Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-262-2018.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/262/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, proti žalovanému : O.. H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v G., N. X, o zaplatenie 65,77 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27. apríla 2018 sp.zn. 27 Csp 42/2016
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 26,17 € s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 26.9.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 27.4.2018 č.k. 27 Csp 42/2016-43 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26,17 € s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 26.9.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,42%.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 65,77 € s príslušenstvom titulom úhrad za služby poskytnuté žalovanému právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb a zmluvy o pripojení a ich dodatkov.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 297 písm. b/ CSP iba na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.4.2018. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, vzal za preukázané, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou T-Mobile a.s., Bratislava dňa 21.11.2006 zmluvu o pripojení a dodatok k nej, na základe ktorej žalovanému bolo pridelené telefónne číslo a zúčtovacím obdobím bolo obdobie od 8. dňa mesiaca do 7. dňa nasledujúceho mesiaca. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa zriadiť žalovanému prístup k verejnej telefónnej službe prostredníctvom siete GSM a sprístupniť mu služby v programe „55 (110) Viac“ a za tým účelom mu vypožičať SIM kartu s prideleným telefónnym číslom. Dňa 24.12.2012 zároveň vyššie uvedená spoločnosť uzavrela so žalovaným zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet a dodatok k nej, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté koncové zariadenie Leadtek USB Modem New s dátovou SIM kartou v programe MI NEOB2 a v tabuľke 1 zmluvy bolo dojednané, že žalovanému bude zasielaná spoločná faktúra. Z faktúry splatnej dňa 25.9.2013 č. 7309496808 súd zistil, že touto spoločnosť Slovak Telekom a.s. žalovanému vyfakturovala cenu za telekomunikačné služby, poskytnuté mu v období od 8.8.2013 do 7.9.2013 v sume 65,77 €, ktorá pozostávala zo sumy 21,8123 € bez DPH, predstavujúcej mesačné poplatky za program služieb Podľa seba 1 NAJ N v sume 7,7878 € a za program služieb neobmedzený mobilný internet 2 v sume 14,0245 € bez DPH a ďalej zo sumy 33 € bez DPH, predstavujúcej tzv. iné poplatky a služby - konkrétne poplatok
za prerušenie služby - neplatenie. Z listiny označenej ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 4.9.2015 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. s účinnosťou k 4.9.2015 postúpila zmluvou na žalobcu pohľadávky, ktoré sú predmetom vyššie uvedených faktúr. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 29.9.2014, označeného ako „Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ mal súd za preukázané, že s účinnosťou od 6.10.2014 odstúpil od zmluvy z dôvodu neuhradenia vyššie uvedených faktúr ani v hodnote 45 dní po ich splatnosti.
4. Právne posudzoval vec podľa ustanovení §§ 5, 42 a 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. Z vykonaného dokazovania vzal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. a žalovaným na základe zmluvy o pripojení, ktorou žalovanému vzniklo oprávnenie na užívanie verejnej siete a zároveň mu vznikla povinnosť za poskytnuté služby uhrádzať v lehote splatnosti ich cenu vyúčtovanú faktúrami v súlade s tarifami.
5. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu mal súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 21,81 Eur, s DPH 26,17 Eur, je opodstatnený, pretože žalovaný si nesplnil povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Ide o nárok z predložených faktúr za poskytnuté a žalovaným neuhradené služby. Uvedené nezahŕňa nárok na zaplatenie iných poplatkov a služieb, poplatkov za obmedzenie a prerušenie a poplatkov za upomienky, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb, lebo v tej časti bola žaloba zamietnutá. Pohľadávka v časti 39,60 Eur (33 € s DPH) - prerušenie služby- neplatenie je odmenou pre žalobcu, ktorá nemá žiadne protiplnenie. Prerušením a obmedzením služieb sa žalovanému ako spotrebiteľovi neposkytujú žiadne služby a je v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za neposkytnuté služby, resp. len preto, že žalobca prerušil, resp. obmedzil služby k telekomunikačnej sieti. Žalobca v súvislosti s uvádzanými poplatkami nepredložil žiaden listinný dôkaz odôvodňujúci ich zaplatenie, a preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním uplatnený nárok v tejto časti. Z týchto dôvodov súd žalobe čo do sumy 26,17 € (21,80 € s DPH) vyhovel a v prevyšujúcej časti žaloby o zaplatenie 39,60 € (33 € s DPH) žalobu ako nedôvodnú zamietol vrátane príslušenstva.
6. Z priznanej sumy 26,17 € súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyššie uvedenej faktúry, t.j. od 26.9.2013 až do zaplatenia vo výške 5% ročne.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 39,79 % a žalovaný v rozsahu 60,21 %, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho celkového úspechu 20,42 %.
8. Proti tomuto rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca priznaný nárok opiera o faktúru č. 7309496808, ktorú mu žalobca nedoručil, čo namietal už v podanom odpore a žiadal, aby žalobca predložil dôkaz - doručenku, že mu predmetná faktúra bola doručená. Priznanie nároku uplatneného na súde je možné len za predpokladu, že žalobca hodnoverným spôsobom preukáže, že faktúru žalovanému skutočne aj doručil. V spise sa žiaden takýto dôkaz nenachádza. O existencii predmetnej faktúry sa dozvedel až vtedy, keď mu súd doručil platobný rozkaz a žalobu. Objektívne sa tak nikdy nemohol dostať ani do omeškania. Konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku ani nie je zrejmé, či vôbec súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazu preukazujúceho doručenie faktúry, z ktorej uplatnený nárok bol predmetom konania. Rovnako z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či vyzval žalobcu na preukázanie skutočností, či žalovanému bola skutočne aj fakturovaná služba za obdobie od 8.8.2013 do 7.9.2013 poskytnutá. Žalovaný tvrdil a aj naďalej tvrdí, že fakturovaná služba mu reálne poskytnutá nebola, a teda mu objektívne ani nemohol vzniknúť nárok túto službu fakturovať. Poukázal v tejto súvislosti na § 42 ods. 4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z., podľa ktorého účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Zdôraznil tiež, že v podanom odpore žiadal nariadiť pojednávanie, čo súd nerešpektoval, hoci na pojednávaní by sa preukázala neopodstatnenosť a účelovosť žalobcom uplatneného nároku. Z týchto dôvodov považuje nárok žalobcu za nepreukázaný a nedôvodný.
9. Žalobca sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 13.augusta 2018 (č.l. 49), nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. Predmetom odvolacieho prieskumu je vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 26,17 € s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
12. Výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nadobudol právoplatnosť, pretože žalobca ako osoba oprávnená na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku nepodal odvolanie a tento výrok preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
13. Žalovaný v odvolaní uplatnil (aj) odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04 a II. ÚS 251/03).
16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
17. Podľa obsahu odvolania žalovaný nesprávny procesný postup súdu vyvodzuje z tej skutočnosti, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci v podanom odpore trval na nariadení pojednávania a zároveň podľa jeho názoru na pojednávaní by sa preukázala neopodstatnenosť a účelovosť žalobcom uplatňovaného nároku, ktorý v odpore z hľadiska jeho základu i výšky rozporoval a trval na vykonaní ním navrhnutých dôkazov, preukazujúcich jednak doručenie faktúry, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, ale aj preukazujúcich špecifikáciu fakturovaných služieb a aj ich reálne poskytnutie v žalovanom období, ktoré poprel.
18. Táto odvolacia námietka žalovaného je dôvodná, pretože súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci pre to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP, pretože skutkové tvrdenia strán boli sporné a súd napriek tomu na prejednanie veci nenariadil pojednávanie a nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným na preukázanie jeho obrany o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
19. Tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a je tak daný dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
20. Zároveň bol naplnený aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, lebo súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich (sporných skutočností) a pre rozhodnutie vo veci si tak nezabezpečil dostatočne skutkový základ. Jeho rozhodnutie je tak v tomto štádiu predčasné, a preto aj nesprávne.
21. V zmysle ust. § 297 CSP (Osobitné ustanovenia o pojednávaní) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
22. Vyššie citované zákonné ustanovenie je súčasťou druhej hlavy CSP - Spory s ochranou slabšej strany, prvého dielu - Spotrebiteľské spory, a teda upravuje zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľských veciach bez nariadenia pojednávania.
23. V spotrebiteľských veciach súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, ak vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa (písm. a) alebo ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 € (písm. b/). Podmienky v zmysle § 297 písm. b/ CSP pre rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania musia byť splnené kumulatívne, a teda nesplnenie niektorej z nich má za následok, že súd je povinný vo veci nariadiť pojednávanie.
24. Cieľom vyššie citovaného zákonného ustanovenia je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v tzv. bagateľných sporoch (bagateľný cenzus pri spotrebiteľských sporoch predstavuje 1.000 €), pri ktorých zároveň nie je potrebné dokazovanie vzhľadom na nespornosť skutkových zistení a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu.
25. Zákon nestanovuje, čo treba rozumieť jednoduchým právnym posúdením. Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúci súd.
26. Za nesporné skutkové tvrdenia sa v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považujú skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela.
27. V zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP súd má vychádzať zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, a teda nie je povinný o nich vykonávať dokazovanie.
28. Skôr, ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To však neplatí výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2), oba pojmy sú však významovo totožné (viď Civilný sporový poriadok, komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 573).
29. Cit. ust. § 186 ods. 2 CSP oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami
sporu nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je súd limitovaný, a to v dvoch smeroch. Prvým limitom je, že súd nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností a urobiť ich základom súdneho rozhodnutia. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, vykoná ohľadom nich dokazovanie. V sporom konaní strana musí navrhnúť dôkazy na ich preukázanie (okrem sporov s ochranou slabšej strany). Ak strana dôkazy nenavrhne, súd na tieto tvrdenia neprihliada (viď vyššie citovaný komentár str. 712-713).
30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že za nesporné sa síce považujú tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, avšak súd nie je povinný vychádzať z týchto zhodných tvrdení strán, ak má dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti.
31. V prejednávanej veci nejde o prípad, že by žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel, keďže už v odpore proti platobnému rozkazu namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď tvrdil, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a namietal aj dôvodnosť samotného nároku tvrdiac, že mu nebola doručená faktúra, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok a vo fakturovanom období od 8.8.2013 do 7.9.2013 mu neboli poskytnuté žalobcom žiadne služby, ktoré naviac ani nie sú špecifikované, teda nie je zrejmé, o aké služby a aké poplatky sa jedná a trval preto na tom, aby žalobca hodnovernými dôkazmi tieto skutočnosti preukázal.
32. Súd doručil žalobcovi odpor spolu s výzvou, aby v súdom určenej lehote špecifikoval fakturované položky (mesačné poplatky 21,8123 € a iné poplatky a služby vo výške 33 €) a tiež uviedol, z čoho tieto nároky plynú.
33. Na túto výzvu súdu žalobca nereagoval a napriek tomu súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania argumentujúc tým, že boli splnené podmienky podľa § 297 písm. b/ CSP, teda aj podmienka, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.
34. Vyššie uvedený procesný postup súdu je nesprávny.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a žalobca na vyvrátenie obrany žalovaného nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, zostali skutkové tvrdenia strán sporné a bolo povinnosťou súdu preto nariadiť vo veci pojednávanie a vykonať dôkazy navrhnuté žalovaným na preukázanie jeho obrany, ako aj dôkazy predložené žalobcom na preukázanie jeho nároku.
36. V zmysle ust. § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
37. V prejednávanej veci nepochybne sa jedná o spotrebiteľský spor a žalovaný sám navrhol vykonať dôkazy na preukázanie svojej obrany.
38. Aj v odvolacom konaní naďalej namieta základ nároku, keď tvrdí, že v žalovanom období mu neboli poskytnuté žalobcom ním účtované služby, namieta aj nedoručenie faktúry, ktorá otázka je významná z hľadiska určenia začiatku omeškania a v odpore namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keď tvrdil, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a v spise sa dôkaz o doručení tohto oznámenia nenachádza. Aktívnu legitimáciu však môže žalobca preukázať aj zmluvou o postúpení pohľadávky, na ktorú v žalobe aj odkazuje.
39. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že bez nariadenia pojednávania môže súd prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. § 297 CSP upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strán, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami, ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenia dôkazného bremena. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdeniam (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne (ako je to aj v prejednávanej veci), alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b/ CSP, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP, t.j. určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť tiež svoje predbežné právne posúdenie veci, teda informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.
40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzaviera, že na prejednanie veci samej nie je potrebné v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1.000 €, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo však v prejednávanej veci splnené nie je.
41. Pokiaľ súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci preto neboli splnené zákonné podmienky, týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, z ktorého dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
42. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu vo veci nariadiť pojednávanie a po vykonaní dokazovania žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, dôkazmi navrhnutými žalovaným, prípadne aj výsluchom žalovaného alebo ďalšími dôkazmi v zmysle ust. § 295 CSP vo veci opätovne rozhodnúť.
43. Predmetom konania po zrušení rozsudku však zostáva už iba suma 26,17 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.9.2013 do zaplatenia titulom úhrady za telekomunikačné služby, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému v období od 8.8.2013 do 7.9.2013, keďže v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a v tejto zamietavej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
44. V novom rozhodnutí súd rozhodne opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).