Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-14-2018.pdf
PDF · 84.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu:: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený advokátom JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti žalovanému: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.Á. XX/X, A., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 236,50 s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 236,50 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 236,50 eur od 22.04.2016 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca cestou právneho zástupcu sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.03.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 236,50 eur spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania (titulom súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia). Uplatnený nárok opieral o písomne uzavretú zmluvu medzi sporovými stranami o spotrebiteľskom úvere č. K. dňa 03.06.2015 (ďalej len „zmluva“).
2. Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril napriek tomu, že táto mu bola riadne doručená proti podpisu. Obsah žaloby ani listinných dôkazov nebol protistranou spochybnený. V spore zostal menovaný procesne pasívny, nevzniesol žiadne námietky proti skutkovým tvrdeniam žalobcu.
3. Podľa § 297 veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrené nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Preto súd vo veci nenariadil pojednávanie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).
4. Zo spisového materiálu súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 03.06.2015, a to podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a stanovených obchodných podmienok. Žalovaný ako zmluvná strana bol s týmito listinnými dôkazmi uzrozumený, čo potvrdil podpisom. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 500 eur, a to bezhotovostne. Zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť úrok vo výške 100 eur, servisný poplatok vo výške 45 eur, teda celkom 645 eur. Zmluvné strany sa dohodli tak, že dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver vrátane úroku a servisného poplatku v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10. mesačných splátkach vo výške 63,75 eur (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 %, servisný poplatok vo výške 7,06 % z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru, a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zároveň sa dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky tak, že veriteľ je oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Priemerná RPMN bola vypočítaná v zmluve rovnicou podľa zákona, avšak nebola vyjadrená konkrétnou hodnotou.
5. V predžalobnej upomienke zo dňa 18.04.2016 upozornil žalobca žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 23.05.2016 vyplýva, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol predčasne zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním ku dňu 21.04.2016, čím sa celý dlh stáva splatným, teda istina vrátane úroku, servisného poplatku, t. j. celkom vo výške 381,50 eur (doposiaľ žalovaný zaplatil 263,50 eur). Zároveň menovaný bol vyzvaný uhradiť dlžnú sumu bezodkladne v hotovosti alebo na konkrétny účet spoločnosti, inak mu bude účtovaná pokuta vo výške 3,3 % z dlžnej čiastky za každý začatý mesiac omeškania.
6. Žalobca cestou právneho zástupcu v žalobe uviedol, že žalovaný doposiaľ celkom uhradil sumu 263,50 eur. Preto žalovaná suma predstavuje čiastku 236,50 eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom bez poplatkov a úrokov, t. j. sumou 500 eur a doposiaľ uhradenou čiastkou žalovaným vo výške 263,50 eur). 7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
11. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
17. Podľa 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca mal pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Z charakteru zmluvy, ako aj jej účastníkov je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Preto súd aplikoval na daný prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. OZ) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Po preskúmaní predmetnej zmluvy okresný súd dospel k názoru, že táto obsahuje obligatórne náležitosti predpísané ust. § 9 Zákona č. 129/210 Z. z.
21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky titulom istiny vo výške 500 eur. Doposiaľ menovaný uhradil čiastku vo výške 263,50 eur. Preto si žalobca touto žalobou uplatnil iba nárok na priznanie zvyšku poskytnutej istiny vo výške žalovanej sumy 236,50 eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. V dôsledku omeškania prináleží žalobcovi aj požadovaný zákonný úrok z omeškania (v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Preto súd prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 236,50 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 236,50 eur od 22.04.2016 (deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru) až do zaplatenia, na konkrétny bankový účet žalobcu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom spore si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pozostávajúci zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trov jeho právneho zastúpenia. Súd preto druhým výrokom tohto rozsudku vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.