela, tak ako to ukladá ustanovenie § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. Žalovaný predložil v konaní písomné výzvy, ktoré adresoval žalobcovi a ktorými mal vyzývať žalobcu na dokončenie prác. Tieto výzvy sú však z marca 2017, teda z obdobia až potom ako žalobca vystavil pre žalovaného predmetnú faktúru z 10.2.2017. Z prvej verzie záznamu z preberania prác z 10.12.2016 však nevyplýva, že dielo nebolo dokončené.
26. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie žalovaného v tom, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny diela preto, lebo dielo malo vady a nebolo dokončené.
27. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani odvolanie žalovaného v tom, že nenastala splatnosť ceny diela, lebo dohoda o splatnosti ceny diela v zmluve o dielo by mala mať prednosť pred zákonným ustanovením § 548 Obchodného zákonníka o splatnosti ceny diela. Odvolací súd udáva tak ako to aj správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že považuje za neplatnú dohodu o splatnosti ceny diela, ak žalobca a žalovaný v zmluve o dielo dohodli, že žalobca má nárok na zaplatenie ceny diela až vtedy, ak sa predmet zmluvy o dielo - vyťažená drevná hmota odpredá. Odvolací súd poukazuje na to, že takáto dohoda je v rozpore s ustanovením § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z poskytnutia služby, nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ - zhotoviteľ diela plnil a podľa toho, ktorá z týchto lehôt nastane skôr vtedy nastáva splatnosť. To znamená, že ak zmluva o dielo bola splnená 10.12.2016 a žalobca žalovanému vyfakturoval cenu diela faktúrou zo dňa 10.12.2017, mohla byť v zmluve o dielo dohodnutá lehota splatnosti ceny diela najneskôr 12.3.2017, teda 30 dní od vystavenia faktúry. Keďže takto dohodnutá splatnosť ceny diela nebola dohodnutá v zmluve, je inak dohodnutá splatnosť ceny diela v zmluve a to v bode VII vo forme „splatnosť po odvoze drevnej hmoty“ dohodu neplatnou.
28. Preto podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela zo strany žalovaného vykonaním diela dňa 10.12.2016 v zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa v ďalšej časti v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o splatnosti ceny diela a o neplatnosti dohody o splatnosti ceny diela tak ako to súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku v jeho bodoch 33. - 48. o splatnosti ceny diela a o implementovaní
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35 ES zo dňa 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej splatnej pohľadávky žalobcu v celom uplatnenom rozsahu 2.869,78 eur, k výške ktorej neboli zo strany žalovaného vznesené žiadne námietky a taktiež správne rozhodol o uplatnenom zákonnom úroku z omeškania a o náhrade trov konania úspešného žalobcu.
30. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal vo vzťahu k neúspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súd prvej inštancie.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).