Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/1140/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom: Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom: Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava

- Pod. Biskupice, IČO: 47 255 773, proti povinnému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. XXXX/ XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Tóthová, exekútorský úrad so sídlom: Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35 655 666, pod číslom 181EX 327/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1140/2018 zo dňa 4. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1140/2018 zo dňa 4. februára 2019 zamieta.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1140/2018 zo dňa 4. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. V odôvodení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.07.2018 domáhal od povinného vymoženia istiny 392,58 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 392,58 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 16,50 eur, to všetko na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného dňa 22.01.2018 pod spisovou značkou 23Up/6/2018. Oprávnený sa tiež domáhal náhrady trov exekučného konania vo výške 16,50 eur. Pokiaľ povinný ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že si nie je vedomý nesplnenia záväzku a dlh uhradil spoločnosti Provident Financial, s.r.o. v plnej výške, súd zdôraznil, že dôkazné bremeno spočíva na povinnom, pričom povinný toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, keď k návrhu na zastavenie exekúcie nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci úhradu vymáhaného nároku. Ďalej pripomenul, že vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný, neprináleží mu posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani preskúmavať procesný postup súdu v základom konaní.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný včas sťažnosť, v ktorej žiadal súd o opätovné preskúmanie exekučného titulu a zároveň žiadal vyzvať oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere, na základe ktorej sa od neho oprávnený domáha vymoženia predmetnej istiny. Uviedol, že zmluvné dokumenty pri sťahovaní stratil a nedisponuje ani dokladmi o uhradených splátkach, ktoré chodila vyberať „nejaká pani“ priamo do jeho bytu a jednotlivé úhrady si zapisovala na „zdrap papiera“. Telefonátom zistil, že zmluva o úvere, na ktorej sa zakladá aj platobný rozkaz, bola podpísaná dňa 11. 11. 2013. Podľa jeho

názoru je vymáhaná pohľadávka oprávneného premlčaná a teda sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach. Doplnil, že dňa 18.02.2019 bola na základe emailovej žiadosti povinného odoslaná správa s požadovanými dokumentmi na jeho adresu kdusan2@gmail.com <mailto:kdusan2@gmail.com>.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Sudca (§ 202 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou

- účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

10. Súd na úvod zdôrazňuje, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Povinný v podanej sťažnosti požiadal súd o „opätovné preskúmanie exekučného titulu“, teda aby exekučný súd prehodnotil výsledky dokazovania súdov pri vydávaní exekučnému titulu, čo je však neprípustné. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a nepôsobí ako opravná inštancia v sústave súdov. Všetky námietky a dôkazy relevantné vo vzťahu k súdnemu usporiadaniu práv medzi ním a oprávneným mali byť zo strany povinného označené a predložené súdu v základnom konaní, v exekučnom konaní im nie je možné pripísať žiadnu relevanciu. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obrana povinného proti exekúcii nebola podporená ani uvedením žiadnych relevantných skutočností a ani žiadnym dôkazným prostriedkom, pričom bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno spočíva práve na povinnom.

11. Povinný ďalej v podanej sťažnosti vyslovil názor, že vymáhaná pohľadávka je premlčaná. Z predložených listín súd zistil, že povinný so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom následne došlo k zmene v osobe veriteľa a veriteľom povinného sa stala KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. Na vzťahy medzi oprávneným a povinným sa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka použijú ustanovenia tohto zákona. Preto súd za účelom právneho posúdenia otázky premlčania vymáhaného nároku použil ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 až 114).

12. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

13. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

14. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

15. V režime Občianskeho zákonníka rozlišujeme medzi premlčaním judikovanej a nejudikovanej pohľadávky. Pokiaľ je právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu (tzv. judikovaná pohľadávka), dochádza k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne celkom bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie (tzv. paričnej lehote). Keďže v posudzovanom prípade sa oprávnený voči povinnému domáha vymoženia pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu, premlčacia doba je desaťročná a začala plynúť odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/6/2018 zo dňa 22.01.2018 nadobudol vykonateľnosť dňa 28. 02. 2018 uplynutím pätnásťdňovej lehoty na plnenie a týmto dňom aj začala plynúť desaťročná premlčacia doba s tým, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie táto premlčacia doba plynúť prestala a spočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka). Pre úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia dňa 28. 02. 2018, je premlčacia doba trojročná. Vzhľadom na zistené skutočnosti je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka ani jej príslušenstvo premlčané nie sú, pretože zákonom stanovená premlčacia doba preukázateľne neuplynula.

16. Súd preto dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd včas podanú sťažnosť povinného musel ako nedôvodnú zamietnuť, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Oprávnený bol v konaní úspešný, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. Oprávnený si nárok na náhradu trov konania voči povinnému neuplatnil, preto mu súd ich náhradu v rozhodnutí nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).