Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-21-2018.pdf
PDF · 111.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-6P/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I., Y. XXXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi navrhovateľky: I. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I., Y. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností mal. dieťaťu I. M., T.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, za účasti N. M., T.. XX.XX.XXXX, H. H. C. H., R. M. Č.. XXX/X, starej matky maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov I. M., T.. XX.XX.XXXX a Ľ. M., M.. Š., T.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. G., vo zväzku 9, ročník XXXX, na strane 63, pod poradovým číslom 1, r o z v á d z a .
II. Súd zveruje mal. I. M., T.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej matky N. M., T.. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach.
III. Súd výživné rodičom na mal. I. M. neurčuje.
IV. Na žiadosť rodičov sa styk rodičov s mal. I. M. neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd, aby manželstvo účastníkov rozviedol a súčasne žiadal úpravu pomerov rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Uviedol, že manželstvo uzatvorili po pomerne krátkej známosti, kedy sa stretávali prevažne cez víkendy u jej rodičov v R. G.. Keď mu oznámila, že je tehotná, rozhodli sa, že uzavrú manželstvo, aby dieťa malo oboch rodičov. Keď mal syn jeden rok, tak sa odsťahovali k jeho rodičom, následne po štyroch mesiacoch si našli byt a išli bývať do podnájmu. Vzťahy v ich manželstve boli raz dobré, inokedy nie. Keď syn dovŕšil desať rokov, často sa hádali. Jeho manželka často požívala alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bývala úplne mimo realitu. Alkoholické nápoje požívala dlhodobo. Vždy jej odpustil. Následne bolo mesiac dobre a opätovne začala požívať alkoholické nápoje. Posledné roky sa to už z jeho strany nedalo vydržať. Sám skončil v nemocnici. Keď sa vrátil z nemocnice, manželka denne požívala alkoholické nápoje napriek tomu, že on mal mať pokoj a nerozčuľovať sa. Problémy, ktoré manželka mala, boli riešené i cestou polície. Chcel jej pomôcť. Aj syn jej dohováral, ale ona reagovala tak, aby sa on i jeho syn starali o seba. Keďže syn má sedemnásť rokov navrhoval, aby syn bol zverený jemu do starostlivosti, pretože s matkou nechce byť. V čase podania návrhu nežili s manželkou štyri mesiace, pričom v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa zlepšil. Má aj chuť do života. Maloletého I. na čas po rozvode
navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na I. sumou 80,- Eur mesačne a styk I. s matkou navrhol neupraviť.
2. Manželka navrhovateľa sa písomne k návrhu nevyjadrila.
3. Kolízny opatrovník podal súdu správu zo šetrenia pomerov a po vykonanom dokazovaní navrhol, v prípade rozvodu, I. zveriť do náhradnej starostlivosti starej matke, výživné neurčiť, styk neupraviť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, starej matky maloletého dieťaťa, oboznámil sa s osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov maloletého dieťaťa, tiež s pomermi maloletého dieťaťa a starej matky, oboznámil sa so správou kolízneho opatrovníka, vypočul i maloleté dieťa, oboznámil sa so sobášnym listom, s rodným listom maloletého dieťaťa, ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. G., vo zväzku 9, ročník XXXX, na strane 63, pod poradovým číslom 1. Obaja účastníci sú národnosti slovenskej, príslušnosti slovenskej, majú jednu vyživovaciu povinnosť k I. M., T.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v I., Y. XXXX/XX, čím je daná v zmysle § 92 C.m.p. príslušnosť tunajšiemu súdu na rozvod manželstva.
6. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného návrhu na rozvod manželstva. Pred uzatvorením manželstva sa poznali 3-4 mesiace. Manželstvom uzatváral z dôvodu, že bolo na ceste dieťa a mali sa s manželkou aj radi. Vzťahy medzi ním a manželkou boli dobré, ešte aj potom, čo sa narodil syn. Potom, čo sa presťahovali do H. C. H., čo bolo asi v roku XXXX, vzťahy medzi nimi a začali zhoršovať. Tam sa už začali hádať. Hádali sa kvôli tomu, že manželka začala požívať alkoholické nápoje. Zo začiatku manželka začala požívať alkoholické nápoje od roku 2012, to bolo v takom menšom rozsahu. Potom vo väčšej miere postupom času. V roku 2016, keď sa presahovali na I. došlo ešte k väčšiemu stupňovaniu hádok kvôli tomu, že manželka požívala alkoholické nápoje a aj kvôli nevere. V čase pojednávania dňa 23.07.2018 už rok nevedú spoločnú domácnosť. Čo sa týka starostlivosti o syna, syn prespáva u matky a za ním chodí. On s manželkou už bývať nemôže. V súčasnosti býva u priateľky v jednoizbovom byte na ulici C. XXXX/XX T. I.. V byte býva spoločne s priateľkou a s jej maloletým synom, ktorý má Š. rokov. Byt patrí jeho priateľke. O syna sa stará, dáva mu peniaze vždy, keď ich potrebuje. Večeria aj obeduje u neho. Čo sa týka majetkových pomerov, vzhľadom k tomu, že syn je už zamestnaný, nemá na neho ani nejaké výdavky. On spláca hypotéku, ktorú si brali s manželkou v sume 22.000,- Eur, túto spláca mesačne po 500,- Eur spoločnosti Quatro spláca pôžičku 105,- Eur mesačne, obe pôžičky si brali s manželkou počas trvania manželstva, je i čiastočne invalidným dôchodcom. Invalidný dôchodok poberá vo výške 175,- Eur. Priateľke prispieva tak, ako mu to vychádza, okolo 90 - 100,- Eur. Výsluchom bolo zistené, že o syna by sa ešte mohla postarať matka navrhovateľa, ktorá žije v H. C. H. D. X-izbovom byte s dcérou, jej manželom a malým dieťaťom. Uviedol, že má snahu vyriešiť si bytovú otázku. Známosť s inou ženou mal v čase pojednávania deväť mesiacov.
7. Z výsluchu manželky navrhovateľa Ľ. M. súd zistil, že táto súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Ich manželstvo podľa jej názoru bolo usporiadané do roku 2016 - 2017. Potvrdila, že požívala alkoholické nápoje v súvislosti, že keď sa išla zabaviť, tak prišla pod vplyvom alkoholických nápojov. Z jej výsluchu vyplynulo, že alkoholické nápoje požívala príležitostne, keď išla niekde na návštevu, na zábavu. Keď to prehnala, občas medzi ňou a manželom dochádzalo k hádkam. Spoločnú domácnosť s navrhovateľom viedli do decembra 2017. Rozdelili si platby, ona platila byt, elektriku, poplatky, šeky. Navrhovateľ splácal hypotekárny úver a pôžičku. Pokiaľ ide o starostlivosti o syna, perie mu, chodí s ním k lekárom do H. a v súčasnosti už chodí k lekárom sám a nechce, aby s ním už chodila ona. S navrhovateľom sa intímne stýkali do decembra 2017. Pokiaľ ide o jej výdavky na byt , platí výdavky na byt, nájom 260,-Eur, elektriku, telefón, televízor. Kupuje synovi lieky a veci, čo potrebuje. Keď syn potrebuje peniaze ide za manželom, ale peniaze mu dáva aj ona. Súd zisťoval, ako často požíva manželka navrhovateľa alkoholické nápoje. Len z jej výsluchu zistil, že občas alkoholické požíva, len príležitostne a to cez víkend. Keď však chodí do práce urobí si nákup, nakúpi si, uvarí. Syn sa stravuje u nej. Inú známosť nemá. Pokiaľ ide o syna, on spáva u nej.
8. Kolízny opatrovník po výsluchu účastníkov navrhol pojednávanie odročiť, aby si rodičia upravili podmienky, čo sa týka bývania alebo, aby súd pribral do konania starú matku maloletého dieťaťa, ktorá
sa môže o dieťa postarať. Navrhol, aby súd dal rodičov dvojmesačnú lehotu na usporiadanie bytových podmienok, pričom on by došetril podmienky rodičov v nadväznosti na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. 9. Zo správ zo šetrenia pomerov podaných kolíznym opatrovníkom súd zistil nasledovné: zo správy zo dňa 06.07.2018 vyplynulo, že mal. I. bol oboznámený so súdnym konaním a primerane k svojmu veku a rozumovej vyspelosti sa vyjadril, že po rozvode rodičov chce zostať bývať s otcom. S oboma rodičmi sa o tom rozprával. S mamou by sa chcel stretávať neobmedzene na základe dohody medzi ním a matkou. Otec vie navariť aj zabezpečiť o neho starostlivosť. Uviedol, že o chvíľu bude mať XX rokov, už sa vie o seba postarať aj sám. K výške výživného sa nevyjadril. 10. Z ďalšej správy zo šetrenia pomerov zo dňa 09.11.2018 vyplynulo nasledovné: Matka maloletého obýva 2-izbový nájomný byt na adrese I., Y. Č.. XXXX/XX. Byt bol pridelený celej rodine Mestským úradom Myjava, no v súčasnosti v ňom žije len matka. Otec sa odsťahoval z domácnosti po nezhodách s manželkou asi pred 9 mesiacmi. Byt pozostáva z kuchyne, spálne, obývacej izby a sociálneho zariadenia. Maloletý I. tu má svoje samostatné lôžko i priestor na živobytie. Maloletý sa striedavo zdržuje v domácnosti otca a v domácnosti matky. Do domácnosti matky chodí prespávať, popoludňajší čas trávi v domácnosti otca. V čase šetrenia bola matkina domácnosť na primeranej hygienickej úrovni. Byt je zariadený potrebným nábytkom a elektrospotrebičmi. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú mesačne 260,-Eur. Ľ. M. je zamestnaná u V.. N. I. D. I.. 11. Otec žije so svojou priateľkou Z. H. /XX-ročnou, zamestnanou/ a jej synom Z. H.B., T.. XX.XX.XXXX v 1-izbovom byte na adrese I., C. Č.. XX. Byt je osobným vlastníctvom otca priateľky. V izbe je umiestnená váľanda, na ktorej spáva mal. Z. a rozkladacia sedacia súprava, na ktorej spí otec so svojou priateľkou. Nachádza sa tu tiež obývacia skrinková zostava a konferenčný stolík. Z obývacej izby je prechod do malej kuchyne. Z chodby sa prechádza do kúpeľne a toalety. Byt je rozlohou veľmi malý. Mal. I. tu nemá svoje lôžko, ani priestor na jedenie, či oddych. Otec maloletého mu doposiaľ nezabezpečil v jeho terajšej domácnosti ani matrac na prespatie. Domácnosť bola v čase šetrenia na dobrej hygienickej úrovni, čistá a uprataná. Pán M. prispieva svojej priateľke na náklady spojené s užívaním bytu sporadicky sumou 80,-Eur. Celkové náklady spojené s bývaním v 1-izbovom byte predstavujú mesačne 130,-Eur. I. M. je od 10.09.2018 zamestnaný v RONSON PLASTICS Myjava, pracuje v 3-zmennej prevádzke. Zároveň je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 185,-Eur/mesačne zo Sociálnej poisťovne Bratislava. 12. Nakoľko matka má problém s požívaním alkoholických nápojov a otec si doposiaľ nezabezpečil adekvátne bytové podmienky k prevzatiu svojho syna do osobnej starostlivosti, oslovili sme starú matku mal. I. - N. M., či by bola ochotná postarať sa o svojho vnuka. N. M., T.. XX.XX.XXXX má v osobnom vlastníctve 4-izbový byt na adrese H. C. H., R. M. Č.. XXX/X. V domácnosti býva ešte jej dcéra C. Š. / XX-ročná, t.č. na rodičovskej dovolenke/, dcérin manžel G. Š. /XX-ročný, živnostník/ a ich dcéra J. Š.Y., T.. XX.XX.XXXX. Byt je priestranný, vybavený potrebným nábytkom a elektrospotrebičmi, udržiavaný v čistote a poriadku. Maloletý I. by tu mal svoje samostatné lôžko, priestor na zabezpečenie hygieny, prípravu jedla i oddych. Pani M. je sebestačná, dokáže sa o seba postarať, navarí, urobí domáce práce. Nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Má však obavy, či by ju maloletý rešpektoval a či by ho výchovne zvládla. No nesúhlasí s tým, aby bol mal. I. umiestnený do ústavnej starostlivosti. N. M. je poberateľkou starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne Bratislava. 13. Maloletý I. bol oboznámený s obsahom pojednávania vo veci rozvodu manželstva rodičov dňa 23.07.2018. Opakovane bol s ním vykonaný pohovor, v rámci ktorého sme zvažovali všetky možnosti jeho zverenia. Uprednostnil by zverenie otcovi, nakoľko jeho navštevuje v popoludňajšom čase takmer denne. Ak by to nebolo možné, súhlasil by i s možnosťou byť zverený do osobnej starostlivosti starej matky N. M.. So starou matkou má dobrý vzťah, navštevuje ju. Od 01.09.2018 pracuje mal. I. na dohodu o vykonaní práce u V. U. /firma RIJA/ so súčasným miestom výkonu C.. Dohodnutá odmena 2,50 Eur/ hod. 14. Šetrením pomerov v domácnosti rodičov a starej matky bolo zistené, že stará matka má najlepšie bytové, hygienické a ekonomické podmienky, osobnostné i zdravotné predpoklady k vykonávaniu starostlivosti o svojho vnuka. Mal. I. má vek blízky plnoletosti, je dostatočne rozumovo vyspelý, aby dokázal reálne zhodnotiť možnosti starostlivosti o neho. Jedná sa o inteligentného takmer dospelého mladého muža, s ktorým doposiaľ neboli žiadne výchovné problémy. 15. V prípade rozvodu manželstva rodičov navrhol zveriť mal. I. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky N. M., T.. XX.XX.XXXX, H. H. C. H., R. M. Č.. XXX/X. Nakoľko mal. I. ukončil povinnú školskú dochádzku, zamestnal sa a v súčasnosti je schopný sa sám živiť, nepovažoval za potrebné určovať na mal. dieťa výživné zo strany rodičov. Maloletý má takmer denne zabezpečený kontakt s rodičmi, takže nie je potrebné upravovať styk maloletého s rodičmi.
16.Súdom bolo zistené, že rodičia si neusporiadali bytové pomery. Súd nepovažoval za vhodné zverenie dieťaťa matke i vzhľadom k vyjadrenému názoru maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že otec nemal vytvorené podmienky preto, aby syn mohol bývať s ním, nepripadalo do úvahy ani zverenie dieťaťa otcovi. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd uznesením sp. zn. 6P/21/2018-40 zo dňa 11.01.2019 pribral do konania ako účastníka starú matku maloletého dieťaťa N. M., T.. XX.XX.XXXX, H. H. C. H., R. M. XXX/X v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. 17. Z výsluchu syna účastníkov konania I. M., vykonaného dňa 15.04.2019 bolo zistené, že tento súhlasí so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. Udržiava kontakt s obidvoma rodičmi. Niekedy býva u starej mamy, niekedy bývam u mamy. Stará sa o neho mama, táto mu uvarí, operie, ale viac býva u starej matky a u otca, ako doma. Stará sa o neho aj babička, ktorá mu uvarí, operie. Zamestnal sa, do školy už nechodí. Za mesiac zarobí približne 680,- Eur v čistom. Takýto príjem má od januára 2019. Pracoval aj u V. U. vo firme RIJA, kde nevedel aký mal príjem. Bol tiež evidovaný na ÚPSVaR, ešte po škole. Bolo to od septembra 2018 do februára 2019. Chcel chodiť do práce, nechcel chodiť do školy, nemá záujem o ďalšie vzdelávanie. Ďalej nechce pokračovať v štúdiu. Dobré vzťahy má s oboma, dobrá vzťahy má aj s babičkou. 18. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že mal. I. ukončil štúdium povinnou školskou dochádzkou po absolvovaní prvého ročníka G. B. Š. D. G.. V súčasnosti je už zamestnaný, je schopný sám sa živiť. Ďalej sa na budúce povolanie nepripravuje, ani to nemá v úmysle. 19. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
21. Veta prvá § 18 zákona o rodine vyjadruje základné požiadavky na správanie sa manželov, ktoré ak sa neplnia môžu mať za následok rozvrat manželstva i keď ich plnenie nie je vynútiteľné, resp. neplnenie sankcionovateľné. Ustanovenie § 18 Zákona o rodine uvádza povinnosti spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Povinnosť spolu žiť je treba chápať i v širšom rozmere ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spoločenstva, najmä po stránke osobnej, citovej a sexuálnej pokiaľ možno v spoločnej domácnosti. Povinnosť byť si verní viaže manželov po celú dobu trvania manželstva a zodpovedá mravnému a právnemu princípu monogamie. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť je nevyhnutné chápať ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, ktorá povinnosť akcentuje morálnu stránku vzájomného pomeru manželov. Zodpovedá právu manžela ako každej ľudskej bytosti na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti. Povinnosť vzájomne si pomáhať nevyjadruje len materiálnu stránku, ale predovšetkým citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela. Zahŕňa tiež prejavy porozumenia v rôznych životných situáciách, napr. pri problémoch druhého manžela, zahŕňa zhovievavosť, pomoc v chorobe, starobe, vzájomne si poradiť v rôznych problémových životných situáciách. Ide tu o predovšetkým morálne povinnosti. Povinnosť starať sa spoločne o deti a starať sa o rodinné prostredie zahŕňa jednak pre prípad, že si manželia založenia rodinu a budú mať deti, ich riadne vychovávať, pričom pod vytváraním zdravého rodinného prostredia je potrebné chápať to, čo prospieva dobrému životu manželov a ďalších členov rodiny. Na zabezpečenie tejto povinnosti, t.j. vytvorenia zdravého rodinného prostredia je nevyhnutné, aby manželia vzájomne sa navzájom rešpektovali, ohľaduplne sa navzájom voči sebe správali, aby mali pochopenie a porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy, aby riešili problémy, resp. sa ich snažili riešiť vzájomnou dohodou, prípadne odpustením.
22. V danom prípade bolo zistené, že manželia dlhodobo už po dobu takmer dvoch rokov si neplania svoje povinnosti vyplývajúce im z citovaného ustanovenia, povinnosť spolu žiť, povinnosť vzájomne si pomáhať, povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie. V súčasnosti už navrhovateľ má známosť s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, čo však súd nepovažuje za príčinu rozvratu manželstva. Podľa názoru súdu, príčinou rozvratu manželstva boli nedorozumenia a hádky medzi
manželmi vyplývajúce z rozdielnych predstáv o spoločnom živote, a tiež skutočnosť, že manželka navrhovateľa požívala alkoholické nápoje.
23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keď manželia si neplnia povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine, keď manželstvo účastníkov po obdobie takmer dvoch rokov neplní svoje funkcie a ani svoj spoločenský účel, pričom vzhľadom k dlhodobosti narušenia vzťahov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keď intenzita narušenia vzťahov sa neustále zhoršovala, podľa názoru súdu už nie je u manželov predpoklad poskytovania osobnej, mravnej a nemateriálnej pomoci, pričom nie je ani predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov rozviedol.
24. Podľa § 44 ods. 1 a 3 Zákona o rodine; náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
25. Podľa § 45 ods. 1 až 9 Zákona o rodine; Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. (9) Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
26. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Právo a povinnosť vychovávať dieťa je v hierarchii rodičovský práv na prvom mieste. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje i Ústava Slovenskej republiky, ktorá na strane druhej dieťaťu zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa tak majú rodičia, ktorým tak patrí právo mať dieťa pri sebe, právo usmerňovať jeho konanie, riadiť ho, zabezpečovať osobnú starostlivosť oň, právo o dieťati rozhodovať a podobne. Rodičia majú v prvom rade povinnosť viesť dieťa k pozitívnemu správaniu, brániť negatívnym vplyvom na dieťa.
28. Je preto potrebné konštatovať, že dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Náhradná starostlivosť predstavuje teda nahradenie výkonu jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Pre nariadenie náhradnej starostlivosti sa vyžaduje jej nevyhnutnosť. Nestačí, že dieťa v biologickej rodine nemá vytvorené rovnako dobré životné podmienky ako v náhradnej starostlivosti. Táto totiž prichádza do úvahy až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život.
29. V danom prípade došlo k situácii, keď rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nemôžu vykonávať. I keď sa svojim spôsobom o maloleté dieťa starajú, uvedené je nepostačujúce. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že maloleté dieťa nie je možné zveriť do osobnej starostlivosti na čas po rozvode ani jednému z rodičov. Maloleté dieťa samo vyjadrilo názor, že súhlasí s tým, aby bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Stará matka s týmto súhlasila. Bolo zistené, že o dieťa sa aj stará. Súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zveril na čas po rozvode maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Vzhľadom ku skutočnosti, že dieťa je už zamestnané, nepripravuje sa na budúce povolanie, nemá toto ani v úmysle, má svoj príjem, súd rozhodol tak, že výživné na maloletého neurčil. Súd neuložil orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, aby podával správu v súlade s § 45 ods. 9 Zákona o rodine, keď dieťa už v krátkom období nadobudne plnoletosť.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.