Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zast.: U. proti žalovanému: S. nar. XX.XX.XXXX., W., o zaplatenie 1.643,21 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd p r i p ú š ť a, aby z konania na strane žalobcu vystúpila: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a na jej miesto vstúpil nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 175,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 21.01.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 467,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1,46 Eur a 46,49 Eur a úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 467,71 Eur od 21.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

V. Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 26.02.2018, ktorému bola pridelená spisová značka 32Csp/65/2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.643,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 21.01.2018 do zaplatenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 08.04.2014 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 1.200,00 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,00 Eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to napriek viacerým výzvam žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 10.01.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.643,21 Eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.01.2018. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej

Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.01.2018 do zaplatenia.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou súdu na vyjadrenie doručená dňa 19.09.2018, žalovaný sa však k veci nevyjadril.

3. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2019 pôvodný žalobca oznámil zmenu svojho právneho zastúpenia a súčasne navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154. Tento procesný návrh odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s., pôvodným žalobcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. bola pohľadávka pôvodného žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Súčasne priložil k návrhu aj rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok s jej prílohou č. 3 a žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 12.03.2018. Zástupca žalobcu i pôvodného žalobcu taktiež predložil plnú moc, ktorá ho oprávňuje na zastupovanie spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. a súhlas predmetnej spoločnosti s jej vstupom do súdneho konania.

4. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

5. Keďže mal súd preukázané, že po začatí konania došlo k prevodu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na nový subjekt na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, následnej žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 12.03.2018 a prílohy č. 3 rámcovej zmluvy a ten, kto má vstúpiť na miesto pôvodného žalobcu so vstupom súhlasil, rozhodol tak, že návrhu doručenému dňa 09.04.2019 vyhovel a zmenu na strane žalobcu pripustil.

6. Žalobca vo svojich vyjadreniach doručených 09.04.2019 a 10.04.2019 uviedol, že žalovaný dňa 02.04.2014 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len ,,Žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany pôvodného žalobcu bola uvedená žiadosť schválená dňa 08.04.2014, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1200.00 € so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 40.00 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 16.04.2014 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok pôvodný žalobca listom zo dňa 07.03.2015 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Pokiaľ ide o žalovanú sumu 1643.21 Eur, tak táto podľa žalobcu predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte. Žalovaná suma 1643.21 Eur pozostáva z istiny 878,55 Eur, poplatkov 46,12 Eur, štandardného úroku 589,05 Eur a sankčného úroku 129,49 Eur. Žalobca zobral žalobu späť v časti o

zaplatenie poplatkov 46,12 Eur a sankčného úroku 129,49 Eur, teda celkovo v časti o zaplatenie 175,61 Eur s úrokom z omeškania.

7. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku tak, že konanie v predmetnej časti zastavil. Na prípadný nesúhlas žalovaného s takým postupom by sa neprihliadalo, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.04.2019, na ktorom vec v neprítomnosti strán, z ktorých žalobca sa ospravedlnil, prejednal a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Výpis z pôžičkovej karty Quatro ku dňu 10.01.2018, Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 02.04.2014, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinné od 15.01.2014, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 12.03.2018, podací hárok s dátumom podania 22.03.2018, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2018, Príloha č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinné od 15.07.2013, Predžalobná upomienka zo dňa 05.02.2015 s obálkou s dátumom uloženia 13.02.2015, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.03.2015, Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platný od 01.12.2009. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy medzi pôvodným žalobcom a žalovaným.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 08.04.2014 (ďalej ako „Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 1 ods. 4 Zákona o SÚ, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

11. Podľa § 2 písm. a), b), d) a e) Zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,

12. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:

a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w) Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

14. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

24. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa žalovaný dňa 02.04.2014 podpísal Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, pričom v takej Žiadosti bolo uvedené, že jej prijatím a schválením zo strany banky sa žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Žiadosť bola pôvodným žalobcom akceptovaná bez výhrad a zmien dňa 08.04.2014. Medzi stranami tak bola 08.04.2014 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty s podmienkami uvedenými v článku III. Zmluvy: úverový rámec 1.200,00 Eur, štandardná mesačná splátka 40,00 Eur a štandardná úroková sadzba 22,80 % p.a. V časti V. Zmluvy bol uvedený indikatívny výpočet RPMN, kde boli uvedené RPMN vo výške 24,78 %, celkové náklady spotrebiteľa 166,85 Eur a celková čiastka na úhradu spotrebiteľom 1.366,85 Eur. V tejto časti Zmluvy bol dohodnutý aj dátum splatnosti štandardnej mesačnej splátky na 15. deň v mesiaci.

26. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný v období od 16.04.2014 do 28.08.2014 vybral prostredníctvom kreditnej karty hotovostné prostriedky a vykonal platby za tovary a služby v celkovej sume 2.208,54 Eur. V prospech kartového účtu celkovo zaplatil sumu 1.983,22 Eur. Na ťarchu účtu mu boli účtované poplatky za výbery z bankomatu, bezhotovostné prevody, správu kartového účtu, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti a spracovanie poštovej poukážky. ďalej mu na ťarchu účtu boli účtované zmluvné a sankčné úroky.

27. Z listu „Predžalobná upomienka“ zo dňa 05.02.2015 súd zistil, že pôvodný žalobca žalovaného vyzval na úhradu omeškanej štandardnej splátky a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru, ak k takej úhrade nedôjde. Listom „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 07.03.2015 pôvodný žalobca žalovanému oznámil, že keďže dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke neuhradil, jeho dlh z kreditnej karty Quatro č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka podľa uvedeného Oznámenia predstavovala sumu 1.460,53 Eur.

28. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo Zmluvy. Pôvodný žalobca bol od uzavretia Zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, predmetná Zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený Zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

29. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon povolania resp. podnikania a pôvodný žalobca mal s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30. Pokiaľ ide o povahu poskytnutého úveru, jedná sa o úver vo forme povoleného prečerpania, ktoré spočíva v tom, že sa spotrebiteľovi umožní disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec jeho aktuálneho zostatku na platobnom účte, ktorý má vedený u veriteľa. Z príslušných ustanovení Zmluvy súd zistil, že sa jedná o povolené prečerpanie, ktoré bol spotrebiteľ povinný splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, preto súd podrobil uzavretú Zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žiadne pochybenie nezistil. Súd dospel ďalej k záveru, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o SÚ. Predmetná Zmluva má písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a obsahuje i osobitné náležitosti stanovené Zákonom.

31. Pôvodný žalobca poskytnutý úver zosplatnil ku dňu 07.03.2015, a to po tom, čo žalovaný bol v omeškaní s plnením svojich povinností podľa Zmluvy uhrádzať na účet štandardnú mesačnú splátku a po tom, čo pôvodný žalobca žalovaného na plnenie jeho povinností vyzval a upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia. Úkon zosplatnenia poskytnutého úveru tak súd považuje za platný. Pôvodnému žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie sumy všetkých uskutočnených čerpaní zo strany žalovaného (2.208,54 Eur) a zmluvných úrokov, účtovaných ku dňu zosplatnenia na ťarchu účtu žalovaného (210,38 Eur). Pokiaľ ide o poplatky, účtované pôvodným žalobcom do predčasného zosplatnenia, suma 24,90 Eur bola žalovanému účtovaná za výber z bankomatu, 0,66 Eur za bezhotovostný prevod, 5,85 Eur za správu kartového účtu, 0,60 Eur za spracovanie poštovej poukážky a 199,14 Eur ako náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie vyúčtovaných poplatkov, keďže mal za to, že žalovanému vznikla v zmysle Zmluvy, cenníka a obchodných podmienok pôvodného žalobcu povinnosť ich uhradiť, a to okrem „nákladov vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“. V tejto časti totiž podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by pôvodnému žalobcovi vznikli náklady spojené s vymáhaním pohľadávky voči žalobcovi. Ak by mal súd na dojednanie o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 33,19 Eur nahliadať ako na zmluvnú pokutu, také dojednanie by bolo neplatné, keďže by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (nakoľko by bolo neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným a výška zmluvnej pokuty by bola závislá výlučne na vôli veriteľa). Zároveň ide o dojednanie odporujúce dobrým mravom, pretože umožňuje veriteľovi účtovať zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody za jeho úkony, z ktorých mu žiadna škoda ani nemusí vzniknúť. Dojednanie o zmluvnej pokute by tak v zmysle § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka bolo neplatné. Z vyššie uvedených dôvodov uzavrel po vykonanom dokazovaní súd, že žalobca preukázal svoj nárok na zaplatenie čerpaného úveru, zmluvných úrokov do zosplatnenia a poplatkov s vyššie uvedenou výnimkou poplatkov za vymáhanie, v rozsahu 2.450,93 Eur, od ktorej sumy súd odpočítal sumu úhrad zo strany žalovaného vo výške 1.983,22 Eur. Preto zaviazal žalovaného na úhradu sumy 467,71 Eur. Žalobcovi tiež priznal nárok na vyčíslený sankčný úrok (úrok z omeškania), vyúčtovaný na ťarchu účtu žalovaného do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 1,46 Eur, keďže žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s platením štandardných mesačných splátok. Zvyšná časť žalovanej sumy je tvorená zmluvnými úrokmi účtovanými po zosplatnení, nákladmi na vymáhanie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a sankčnými úrokmi účtovanými po zosplatnení.

32. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie „nákladov na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ v sume 199,14 Eur. Žalobca síce vo svojom čiastočnom späťvzatí žaloby uviedol, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie poplatkov, avšak len v sume 46,12 Eur, teda je zrejmé, že časť úhrad žalovaného bola započítaná aj na tieto neoprávnene vyúčtované poplatky. Preto bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť.

33. Súd tiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Je preukázané, že strany si dojednali pohyblivý zmluvný úrok 22,80 % p.a. do doby splatnosti úveru. Pôvodný žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV 476/2012 zo dňa 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu.

34. Navyše súd považuje za potrebné dodať, že povolenie postupného splácania úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa spláca buď postupne alebo jednorazovo na požiadanie veriteľa, pričom za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok, resp. odkladu splatnosti je obvyklý a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok, resp. s odloženou splatnosťou. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

35. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne

neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).

36. Súd napokon poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019 zo dňa 01.03.2019, podľa ktorého „v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“. (viď rozsudok KS Bratislava 6Co/56/2018).

37. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením sumy úveru a zaplatením vyúčtovaných poplatkov žalobcovi podľa uzavretej Zmluvy, a žalobcovi tak vzniklo právo požadovať tiež úroky z omeškania. Žalobca si toto právo v žalobe uplatnil až odo dňa 21.01.2018, preto mu ho súd takto priznal, súc jeho návrhom viazaný. Keďže ale súd má za to, že žalobca má právo na zaplatenie úroku z omeškania už od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a súčasne si žalobou uplatnil právo na zaplatenie sankčných úrokov účtovaných po mimoriadnej splatnosti úveru v sume 175,98 Eur, ktoré zobral naspäť len v rozsahu 129,49 Eur, priznal mu súd aj sumu 46,49 Eur ako vyčíslené úroky z omeškania od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do 21.01.2018.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

39. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania kombinoval kritériá uvedené v ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu o zaplatenie 175,61 Eur (10,69 %), keďže zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, v tejto časti by teda náhrada trov konania náležala žalovanému. Inak bol žalobca so svojou žalobou úspešný v rozsahu 31,38 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu 57,93 %. Náhrada trov konania by tak prináležala žalovanému, tomu však žiadne trovy nevznikli a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a) CSP). Proti tej časti rozsudku, ktorou bolo pripustené, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca, nie je odvolanie prípustné.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Malacky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)