Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou, v spore žalobcu: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. XXX, XXX XX S.X., štátny občan SR, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, s miestom výkonu činnosti: ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s. so sídlom: Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom: Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 806,00 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 806,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 03.03.2017 zo sumy 806,00 Eur do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a od žalovaného náhrada trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 21.03.2018 sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 806,00 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 806,00 Eur od 03.03.2017 do zaplatenia. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 25.05.2007 uzatvoril so spoločnosťou U. N., a.s. (ďalej aj len „právny predchodca žalovaného“) Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj len „Úverová zmluva“). Na základe ktorej, poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 21.711,00 Sk (720,67 Eur). Úver mal žalobca splatiť 48 mesačnými splátkami po 885,00 Sk (29,38 Eur). In hoc casu došlo nepochybne k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej aj len „ZoSÚ“). V rámci predmetnej Úverovej zmluvy, konkrétne jej bodu C), malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v predmetnom bode C). Právny zástupca žalobcu má za to, že dodávateľ touto praktikou vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v čase podpisu zmluvy vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z predtlače predmetnej Úverovej zmluvy, podpisom Úverovej zmluvy sa spotrebiteľ súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa nachádza v bode C), ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Spôsob, ktorým sa právny predchodca žalovaného ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, pokladá za zavádzanie spotrebiteľa. V žalobe ďalej uvádza, že aj napriek tomu, že žalobca

Úverovú zmluvu podpísal, je možné prijať záver v tom, že žalobca nemal v úmysle okrem predmetnej Úverovej zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o poskytnutí úverovej karty a preto ju treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalobcu. Z tohto dôvodu, ak žalobca chcel získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalovaného, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa teda jedná o nedostatok vôle na strane žalobcu vstúpiť do iného, než primárne dojednaného právneho vzťahu. Uvedené podľa názoru právneho zástupcu žalobcu podporujú aj okolnosti prípadu bezprostredne predchádzajúce podpisu Úverovej zmluvy, kedy (i) žalobcovi bol predložený vopred pripravený zmluvný formulár obsahujúci aj žiadosť o poskytnutie úverovej karty (ii) zamestnanec vybavujúci Úverovú zmluvu pre žalobcu, už z titulu svojho postavenia, nemohol disponovať dostatočnými informáciami, ktorými by žalobcovi priblížil podstatu časti podpisovanej Úverovej zmluvy, ktorá sa týkala žiadosti o poskytnutie úverovej karty. Zmluvu o revolvingovom úvere je takisto ako Úverovú zmluvu potrebné podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Pre absenciu individualizácie zmluvy o poskytnutí úverovej karty v smere náležitostí požadovaných v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, ods. 3 cit. zákona, a s tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom, k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nedošlo. Takúto zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné považovať za neplatnú pre nedodržanie zákonom predpísanej formy v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa pre platnosť tejto zmluvy vyžaduje naplnenie základných náležitostí právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná s tým, že pred uzavretím tejto zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Právny zástupca žalobcu má za to, že vzhľadom na spôsob vyhotovenia predmetnej Úverovej zmluvy, ako aj jej štylizáciu je dôvodné predpokladať, že žalobca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s Úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah, a to zmluvu o revolvingovom úvere. Z hore uvedených skutočností vyplýva, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon, a teda sa zrušuje ex tunc, od počiatku. Pre úplnosť považuje za potrebné k uvedenej argumentácii dať do pozornosti tiež skutočnosť, že žalobca čerpal peňažné prostriedky počas niekoľkoročného obdobia, v rámci ktorého sa podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov zásadne a podstatným spôsobom menili. Prostredníctvom niekoľkých noviel zákona č. 258/2001 Z. z. resp. zákona č. 129/2010 Z.z. došlo k zavedeniu nových pravidiel a taktiež k určeniu ďalších povinných náležitostí, ktoré museli zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Ak teda žalobca čerpal peňažné prostriedky v rámci dlhšej časovej periódy, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalovaného so žalobcom písomne uzatvoriť zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré mali spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti v znení noviel, čo sa nestalo, a preto by bolo potrebné, v prípade, že by bola zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená platne, považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Primárne však právny zástupca žalobcu trvá na tom, že dojednanie v bode C) o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom.

Na základe predloženého „Prehľadu obratov za obdobie od 07.08.2008 do 31.01.2017 “ je zrejmé, že žalobca:

- čerpal od právneho predchodcu žalovaného prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 1.803,88 Eur (súčet súm pod položkou „Debet“ - výber z bankomatu)

- uhradil právnemu predchodcovi žalovaného sumu 3.598,80 Eur (súčet všetkých súm pod položkou „Kredit“ - platba zloženkou F.).

Z článku II. žaloby vyplýva, že ak žalobca reálne čerpal na základe neplatne dojednaného revolvingového úveru peňažné prostriedky vo výške 1.803,88 € a zaplatil sumu 3.598,80 Eur, potom sa právny predchodca žalovaného na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 1.794,92 Eur. Prijímaním plnení od žalobcu nad rámec čerpanej sumy dochádzalo na strane právneho predchodcu žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže na tieto plnenia neexistoval platný právny titul. Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 806,00 Eur (úhrady žalobcu vykonané v období od 14.04.2015 do 20.01.2017). O skutočnosti, že právny predchodca žalovaného sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, sa žalobca dozvedel v priebehu marca 2017. 3.Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je podľa názoru žalobcu zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Významom citovaného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 20.12.2012, z ktorého eklatantne vyplýva, že je nutné, aby tento údaj bol vyjadrený formou presného dátumu: „Významom písm. g) ods. 2 § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy, resp. vyžaduje sa časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru.“

4.Súd v spore vydal platobný rozkaz č.k. XCsp/XX/XXXX-XX dňa 23.03.2018.

5.Uznesením č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 27.04.2018 bol platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec zrušený z dôvodu podania odporu v zákonnej lehote dňa 34.04.2018 žalovaným v súlade s § 267 ods. 3 CSP.

6.Žalovaný v odpore navrhol zamietnutie žaloby v plnom rozsahu, ako aj náhradu trov od žalobcu. Svoj odpor vecne odôvodnil, tým že žalobca v žalobe o zaplatenie 806,00 Eur s prísl. s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.03.2018 (ďalej len „Žaloba“) uvádza, že Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“) obsahovala v časti „C)“ žiadosť o vydanie úverovej karty na základe čoho došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Revolvingová zmluva“). Žalobca sa domnieva, že Revolvingovú zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalobcu. Žalobca uvádza, že chcel získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalovaného, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.” V zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.“ Žalovaný podľa právneho zástupcu žalovaného poukazuje na skutočnosť, že Úverová zmluva predložená žalobcovi ako návrh na uzatvorenie zmluvy pôsobila voči žalobcovi odo dňa, kedy sa dostala do jeho dispozičnej sféry a žalobca mal možnosť si návrh na uzatvorenie Úverovej zmluvy prečítať a posúdiť jej vhodnosť. Žalovaný ďalej uvádza, že návrh na uzatvorenie Úverovej zmluvy neobsahuje žiadne časové obmedzenie na prijatie návrhu, a teda, žalobca mal tak dostatok času sa rozhodnúť, či návrh na uzatvorenie Úverovej zmluvy príjme alebo odmietne. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.“ Vzhľadom na skutočnosť, že Revolvingová zmluva musí mať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia písomnú formu, aj návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť urobený v písomnej forme. Žalovaný teda urobil ofertu žalobcovi na základe zákonom predpísanej formy a v súlade so zákonom. Na úverovej zmluve a revolvingovej zmluve sa nachádza podpis žalobcu, ktorého pravosť žalobca nijakým spôsobom nespochybnil a preto je možné predpokladať, že obe vyššie uvedené zmluvy (úverovú zmluvu a revolvingovú zmluvu) podpísal a s ich obsahom súhlasil. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky o platný písomný právny úkon v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak takýto úkon spĺňa existenciu dvoch náležitostí, a to: a) písomnosti (spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a b) podpisu konajúcej osoby. Žalobca v žalobe uvádza, že „nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu.“ Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uvádza, že nie je pravdou, že by akýmkoľvek spôsobom vyvíjal na žalobcu nátlak a že by žalobca bol nútený podpísať úverovú zmluvu a revolvingovú zmluvu. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že by žalovaný bol nútený podpísať predmetné zmluvy a že by nemal na výber. Ak žalovaný nesúhlasil s podmienkami poskytnutých úverov po tom, ako si obsah oboch zmlúv prečítal, mohol návrh na uzatvorenie zmluvy odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu pôsobiaceho na trhu. V roku 2007 pôsobilo na bankovom trhu Slovenskej republiky viacero nebankových subjektov. Žalobca mal preto možnosť voľby uzatvoriť takú úverovú zmluvu, ktorá by vyhovovala jeho požiadavkám. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobca podpisom Úverovej zmluvy a revolvingovej zmluvy prejavil svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetných zmlúv a preto jeho tvrdenie o nútenom podpise zmlúv neobstojí. Žalovaný ďalej uvádza, že vo všeobecnosti platí, že zmluva sa posudzuje podľa jej obsahu, nie názvu. Skutočnosť, že úverová zmluva vo svojom názve nenesie aj názov revolvingovej zmluvy ešte nespôsobuje jej neplatnosť. Sám Žalobca v žalobe uvádza, že Úverová v zmluva „v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu“. Takisto, skutočnosť, že dve úverové zmluvy boli uzatvorené na základe jedného právneho úkonu, nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úverov predpisuje iba písomnú formu úverových zmluvy, neukladá však podmienku, aby každá úverová zmluva musela byť urobená ako samostatný právny úkon na samostatnom dokumente. Úverová zmluva a revolvingová zmluva obsahujú, okrem iného, v časti „B)“ podmienky poskytnutia „Klasického úveru“ a v časti „C)“ podmienky poskytnutia „Úverovej karty“. Tieto dve ustanovenia zmluvy sa nachádzajú priamo pod sebou, a teda, Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi v rovnakej miere. Žalovanému preto nie je zrejmé, prečo si žalobca zvolil napadnúť práve platnosť tej časti zmluvy, ktoré obsahuje ustanovenia o poskytnutí úverovej karty. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne správanie, kedy po čerpaní revolvingového úveru zistil, že tento už nepotrebuje a rozhodol sa napadnúť platnosť tejto zmluvy. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že revolvingová zmluva nemá všetky náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca v bode II. žaloby uvádza, že od právneho predchodcu žalovaného „čerpal prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 1.803, 88 Eur (súčet súm pod položkou „Debet“ - výber z bankomatu).“ Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení de lege ferenda): „Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať...“ Žalovaný na tomto mieste uvádza, že Revolvingová zmluva je platná najmä s poukazom na § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy a tvrdenie žalobcu, že „prijímaním plnení od žalobcu nad rámec čerpanej sumy dochádzalo na strane právneho predchodcu žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže na tieto plnenia neexistoval platný právny titul“, neobstojí. Žalovaný uviedol v odpore, že suma, ktorý bola uhradená žalobcom vo výške 3.598,80 Eur nepredstavuje iba istinu, ale aj dohodnuté úroky, poplatok za poistenie, ktoré si žalobca vybral. Žalovaný poukazuje v predmetnom odpore na § 57 Občianskeho zákonníka podľa ktorého: „Dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa a) žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve, b) akékoľvek plnenia pred uzatvorením zmluvy alebo v dobe, v ktorej môže spotrebiteľ uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 59.“ Podľa bodu III. -4.-1. Všeobecných úverových podmienok: „Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných splátok, ak nie je dohodnuté inak. U. splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny.“ Žalovaný svojim mesačnými splátkami uhrádzal nielen istinu ale aj dohodnuté úroky a zároveň aj poplatok za poistenie, ktoré si vybral. Úroky a poplatky boli z jednotlivých predpísaných platieb uhrádzané postupne. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný uplatnený nárok žalobcu za neoprávnený.

7.Žalobca na zaslaný odpor žalovaného súdom vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.05.2018 uviedol, že podstatou žalobnej argumentácie žalobcu prezentovanej v tomto spore je skutočnosť, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je vo svojej časti C) Úverová karta neplatnou. Dôvodom pre vyslovenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere ako právneho úkonu, ktorý mal byť založený ustanovením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru špecifikovaným pod písmenom C) Úverová karta, je nedostatok vôle žalobcu vstúpiť s právnym predchodcom žalovaného do tohto právneho vzťahu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 29.10.2015: V tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, pokiaľ vyhodnotil, že podpisom odporkyne na predmetnej zmluve podpísala aj tú časť predtlače listiny, teda časť 2. zmluvy, ktorá sa týkala úplne iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti, a v tomto

rozsahu je preto zrejmé, že u odporkyne pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá predstavuje časť 2. zmluvy, ide o zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne. Žalovaný doplnil, že dodatočným záujmom žalobcu (čerpaním poskytnutých peňažných prostriedkov) nemožno nahrádzať absenciu vôle žalobcu pri vzniku právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť (ratihabícia) ani odstrániť vadu, ktorá túto neplatnosť spôsobila. Na tomto mieste opätovne zdôraznil, že jedinou motiváciou a jediným zámerom žalobcu, pre ktorý podpísal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úvere, bolo získanie klasického úvere na financovanie zakúpenia požadovaného tovaru. V súvislostí s nedostatkom vôle žalobkyne je potrebné poukázať na samotný obsah zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2001 (č. l. 7 spisu). Podľa tohto obsahu úver poskytnutý žalobkyni mal slúžiť' na nákup presne označeného tovaru a to videa. Je teda zrejmé, že úmyslom žalobkyne bolo získanie úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy nemala a teda nebolo jej cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.03.2017). Žalobca vo svojom vyjadrení konštatuje, že je nepochybnou skutočnosťou, že obsahom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je inter alia časť, ktorá pojednáva o úvere klasickom a súčasne časť, ktorá pojednáva o Úverovej karte, ktorá časť je špecifikovaná v časti C) Úverová karta zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaný v súvislosti s tzv. nanútením žalobcovi aj iného právneho úkonu než toho, ktorý bol v čase podpisu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo sfére jeho záujmu, tvrdí, že žalovaný nijakým spôsobom nevyvíjal na žalobcu nátlak a že žalobca nebol nútený podpísať Úverovú zmluvu a Revolvingovú zmluvu. S týmto tvrdením žalovaného v zásade žalobca súhlasí, avšak len v tom rozsahu, že voči žalobcovi naozaj nebol vyvíjaný žiadny fyzický ani psychický nátlak. Žalobcova argumentácia stojí na tvrdení, že ad 1. žalobca mal záujem o poskytnutie klasického úveru a ad 2. že žalobca nebol oboznámený s tým, že súčasne uzatvára so žalovaným aj iný právny úkon než ten, ktorý bol v čase podpisu listiny vo sfére jeho záujmu (získanie klasického úveru na financovanie požadovaného tovaru). Poukazuje na účel, pre ktorý žalobca navštívil predajňu, v rámci návštevy ktorej došlo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Tým účelom bol nepochybne záujem na strane žalobcu o zakúpenie vybraného tovaru. Nech už to bolo z akéhokoľvek dôvodu, žalobca považoval za priaznivejšie riešenie zvolenie si možnosti splácania požadovaného tovaru cestou získania klasického úveru. Stále sa však jednalo o konanie žalobcu späté s motívom zakúpenia požadovaného tovaru (žalobca chcel tovar a po zvážení spôsobov jeho financovania si zvolil možnosť získania klasického úveru). Čo však už nesúviselo so zakúpením tovaru bolo „uzatvorenie“ zmluvy o revolvingovom úvere s právnym predchodcom žalovaného, zvlášť ak berieme do úvahy skutočnosť, že žalobca vstupoval do kontraktačného procesu s úplne iným zámerom než s tým, aby bol zaradený do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Ani napriek tomu, že zákon vyslovene nevylučuje prípady, aby spotrebiteľ jedným podpisom uzatvoril viac právnych úkonov, a teda jedným podpisom vyjadril svoj súhlas s podmienkami aj viacerých úverových produktov, neznamená to ale, že niečo také platí absolútne. In hoc casu ide o to, že časť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (časť C) Úverová karta) je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadným spôsobom, spôsobom vzbudzujúcim dojem menšej podstatnosti ako zvyšok textu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a navyše z tak štruktúrovaného textu, ako je text zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je zrejmé, že časť C) Úverová karta je pevnou súčasťou textu zmluvy, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť toto ustanovenie alebo ho akýmkoľvek spôsobom vylúčiť z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z čoho ale plynie neprelomiteľný záver, že ak chcel žalobca získať klasický úver (čo aj chcel), tak sa musel automaticky podpísať aj pod ustanovenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C), ktoré už ale nebolo vo sfére záujmu žalobcu, čo v korelácii so žiadnym oboznámením žalobcu s revolvingovým úverom svedčí o nedostatku vôle žalobcu vo vzťahu k časti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vymedzenej v bode C).

Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to získanie úveru na nákup tovaru. Ako vypláva z predtlače úverovej zmluvy žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, pričom tento mal vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcela žalobkyňa získať' uver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na výber a musela podpísať' predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. XCo/XXX/XXXX).

Len pre úplnosť právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný nárok uplatnený cestou podanej žaloby na zaplatenie požadovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, má základ v neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere (zmluvy o poskytnutí úverovej karty). Žalobnou argumentáciou nenapadá platnosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako celku, ale len zmluvy o revolvingovom úvere, a to v súlade s odvolaním sa na znenie § 41 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný poukazuje na to, že v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru sú špecifikované ustanovenia týkajúce sa Úverovej karty (časť C) a C1) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru) a zároveň poukazuje na to, že listina je opatrená podpisom žalobcu a z toho vyvodzuje záver o tom, že vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere nemožno uvažovať o absencii vôle žalobcu byť viazaný aj týmito ustanoveniami (časť C) a C1) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru), tak s takým názorom žalovaného nesúhlasí. Súčasne s argumentáciou rozpracovanou vyššie poukazuje aj na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere v časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebola riadne individualizovaná, pretože bola vnútená žalobcovi pri podpisovaní základnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a keďže ide o nedostatok obligatórnej písomnej formy zmluvy, k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere by nedošlo aj z tohto dôvodu. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je, že strany sú povinné vydať si vzájomne plnenia, ktoré boli na základe takéhoto úkonu vzájomne poskytnuté. Dojednanie odplaty pri absolútne neplatnom právnom úkone v podobe úrokov a poplatkov neprichádza do úvahy. Aj pre prípad, ak by súd vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere ako platný právny úkon, bolo by úver podľa vyjadrenia právneho zástupcu potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pre absenciu RPMN. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému nevznikol nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, je nutné všetky úhrady žalobcu započítať na úhradu istiny úveru. Všetky úhrady žalobcu nad rámec istiny úveru (t.j. nad rámec sumy žalobcom čerpaných peňažných prostriedkov) je nevyhnutné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

8.Dňa 21.12.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného (ďalej len „Vyjadrenie“) k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný v ňom uvádza, že žalobca vo Vyjadrení opakovane uvádza svoje doterajšie tvrdenia s poukazom na to, že Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorá obsahovala v časti „C)“ žiadosť o vydanie úverovej karty na základe čoho došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Revolvingová zmluva“) je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalobcu. Samotný žalobca uvádza, že z kreditnej karty čerpal finančné prostriedky postupne prostredníctvom jednotlivých výberov celkovo vo výške 1803,88 Eur. Žalovaný má za to, v prípade ak žalobca skutočne nemal záujem o uzatvorenie Revolvingovej zmluvy, nemal dôvod čerpať z kreditnej karty finančné prostriedky. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ Žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca čerpal prostriedky z poskytnutého Revolvingového úveru (karty) napriek tomu, že tvrdí, že mu bola vnútená. Konanie Žalobcu, ktorý následne viac ako dva roky tento Revolvingový úver čerpal (viď Žalobcom predložené výbery z kreditnej karty, preukazujúce aktívne používanie karty Žalobcom) podľa názoru Žalovaného nesvedčia o „vnútení“ úveru žalobcovi. Žalovaný má za to, že tvrdenia Žalobcu o údajnej neplatnosti s poukazom na ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú len účelové tvrdenia. Z konania žalobcu je nepochybné, že daný právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobca vo Vyjadrení uvádza: „Súčasne s argumentáciou rozpracovanou vyššie poukazujeme aj na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere v časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebola riadne individualizovaná, pretože bola vnútená žalobcovi pri podpisovaní základnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a keďže ide o nedostatok obligatórnej písomnej formy zmluvy, k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere by nedošlo aj z tohto dôvodu.“ S vyššie uvedeným tvrdením žalobcu o tom, že Revolvingový úver a úverová karta bola žalobcovi vnútená iným právnym úkonom žalovaný nesúhlasí. Podľa článku IV. 1. - 1. a IV. 1. - 2. VOP: IV. 1. - 1. „V prípade prijatia Návrhu podľa článku III. -1.-1., Cetelem zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. (ďalej len „ÚR“). A vydanie kreditnej karty (ďalej len „karta“). Rozhodnutie o poskytnutí ÚR prislúcha Cetelemu a závisí najmä od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou o priebehu splácania klasického úveru. Prijatím žiadosti o poskytnutie ÚR a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 ObZ. odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí ÚR adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta, VS a číslo účtu revolvingového úveru oznámi Cetelem klientovi písomne. Súčasne mu oznámi výšku maximálneho ÚR, ktorý je pripravený mu poskytnúť. Použitie karty sa riadi VÚP a pokynmi pre používanie karty.“ IV. 1. - 2. „Poskytnutím ÚR a vydaním karty, ktorá klientovi umožní čerpať PP až do výšky aktuálne dohodnutého ÚR, nevznikne žiadny peňažný záväzok, ak nie je v zmluve alebo v SP stanovené inak. Povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach nastáva až okamihom dojednaným v zmluve, najskôr však počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po aspoň čiastočnom čerpaní PP z ÚR. Cetelem je oprávnený spoplatniť vydanie karty podľa platného SP.“ Tvrdenia Žalobcu, že uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti týkajúcej sa poskytnutia Revolvingového úveru bolo žalobcovi vnútené vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je pravdou. Žalobca pri podpise Zmluvy o spotrebiteľskom úvere prejavil záujem o Revolvingový úver. Následne bola žalobcovi doručená aj kreditná karta (úverová karta). V prípade ak by žalobca neaktivoval kreditnú kartu, nečerpal by z kreditnej karty peňažné prostriedky a to postupne, nebol by povinný uhrádzať úroky, poplatky ako ani úroky z omeškania pri neplnení svojich zmluvných povinností. Využívanie Revolvingového úveru nebolo podmienkou pre poskytnutie Klasického úveru. Žalobca podľa žalovaného nebol povinný využívať vydanú kreditnú kartu. Ak žalobca nemal záujem o využívanie kreditnej karty, nemal ju aktivovať a následne niekoľko rokov pravidelne používať a čerpať peňažné prostriedky. Aktivovanie a využívanie kreditnej karty (prostredníctvom, ktorej došlo k postupnému čerpaniu peňažných prostriedkov Revolvingového úveru), čo nebolo povinnosťou žalobcu považuje žalovaný za prejav vôle takým konaním a spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že žalobca mal vedomosť o uzatvorení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z konania Žalobcu možno vyvodiť jasný prejav vôle, že Žalobca mal záujem o čerpanie Revolvingového úveru. Žalobca využíval Revolvingový úver na základe jeho slobodného uváženia, a to niekoľko rokov. Podľa jeho tvrdenie vyznieva ad absurdum to, že žalobca nemal vedomosť o výške úrokovej sadzby a ostatných náležitostiach, keďže tieto sú obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež mal vedomosť o vyššie uvedených skutočnostiach z pravidelných výpisov z účtu. Ak žalobca nemal záujem o Revolvingový úver, vôbec ho nemusel využívať, pričom v danom prípade ho využíval niekoľko rokov. Následné tvrdenie o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa javí ako účelová argumentácia, ktorej cieľom je neuhrádzať úroky, na ktoré má žalovaný zmluvný nárok. V prípade ak žalobca tvrdí, že úroky a poplatky sú bezdôvodným obohatením, nie je zrejmé z akého dôvodu úroky a poplatky uhrádzal niekoľko rokov. Žalovaný uvádza, že revolvingová zmluva v časti B obsahuje všetky podstatné náležitosti, tak ako to uvádza Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Revolvingová zmluva tiež v časti B uvádza výšku RPMN, hoci len príkladmo, avšak Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia Revolvingovej zmluvy neustanovuje, že by Revolvingová zmluva musela bližšie špecifikovať výšku RPMN. S poukazom na vyššie uvedenú časť Vyjadrenia žalobcu, že poskytnutý revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nesúhlasí s tým, že Revolvingová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalovaný má preto za to, že Revolvingová zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom a obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

10.Súd z obsahu zmluvy o úvere zistil, že dňa 25.05.2007 žalobca a právny predchodca žalovaného uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere- Klasický úver (časť B) na zakúpenie tovaru v predajnej cene 24769,-Sk. Priama platba činila sumu 4000,-Sk, výška úveru je vo výške 20769,- Sk, cena úveru v sume 21711,-Sk. Počet mesačných splátok bolo stanovených 48, výška mesačných splátok 885,-Sk, súčet mesačných splátok v sume 42480,-Sk. Prvá splátka mala byť realizovaná dňa 15.06.2007, termín splatnosti jednotlivých splátok bol stanovený v 15. deň príslušného mesiaca, spôsob platby poštovou poukážkou. RPMN bolo uvedené vo výške 49,51 %, poistenie 2,99 % (PN, invalidita, smrť). Tlačivo zmluvy - formulár pre spotrebiteľské úvery, ktorý bol použitý aj v tomto prípade, je vertikálne rozdelený na dve časti, z ktorých pravá časť orámovaná a podfarbená obsahuje vopred vytlačený text a nasledovné body: C/ úverová karta, D/ poistenie klienta, E/ dohoda o zrážkach zo mzdy, F/ súhlas so spracovaním osobných údajov a G/ žiadosť o financovanie. Do tejto časti formulára nie je možné nič mechanicky vpisovať ani meniť text. V spodnej časti tlačiva je plnou čiarou vyznačené miesto pre vyznačenie dátumu a miesta uzavretia zmluvy a pod ním plnou čiarou vyznačené miesto pre podpisy.

Predajcom je Y.. Ľavá vertikálna časť formulára je prispôsobená na to, aby sa do nej mohli vpisovať individuálne požiadavky záujemcu o úver a obsahuje niekoľko oddielov, ktoré sú horizontálne medzi sebou oddelené prerušovanou čiarou. Posledná časť: „Úverová karta“ obsahuje 1) údaj o mesačnej úrokovej sadzbe vo výške 1,95% 2) príklad pre výpočet RPMN pri výške čerpania úveru vo výške 20.000 Sk 3) výšku mesačného poplatku za správu úveru v sume 45 Sk 4) ročnú úrokovú sadzbu 23,4% 5) výšku poistného v časti D: 2,99% . V spornej časti C ) úverová karta je uvedené, že žiadateľ žiada spoločnosť U.. o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby mu poskytla úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a aby mu vydala úverovú kartu na jeho meno. Berie na vedomie, že jeho žiadosť bude posudzovaná podľa údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť žiadosti v plnom rozsahu, spoločnosť U. môže zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na nižšiu sumu. Žiadateľ sa zaväzuje splácať poskytnutú úver vo výške min. 5 % poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasí s platbami uvedených v bode C), termín splatnosti je v 10. deň v mesiaci, ak niet v časti C) dohodnuté inak a spôsob platenia je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B).

11.Z prehľadu obratov za obdobie od 07/08/2008 do 31.01.2017 k úveru č. XXXXXXXXXXXXXX eklatantne vyplýva, že žalobca čerpal sumu 1803,88 Eur, pričom uhradil sumu v celkovej výške 3598,80,-Eur.

12.Z listiny označenej ako „Výzva na dobrovoľné plnenie“ zo dňa 21.02.2017 adresovanej žalovanému Združením na ochranu a presadzovanie ľudských práv P. zastupujúcim žalobcu, je evidentné že žalovaný bol vyzvaný na úhradu vo výške in summa 1794,92 Eur najneskôr do 02.03.2017.

13.Právny zástupca žalobcu a žalovaného sa na pojednávaní v celom rozsahu v ústnom prednese pridržiavali svojich písomných podaní. Právny zástupca žalobcu trval na neplatnosti časti C- uzatvorenia revolvingového úveru žalobcom predmetnej zmluvy a na tom, že žalobca sa dozvedel až v marci 2017, pričom poslednú splátku v prospech žalovaného uhradil žalobca v januári 2017.

14.Pri výsluchu žalobcu na pojednávaní, ktorý navrhol jeho právny zástupca vyplynulo, že predmetný úver vzal za účelom nákupu nábytku. Pri uzatváraní zmluvy nemal vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj revolvingový úver. Zhruba dva roky pred podaním žaloby na súd mal podozrenie, že zmluva nie je v poriadku. Právny zástupca žalovaného zdôrazňoval dobrovoľnosť podpisu predmetnej zmluvy žalovaným a to v súlade s § 37 Občiansky zákonník. Výsluchom samotného žalobcu právnym zástupcom žalovaného bolo zistené, že žalobca podpísal zmluvu, tak ako mu bola predložená z dôvodu, že by inak nedostal úver a nemohol si kúpiť nábytok, kvôli ktorému si úver vzal. Pri výsluchu ďalej bolo zistené, že žalobca si zmluvu neprečítal a je pravdou, že si kartu aktivoval, pričom z nej čerpal dva až tri krát, potom ju už len splácal.

15.Podľa § 137 písm. c/, písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočností, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16.Podľa § 582 ods. 1, ods. 2 Občiansky zákonník, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.

17.Podľa § 48 Občiansky zákonník, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18.Podľa § 41a ods. 1 Občiansky zákonník, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

19.Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20.Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( § 107 ods. 1 Občiansky zákonník). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( § 107 ods. 2 Občiansky zákonník).

21.V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR 1Cdo 67/2011).

22.Súd navyše poukazuje na to, že právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere so spotrebiteľom nerešpektoval povinnosti stanovené mu Zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa, nakoľko bol to on, ktorý predkladal zmluvu žalobcovi. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vyslovený názor v mnohých rozhodnutiach, podľa ktorého zásada vigilantibus iura scripta sun (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (napríklad 6 MCdo 9/2012). Je nutné podotknúť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

23.Podľa § 457 Občiansky zákonník, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 158/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

26.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

27.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

28.Podľa § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

29.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

30.Podľa § 52 ods. 1 Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31.Podľa § 52 ods. 3 Občiansky zákonník, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32.Podľa § 52 ods. 4 Občiansky zákonník, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

33.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občiansky zákonník, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

34.Podľa § 53 ods. 5 Občiansky zákonník, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35.Podľa § 39 Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36.Podľa § 101 Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37.Podľa § 103 Občiansky zákonník, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

38.Podľa § 107 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občiansky zákonník, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

39.Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

40.Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

41.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25.05.2007 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, potvrdil aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu.

42.Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobca vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a žalovaný vystupuje ako podnikateľ. Právny vzťah medzi účastníkmi, založený predmetnou zmluvou o úvere, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodný zákonník). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občiansky zákonník, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd považuje za dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

43.Súd si neosvojil tvrdenie žalovaného o dobrovoľnosti podpisu Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcom. Touto zmluvou žalobcovi bola podľa názoru súdu vopred vnútený právnym predchodcom žalovaného aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v tom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako vyplýva z predtlače listiny (predloženej žalobcom), žalobca sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny - časť C), ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Obsah Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo 25.05.2007 nezodpovedá ani tomu, aby tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.. Takáto individualizácia nebola realizovaná v zákonom predpísanej písomnej forme, ako to vyplýva z § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.. Listina obsahuje iba žiadosť zákazníka, ktorá svedčí možnosti zmluvných strán v budúcnosti sa dohodnúť na úverovej zmluve o poskytnutí úverového rámca. Právny predchodca žalovaného mal možnosť rozhodnúť, v závislosti od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a s posúdením priebehu splácania klasického úveru a potom aj oznámiť spotrebiteľovi prijatie žiadosti aj s údajom o poskytnutí úverového rámca. Takéto skutočnosti však nesvedčia o individualizácii záväzkového vzťahu v písomnej forme. Žalovaný za účelom existencie tohto nového vzťahu nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, t.j. zmluvu, na základe ktorej k takémuto úkonu došlo. Súd má za to, že zmluva je tak absolútne neplatná, a preto žalobcovi vzniklo právo domáhať sa od žalovaného vrátenia toho, čo mu poskytol. Čerpanie peňažných prostriedkov žalobcom bez existencie platne uzavretej zmluvy súd kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že tvrdená zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Súhlas žalobcu s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani o výške úroku z omeškania, pričom nebola dodržaná písomná forma. Jednostranný súhlas žalobcu s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými náležitosťami, aké vyžaduje § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., nespĺňa náležitosti predpísanej formy.

44.Z predložených listinných dôkazov je možné ustáliť, že niet pochýb o tom, že dňa 25.05.2007 žalobca a právny predchodca žalobcu uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, určenú na nákup nábytku, avšak tento právny vzťah nie je predmetom tohto konania. V rámci dojednania tohto záväzku právny predchodca žalovaného vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž z vyplýva z daného tlačiva, podpisom vymienenej zmluvy žalobca súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Povedané inými slovami, dňa 25.05.2007 sa žalobca podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v danom momente uzatváraný nebol. V konečnom dôsledku z bodu C) formulára zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2007 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy dňa 25.05.2007 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu. Ak chcel žalobca uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Podľa názoru súdu nebola právnym predchodcom žalovaného dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je táto absolútne neplatná, aj s poukazom na znenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým viac, že existujú pochybnosti aj o skutočnej vôli konajúcej osoby /žalobcu/, ktorá má tiež za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občiansky zákonník. Súd na základe uvedeného úpravu zmluvy považuje za úmyselne zmätočnú v rozpore s § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko hoci aj navonok spĺňala formálne stanovené podmienky, uvedením viacerých údajov v jednej zmluve spojených s poskytnutím jedného úveru s nejasnosťou ohľadom voľby podmienok za ktorých má byť úver poskytnutý, predstavuje snahu obchádzať zákon, teda právnu úpravu, ktorá striktne žiada uvádzať presné a vyčerpateľné údaje o podmienkach poskytovaného úveru tak, aby tieto boli jednoznačné a nezameniteľné. Popri uvedenej zákonnej ochrane práv spotrebiteľa súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že predmet zmluvy a teda aj podstatné náležitosti musia byť pri konsenzuálnom kontrakte jednoznačne určené pri vzniku právneho úkonu a nemôžu formovať predmet až následne podľa správania účastníka konania, ibaže by šlo o práva a povinnosti stanovené zabezpečovacími alebo rozväzovacími doložkami, sankciami, čo však nebolo v tomto prípade. Keďže súd je toho názoru, že zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní, je absolútne neplatná, vzniklo žalobcovi právo domáhať sa od žalovaného vrátenia bezdôvodného obohatenia, t.j. rozdielu medzi tým, čo žalovanému poskytol - 1803,88 Eur a sumou, ktorú žalobca uhradil - 3598,80 Eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 806,00 Eur, hoc est úhrady žalobcu v prospech žalovaného v časovom období od 14.04.2015 do 20.01.2017. Pričom o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa žalobca dozvedel v priebehu marca 2017. Poslednú splátku uhradil žalobca voči žalovanému dňa januári 2017.

45.V zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občiansky zákonník, v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

46.Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

47.Podľa § 107 Občiansky zákonník, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

48.Objektívna premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je 3 ročná a plynie odo dňa kedy k nemu došlo. Žaloba bola podaná právnym zástupcom na súde dňa 21.03.2018, posledná splátka bola žalobcom realizovaná v prospech žalovaného 20.01.2017. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol žalobca uplatniť na súde najneskôr do 20.01.2020.

49.V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR 1Cdo 67/2011).

50.Súd navyše poukazuje na to, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere so spotrebiteľom nerešpektoval povinnosti stanovené mu Zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa, nakoľko bol to on, ktorý predkladal zmluvu žalobkyni. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vyslovený názor v mnohých rozhodnutiach, podľa ktorého zásada vigilantibus iura scripta sun (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (napr. 6 MCdo 9/2012). Je nutné podotknúť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

51.Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54.Z dôvodu, že žalobca ako strana sporu bol úspešný v konaní v plnom rozsahu, súd mu priznal právo na trovy konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

55.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,

d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.