Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/67/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobkyne: Bc. V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Za X. XXX/XX, XXX XX R. V., právne zastúpenej JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, proti žalovaným: 1/ CASH REAL, s.r.o., IČO: 44884231, so sídlom Komenského 63A/8357, 010 01 Žilina, 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX H., obidvaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom L., katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. X., Obec X., Okres L., a to rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX ako aj pozemkov parc. č. M. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. M. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX záhrady o výmere XXX m2 je žalobkyňa.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný 1/ m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

IV. Žalobkyňa a žalovaný 2/ n e m a j ú navzájom voči sebe nárok na náhradu trov konania.

V. Svedkyňa A.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX m á n á r o k na svedočné voči žalobkyni v rozsahu 50 %.

VI. Svedkyňa A.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX m á n á r o k na svedočné voči žalovanému 2/ v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.04.2012 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 19.04.2012, ktorou sa žalobkyňa voči pôvodne označeným žalovaným 1/ Finance4you, a.s., IČO: 43906915, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava 841 04 (v čase podania žaloby pod obchodným menom SMART Capital, a.s.), 2/ CASH REAL, s.r.o., IČO: 44884231, so sídlom Komenského 63A/8357, 010 01 Žilina, 3/ A. F., nar. XX.XX.XXXX a 4/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava pôvodne domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a pôvodne označeným žalovaným 2/ CASH REAL, s.r.o. ako kupujúcim je neplatná, ďalej určenia, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi pôvodne označeným žalovaným 2/ CASH REAL, s.r.o. ako predávajúcim a pôvodne označeným žalovaným 3/ A. F. ako kupujúcim je neplatná, ďalej určenia, že zmluva o zriadení záložného práva, zavkladovaná pod V XXX

uzavretá medzi pôvodne označeným žalovaným 3/ A. F. ako záložcom a pôvodne označeným žalovaným 4/ Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom je neplatná a tiež určenia, že vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom L., katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. X., Obec X., Okres L., a to rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku M. parc. č. XXXX ako aj pozemkov parc. č. CKN XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX záhrady o výmere XXX m2 je žalobkyňa.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi matkou žalobkyne a žalobkyňou uzatvorená darovacia zmluva zavkladovaná pod V XXXX/XX, na základe ktorej matka žalobkyne darovala žalobkyni nehnuteľnosti v X., všetky vedené na LV č. XXX, a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku CKN parc. č. XXXX ako aj pozemky parc. č. CKN XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX záhrady o výmere XXX m2 vedené Okresným úradom L., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. X., Obec X., Okres L. (ďalej v texte len „sporné nehnuteľnosti“). Z dôvodu, že žalobkyňa sa náhle ocitla v stave finančnej núdze, nakoľko má spolu s manželom A.. E. K. 2 nezaopatrené deti, a to G. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. K., nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa s pôvodne označeným žalovaným 1/ spoločnosťou Finance4you, a.s. (v čase podania žaloby pod obchodným menom SMART Capital, a.s.) zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodne označený žalovaný 1/ žalobkyni úver v sume 5.000,- €, s tým, že celá dlžnú sumu 9.750,- € mala zaplatiť v 35 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 260,- € a 36. splátka vo výške 250,- €, s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu vyplatenia úveru, t. j. 22.07.2009 a každá ďalšia potom vždy k 20. dňu každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca začínajúc mesiacom august 2009 až do úplného zaplatenia, pričom posledná splátka má byť zaplatená 20.06.2012. Hoci zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a dohodnuté ustanovenia v zmluve o úvere sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to v článku II. úrok a odplata, článok III. bod 1/, bod 2/, bod 3/, článok IV. zmluvná pokuta a úrok z omeškania, článok V. bod 1/ zaistenie úveru záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a bod 2/, článok VII. rozhodcovská doložka a článok VIII. bod 1/, a teda absolútne neplatné dojednania, ako aj protiprávne dohodnuté náklady na spotrebiteľský úver, keď RPMN činí 76,2 %, následne 77 % k 01.06.2010 podľa oznámenia o zmene. Dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa ako záložca s pôvodne označeným žalovaným 1/ spoločnosťou Finance4you, a.s. (v čase podania žaloby pod obchodným menom SMART Capital, a.s.) taktiež záložnú zmluvu na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku CKN parc. č. XXXX ako aj pozemky parc. č. CKN XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX záhrady o výmere XXX m2 vedené Okresným úradom L., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. X., Obec X., Okres L., a protiprávne bolo dohodnuté speňažovanie zálohu v článku IV. Hodnota nehnuteľnosti zabezpečených predmetnou zmluvou predstavovala v roku 2008 sumu 59.749,- € a v roku 2011 sumu 49.500,- €. Žalobkyňa pôvodne označenému žalovanému 1/ spoločnosti Finance4you, a.s. splátky uhrádzala, konkrétne v roku 2009 uhradila sumu 1.500,- €, v roku 2010 zaplatila sumu 2.630,- € a v roku 2011 zaplatila sumu 520,- €. Následne na jar 2011 sa žalobkyňa ocitla vo finančnej tiesni a nebola schopná mesačné splátky ďalej splácať. Dňa 20.05.2011 pôvodne označený žalovaný 1/ spoločnosť Finance4you, a.s. na Správu katastra Brezno potvrdenie o splatení dlhu a žiadosť o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, vyhotovil zápočet k zmluve o úvere a pre žalobkyňu vystavil potvrdenie o doplatení zmluvy o úvere, ktorým osvedčil, že zmluva o úvere bola dňa XX.XX.XXXX doplatená pôvodne označeným žalovaným 2/ spoločnosťou CASH REAL, s.r.o. bez uvedenia konečnej sumy. Žalobkyňa písomne žiadala pôvodne označeného žalovaného 1/ spoločnosť Finance4you, a.s. a zasielala výzvy, aby jej doručil výpisy splátok k predmetnému úveru, ako aj koľko činí suma nesplateného dlhu, pričom pôvodne označený žalovaný 1/ spoločnosť Finance4you, a.s. na jej písomnej žiadosti nereagoval napriek viacerým telefonickým urgenciám. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti v rodinnom dome v X.,ul. S. XXX/XX má trvalý pobyt sestra žalobkyne R. G., nar. XX.XX.XXXX s rodinou, ktorá so súhlasom žalobkyne a matky žalobkyne v nehnuteľnosti býva. Pôvodne označení žalovaní 1/, 2/ a 3/ teda uzatvárali zmluvy so žalobkyňou so zjavným úmyslom získať nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Ďalej žalovaní konali v rozpore aj s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a nezohľadnili žalobkyňu ako spotrebiteľa, ktorej ochrana je zabezpečená aj politikou ochrany spotrebiteľov Európskej únie. Žalobkyňa mala za to, že záložná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva v spojení so zmluvou o úvere sú absolútne neplatné, nakoľko úver bol poskytnutý

vo výške 5.000,- € a hodnota nehnuteľnosti tvoriaca predmet zabezpečovacieho práva predstavuje sumu cca 49.500,- €, čo predstavuje zjavný nepomer medzi výškou poskytnutého úveru a hodnotou nehnuteľnosti tvoriacej predmet zabezpečovacieho práva. Uvedená zmluva o úvere sa svojim obsahom a účelom prieči dobrým právom, dojednania zmluvy o úvere sú neprimerané, nakoľko vzájomné plnenia zmluvných strán sú navzájom v hrubom nepomere. Následne 25.05.2011, keď už bolo zrejmé, že žalobkyňa nebude schopná poskytnutý úver splatiť, navrhol pôvodne označený žalovaný 1/ spoločnosť Finance4you, a.s. možnosť, že splatenie úveru sa vyrieši, zmluvný vzťah bude ukončený potvrdením o splatení dlhu a výmazom záložného práva s tým, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam prejde na základe vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny na tretiu osobu, ktorú on zabezpečí. Tak „vstúpil do akože“ úverového vzťahu pôvodne označený žalovaný 2/ obchodná spoločnosť CASH REAL, s.r.o. zastúpená konateľom spoločnosti Igorom Kramárom. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi žalobkyňou a pôvodne označeným žalovaným 2/ spoločnosťou CASH REAL, s.r.o. bolo prevedené vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na pôvodne označeného žalovaného 2/ spoločnosť CASH REAL, s.r.o. ako kupujúceho za kúpnu cenu 55.000,- €, ktoré neboli vyplatené. Podľa žalobkyne kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, nakoľko je len predstieraným právnym úkonom. Kúpnou zmluvou zavkladovanou pod V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pôvodne označený žalovaný 2/ spoločnosť CASH REAL, s.r.o. previedol vlastnícke právo na pôvodne označeného žalovaného 3/ A. F., pričom z výpisu z obchodného registra je zrejme, že medzi pôvodne označeným žalovaným 2/ spoločnosťou CASH REAL, s.r.o. a pôvodne označeným žalovaným 3/ A. F. existuje personálne prepojenie, čo dokazuje skutočnosť že konateľ pôvodne označeného žalovaného 2/ spoločnosti CASH REAL, s.r.o. vystupujúci ako konateľ a predávajúci v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol aj kupujúcim. Následne pôvodne označený žalovaný 3/ A. F. na LV č. XXX zriadil ťarchu, a to záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva, zavkladovanú pod V XXX/XX pre pôvodne označeného žalovaného 4/ spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa mala za to, že všetky právne úkony, ktoré boli vykonané v súvislosti s úverom, zabezpečovacím prevodom práva, ako aj prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam sú absolútne neplatné a zastreté právne úkony.

3. Ako dôkazy žalobkyňa označila darovaciu zmluvu, výpis z LV č. XXX, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendár, formulár o zmluvných podmienkach, záložnú zmluvu z XX.XX.XXXX, potvrdenia o úhrade, žiadosť o vinkuláciu z 20.07.2009, podacie poukážky, potvrdenie o návšteve školy detí žalobkyne, potvrdenie ÚPSVaR z 24.02.2012 o zaradení manžela žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 24.02.2012, kúpnu zmluvu z XX.XX.XXXX, kúpnu zmluvu pod V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o zriadení záložného práva zavkladovanú pod V XXX/XX.

4. Uznesením č.k. 4C/67/2012-219 zo dňa 21.06.2013, právoplatným dňa 21.08.2013, tunajší súd konanie voči pôvodne označenému žalovanému 4/ Slovenská sporiteľňa, a.s. zastavil a nepriznal mu náhradu trov konania, keďže podaním doručeným súdu dňa 10.04.2013 vzala žalobkyňa žalobu voči vtedajšiemu žalovanému 4/ Slovenskej sporiteľni, a.s. späť.

5. Uznesením č.k. 4C/67/2012-254 zo dňa 07.10.2013, právoplatným dňa 28.11.2013, tunajší súd zastavil konanie voči pôvodne označenému žalovanému 1/ Finance4you, a.s. a súčasne zastavil konanie v časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva zavkladovaná pod V XXX, ktorá bola uzavretá medzi pôvodne označeným žalovaným 3/ A. F. ako záložcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom je neplatná, a žalobkyňu zaviazal nahradiť pôvodne označenému žalovanému 1/ Finance4you, a.s. trovy konania, keď súd vychádzal z toho, že na pojednávaní dňa 12.09.2013 žalobkyňa vzala pôvodne podanú žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhala, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva zavkladovaná pod V XXX, uzavretá medzi pôvodne označeným žalovaným 3/ A. F. ako záložcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom je neplatná a zároveň na pojednávaní dňa 12.09.2013 žalobkyňa vzala žalobu späť aj voči pôvodne označenému žalovanému 1/ Finance4you, a.s. z dôvodu chýbajúcej pasívnej legitimácie, pričom pôvodne označený žalovaný 3/ A. F. a pôvodne označený žalovaný 1/ Finance4you, a.s. so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili.

6. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2015 žalobkyňa na výzvu súdu doplnila žalobu o skutkové okolnosti vzťahujúce sa k požadovanému určeniu, ako aj o uvedenie návrhov na doplnenie dokazovania. Uviedla, že na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi ňou a jej matkou nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. V dôsledku straty práce svojho manžela sa

žalobkyňa dostala do stavu finančnej núdze. Práve v tom čase ju viackrát kontaktoval E. J., ktorý jej navrhol vybavenie pôžičky, s tým, že žalobkyňa na zabezpečenie tejto pôžičky (ktorou mal byť okrem iného prefinancovaný úver žalobkyne) prevedie vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na tretiu osobu - žalovaného 1/ - spoločnosť CASH REAL, s.r.o. zastúpenú konateľom A. F.. Žalobkyňa nikdy nemala v úmysle predať predmetnú nehnuteľnosť žalovanému 1/, ale len zabezpečiť pôžičku (preto od pána J. požadovala, aby v zmluve bolo uvedené aj jej predkupné právo). Žalobkyňa po dlhom presviedčaní pána E. J. a aj vzhľadom na vtedajšiu jej situáciu nakoniec podpísala kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX so žalovaným 1/ (s ktorým sa v tom čase vôbec nestretla), ktorú aj napriek viacerým žiadostiam pred podpisom nemala možnosť si prečítať. V zmysle predmetnej zmluvy jej mala byť vyplatená "kúpna cena" - pôžička vo výške 55.000,- Eur. Uvedenú sumu žalobkyňa do dnešného dňa nedostala. Žalobkyňa mala za to, že uzatvorenie uvedenej kúpnej zmluvy je simulovaným právnym úkonom, a preto je kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX neplatná. Žalobkyňa žiadne peniaze od žalovaného 1/ nedostala. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010, v ktorom Najvyšší súd SR potvrdil zásadu rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), a teda, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. V súlade s uvedenou zásadou žalovaný 1/ CASH REAL, s.r.o. nemohol predať sporné nehnuteľnosti žalovanému 2/ fyzickej osobe - A. F., a preto aj kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Žalobkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že uvedená situácia nie je jedinou, ale že existuje viacero obdobných prípadov, kde pôsobil pán E. J. ako sprostredkovateľ poskytnutia pôžičky so zabezpečením - prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, pričom "kúpna cena" - pôžička, napriek prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, nebola vyplatená. Poukázala na viackrát judikovanú negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Zároveň poukázala na to, že v zmysle platnej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV. US 37/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.05.2012, sp. zn. 2Co/79/2011) samotné ustanovenie v zmluve o pôžičke alebo kúpnej zmluve, že určitá suma bola vyplatená pri podpise zmluvy nepostačuje na preukázanie predmetnej skutočnosti. Žalobkyňa je osoba dotknutá na svojich právach a má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti kúpnych zmlúv a určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Bez tohto určenia by právo žalobkyne bolo ohrozené a jej právne postavenie neisté. Súdnym rozhodnutím v predmetnej veci dôjde zároveň k odstráneniu spornosti a neistoty právneho postavenia žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ vo vzťahu k predmetu sporu.

7. Dňa 14.12.2018 bolo na tunajší súd doručené prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalobkyne zo dňa 10.12.2018, v ktorom okrem iného uviedla, že neplatnosť kúpnych zmlúv odvodzuje z viacerých skutočností, ktoré sa udiali pred podpisom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sama nikdy nemala záujem previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na inú osobu, vlastníctvo nadobudla pomerne krátky čas pred tým, ako uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovaným 1/. Žalobkyňa sama aktívne žiadnym spôsobom nevyhľadávala záujemcu o kúpu sporných nehnuteľností, neponúkala ich na predaj prostredníctvom inzerátov alebo realitných kancelárií. Bol to naopak E. J., kto žalobkyňu oslovil s tým, že má vedomosť o jej záväzku voči spoločnosti SMART Capital a.s. Bratislava, ponúkol žalobkyni, že jej zabezpečí financovanie zaplatenie nedoplatku voči SMART Capital a.s., ktorý v tom čase dosahoval cca 7.500,- €, pritom uviedol, že on sám len zabezpečuje pôžičky prostredníctvom „investorov“, sám pôžičky neposkytuje. Neskôr E. J. žalobkyni uviedol, že na zabezpečenie jej záväzku voči investorovi bude potrebné, aby dočasne previedla vlastníctvo sporných nehnuteľností na investora a po splatení dlhu jej bude vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vrátené. Z tohto hľadiska sa teda malo jednať o zabezpečovací prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ však neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by vyplývalo, že sa má jednať o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, v zmluve nie sú určené žiadne podmienky, za ktorých malo dôjsť k splneniu záväzku žalobkyne voči žalovanému 1/, ktoré by viedli k zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Naopak sa jedná o kúpnu zmluvu, ktorou dochádza k prevodu vlastníctva nehnuteľností a na základe ktorej sa mal žalovaný 1/ stať ich výlučným vlastníkom. Žalobkyňa si síce bola vedomá, že podpisuje kúpnu zmluvu, avšak predpokladala, že v nej budú uvedené podmienky, za ktorých dôjde k zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva alebo podmienky, za ktorých dôjde k spätnému prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu. Text kúpnej zmluvy nebol žalobkyni predložený pred jej podpisom a ani po podpise kúpnej zmluvy jej nebolo odovzdané žiadne vyhotovenie, všetky si ponechal E. J., ktorý vo veci konal ako splnomocnený zástupca kupujúceho - žalovaného 1/. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa

nikdy nemala záujem trvalo previesť vlastnícke právo na ktorúkoľvek inú osobu. Ak by tomu tak bolo, mohla previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 55.000,- € a uhradiť svoje záväzky voči veriteľom, v tom prípade by nebol dôvod, aby priamo v kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci (žalovaný 1/) preberá na seba ťarchu voči záložnému veriteľovi SMART Capital a.s. (čl. V. veta druhá kúpnej zmluvy). Prevzatím ťarchy a záväzku by bol okrem kúpnej zmluvy vo výške 55.000,- € žalovaný 1/ povinný vyplatiť záložnému veriteľovi aj sumu 7.500,- € na vyrovnanie záväzku zabezpečeného záložným právo, čím by kúpna cena dosiahla už 62.500,- €. Je nereálne, aby žalovaný 1/ ako kupujúci za takúto kúpnu cenu odkúpil nehnuteľnosť na účely svojho podnikania, teda ďalšieho predaja nehnuteľností, ako sa vyjadril žalovaný 2/ na pojednávaní. Jeho výpoveď smerovala k tomu, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ boli jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CASH REAL, s.r.o., tomu však celkom odporuje výpoveď svedka E. J., ktorý tvrdil, že žalobkyni vyplatil kúpnu cenu 55.000,- € v hotovosti, pričom z tejto sumy odpočítal práve 7.500,- € na úhradu záväzku voči SMART Capital, a.s. Z vykonaného dokazovania a súhlasného tvrdenia sporových strán je zrejmé, že žalobkyňa sa pred uzatvorením zmluvy so žalovaným 2/ ako konateľom žalovaného 1/ nikdy nestretla, k osobnému stretnutiu došlo až po tom, čo došlo k prevodu vlastníctva sporných nehnuteľností kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom žalovaný 2/ sa v tom čase už domáhal vypratania nehnuteľností. Až dodatočne bolo predložené splnomocnenie, na základe ktorého mal pri rokovaniach o uzatvorení kúpnej zmluvy žalovaného 1/ zastupovať ako splnomocnenec E. J.. Z tvrdení žalovaných a svedka E. J. v tomto konaní a v trestnom konaní vyplýva, že žalobkyni mala byť vyplatená kúpna cena vo výške 55.000,- € v hotovosti, údajne k tomu malo dôjsť pri podpise, resp. ihneď po podpise kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. Podľa tvrdenia žalovaného 2/ pri svedeckej výpovedi v trestnom konaní túto sumu osobne odovzdal v hotovosti E. J., pri odovzdaní peňazí nežiadal potvrdiť ich prevzatie E. J. z toho dôvodu, že ho poznal už dlhší čas a plne mu dôveroval. Túto svoju výpoveď žalovaný 2/ neskôr zmenil a predložil doklad, ktorý má preukazovať, že E. J. spoločnosť CASH REAL, s.r.o. vyplatila sumu 55.000,- € v hotovosti ešte pred podpisom kúpnej zmluvy so žalobkyňou. Z toho je zrejmé, že žalovaný 2/ aj za žalovaného 1/ ako bývalý konateľ spoločnosti mení svoje výpovede, nezotrváva na svojich pôvodných tvrdeniach. Ani skutočnosť, že by žalovaný 1/ splnomocnencovi E. J. skutočne sumu 55.000,- € vyplatil, nepreukazuje to, že by skutočne boli odovzdané žalobkyni pri podpise zmluvy alebo bezprostredne po jej podpise. Tomu naopak odporuje ponuka žalovaného 2/, ktorou ponúkol žalobkyni spätný odpredaj nehnuteľností za kúpnu cenu 30.000,- €. Za jednu z rozhodujúcich skutočností považuje žalobkyňa aj to, že v čase podpisu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ v rodinnom dome bývala sestra žalobkyne aj s celou svojou rodinou, v tomto dome si uspokojovali potrebu bývania. Žalobkyňa nikdy nemala záujem nehnuteľnosti odpredať, rozhodne nie do času, kým si jej sestra s rodinou nezabezpečia adekvátne bývanie, pričom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ nebolo možné sestre žalobkyne s rodinou bývanie nezabezpečiť. Z okolností veci je zrejmé, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim je právnym úkonom, pri ktorom na strane žalobkyne celkom chýbala vôľa trvalo previesť svoje vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam na kupujúceho. Takýto právny úkon rozhodne nie je urobený vážne a pri absencii vážnosti vôle je právny úkon neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ konajúci prostredníctvom splnomocnenca E. J. pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX a pred jej uzatvorením využil finančnú tieseň žalobkyne, neschopnosť plniť jej záväzky, jej neskúsenosť, dôverčivosť, možno až ľahkomyseľnosť. Zjavne tak pri uzatváraní kúpnej zmluvy postupoval žalovaný 1/ v rozpore s dobrými mravmi (dnes konanie označované ako úžera), čo kúpnu zmluvu činí neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z doterajšieho dokazovania je zrejmé, že žalovaný 1/ prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu (vtedy ešte žalovaný 2/) predmet kúpy pred podpisom kúpnej zmluvy ani nevidel, osobne nehnuteľnosti nenavštívil a nevykonal ich obhliadku, údajne sa s dôverou spoliehal na E. J., ktorý mu predložil fotodokumentáciu, ktorá mala byť pre kupujúceho dostatočná na to, aby za nehnuteľnosti zaplatil kúpnu cenu vo výške 55.000,- €. Je však zrejmé, že k odovzdaniu predmetu kúpy nikdy nedošlo. V čase, kedy odovzdanie nehnuteľností žalovaný 2/ požadoval, žalobkyňa nehnuteľnosti odovzdať odmietla. To svedčí o tom, že nikdy nemala záujem previesť vlastníctvo sporných nehnuteľností na kupujúceho. Z okolností prípadu je zrejmé, že kupujúci prostredníctvom splnomocneného zástupcu presvedčil žalobkyňu na uzatvorenie kúpnej zmluvy s tým, že po vrátení pôžičky investorovi bude vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedené späť na ňu. Kúpnou zmluvou mal teda byť zastretý iný právny úkon, a to zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa § 41 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka je platný tento zastretý právny úkon, ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predpísané náležitosti upravujú § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ však žiadnu z týchto obligatórnych náležitostí zmluvy o prevode práva neobsahuje. Aj tento

zastretý právny úkon teda neobsahuje obligatórne náležitosti, je teda uzatvorený v rozpore so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Ako už bolo uvedené, kupujúci sa pred uzatvorením kúpnej zmluvy s predávajúcou nestretol ani raz, kupujúci konal prostredníctvom splnomocneného zástupcu E. J., ktorý však predávajúcu presviedčal, aby podpísala kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva sporných nehnuteľností, pričom sa malo jednať len o dočasný prevod, kým si nesplní svoje záväzky splatiť dlh „investorovi“. Kúpnou zmluvou mal byť zastretý iný právny úkon, a to zabezpečovací prevod vlastníckeho práva ako spôsob zabezpečenia záväzku. Ak teda osoba konajúca v mene žalovaného 1/ ako kupujúceho dohodla uzatvorenie kúpnej zmluvy len ako zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, rozhodne pri rokovaniach o uzatvorení kúpnej zmluvy nebola dohodnutá kúpna cena za prevod nehnuteľností. Pri absencii tejto obligatórnej náležitosti kúpnej zmluvy, teda kúpnej ceny, je kúpna zmluva uzatvorená v rozpore so zákonom, a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo na žalovaného 1/ na základe neplatnej kúpnej zmluvy nikdy neprešlo. Ak teda žalovaný 1/ nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nemohol ho ani previesť na žalovaného 2/ a takáto zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa XX.XX.XXXX je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ tu nemôže namietať ani dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 1/ mu boli veľmi dobre známe, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ bol konateľom a jediným spoločníkom žalovaného 1/ spoločnosti CASH REAL, s.r.o. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ ako fyzická osoba vystupoval v spolupráci s E. J. ako jeho „investor“ najmenej v piatich iných prípadoch, praktiky nadobúdania vlastníctva, ktoré realizoval E. J. mu teda museli byť nepochybne známe. Nie je však zrejmé, v koľkých prípadoch období nevystupoval žalovaný 2/ ako konateľ spoločnosti CASH REAL, s.r.o. alebo spoločnosti Centros, s.r.o. Napriek tomu je však zrejmé, že takýmto konaním sa E. J. neoprávnene obohacoval na úkor osôb, ktoré sa ocitli vo finančnej tiesni, pričom zneužíval ich dôverčivosť, neskúsenosť, ľahkovážnosť, rozrušenie, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť si záväzky, k čomu mu nepochybne napomáhal aj žalovaný 2/, ktorý bol za obdobný skutok právoplatne odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 23T/37/2013. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti CASH REAL, s.r.o. je zrejmé, že žalovaný 2/ obchodný podiel v tejto spoločnosti nadobudol dňa 18.05.2011 a k tomuto dňu je účinná aj zmena obchodného mena spoločnosti zo ZLATINO, s.r.o. Pri prevode obchodného podielu na žalovaného 2/ mala spoločnosť zapísané základné imanie vo výške 7.000,- € a je len ťažko predstaviteľné, že by pôvodná spoločníčka prevádzala svoj obchodný podiel na spoločnosti, ak by spoločnosť bez problémov fungovala a mala na účte alebo v hotovosti minimálne sumu 55.000,- €, ktorú spoločnosť údajne vyplatila E. J. pred podpisom kúpnej zmluvy, teda pred XX.XX.XXXX, čo je cca týždeň po odkúpení obchodného podielu v spoločnosti žalovaným 2/. Okrem toho je z úplného výpisu spoločnosti zrejmé, že prevodkyňa H. R. bola spoločníčkou spoločnosti ZLATINO, s.r.o. len necelý rok, pretože ona obchodný podiel odkúpila v júni 2010 od zakladateľa spoločnosti H. H.. Z týchto úkonov týkajúcich sa podielov na obchodnej spoločnosti CASH REAL, s.r.o. je skôr zrejmé, že spoločnosti sa pri podnikaní nedarilo a žalovaný 2/ podiel na spoločnosti kúpil práve pre účely obchodov s E. J. 11 dní pred uzatvorením zmluvy so žalobkyňou a pre tieto účely zmenil aj obchodné meno spoločnosti tak, aby sa javila ako realitná kancelária. Oprávnenie na výkon činnosti realitnej kancelárie však v obchodnom registri nikdy zapísané nemala. Aj z týchto okolností je zrejmé, že konanie žalovaného 2/ ako fyzickej osoby alebo ako konateľa žalovaného 1/ bolo účelové, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že počas tohto konania a po tom, čo začali trestné konania proti E. J. previedol obchodný podiel v spoločnosti CASH REAL, s.r.o. na tretiu osobu.

8. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 22.01.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2019, v ktorom okrem iného uviedli, že skutková a právna konštrukcia na základe ktorej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv ako aj určenia vlastníckeho práva je v rozpore so zistenými skutkovými a právnymi skutočnosťami. Žalovaný 2/ vystupoval vždy v pozícií investora/kupujúceho, ktorý mal jediný záujem kúpiť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Akékoľvek tvrdenia žalobkyne, ktoré sa odvolávajú na „údajnú komunikáciu“ žalobkyne s J. idú mimo vôle žalovaného 2/, keďže vôľa žalovaného 2/ smerovala primárne k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Je nesporné, ako vyplýva z obsahu spisu a tvrdení samotnej žalobkyne, táto mala finančné problémy, pričom bolo a je logické, že sa snažila speňažiť (predať) časť svojho majetku, a to rodinný dom, v ktorom ani nebývala. Samotná existencia finančných problémov žalobkyne, ktorých dôsledkom bol predaj nehnuteľnosti, nie je logicky dôvodom prípadnej neplatnosti právneho úkonu, stalo by sa to len v prípade hrubého nepomeru medzi hodnotou nehnuteľnosti a kúpnou cenou. Uvedené však netvrdí ani samotná žalobkyňa, preto neobstojí jej argumentácia v tomto smere. Je nesporné, čo žalobkyňa opakovane potvrdila, že vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu, čiže nemohlo sa v danom

prípade jednať o žiaden omyl, resp. absenciu vôľovej zložky pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Samotná skutočnosť, že sa žalobkyňa domnievala, že bude mať právo „spätnej kúpy“, t.j. že zmluva bude upravovať tento inštitút ako vedľajšie dojednanie nespôsobuje rovnako neplatnosť zmluvy ako takej. Rovnako nie je zrejmé, ako sa žalobkyňa dopracovala k záveru (keď podpisovala kúpnu zmluvu), že ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, naviac v čase, keď pohľadávka, ktorá by mohla byť zabezpečená neexistovala (údajne zmluva o pôžičke, pričom nikto zo sporových strán doposiaľ netvrdil, že mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke). Je možné, že žalobkyňa z hľadiska pohnútky (nie vôle) pristupovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s „nádejou“ možnosti spätnej kúpy, t.j. že predaj bude dočasný, pričom ak získa finančné prostriedky (nie je zrejmé odkiaľ), tak nehnuteľnosť opäť odkúpi. Túto pohnútku je nutné posudzovať aj v kontexte reálnych možností žalobkyne, ktorá doposiaľ nevedela a nevie uviesť, odkiaľ by vzala finančné prostriedky na spätnú kúpu. Naopak v žalobe sa domáha určenia vlastníckeho práva a neplatnosti kúpnych zmlúv, bez toho, aby bola rešpektovaná reštitučná zásada spojená s vrátením uhradenej kúpnej ceny. Takto postavená žaloba neobsahujúca vzájomné si vrátenie poskytnutých plnení je podľa žalovaných právne neprijateľná. Žalobkyňa chce vlastniť nehnuteľnosť a súčasne mať vyplatené dlhy bez toho, aby vrátila uhradenú kúpnu cenu. Žalovaní mali za to, že absentuje dôvod neplatnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie vážnosti prejavu vôle, keďže žalobkyňa vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu, pričom sa domnievala, že bude môcť nehnuteľnosť neskôr spätne odkúpiť. Absentuje dôvod neplatnosti spočívajúci v tvrdení, že žalovaný využil tieseň, neschopnosť plniť záväzky, neskúsenosť dôverčivosť, keďže kúpna cena je primeraná hodnote nehnuteľnosti, resp. nikto netvrdil opak. Absentuje dôvod neplatnosti spočívajúci v tom, že malo ísť o zastretý právny úkon zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, keďže žiadna zo strán nemala úmysel takúto zmluvu uzavrieť, ďalej nie je zrejmé, aký záväzok by mal byť zabezpečený, žalobkyňa si zamieňa predmetný inštitút s právom spätnej kúpy, ktorý sa zrejme domnievala, že zmluva obsahuje. Samotná absencia odovzdania nehnuteľnosti kupujúcemu nie je prejavom neexistencie vôle nehnuteľnosť predať, ale je porušením zmluvnej a zákonnej povinnosti zo strany žalobkyne, bez vplyvu na platnosť zmluvy. Naviac v prípade určenia vlastníckeho práva absentuje právny dôvod na určení neplatnosti samotných zmlúv, ktorých posúdenie je otázkou prejudiciálnou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali žalovaní 1/ a 2/ žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

11. Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých sa oboznámil s prednesmi právneho zástupcu žalobkyne a tiež s prednesmi právneho zástupcu žalovaných, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného 2/, výsluchom svedkov, tiež vykonal dokazovanie a vychádzal z listinných dôkazov, ktoré do spisu doložili strany sporu, resp. ktoré zadovážil súd na návrh strán, a to najmä: darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 10-13, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. X. zo dňa 25.08.2008 z č.l. 15, zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 17-20, záložná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 25-28, kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 38-39, doplatenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 41, potvrdenie o splatení dlhu a žiadosť o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností zo dňa 20.05.2011 z č.l. 43, rozhodnutie Správy katastra Brezno číslo vkladu V XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 44, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. X. zo dňa 08.04.2011 z č.l. 45, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. X. zo dňa 14.09.2011 z č.l. 46, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. X. zo dňa 18.04.2012 z č.l. 47, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 24.02.2012 z č.l. 51, potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 24.02.2012 z č.l. 52, výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina na spoločnosť CASH REAL, s.r.o. zo dňa 27.06.2012 z č.l. 84, oznámenia o zrušení trvalého pobytu zo dňa 12.06.2012 z č.l. 89-90, zápisnica napísaná na Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici dňa 15.05.2012 z č.l. 102-104, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 18.06.2012 z č.l. 105-109, zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného V. K. zo dňa 27.06.2012 z č.l. 110-122, odpoveď na lustráciu v GP na E. J. zo dňa 16.09.2015 z č.l. 339-351,

odpoveď na lustráciu v GP zo dňa 16.09.2015 na žalovaného 2/ z č.l. 352-355, uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície Žilina ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 05.08.2015 z č.l. 382-391, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/40/2014-204 zo dňa 30.10.2015 z č.l. 390-410, rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 10C/25/2014-188 zo dňa 03.03.2016 z č.l. 425-444, výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina zo dňa 27.02.2017 na obchodnú spoločnosť CASH REAL s.r.o. z č.l. 464-465, potvrdenie Obvodného oddelenia PZ v Žiline, Žilina - východ č. ČVS: ORP-1410/ZV-ZA-2014 zo dňa 03.07.2014 z č.l. 487, upovedomenie o podaní obžaloby Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 23.03.2017 vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-3/2- VYS-ZA-2014 z č.l. 501-502, splnomocnenie zo dňa 15.05.2011 z č.l. 503, príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.05.2011 z č.l. 504, uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície č. ČVS: KRP-92/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 23.03.2017 z č.l. 594-601, rozhodnutie Správy katastra Dunajská Streda číslo vkladu V 775/12 zo dňa 01.03.2012 z č.l. 605-606, kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 607-610, uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície č. ČVS: KRP-92/2- VYS-ZA-2014 zo dňa 11.09.2015 z č.l. 631-638, uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 10C/66/2014 zo dňa 08.04.2014 z č.l. 639-642, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 21.04.2013 z č.l. 643-645, zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 646-652, oznámenie Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 26.02.2018 o podaní obžaloby vo veci vedenej pod číslom ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 z č.l. 669-670, spisový materiál Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor č. V 241/2012 vo veci povolenia vkladu o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. X., vedených na LV č. XXX z č.l. 779 (a to konkrétne rozhodnutie Správy katastra L. číslo vkladu Y. zo dňa XX.XX.XXXX, návrh na vklad vlastníckeho práva v skrátenej lehote do 15 dní zo dňa 14.02.2012, kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcim CASH REAL s.r.o. a kupujúcim A. F. a rozhodnutie Správy katastra L. zo dňa 20.02.2012), vyjadrenie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin zo dňa 23.08.2016 z č.l. 811, výpis z LV č. XXX pre k.ú. X. z č.l. 828-829, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19 Co/357/2017-509 zo dňa 27.02.2019 v spore žalobcov H. Y. a P. Y. proti žalovanému A. F., zápisnica o výsluchu svedka R. O. dňa 13.08.2012 sp. zn. ČVS: ORP-470/OEK-BB-2012 vyhotovená na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave 4, zápisnica o výsluchu svedka R. O. dňa 08.01.2013 sp. zn. ČVS: ORP-470/OEK-BB-2012 vyhotovená Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave 4, zápisnica o výsluchu svedka R. O. zo dňa 18.03.2015 sp. zn. ČVS: ORP-470/OEK-BB-2012, príjmový pokladničný doklad zo dňa 27.05.2011, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/63/2014, pričom zistil tento skutkový stav.

12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v mesiaci marec 2011 ju v mieste trvalého pobytu v Slovenskej Ľupči hľadal pán J.. Ona v tom čase nebola doma a pán J. sa rozprával s jej svokrom, pričom pán J. sa svokrovi predstavil, že je exekútor zo spoločnosti SMART Capital, a.s.. Svokor mu vtedy povedal, že nehnuteľnosť v Slovenskej Ľupči nie je nehnuteľnosť v jej vlastníctve, ale ona má nehnuteľnosť v Nemeckej. Po týždni ju telefonicky kontaktoval pán J., ona sa ho pýtala, prečo ju hľadal a či je skutočne súdnym exekútorom. Na to jej pán J. povedal, že on spolupracuje so spoločnosťou SMART, pričom jej ponúkol prefinancovanie jej nebankových úverov na bankový úver. Najprv nesúhlasila, kontaktovala následne spoločnosť SMART, pričom pracovníčka spoločnosti SMART jej povedala, že pána J. neposielali. J. J. ju následne telefonicky kontaktoval v mesiaci máj 2011, či súhlasí s tým, aby došlo k prefinacovaniu nebankových úverov na bankový úver, pričom mu povedala o tom, že telefonicky kontaktovala spoločnosť SMART a bolo jej oznámené, že nie je ich súdnym exekútorom, na čo jej on povedal, že táto spoločnosť v podstate ani nevie koho zamestnáva a on s touto spoločnosťou spolupracuje. Znovu mu oznámila, že s touto jeho ponukou nesúhlasí. Neskôr ale jej manžel prišiel o zamestnanie a dostali sa do finančných ťažkostí. Potom čo ju znovu kontaktoval pán J., aby sa rozhodla, si v podstate potom premysleli, že by to bolo pre nich aj priaznivé, aby sa zbavili takto nebankových úverov. Žiadali pána J., aby im vysvetlil podmienky tohto prefinancovania. Stretli sa s pánom J. v mesiaci máj 2011 v Banskej Bystrici aj s jej manželom. Vysvetlil im aký postup bude zvolený pri prefinancovaní, uviedol, že bude vystavená fiktívna kúpna zmluva, na základe ktorého ona má previesť svoju nehnuteľnosť na investora. Následne tento investor vyplatí za nich všetky podlžnosti a pán J. vybaví úver, z ktorého následne tomuto investorovi vrátia čo za nich zaplatil. Najskôr nesúhlasila s uzatvorením kúpnej zmluvy, na čo pán J. telefonoval nejakej osobe, zrejme investorovi, pričom investor mal pánovi J. oznámiť, že s týmto nesúhlasí a trvá na uzatvorení kúpnej zmluvy. Pán J. ju ubezpečil, že minimálne ona prejde v banke, teda banka jej poskytne úver, keďže mala pochybnosti o tom, či banka im poskytne úver, nakoľko v minulosti už v banke dlžili, teda sa výslovne pána J. spýtala na to, či aspoň ona prejde bankou, na čo ju on ubezpečil, že úver dostane, nakoľko oni majú v banke kontakty. Pána J. sa spýtala tiež odkiaľ má jej údaje, na čo jej on oznámil, že nie je problém si toto zohnať. Pán J. vystupoval

veľmi slušne, nemala podozrenie, že by sa to malo týkať nejakého podvodu. Napokon s manželom súhlasili, že pán J. pripraví kúpnu zmluvu. Následne z Banskej Bystrice s manželom a pánom J. odišli priamo do Nemeckej k spornej nehnuteľnosti. Pán J. si túto nehnuteľnosť nafotil a uviedol, že investorovi pošle fotky. Potom hneď večer sa jej pán J. ozval, uviedol, že všetko je v poriadku, že už len pripraví fiktívnu kúpnu zmluvu, pričom pán J. použil presne tento pojem, že pripraví fiktívnu kúpnu zmluvu. Ešte mu uviedla, že žiada, aby v kúpnej zmluve bolo dohodnuté predkupné právo, aby mala istotu, že nehnuteľnosť znovu môže nadobudnúť. Neskôr sa jej pán J. ozval, že kúpna zmluva je pripravená, dohodli sa, že ju pôjdu podpísať k notárovi. Nevedela, kde má notár umiestnenú kanceláriu, a preto sa dohodli, že sa stretnú pred Európou, kde sa mali stretnúť približne o 09.00 h. Sem pán J. po ňu prišiel, zobral ju a doviezol ju k notárovi. Pána J. sa výslovne spýtala, či je v zmluve uvedené aj predkupné právo, na čo jej on povedal, že toto predkupné právo je v zmluve uvedené. Chcela si zmluvu prečítať, pán J. jej povedal, že jej túto zmluvu dá, ale ona nemala žiaden čas si ju pozrieť, nakoľko jej bola predložená len pred dverami notára, pričom pán J. ju hneď zavolal, aby išla zmluvu podpísať k notárovi, nakoľko dnu v kancelárii notára sa nikto nenachádza. Pri notárovi podpisovala 3 ks kúpnych zmlúv, pričom si všimla, že podpis kupujúceho nebol na zmluve ešte uvedený, teda si ani nevšimla, kto je kupujúcim. Zdôraznila, že kúpna zmluva jej bola predložená tak, že bola prekrytá iným listom a videla kúpnu zmluvu, resp. čo je na nej napísané len v časti, kde boli podpisy, a teda miesto, kde sa mala podpisovať. Túto kúpnu zmluvu podpisovala zrejme pred notárom. Kúpne zmluvy neboli zviazané, pýtala sa pána J., prečo to tak nie je, na čo jej on oznámil, že to nie je potrebné. Od pána J. žiadala, aby jej bola jedna kúpna zmluva predložená, na čo on uviedol, že je potrebné, aby túto kúpnu zmluvu podpísal ešte kupujúci a následne jej kúpna zmluva bude zaslaná poštou. Potom sa rozišli s tým, že pán J. jej uviedol, že sa ponáhľa ešte za ďalším klientom. Nakoľko kúpnu zmluvu jej pán J. nedoručil tak, ako sa dohodli, volala mu a žiadala, aby jej ju poslal, volala mu niekoľkokrát až dokonca roka 2011. J. J. ju ubezpečil, že sa to všetko vybavuje. Kúpnu zmluvu jej však neposlal. Neskôr pri telefonickom rozhovore jej pán J. povedal, že bankou neprejde ani ona. Veľmi sa zľakla a spýtala sa, ako sa táto situácia bude riešiť, na čo ju pán J. ubezpečil, že všetko bude v poriadku, že majú ďalšiu tretiu osobu, ktorá si zoberie úver. Až potom sa z katastra dozvedela, že kupujúcim je spoločnosť CASH REAL, s.r.o. Pána J. kontaktovala aj s tým, aby jej dal kontakt na túto spoločnosť, tento jej ale telefonický kontakt nedal. Túto spoločnosť chcela vyplatiť. V januári 2012 si našla zmeškaný hovor, na čo na tento zmeškaný hovor zavolala. Dovolala sa k pánovi F., ktorý uviedol, že žiada, aby nehnuteľnosť uvoľnila, nakoľko tak mala urobiť do 3 mesiacov podľa kúpnej zmluvy, na čo mu povedala, že o tomto nemá ani vedomosť, nakoľko kúpnu zmluvu nemá. Odmietla nehnuteľnosť uvoľniť, nakoľko zdôraznila, že malo ísť len o fiktívnu kúpnu zmluvu. Následne z katastra zistila, že na jej nehnuteľnosti sa nachádza ťarcha v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. a následne požiadala Centrum o poskytnutie právnej pomoci a Centrum spísalo žalobu. Ešte uviedla, že pri kontakte s pánom J. v Banskej Bystrici sa pána J. spýtala, akú odmenu žiada za vybavenie úveru, na čo jej on povedal, že žiada odmenu 10 % z ceny vybaveného úveru. Pri telefonickom kontakte s pánom F. ešte tento od nej žiadal, aby zaplatila daň z nehnuteľností a túto daň z nehnuteľností platí doposiaľ.

13. Z výsluchu žalovaného 2/ A. F. súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola vystavená kúpno-predajná zmluva medzi spoločnosťou CASH REAL a V. K., XX.XX.XXXX pán J. prevzal od neho finančné prostriedky na vyplatenie danej transakcie, zmluva bola overená XX.XX.XXXX na notárskom úrade v Banskej Bystrici u notára JUDr. Pavla Jombíka. K tomuto má potrebné doklady, ktoré už dokladoval na polícii, kde bol vypočúvaný a tento obchod berie ako zrealizovaný zo strany spoločnosti CASH REAL v tom čase. Práva k nehnuteľnosti momentálne má obmedzené predbežným opatrením, ktoré určil súd. Tento právny vzťah bol riadne uskutočnený zo strany jedného aj druhého účastníka kúpnej zmluvy, nakoľko táto kúpna zmluva po jej zapísaní na katastri nebola napadnutá, čo mohla jedna z tých strán spraviť, nespravila tak hneď po zavkladovaní, nakoľko prišlo aj rozhodnutie o vklade jednej aj druhej strane a následne na to nikto túto zmluvu nespochybňoval. Na kúpnej zmluve je riadne napísané na zadnej strane predávajúci, kupujúci, čo vlastne hovorí o tom, že predávajúca sa podpisovala ku tejto interpretácii, je to pri jej mene, čiže nemala možnosť to neprehliadnuť, takže riadne podpísala kúpno-predajnú zmluvu. Tak isto na rube kúpnej zmluvy na prednej strane je jasne hrubým písmenom napísané kúpna zmluva. Všetky dojednania aj o kúpnej cene sú hneď na prednej strane hrubým vytlačené, takže nevidí dôvod, prečo je napadnutá táto kúpna zmluva a prečo tvrdí, že bola predstieraná ako nejaká pôžička, nikdy žiadne pôžičky nedával ani spoločnosť CASH REAL. Predmetný rodinný dom si prehliadol z fotodokumentácie vyhotovenej pánom J. a porovnaním cien na internete za podobné nehnuteľnosti odsúhlasil kúpu tohto rodinného domu. Nebolo potrebné osobne obhliadať túto nehnuteľnosť, nakoľko bola perfektne nafotená pánom J.. Žalobkyni bola vyplatená kúpna cena 55.000,- €. Nebol osobne pri vyplácaní kúpnej ceny žalobkyni, v plnom rozsahu bol na to splnomocnený pán J., a to na základe plnomocenstva zo dňa 15.05.2011.

Nehnuteľnosti prostredníctvom pána J. kupoval za účelom ďalšieho predaja, prípadne nájmu. S pánom J. sa pozná určite dávnejšie pred tým obdobím, ako uzavieral túto kúpnu zmluvu, ale už si nespomína, ako dlho. Kúpna zmluva bola jemu donesená pánom J., kto pripravoval text samotnej kúpnej zmluvy so žalobkyňou si už nespomína, že či ju napísal pán J., alebo jeho právnik. Dal si od pána J. potvrdiť prevzatie finančnej hotovosti za účelom vyplatenia kúpnej ceny žalobkyni, jednalo sa o príjmový doklad zo dňa 26.05.2011. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby vysvetlil, prečo vo svojej výpovedi v trestnej veci tvrdil, že si od pána J. žiadne potvrdenie nežiadal, uviedol, že mal na mysli potvrdenie ku kúpno-predajnej zmluve. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, koľko nehnuteľností od pána J., resp. jeho prostredníctvom kúpil na Slovensku a v koľkých prípadoch vystupoval ako investor, v ktorých je pán J. trestne stíhaný, uviedol, že to nevie uviesť, nakoľko si o tom nevedie agendu a už nie je konateľom spoločnosti CASH REAL, takže nemá prístup k tejto agende.

14. Z výsluchu svedka E. J. na pojednávaní dňa 11.12.2017 (č.l. 613-617) súd zistil, že pozná žalobkyňu pani V. K. a pozná aj pána A. F.. Na otázku, ako sa zoznámil so žalobkyňou, uviedol, že asi v roku 2011, ale presne si to nepamätá ho kontaktovala telefonicky žalobkyňa ohľadom predaja jej domu. Bol to asi dom v Nemeckej, udala mu však zlú adresu, potom mu ešte raz telefonovala, že mu udala zlú adresu a aby sa stretli, následne na to sa stretli v Nemeckej v jej dome, ktorý jej darovala jej mama a to bol aj predmet predaja. Na otázku, ako mohla získať žalobkyňa na neho kontakt, uviedol, že pani P., s ktorom v tej dobe žil a aj jej syn J. P. dávali inzeráty na internet, kde dávali inzeráty na telefónne číslo pani P. aj pána P., alebo na služobný mobil, ktorý mal k dispozícii on od pani P., a teda myslí si, že pani žalobkyňa mohla získať kontakt na neho z tohto inzerátu, ktorý našla na internete. Nevie čo bolo predmetom týchto inzerátov, nakoľko tieto inzeráty dávala pani P. aj s jej synom. Na otázku, čo potom riešil s tými klientmi, ktorí mu zavolali na toto telefónne číslo, uviedol, že konkrétne so žalobkyňou riešil to, že nech si nachystá doklady od nehnuteľnosti, všetky doklady o predchádzajúcich vlastníkoch, taktiež všetky doklady od všetkých tiarch k tejto nehnuteľnosti a potom nech mu zavolá a stretnú sa v danej nehnuteľnosti. Na otázku, čo bolo predmetom jednania v telefonickom rozhovore so žalobkyňou, uviedol, že pani K. spomínala, že má úver v spoločnosti, myslí že to bola SMART Kapital a že ho nespláca a hrozí jej dražba tejto nehnuteľnosti a z tohto dôvodu by chcela túto danú nehnuteľnosť predať. Tak si danú nehnuteľnosť nafotil a to zo všetkých strán, taktiež okolie, odfotil si aj občiansky preukaz pani K., list vlastníctva ako aj vyčíslenie pohľadávky zo spoločnosti SMART Kapital, koľko sa jej bude platiť. Zároveň pani K. povedal, že aj ona môže hľadať nejakého kupujúceho, taktiež on bude hľadať a ak on niekoho bude mať, kto bude mať záujem o kúpu nehnuteľnosti, že sa jej ozve. Pani K. mu viackrát volala, či niekoho našiel a keď mu pán F. povedal, že má záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, nevie ale povedať, či sa s pani K. hneď pán F. dohodli na cene. Potom sa nakoniec dohodli a sprostredkoval sa predaj a pán F. túto nehnuteľnosť od pani K. kúpil. Čo sa týka zjednávania ceny, už je to viac ako 6 rokov, takže si to presne nepamätá, ale tá cena sa zjednávala tak, že zrejme pani K. povedala nejakú cenu a on túto cenu tlmočil pánovi F. a ak ju tento akceptoval, tak sa dohodla kúpa. Táto cena sa zjednávala cez neho. Pán F. s pani K. neboli v kontakte pri zjednávaní tejto ceny. Uvedené sa zjednávalo cez neho. Na otázku, aby vysvetlil rozpor medzi tým, že predmetom inzercie bolo poskytovanie pôžičiek, ale s pani K. už zjednával sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, uviedol, že čo bolo predmetom inzerátu, to nevie, nakoľko tieto inzeráty dávala pani P. s jej synom. On tam prišiel už za účelom sprostredkovania predaja nehnuteľnosti. Na otázku z akého dôvodu uviedol, že prevod nehnuteľnosti je dočasný a formálny, uviedol, že túto vetu nikdy pani K. nepovedal, vždy sa jednalo o predaj nehnuteľnosti, nič dočasné, ani formálne. Na otázku či uvádzal vetu o dočasnosti a formálnosti prevodu nehnuteľnosti s manželmi pánom E. B. a C. B. zo Žiliny, svedok uviedol, že túto vetu nikdy so žiadnym klientom nepoužil, vždy sa jednalo o predaj nehnuteľnosti a nie o niečo dočasné, alebo formálne. Na otázku ako dlho sa pozná s pánom A. F., uviedol, že si nespomína. Na otázku akým spôsobom bola kúpna cena pani K. vyplatená, uviedol, že pred podpisom zmluvy sa stretli s pani K. na parkovisku nad obchodným centrom Európa v Banskej Bystrici, kde si pani K. sadla k nemu do auta. Dal jej do ruky kúpnu zmluvu plus návrh na vklad, to si ona prečítala, čo jej nebolo jasné, to jej vysvetlil. Keď prebrali celú kúpnu zmluvu a návrh na vklad, tak spolu peši išli k notárovi, ktorý sa nachádza v budove oproti obchodného centra. Tam prišli k notárovi, následne notárovi povedal, že budú overovať podpisy na kúpnej zmluve a plnej moci. Po overení podpisov pracovníčka, ktorá overovala tieto podpisy tak tieto zmluvy zviazala a dala im overenú plnú moc a s týmito dokladmi napäť išli peši s pani K. do jeho auta na parkovisko nad OC Európa. V. pani K. prepočítal kúpnu cenu, ktorú si pani K. ešte raz prepočítala, odovzdala mu 3 krát overenú a zviazanú kúpnu zmluvu, jedenkrát plnú moc na vyplatenie spoločnosti SMART Kapital a dvakrát podpísaný návrh na vklad plus mu odovzdala sumu na vyplatenie spoločnosti SMART Kapital. Teraz už vzhľadom na odstup času nevie povedať presne aká suma to bola. On zabezpečoval vyplatenie

záväzku voči spoločnosti SMART Kapital, vzhľadom na odstup času si už presne nepamätá, či to bolo v hotovosti vyplácané, alebo vkladom na bankový účet spoločnosti. Na otázku či pozná pani O., uviedol, že pani O. vystupovala ako zástupca spoločnosti SMART Kapital, nevie však akú presne mala pozíciu v tejto spoločnosti. Keďže vyplácali viackrát za klientov nejaké pohľadávky a spoločnosť SMART Kapital bola rozšírená v tom čase na Slovensku, buď pri vyplácaní nejakého klienta, alebo pri preberaní kvitancie sa stretol s pani O. asi 2 alebo 3 krát. Na otázku, kto pripravoval text kúpnej zmluvy medzi pani K. a spoločnosťou CASH REAL, v ktorej pán F. vystupoval ako konateľ, uviedol, že s odstupom času už nevie presne uviesť, či to bol právnik pána F., alebo to riešila pani P. zo svojím právnikom. S pánom F. ako konateľom spoločnosti CASH REAL v súvislosti s uzavretím tejto kúpnej zmluvy jednal on a pani P.. Na otázku prečo pán F. nezmienil prítomnosť pani P. pri jednaniach v súvislosti s uzavretím zmluvy s pani K., uviedol, že asi preto, lebo reálny obchod ako je prevzatie podpísaných kúpnych zmlúv a návrhov na vklad ako aj peňazí a tiež odovzdanie zviazanej a overenej kúpnej zmluvy a overeného návrhu na vklad z katastra s pánom F. riešil on. Na otázku, z akého dôvodu mala byť podpísaná nejaká plná moc za účelom vyplatenia záväzku pani K. voči SMART Kapital, ak podľa kúpnej zmluvy celú túto ťarchu na seba preberal kupujúci, uviedol, že toto bola podmienka pána F., aby to vyplatil on, aby sa nestalo, že pani K. si peniaze ponechá a ťarchu nevyplatí a jemu ostane nehnuteľnosť aj s ťarchou. Tak preto na tomto trval pán F. a pani K. s tým súhlasila, na základe čoho podpísala a overila plnú moc u notára na vyplatenie tejto ťarchy. Táto plná moc by sa mala nachádzať v spoločnosti SMART Kapital, táto plná moc sa odovzdala spoločnosti SMART Kapital a na základe nej spoločnosť SMART Kapital vydala kvitanciu, ktorá sa odovzdala na kataster. Ešte k veci uviedol, že pani K. v trestnom oznámení ktoré podala klame, toto trestné oznámenie jej bolo 3 alebo 4-krát zamietnuté v Banskej Bystrici, potom toto trestné oznámenie podala do Žiliny, predtým ešte napísala list na generálnu prokuratúru, v ktorom je plno klamstiev, na základe tohto listu nariadil generálny prokurátor vzniesť obvinenie. Najväčšie klamstvo pani K., ktoré sa aj dokázalo bolo to, keď pani K. tvrdila, že u notára podpísala iba kúpnu zmluvu a nič viac, pritom grafológ dokázal, že pani K. podpísala aj plnú moc, pričom doklad o tomto klamstve pani K. je u krajskej vyšetrovateľky pani F. v Žiline. Na výpoveď svedka reagoval právny zástupca žalobkyne, ktorý sa ohradil voči vyjadreniam svedka na adresu žalobkyne ohľadne údajných klamstiev uvádzaných v trestnom oznámení a napríklad vlastné tvrdenie svedka o akomsi preukázaní pravosti podpisu pani žalobkyne na splnomocnení voči spoločnosti SMART Kapital je úplne nezmyselné. Táto plná moc fyzicky nejestvuje, nie je doložená do vyšetrovacieho spisu a teda ani grafológ nemohol žiadny znalecký posudok v tomto smere vypracovať, vykonať, ten vykonával posudok s ohľadom na iné podpisy pani žalobkyne.

15. Z výsluchu svedka A.. E. K. na pojednávaní dňa 28.07.2017 (č.l. 533-538) súd zistil, že žalobkyňa je jeho manželka, pána F. videl raz v živote. Taktiež pozná aj pána J.. V máji 2011 ich kontaktoval pán J., že im chce ponúknuť prefinancovanie nebankového úveru na bankový hypoúver. Stretli sa v Banskej Bystrici za budovou Slovenských telekomunikácií, kde sa ho popýtali, že ako si to predstavuje, aby im to vysvetlil. Pán J. im povedal, že je to taký spôsob, že nájde investora, ktorý vyplatí za nich podlžnosť, to znamená zálohu na danú nehnuteľnosť, ktorú mal SMART Capital a po vybavení hypoúveru sa peniaze investorovi vrátia a jemu pôjde 10% z vybaveného úveru. Pýtali sa ešte na to, že akým spôsobom to bude akože prevedené, tak im povedal, že sa to robí tzv. fiktívnou kúpnou zmluvou, to znamená že dočasne prevedie nehnuteľnosť vlastník na investora, ktorého nájde a po vybavení úveru sa mu peniaze vrátia, ktoré on vyplatí a nehnuteľnosť sa spätne prevedie na manželku a ona bude splácať vybavený hypoúver. Ďalej sa ho pýtali, že či prejdú bankou on aj manželka, na čo im odpovedal pán J., že si to zisťoval a manželka že prejde, ale on že bankou neprejde, že to nie je problém, že stačí jeden a že on dokáže vybaviť úver aj v takomto prípade, bol taký seriózny a vravel že oni majú všade kontakty, že aby sa nebáli, že všetko bude v poriadku, že budú mať proste ten hypoúver a nehnuteľnosť sa vráti. Na to ešte manželka sa opýtala pána J., aby bolo v tej fiktívnej kúpnej zmluve uvedené jej predkupné právo, nakoľko bola výlučnou vlastníčkou iba ona a aby sa tá nehnuteľnosť vrátila, nakoľko bola darovaná darovacou zmluvou a je to dedičstvo. Pán J. na to odpovedal, že nič sa nemusia báť, že to je samozrejmé, že to tam bude uvedené. Po tomto rozhovore sa ich ešte opýtal, či by mohol si spraviť nejaké fotky z tej nehnuteľnosti, nakoľko investor aby mal 100 % istotu, že nehnuteľnosť existuje fyzicky, tak si potreboval spraviť zo dve fotky, spredu nejaké foto a odfotil si jednu izbu. Manželka povedala, že nie je problém, že môžu ísť, tak nastúpili do kabrioletu striebornej metalízy s bratislavskou ŠPZ a išli k predmetnej nehnuteľnosti nafotiť zopár fotiek. Vtedy sa rozišli, on išiel do práce, manželka išla s pánom J.. Následne o deň manželka volala s pánom J. a pán J. jej povedal, že záložné právo je vyplatené, že pripraví kúpne zmluvy na podpis. Po odchode pána J. z predmetnej nehnuteľnosti on už s ním v kontakte nebol, všetko už bolo riešené cez manželku, nakoľko ona bola vlastníčkou, tak volal len jej. Nakoniec sa už potom

dohodli, že už má pripravenú kúpnu zmluvu, že stačí ju len podpísať. Dohodli si stretnutie v Banskej Bystrici pri obchodnom centre Europa, kde ju pán J. čakal a spolu išli autom k notárskemu úradu pána E.. Manželka sa pána J. pýtala v aute, či v tej fiktívnej kúpnej zmluve je uvedené jej predkupné právo ako žiadala, na čo jej pán J. odpovedal samozrejme, veď sa na tom dohodli, že sa nemusí ničoho báť. Manželka naliehala, aby jej tú kúpnu zmluvu ukázal, povedal, že nech sa nebojí, že jej ju ukáže, keď prídu k notárovi. Keď prišli k notárovi, už ich čakali ako mu manželka spomínala, potom jej J. dal do ruky jednu stranu z kúpnej zmluvy, nakoľko ešte nebola zviazaná a vzápätí jej to zobral, že proste je tam všetko ako sa dohodli na stretnutí. Potom vyzval J. manželku aby podpísala kúpne zmluvy. Manželka si vtedy všimla pri podpise, že investor nie je podpísaný a podpisovala len zadnú stranu kúpnej zmluvy a text nad podpismi bol prekrytý A4 všetky tri kópie, všetky tri listy. Po podpise sa manželka pýtala J., z akého dôvodu tam nie je podpísaný investor, na to jej pán J. odpovedal, že sa to bežne tak robí, že keď to podpíše investor, že kúpnu zmluvu jej doručí, alebo donesie osobne. Po podpise tejto zmluve si pán J. zbalil všetky veci, že sa ponáhľa za ďalším klientom a fiktívne kúpne zmluvy zobral so sebou. On nebol prítomný pri podpisovaní zmluvy u notára, nakoľko pán J. nechcel, aby tam bol prítomný, zrejme asi preto, aby tam nemali žiadnych svedkov. Po podpise kúpnej zmluvy kontaktoval viackrát pán J. len manželku až do konca roku 2011 a začiatku roka 2012, volal jej, aby mu prichystala potrebné doklady na vybavenie úveru v banke, tak manželka prefotila všetky doklady a poslala mu ich na vybavenie. Po nejakých dvoch týždňoch jej opäť volal a povedal jej, že ona neprejde bankou, ako predpokladal, ale že sa nemusí ničoho báť, že majú spôsoby ako to ošetriť, že nájdu tretiu osobu, na ktorú vezmú hypoúver, nehnuteľnosť sa potom prepíše aj s hypoúverom na manželku, keď sa vyplatia všetky tie záväzky, ktoré platil investor SMARTU. Takto sa to ťahalo až do 14.09.2011, kedy boli na katastri vyzdvihnúť LV, ktoré J. potreboval na vybavenie hypoúveru, nakoľko tie tri mesiace tam bola stále ťarcha. Nehnuteľnosť bola očistená až v septembri 14.09.2011, kedy boli po LV a v ten deň aj bol výmaz záložného práva. Tento LV poslali mailom pánovi J., aby mohol vybavovať ten hypoúver. S pánom J. komunikovali až do konca roka 2011, kedy manželke volal asi 2 krát, že už má tretiu osobu, že všetky doklady tej tretej osoby sú v banke, že sa už vybavuje hypoúver, že im dá vedieť. Volal im pred Vianocami, že ani ten tretí človek neprejde bankou, že ešte skúsi niekoho vybaviť. V januári 2012 si našla manželka zmeškaný hovor z neznámeho čísla, na ktoré spätne volala a zistila, že je to pán F., ktorý je konateľom CASH REAL. Manželka sa pána F. pýtala, že koľko vlastne za ňu doplatil ako vlastník nehnuteľnosti za tú zálohu, koľko vyplatil Smart zvyšnú sumu. Pán F. jej povedal, že to nie je vysoká suma, že to je okolo 20.000,- €. Po tomto rozhovore volala manželka J., že pán F. chce za tú nehnuteľnosť, čo vyplatil 20.000,- €, na to jej pán J. povedal, že čo si pán F. vymýšľa, veď sa na niečom dohodli, že bude musieť manželka zaplatiť 39.000,- € za tú nehnuteľnosť s tým vyplatením toho Smartu, že ich to toľko stálo. Po tomto rozhovore manželka kontaktovala svojich rodičov, hlavne mamu, ktorá sa potom spojila s pánom F. a chcela potvrdenky koľko vyplatil Smartu zvyšok dlžnej sumy. Na to jej pán F. povedal, čo mu povedala manželkina mama, že sa dohodnú, že si to všetko zráta a povie jej sumu. Potom sa chceli dohodnúť aj na osobnom stretnutí, čomu sa však pán F. vyhýbal. Po týchto skúsenostiach s tým jednaním usúdili, že tam niečo nebude v poriadku, tak vyhľadali právnu pomoc a išli za známym právnikom, aby nám pomohol v danej veci. Na katastri portáli si potom všimli, že je tam už napísaná tretia osoba pán F. ako fyzická osoba, nie ako firma a bolo tam už záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľni. Po tomto zistení išli do Centra právnej pomoci, kde im napísali žalobu. Po podaní žaloby už telefonáty nedvíhali, nakoľko manželke volal pán F. niekoľkokrát. Po podaní žaloby taktiež podali trestné oznámenie 15.05.2012 vo veci podvodu. Na otázku, či sa stretol osobne s pánom F. a za akých okolností uviedol, že s pánom F. sa stretol prvýkrát 12.06.2012, keď pán F. bol na výsluchu na kriminálke v Banskej Bystrici, vtedy prišiel aj k predmetnej nehnuteľnosti a predstavil sa mu, že je vlastník nehnuteľnosti a že sa prišiel dohodnúť na peniazoch. On sa opýtal pána F., akých peniazoch, keď manželke neboli vyplatené peniaze, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve. Na to mu pán F. povedal, že veď predsa ich dal pánovi J. a on ich mal odovzdať pani manželke pri podpise zmluvy. Na to on povedal pánovi F., že keď ich dal pánovi J., tak si ich má pýtať od pána J., nakoľko manželka nedostala žiadne peniaze. Na otázku aký bol úmysel jeho manželky, t.j. žalobkyne pri uzavieraní kúpnej zmluvy, resp. aký bol dôvod uzavretia kúpnej zmluvy, uviedol, že pri podpise zmluvy, ktorá bola fiktívna kúpna zmluva, malo dôjsť k vyplateniu podlžnosti voči SMARTu, následne vybavenie hypoúveru z banky, ktorý by manželka splácala a keďže boli v tom období vo finančnej tiesni, on bol nezamestnaný, tak chceli tie peniaze, ktoré J. sľúbil, že vybaví hypoúver a že ho budú splácať, že sa vyplatia ešte nejaké podlžnosti, čo mali voči subjektom a zvyšok úveru chceli použiť na prerobenie predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko je tam už ohrozenie, je tam strecha v úplne dezolátnom stave. Úmysel nebol predávať dom, ale vyplatiť si záložné právo voči SMARTu a následne, že pán J. vybaví úver, vyplatia sa z toho ešte nejaké podlžnosti a ten zvyšok investujú do prerobenia predmetnej nehnuteľnosti.

16. Z výsluchu svedkyne H. J. na pojednávaní dňa 28.07.2017 (č.l. 538-541) súd zistil, že žalobkyňa je jej dcéra, pozná pána F.. O skutočnosti, že jej dcéra predala dom firme CASH REAL sa dozvedela čiste náhodne z katastrálneho portálu pri pani notárke pri vybavovaní susedných pozemkov do vlastníctva. Bola z toho prekvapená a keď prišla domov tak požiadala dcéru, aby jej vysvetlila okolnosti. Dcéra jej vysvetlila, že od spoločnosti SMRT Capital so sídlom v Bratislave si požičala 5.000,- €, tieto s manželom sporadicky splácali. Istého dňa ju navštívil v Slovenskej Ľupči pred jej domom neznámy pán, dcéra bola v zamestnaní a tak sa s ním nestretla. Neskôr sa ukázalo, že ten neznámy pán bol E. J., ktorý ju kontaktoval telefonicky niekoľko krát. Z počiatku rozhovory s ním odmietala, nakoniec pri poslednom rozhovore sa predstavil, že on je exekútor SMARTu. Dcéra sa zľakla a pristúpila na jeho podmienky. Vzhľadom k tomu, že nemohli ďalej splácať tú pôžičku, ktorú mali, tak pán J. dcére navrhol, že vybaví nejakú tretiu osobu, ktorú on nazýval investorom. Podmienka bola fiktívnou kúpnou zmluvou previesť rodinný dom na tohto investora, ten dostane pôžičku od banky, potom sa ďalšou kúpnou zmluvou dcére vráti dom späť a ten investor a banka budú dohliadať na to, aby dcéra tú dlžobu splácala. Jej sa to nevidelo a dcére povedala, že nechce žiadne pôžičky, nech od nich tú nehnuteľnosť dostane späť, s tým, že SMARTu vyplatí sumu, ktorú za dcéru zaplatili. Dcéra sa o toto niekoľko krát snažila, ale pán J. po podpísaní zmluvy nemal záujem už sa stretnúť. Jedného dňa, keď boli spolu s dcérou náhodou v ich rodinnom dome, volal pán J., vtedy mu povedala, že sa dozvedela o situácii, že táto nehnuteľnosť patrí firme CASH REAL, že nechcú žiadnu pôžičku, chce firme SMART vyplatiť dlžobu a chce nehnuteľnosť naspäť. J. J. začal kričať, že to tak nejde, že pôžičku zobrať musia a že keby ich nebol on zachránil, že im zoberú nehnuteľnosť. Na prelome rokov 2011 a 2012 si našla dcéra neprijatý hovor, následne volala späť a zistila že je to pán F.. Vtedy sa prvýkrát dozvedeli kontakt na pána F.. Následne pánovi F. volala a uviedla mu, že mu chce uhradiť sumu, ktorú za dcéru zaplatil SMARTu a nehnuteľnosť chce naspäť. Pán F. na to odpovedal, že sa dohodnú. Potom pri ďalších rozhovoroch mu preto navrhla, že najlepšie by bol osobný kontakt, keby sa niekde stretli. Na to sa začal vyhovárať a vyhýbal sa stretnutiu. Tak ho žiadala, aby jej aspoň povedal, akú sumu za dcéru SMARTu zaplatil, na čo on povedal, že asi 20.000,- €, ale že to musí riadne spočítať. Dohodli sa, že sa jej pán F. ozve, ale neozýval sa, tak mu opäť zavolala. Vtedy jej už povedal, že to je 39.000,- €, že s tým mal aj nejaké výdavky, ale aké výdavky, o tom sa už nezmienil. Táto komunikácia s pánom F. prebiehala od januára do začiatku marca 2012, potom sa úplne odmlčal. Pri náhodnom nahliadnutí na katastrálny portál 18.04.2012 jej zať povedal, že pán F. si zo svojej firmy CASH REAL previedol predmetnú nehnuteľnosť na svoje vlastné meno a vybral pôžičku zo Slovenskej sporiteľne. Vtedy sa už dcéra rozhodla podať žalobu. Z rozprávania svojho manžela vie, že 12.06.2012 v dopoludňajších hodinách, ona vtedy nebola doma, prišli k nehnuteľnosti dvaja neznámi páni s jedným pracovníkom obecného úradu a vykrikovali, že tá nehnuteľnosť je predaná a majú ísť z tadiaľ preč. Na otázku, komu patril dom pred tým, než sa vlastníkom stala žalobkyňa svedkyňa uviedla, že predtým než sa vlastníkom stala žalobkyňa, teda jej dcéra, tento dom patril jej vo výške podielu X/X a X/X patrila jej manželovi Y. J., ktorý je aj otcom žalobkyne. Na otázku, akým spôsobom došlo k prevodu vlastníckeho práva tohto domu na žalobkyňu, uviedla, že k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu došlo darovacou zmluvou v auguste 2008, teda ona aj s jej manželom dcére, teda žalobkyni darovali tieto nehnuteľnosti. Na otázku, či by ako pôvodná vlastníčka súhlasila s tým, aby dcéra predala tento dom, uviedla, že v žiadnom prípade by s tým nesúhlasili. Dali dom dcére za tým účelom, aby ho zveľadili.

17. Z výsluchu svedkyne A.. G. J. na pojednávaní dňa 13.04.2016 (č.l. 412-413) súd zistil, že so žalobkyňou sa kontaktovala prvýkrát prostredníctvom internetu, kde je stránka boja proti podvodníkom. Následne sa so žalobkyňou kontaktovali aj telefonicky, pričom ju žalobkyňa požiadala, aby prišla vypovedať ako svedkyňa, nakoľko aj v jej prípade sa stretla s pánom J., ktorý aj jej mal sprostredkovať úver. Uviedla, že je podnikateľka. Mala finančné problémy a reagovala na inzerát, v ktorom bolo uvedené, že inzerenti ponúkajú pomoc ľudom v núdzi. Skontaktovala sa s dvomi finančnými poradkyňami zo spoločnosti Capital v Bytči a tieto jej práve odporučili pána J., ktorý rieši finančné problémy, pomáha ľudom v núdzi a pomáha vybaviť úvery. Stretla sa s pánom J., avšak nie sama. Pri ich stretnutí boli prítomné aj spomínané 2 finančné poradkyne. Mala v tom čase exekúcie a pán J. jej pomohol, uviedol, že jej s týmto pomôže. Chcela, aby jej pomohol vybaviť úver vo výške 20.000,- €. Pán J. povedal, že má investora, ktorý jej poskytne uvedenú sumu s tým, že ona tomuto investorovi kúpnou zmluvou prepíše nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Toto spočiatku odmietala, zdalo sa jej to podozrivé. Vedela ale o tom, že jedna z týchto finančných poradkýň mala rovnaký problém ako ona a tiež žiadala od pána J., aby jej pomohol vybaviť úver. Čakala teda ako sa toto skončí. Následne sa dozvedela, že tejto finančnej poradkyni pán J. pomohol vybaviť úver a bola veľmi spokojná, veľmi jej ho odporúčala. Po tomto sa rozhodla, že aj ona využije ponuku, ktorú jej poskytol pán J.. Pán J. pôsobil vždy veľmi sebavedome,

bolo vidieť, že má finančný prehľad. Preto pristúpila k podpísaniu kúpnej zmluvy na svoju nehnuteľnosť, pričom nehnuteľnosť má hodnotu 270.000,- €. V deň podpisu kúpnej zmluvy u notára však chcela, aby jej pán J. podpísal príjmový doklad, na ktorom bude uvedené, že jej vyplatil sumu 20.000,- €. J. J. jej však predložil len čistý príjmový doklad, nakoľko uviedol, že je potrebné, aby ho následne doplnil. Podpísala aj tento čistý príjmový doklad bez uvedenia toho, aby tam bola uvedená požadovaná výška 20.000,- €. Až následne na súde sa dozvedela, že do tohto príjmového dokladu bolo dopísané nie 20.000,- €, ale suma 270.000,- €. Ona túto nehnuteľnosť nechcela predať. Následne sa dozvedela, že pán J. aj vybavil úver, ktorý sľúbil vybaviť pre ňu, vybavil ho na nezamestnaného vo výške 110.000,- €, avšak finančné prostriedky jej nevyplatil, ale tieto si rozdelil pán J. ešte s ďalšími osobami, a teda jej nebol vyplatený úver tak, ako jej bolo prisľúbené. Nemala možnosť oboznámiť sa s kúpnou zmluvou, táto jej bola predložená len pri notárovi a to na podpis, pričom nevidela prednú stranu, ani zvyšok tejto kúpnej zmluvy a táto jej bola predložená len v tej časti, ako ju mala podpísať. Túto kúpnu zmluvu si následne musela vyžiadať až z katastra. Osobne podala trestné oznámenie na pána J.. Pán J. je stíhaný a v súčasnosti je vo vyšetrovacej väzbe. Podala tiež žalobu na Okresný súd Žilina o určenie vlastníctva, pričom súd ešte nerozhodol, považoval za potrebné vypočuť pána J. a ďalšiu osobu, ktoré sa však neustanovili na výsluch. Vie o tom, že 12 prípadov, v ktorých pôsobil pán J., je už ukončených vyšetrovateľkou a ďalších 24 prípadov má vyšetrovateľka ešte rozrobených. Konanie v jej občianskoprávnej veci vedenej Okresným súdom Žilina je vedené pod sp. zn. 17C/64/2013.

18. Z výsluchu svedka S. S. na pojednávaní dňa 18.09.2017 (č.l. 561-562) súd zistil, že žalobkyňu pozná len z toho dôvodu, že ona bola vypovedať v jeho veci ako svedok v Dunajskej Strede. Žalovaných vôbec nepozná, ani spoločnosť CASH REAL, ani žalovaného pána F.. Potvrdil, že pozná pána J.. Synova priateľka mala úver a tento úver bol zabezpečený ich rodinným domom. Potom sa však stalo, že synova priateľka tento úver prestala splácať a im prišiel papier z OTP banky, že majú vyplatiť 34.000,- €. Vtedy povedal synovi, aby vybavil nejaké peniaze, aby si on zohnal peniaze na vyplatenie tejto sumy, nakoľko to bola jeho vec. Syn povedal, že on to všetko vybaví a takýmto spôsobom cez inzerát, ktorý našiel v novinách, našiel pána J.. Tento pán J. prišiel k nim raz večer a sľúbil, že vybaví synovi pôžičku, že má veľmi dobré známosti, potom na druhý deň syn volal pánovi J. a tento mu sľúbil, že príde a všetko sa vybaví. Pán J. im vtedy povedal, aby prišli do Dunajskej Stredy k notárovi. Keď prišli k tomuto notárovi, pán J. už mal papiere pod pazuchou. On mu však povedal, predtým ako išli k notárovi, že si chce pozrieť tú zmluvu. Na to mu pán J. odpovedal, že potom mu tú zmluvu po podpise dá. Mali sa stretnúť pri notárovi okolo 9.tej hodine. Keď vošli k notárovi, bolo po 9.tej hodine, zmluvu podpísali, pričom spolu s manželkou to podpísali, jeden papier podpísali ten, čo im dal pán J. a jeden podpis dali do zošita pani notárke. Ako to podpisoval, ešte si všimol, že tam bolo napísané, že syn bude splácať pôžičku, nevidel však celú zmluvu, iba poslednú stranu, pričom nebolo tam uvedené žiadne také ako predajca a kupujúci. Potom spolu s pánom J. išli do OTP banky, nakoľko chceli vyplatiť ten úver. Keď prišli do OTP banky, tak im pracovníčka banky povedala, že ona tieto peniaze nemôže teraz prijať, že ona to musí zistiť cez centrálu v Bratislave, že či sa to dá vyplatiť takýmto spôsobom v hotovosti. Preto im v banke odkázali, aby sa asi za hodinu vrátili, že to už budú mať zistené. S pánom J. sa teda rozišli, on si išiel ešte niečo vybavovať, pričom asi za hodinu sa do banky vrátili, pán J. dal peniaze do pokladne sumu asi okolo 34.000,- €. V banke to podpisovala iba manželka a keď z banky odchádzali, ešte im sľúbil pán J., že k nim príde asi za pol hodiny. Tento však neprišiel, následne mu aj telefonovali, avšak najprv to ani nezdvíhal, nakoľko už vedel kto volá, telefonovali mu, pričom sa mu dovolali asi na druhý, tretí deň, pričom im povedal, že to si už musíme vybaviť s pani Y.. Pán J. im nedal žiadne zmluvy, ani žiadne papiere, ktoré podpisovali. Asi po dvoch týždňoch od tejto udalosti u notárky im prišlo z katastra, že majú predaný rodinný dom za 110.000,- €. Veľmi sa čudovali, nakoľko to mala byť iba pôžička, nemalo sa jednať o žiadnu kúpnu zmluvu. Následne zistili, že tento ich dom odkúpila nejaká pani Y., tejto volali asi 3 krát s tým, že ona im povedala, že ona dala pánovi J. 50.000,- €. Pani Y. povedal, že nemá od pána J. žiadne papiere, tiež jej povedal, že nech si to ona vybaví, však syn bude splácať pôžičku. Pani Y. však chcela, aby si syn zobral pôžičku, s čím nesúhlasili. Prvý krát sa s pánom J. stretol jeho syn a potom k nim pán J. prišiel domov, to bolo asi 3 dni predtým, ako išli k notárke podpísať zmluvu, pričom bolo to asi začiatkom roku 2012, presný dátum si už nepamätal, bola zima a začiatok roku 2012. Žiadne papiere, ktoré podpisoval u notárky, nemá k dispozícii, pán J. mu žiadne papiere nedal, nakoľko po podpise si všetko zobral zo sebou, potom aj sľúbil, že sa u nich zastaví, ale odvtedy ako tieto papiere podpísali, už u nich nebol ani sa neozval. Podal na súd aj žalobu, tento súd už aj vyhral, ale pani Y. sa odvolala a teraz je to opäť na Krajskom súde. Podával aj trestné oznámenie a v tejto veci bol vypovedať na kriminálke v Žiline.

19. Z výsluchu svedkyne P. Y. na pojednávaní dňa 05.02.2018 (č.l. 654-659) súd zistil, že žalobkyňu vidí prvýkrát, spoločnosť Cash Real nepozná, avšak pozná prítomného pána F.. Na teletexte Markízy objavila inzerát, kde bolo uvedené, že pomáhajú ľuďom v núdzi, pričom bolo tam uvedené tel. číslo, tak na toto tel. číslo zavolala a ozvala sa jej nejaká pani, a táto jej dala kontakt na pána J.. Čo sa týka toho inzerátu, jednalo sa o pomoc ľuďom v núdzi, ktorí mali finančné problémy. Táto pani ju uisťovala, že pán J. je v tom dobrý, ona jej povedala, v akej je situácii a ona jej toto povedala o pánovi J.. Na základe toho sa skontaktovali s pánom J. a nakoľko mali založený byt v spoločnosti Tatra Credit, od ktorej mali úver a tento nevládali splácať. Ten úver mali spolu s manželom. Z uvedeného dôvodu sa báli, že prídu o tento byt. Keď sa skontaktovali s pánom J., tento prišiel k nim domov a uisťoval ich, že nemusia ísť ani do banky, že on všetko zariadi. Potom sa pýtal, že či majú LV na tento byt, že si ho požičia a potom im ho vráti, ale nič im už od vtedy nevrátil. Pán J. keď prišiel k nim, tak im tvrdil, že im vybaví úver, nič im však nevybavil, lebo on to dal potom pani L. a pánovi F., ale ani títo im žiadny úver nevybavili. Po nejakom čase sa im ozvala pani L. s tým, že im zavolala, že majú ísť do Žiliny, že už sú zmluvy nachystané, ale nepovedala, že aké zmluvy, len že majú prísť podpísať zmluvy. Nevie aká to bola zmluva, táto zmluva sa podpisovala u notárky, pričom keď prišli k notárke, tak pani L. jej dala tú zmluvu prečítať, ale len na 3 - 4 sekundy, takže si ani nestihla všimnúť, aká zmluva to bola, pričom pani L. ju súrila, že len chytro, chytro to podpíšte. Pri podpise zmluvy bola prítomná pani L., pán F., jej manžel a ona a z notárskeho úradu taká mladá pani. Keď potom odchádzali od notárky, pani L. ich ešte zavolala do auta, aby podpísala príjmový pokladničný doklad na sumu 15.000,- € a 1.000,- € ako odmena pre ňu. Tento doklad podpísala, avšak žiadne peniaze nedostali, tá suma 15.000,- € jej nebola vyplatená. Keď odchádzali od notárky, pani L. im žiadnu zmluvu nedala, žiadnu zmluvu nedostali, pričom ani nič nepovedala, že prečo im žiadnu zmluvu nedáva. Potom asi po 3 mesiacoch sa začala o to zaujímať s tým, že sa skontaktovala s pánom J. a pýtala sa ho, že kde má zmluvu, pričom on jej nato vynadal, že je podvodníčka a klamárka. Asi po roku od podpisu zmluvy sa o to začala zaujímať s tým, že išla na kataster, kde potom zistila všetky skutočnosti a požiadala o právnu pomoc. Na katastri zistili, že už nie sú vlastníkmi bytu, v ktorom bývajú. Tam jej potom dali všetky písomnosti ohľadne týchto skutočností a tam aj zistila, že je zákaz nakladania s touto nehnuteľnosťou. S pánom A. F. sa prvýkrát stretla asi v júni 2013, prišiel k nim do bytu s tým, že aby mu dala 8.000,- €. Ona mu však povedala, že nemá z čoho mu dať tieto peniaze, že pani L. a pán F. jej vybavujú úver a on jej na to povedal, že či vie, že on je majiteľom bytu v ktorom býva. Pán F. prišiel ešte raz, keď bol vypovedať na polícii, pričom keď prišiel povedal, že či to museli dať na políciu, taktiež povedal, že ich odpojí od elektriky, a že či vie, že dlhuje 35.000,- € spoločnosti Five. V skutočnosti to ale bolo tak, že tejto spoločnosti dlhoval pán F. a táto spoločnosť potom dala zablokovať túto nehnuteľnosť, potom ešte pán F. poslal aj pána J., ktorý bol z realitnej spoločnosti, ale tento byt sa už pánovi F. nepodarilo predať, nakoľko už tam bola pečať na katastri, nakoľko spoločnosť Five dala návrh na predbežné opatrenie na pána F.. Pán F. jej ponúkal spätné odkúpenie bytu, bolo to asi v júni 2013, keď prišiel druhýkrát, pričom jej ponúkal spätné odkúpenie za 39.000,- €. Na otázku, či jej pán F. vysvetlil akým spôsobom si môže ten byť odkúpiť naspäť, uviedla, že nie, ešte volal s pánom J., že by sa možno dal vybaviť úver zo Stavebnej sporiteľne cez nejakú pani, pričom jej kontakt má teraz aj v mobile, ale už nevie, ktorá pani to bola, ale nič sa nevybavilo, potom ešte pán F. poslal aj dvoch pánov z Novej Bane, volali sa pán J. a pán O., ktorí keď prišli uviedli, že ich poveril pán F., že jej vybavia úver v Sberbanke, nakoľko pán F. bol v tom čase v Thajsku, avšak nikto jej nič nevybavil. Pán F. ich odhlásil z trvalého pobytu z uvedeného bytu, a to sa dozvedeli len preto, že ju kontaktovali z Bratislavy z Národnej kriminálnej agentúry. Potom kontaktovala pána F., že či sa to dá dať naspäť ten trvalý pobyt, on sa potom ozval asi v októbri 2013, že príde na mestský úrad, a že by sa tam dal ale len prechodný pobyt, s čím však nesúhlasila. Na otázku čo bolo príčinou prečo nemohla prečítať kúpnu zmluvu na notárskom úrade, svedkyňa uviedla, že jej ju pani L. vytrhla z rúk. Keď prišli na notársky úrad, už bolo všetko nachystané, pričom pani L. jej to dala prečítať, ale ona si stihla prečítať len prvú stranu a potom jej to vytrhla z rúk s tým, že však načo to má čítať, že má to len podpísať. Na notárskom úrade podpisovala len kúpnu zmluvu. Na notárskom úrade neboli dlho, nakoľko dole už čakali ďalší ľudia, pričom na notárskom úrade im nikto nič nečítal, žiadnu notársku zápisnicu. Prišlo jej aj rozhodnutie z katastra o prevode vlastníctva bytu, už si nepamätá presne kedy. Stále ale čakala, že sa vybaví ten úver, ale keď sa nič nedialo, tak to na katastri začala riešiť. Jej netvrdila ani pani L. ani pán J., že ide predávať byt, bol to všetko podvod. Boli v tom viacerí podvedení ľudia. Keď jej prišlo to rozhodnutie z katastra, tak už vedela, že nie je vlastníčkou bytu, avšak už mala tušenie, že sa jedná zrejme asi o nejaký podvod.

20. Z výsluchu svedka E. F. pred dožiadaným súdom dňa 26.06.2018 (č.l. 715-716) súd zistil, že s pánom E. J. sa zoznámil približne v marci 2011, našiel ho na internete, že ponúka pôžičky. Chcel od neho len

pôžičku, ktorú mal v spoločnosti Smart Capital Slovakia a ktorú si chcel vyrovnať, lebo mal dražbu na dom. K odpredaju nedošlo, od pána J. chcel len samotnú pôžičku, aby sa dom nedražil. S pánom J. sa vôbec nestretol, riešili to len cez telefón. V deň dražby mu zavolal, že má prísť do Novej Bane kvôli pôžičke k notárke. Stretli sa teda až u notárky, kde mu dal podpísať len poslednú stranu dokumentu s tým, že sa veľmi ponáhľa, dokument si nemal možnosť ani prečítať. Pán J. chcel dražbu vyplatiť za neho, preto povedal, že sa ponáhľa do spoločnosti Smart Capital do Bratislavy. Pána J. žiadal čisto len o pôžičku, o žiadnom odpredaji sa nebavili. Žiadnu kúpnu zmluvu nepodpisoval, riešili čisto len pôžičku. Predpokladá, že bol sfalšovaný jeho podpis alebo zneužitý ten podpis na poslednej strane dokumentu, ktorý mu dal pán J. podpísať. Nebola mu vyplatená žiadna suma, dom sa nepredával, podviedol ho. Pán J. u neho nikdy nebol, nikto nehnuteľnosť nebol ohliadnuť. A. F. nepozná. Pán J. zmluvu sfalšoval a následne asi o dva mesiace (leto 2011) prišiel k nemu neznámy pán, J. F. sa asi predstavil, že on je novým majiteľom domu a ukázal mu list vlastníctva.

21. Z výsluchu svedkyne U. Y. pred dožiadaným súdom dňa 19.06.2018 (č.l. 752-753) súd zistil, že s pánom E. J. sa zoznámila v roku 2012 a bolo to na www.xpôžičky.sk. Mali dva úvery a chcela spraviť refinanc. Uvedené www.xpôžičky.sk našla na internete, tak zavolala na telefónne číslo, meno nevie a opýtala sa, či robia refinanc pôžičiek, že áno, že jej číslo pošle ďalej a že pán J. sa jej ozve. Tento jej zavolal, potvrdil, že robia refinanc pôžičiek a potom asi na druhý deň prišiel k nim domov. Bolo to začiatkom apríla 2012. Povedala mu, že chce refinanc dvoch úverov a on povedal, že sa to dá spraviť, ale podmienkou je založenie nehnuteľnosti. S tým súhlasili, pôžičky sa vyplatia a ostane im už len jeden úver. Zistili až na katastri, že chalupa je prepísaná na pána G.. Papiere z katastra im prišli asi po mesiaci od podpisu „zmluvy“ u notárky. Všetko sa to odohralo v roku 2012. Úver splácali, nevie z akého dôvodu došlo k odpredaju nehnuteľností. Refinanc pravidelne splácali aj potom, ako prišli papiere z katastra, že nehnuteľnosti sú prepísané do vlastníctva pána G.. Od pána J. žiadali iba refinanc, odpredaj nehnuteľnosti vôbec nie. Žiadna kúpna cena za prevod nehnuteľností nebola dohodnutá, nakoľko nehnuteľnosť opravili a nemali záujem z tejto nehnuteľnosti odísť, vôbec nemali v úmysle predať nehnuteľnosť. Preto ani žiadna suma im nebola vyplatená. Na kriminálnej polícii ich vypočúvali v Novom meste nad Váhom alebo v Žiline, kde im policajt ukázal doklad, na ktorom bola uvedená suma 150.000,- €, ktorú mali prevziať. O uvedenom doklade nič nevedeli. Tam uvedený doklad videla prvýkrát. Kupujúci nebol ohliadnuť nehnuteľnosť ani raz, teda aspoň ona nikoho nevidela. Ide konkrétne o rodinný dom v V. L. č. XXX. Pána A. F. nepozná, len z rozprávania pani V. K.. Myslí si, že je to jeden z komplicov. Na záver uviedla, že pri týchto podvodoch je rovnaký scenár týkajúci sa J., že využil finančnú tieseň a neskúsenosť ľudí v tejto oblasti. O tom svedčia aj súdne spory po Slovensku. Pán J. je obvinený v občiansko-právnych konaniach 4C/67/2012, 4C/99/2011 vedených na Okresnom súde Brezno, 17C/64/2013 vedenom na Okresnom súde Žilina, 7C/31/2013 vedenom na Okresnom súde Levice, 14C/69/2014 vedenom na Okresnom súde Trnava. Tiež sú vedené trestné konania, v ktorých je obvinený E. J. pod č. ČVS: KRP-OEK-YA-2012, ČVS: ORP324/0-OEK-BR-2013, ČVS: ORP-1012/ OVK-BR-2011, ČVS: ORP-472/OEK-BB-2012, ČVS: ORP-951/OEK-BB-2012.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 08.04.2011 pre okres L., obec X., katastrálne územie X. súd zistil, že žalobkyňa bola ku dňu 08.04.2011 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie X.. Nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech SMART Capital, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva V XXXX/XX.

23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 14.09.2011 pre okres L., obec X., katastrálne územie X. súd zistil, že žalovaný 1/ spoločnosť CASH REAL, s.r.o. bola ku dňu 14.09.2011 výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie X..

24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 18.04.2012 pre okres L., obec X., katastrálne územie X. súd zistil, že žalovaný 2/ A. F. bol ku dňu 18.04.2012 výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie X.. Nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva Y..

25. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 15.04.2019 pre okres L., obec X., katastrálne územie X. súd zistil, že žalovaný 2/ A. F. bol ku dňu 15.04.2019 výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie X..

26. Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi H. J., nar. XX.XX.XXXX a Y. J., nar. XX.XX.XXXX ako darcami a V. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX (žalobkyňa) ako obdarovanou. Predmetom tejto darovacej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva okrem iného aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie X., a to pozemkov parc. č. M. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX záhrady o výmere XXX m2, ako aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie X., a to pozemku parc. č. CKN XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX.

27. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi SMART Capital, a.s., IČO: 43906915, so sídlom Zámocká 30, Bratislava ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver vo výške 5.000,- € s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že úver bude dlžníkovi vyplatený bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, a to najneskôr do dvoch pracovných dní po podaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré zaisťujú tento úver, do katastra nehnuteľností. Na základe tejto zmluvy sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi celkom čiastku 9.750,- € v 35 pravidelných mesačných splátkach vo výške 260,- € a 36. splátke vo výške 250,- € s tým, že prvá splátka bola splatná ku dňu vyplatenia úveru 22.7.2009 a každá ďalšia potom vždy k 20. dňu každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca začínajúc mesiacom august 2009, až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jednej splátky v plnej výške a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v splátkovom kalendári. Konečnou splatnosťou sa rozumel dátum splatnosti poslednej splátky v zmysle splátkového kalendára, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa článku V. zmluvy (Zaistenie úveru) bol záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy zaistený záložným právom k nehnuteľnosti, vo výlučnom vlastníctve dlžníka, a to k rodinnému domu, súp. č. XXX, na parc. č. CKN XXXX, zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. X. a k pozemkom parc. č. CKN XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX záhrady o výmere XXX m2 zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. X.. Podľa doloženého splátkového kalendára bola prvá splátka úveru splatná 22.07.2009 a posledná 36. splátka 20.06.2012, z nich 35 splátok po 260,- € a posledná splátka vo výške 250,- €. Listiny - vklady v hotovosti a ústrižky poštových poukážok svedčia o platbách žalobkyne z titulu predmetného úveru za obdobie od júla 2009 do apríla 2011.

28. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená záložná zmluva medzi spoločnosťou SMART Capital, a.s. ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie X., ktorá mala zabezpečiť pohľadávku záložného veriteľa vo výške 9.750,- € s príslušenstvom a zmluvnými pokutami na podklade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou SMART Capital, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom.

29. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ spoločnosťou CASH REAL, s.r.o. v zastúpení konateľom A. F. (žalovaný 2/) ako kupujúcim na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie X. za kúpnu cenu 55.000,- €. Kúpna cena mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalobkyňa prehlásila, že na predmetných nehnuteľnostiach je vyznačená ťarcha - záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva č. V XXXX/ XX v prospech SMART Capital, a.s. a žalovaný 1/ ako kupujúci vyhlásil, že touto zmluvou túto ťarchu preberá. Žalobkyňa sa v zmluve zaviazala, že predmetné nehnuteľnosti odovzdá kupujúcemu najneskôr do 90 dní od podpísania tejto zmluvy. V prípade porušenia tohto záväzku bola povinná kupujúcemu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,- € za každý začatý oneskorený deň odovzdania. Pravosť podpisu predávajúcej bol úradne osvedčený dňa 27.05.2011 na Notárskom úrade notára JUDr. Pavla Jombíka v Banskej Bystrici.

30. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ spoločnosťou CASH REAL, s.r.o. v zastúpení konateľom A. F. (žalovaný 2/) ako predávajúcim a žalovaným 2/ A. F. ako kupujúcim na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie X. za kúpnu cenu 55.000,- €. Kúpna cena mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný 1/ ako predávajúci oboznámil žalovaného 2/ ako kupujúceho, že na predmetných nehnuteľnostiach nie sú vyznačené žiadne ťarchy ani vecné bremená v prospech tretích osôb. Pravosť podpisu predávajúceho bol úradne osvedčený dňa 14.02.2012 na Mestskom úrade v Martine.

31. Listom zo dňa 30.05.2011 spoločnosť SMART Capital, a.s. potvrdila, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa, bola dňa 27.05.2011 doplatená.

32. Potvrdením o splatení dlhu a žiadosťou o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností zo dňa 20.05.2011 adresovanou Správe katastra Brezno spoločnosť SMART Capital, a.s. potvrdila, že bola v plnej výške uhradená pohľadávka zaistená záložným právom zapísaným pod V - XXXX/XX na LV č. XXX pre katastrálne územie X. a zároveň požiadala o výmaz záložného práva zapísaného pod V - XXXX/XX na LV č. XXX pre katastrálne územie X..

33. Potvrdením zo dňa 24.02.2012 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica potvrdil, že manžel žalobkyne A.. E. K. je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.06.2011 a evidencia trvá.

34. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina (č.l. 464-465) súd zistil, že žalovaný 2/ A. F. bol spoločníkom aj štatutárnym orgánom (konateľom) zapísanej spoločnosti CASH REAL, s.r.o., IČO: 44884231 (žalovaný 1/) v období od 18.05.2011 do 09.07.2014 (vznik funkcie konateľa 08.04.2011). Táto spoločnosť od 18.05.2011 zmenila aj obchodné meno z pôvodného obchodného mena ZLATINO, s.r.o. na nové obchodné meno CASH REAL, s.r.o.

35. Z oznámení o zrušení trvalého pobytu zo dňa 12.06.2012 (č.l. 89-90) súd zistil, že Obec Nemecká, ohlasovňa pobytu v Nemeckej na návrh vlastníka podľa § 7 ods. 1 písm. f zákona č. 253/1998 Z.z. zrušila dňom 12.06.2012 trvalý pobyt R. G., nar. XX.XX.XXXX, R. G., nar. XX.XX.XXXX, R. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že miestom nového trvalého pobytu je Obec X..

36. Zo zápisnice napísanej na Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici dňa 15.05.2012 súd zistil, že v tento deň žalobkyňa podala do tejto zápisnice na Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť E. J. a A. F..

37. Uznesením Odboru kriminálnej polície Žilina, Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline zo dňa 05.08.2015 č.k. ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 bola spojená na spoločné konanie trestná vec obvinených E. J., nar. XX.XX.XXXX a B. P., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, stíhaných za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva s trestnou vecou obvineného E. J., nar. XX.XX.XXXX stíhaného uznesením vyšetrovateľa OR PZ, OKP Banská Bystrica pod č. ČVS: ORP-470/OEK-BB-2012 zo dňa 20.05.2015 za zločin podvodu, pretože (okrem iného) podľa bodu 15), využijúc dôveru, finančnú tieseň a neskúsenosť Bc. V. K., nar. XX.XX.XXXX ju E. J. v L. L. ako sprostredkovateľ nahovoril na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj jej rodinného domu súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. X. a parciel č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX k.ú. X. kupujúcej spoločnosti CASH REAL, s.r.o., Železničná 798/24, Turčianske Teplice, IČO: 44884231 v zastúpení konateľom A. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorú Bc. V. K. dňa XX.XX.XXXX na notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka v Banskej Bystrici potvrdila svojím podpisom, kde v kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 55.000,- €, ktorá mala byť predávajúcej Bc. V. K. uhradená v plnej výške pri podpise zmluvy, avšak kúpna cena nebola E. J. kupujúcej vyplatená, ale z nej vyplatil len záväzok Bc. V. K. vo výške 7.500,- € voči spoločnosti SMART Capital, a.s., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 43906915 (teraz Finance4you, a.s.), pričom pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy bola Bc. V. K. a E. J. dohodnutí, že predmetná kúpna zmluva bude len fiktívna ako zábezpeka, že Bc. V. K. vráti späť kupujúcemu výšku finančných prostriedkov, ktorú kupujúci použil na splatenie podlžností Bc. V. K. voči spoločnosti SMART Capital, a.s. a uvedené nehnuteľnosti budú spätne na Bc. V. K. prevedené po tom ako jej pomôže vybaviť úver od bankového subjektu, ale kupujúci predmetnú nehnuteľnosť previedol v marci 2012 na tretiu osobu, čím vyššie uvedeným konaním E. J. Bc. V. K. uviedol do omylu a spôsobil jej škodu a zároveň seba obohatil o sumu 47.500,- € predstavujúcu rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá mala byť Bc. V. K. v zmysle spomenutej kúpnej zmluvy E. J. vyplatená a sumou 7.500,- € (suma záväzkov Bc. V. K. uhradená E. J. spoločnosti SMART Capital, a.s. za Bc. V. K.). Súd dodáva, že v uznesení sa spomína osoba žalovaného 1/ (v tom čase pod obchodným menom ZLATINO, s.r.o. ako osoba kupujúceho v súvislosti aj s iným skutkom, a to v súvislosti s poškodenými E. F. a C. F. (kúpne zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX).

38. Uznesením Odboru kriminálnej polície Žilina, Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline zo dňa 23.03.2017 č.k. ČVS: KRP-92/2-VYS-ZA-2014 bola spojená na spoločné konanie trestná vec obvinených E. J., nar.

XX.XX.XXXX a E. Y. (do XX.XX.XXXX evidovanej ako L.), stíhaných za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu a za zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva, kde v uznesení sa spomína osoba žalovaného 2/ A. F. ako osoba kupujúceho v súvislosti aj s inými skutkami, a to v súvislosti s poškodenou C. S. (skutok pod bodom 3/, Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX na NÚ JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline), poškodeným G. J. (skutok pod bodom 5/, Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.06.2013), poškodenou E. E. (skutok pod bodom 6/, uzavretie kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX na NÚ JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline), poškodenými P. Y. a H. Y. (skutok pod bodom 8/, Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX na NÚ JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline), poškodeným E. D. (skutok pod bodom 14/, uzavretie kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX na NÚ JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline).

39. Oznámením zo dňa 26.02.2018 pod č. Kv 35/14/5500-180 prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina upovedomil okrem iných aj žalobkyňu, že vo veci, v ktorej bolo vedené vyšetrovanie vyšetrovateľom OKP KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014, podal obžalobu Okresnému súdu v Žiline na obvineného E. J. a obvinenú B. P. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve.

40. Potvrdením zo dňa 03.07.2014 č.k. ČVS: ORP-1410/ZV-ZA-2014 Obvodné oddelenie PZ v Žiline potvrdilo, že J. P., nar. XX.XX.XXXX vykonal dňa 02.07.2014 ústne trestné oznámenie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ tým, že v dobe od cca 20.00 hod. do 21.30 hod. dňa 02.07.2014 v Žiline, ul. Pri Celulózke, na parkovisku pred pizza bar „CM2“ na tam zaparkovanom OMV zn. R. C., striebornej farby, ev. č. ZA XXX CV kameňom o rozmere cca 14x10x4,5 cm rozbil sklenenú výplň na predných pravých dverách spolujazdca a z vozidla odcudzil AKU uťahovačku zn. Parkside nezisteného typu a výrobného čísla, notebook zn. SIMENS nezisteného výrobného čísla, kartónovú krabicu s účtovnými dokladmi spoločnosti CASH REAL s.r.o. Turčianske Teplice za roky cca od 2008 do roku 2013, čím spôsobil J. P., nar. XX.XX.XXXX škodu krádežou vo výške 150,- € a škodu poškodením vo výške 150,- € a spoločnosti CASH REAL, s.r.o., IČO: 44884231 spôsobil škodu krádežou účtovných dokladov v doposiaľ nezistenej výške.

41. Podľa splnomocnenia z 15.05.2011 žalovaný 1/ v zastúpení konateľom A. F. (žalovaný 2/) ako splnomocniteľ splnomocnil E. J., bytom Y. XXX, XXXXX Y. na kúpu nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX, rod. domu súp. č. XXX na parc. KNC č. XXXX a parcely KNC č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, parcely KNC č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcely KNC č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely KNC č. XXXX záhrady o výmere XXX m2 v k.ú. X., za ktoré zaplatí p. V. K., rod. J. v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy sumu 55.000,- € a na vybavenie všetkých náležitostí spojených s kúpou hore uvedených nehnuteľností.

42. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.05.2011 (bez uvedenia čísla dokladu) bola E. J., Y. XXX prijatá od spoločnosti CASH REAL, s.r.o., IČO: 44884231 (žalovaný 1/) suma 55.000,- €, ako účel je uvedený „hotovosť na zapl. kúpnej ceny rod. domu v X. zap. na LV XXX v kat. úz. X.“. Predmetný príjmový pokladničný doklad obsahuje nečitateľný podpis príjemcu.

43. Zo zápisnice o výsluchu svedka R. O., nar. XX.XX.XXXX dňa 13.08.2012 v trestnej veci vedenej pod č. ČVS: ORP-470/OEK-BB-2012 vyplýva, že v tom čase pracovala v spoločnosti Smart Capital, a.s. na pozícii regionálny obchodný manažér. Na otázku, kedy a v akej výške bol poskytnutý úver pani V. K., nar. XX.XX.XXXX, odpovedala tak, že zmluva bola podpísaná XX.XX.XXXX. Na otázku, aká bola platobná disciplína dlžníčky, odpovedala, že za august 2009 pani K. zaplatila 24.09.2009 iba 150,- €, 17.09.2009 uhradila 370,- €, október nezaplatila, 12.10.2009 zaplatila 520,- €, 30.12.2009 uhradila 200,- €, 25.01.2010 zaplatila 160,- €, 26.02.2010 zaplatila 200,- €, v marci 2010 neuhradila žiadnu sumu, 16.04.2010 zaplatila 160,- €, 28.05.2010 zaplatila 270,- €, za jún 2010 nezaplatila, bola upozornená, 22.06.2010 bol zosplatnený celý úver. V júli taktiež nezaplatila, pričom 16.07.2010 bol u pani K. osobne manažér p. Y. a dohodli sa, že doplatí omeškaných 1.040,- € a bude môcť ďalej pokračovať v splátkach, 13.08.2010 doplatila 1.040,- €, čiže prijala dohodu. Za september pani K. opäť nezaplatila. 18.10.2010 zaplatila 260,- €, 16.11.2010 uhradila 280,- €, 20.12.2010 zaplatila 260,- €, 18.01.2011 uhradila 260,- €, 21.02.2011 zaplatila 100,- €, 16.03.2011 uhradila 260,- €, 18.04.2011 uhradila 160,- €. Dňa 27.05.2011 bol úver vyplatený vo výške 7.500,- €. Na otázku, akým spôsobom Smart Capital a.s. vymáhal splácanie úveru, odpovedala tak, že bola p. K. doručená upomienka dňa 20.01.2010. Dňa 19.04.2010 jej bola

doručená predžalobná upomienka. Zosplatnenie bolo dňa 22.06.2010.Okrem toho jej bolo viackrát volané. Na otázku, či pristúpila spoločnosť Smart Capital k dražbe resp. k nejakým krokom smerujúcim k dražbe nehnuteľnosti p. K., odpovedala, že nie, ani k výkonu záložného práva, pretože došlo k doplateniu úveru a dohode. Na otázku, či bola v máji 2011 podlžnosť pani K. voči Smart Capital uhradená a ak áno, akým spôsobom, kedy a kým, odpovedala tak, že áno, bola ponížená na výšku 7.500,- €. Osobne peniaze prevzala v hotovosti dňa 27.05.2011 na pokladničný blok, je to zaúčtované. Peniaze odovzdal splnomocnenec pani K. pán J. E.. Zároveň bola proti podpisu odovzdaná kvitancia na výmaz záložného práva. 30.05.2011 bolo písomne pani K. oznámené, že úver bol doplatený. Na otázku, či pozná osobu E. J., odpovedala tak, že ju pozná len z počutia a osobne ju videla prvýkrát toho dňa 27.05.2011.

44. Zo zápisnice o výsluchu svedka R. O., nar. XX.XX.XXXX dňa 18.03.2015 v trestnej veci zločinu podvodu vedenej pod č. ČVS: ORP-470/OEK-BB-2012 vyplýva, že pracovala ako regionálny manažér v spoločnosti Smart Capital, a.s., teraz pracuje vo Finance4you, a.s. ako vedúci pracovník. Na otázku na základe akého právneho aktu prevzala dňa XX.XX.XXXX od E. J. sumu 7.500,- €, keď plnomocenstvo zo dňa 27.05.2011 sa týka len prevzatia o výmaz záložného práva na nehnuteľnosť - LV XXX k.ú. X. a anie na prevzatie peňazí, odpovedala tak, že vo svojej predchádzajúcej výpovedi síce uviedla, že hotovosť vo výške 7.500,- € dňa 27.05.2011 prevzala od E. J. v hotovosti, ale v čase výpovede bola dosť pod tlakom, nakoľko vtedy mala 4-mesačné dieťa, ktoré bolo s ňou pri výsluchu, a preto vtedy uviedla nepravdu, resp. si na to nepamätala, čo si ani neuvedomila a dnes chce túto svoju výpoveď opraviť. Suma 7.500,- € bola spoločnosti Smart Capital, a.s. uhradená na účet (opiera sa o inšpekčný záznam Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá úver V. K. preverovala), ale nevie sa vyjadriť k tomu, ktorá osoba vklad uskutočnila, ani na aký účet - t.j. nevie číslo účtu, ani to či išlo o bezhotovostný prevod alebo vklad na účet, nevie ani uviesť akým spôsobom by sa mohol E. J. dozvedieť o tom, na aký účet má podlžnosť V. K. vložiť. Predpokladá, že číslo účtu vedel od klientky buď zo zmluvy alebo z vyčíslenia dlhu, ktorý zvyknú klientom dávať vtedy, ak chcú úver splatiť.

45. Ďalšími predloženými listinami /uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 10C/66/2014 zo dňa 08.04.2014 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia (č.l. 639-642), návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 643-645), zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 646-652), uznesenia orgánov činných v trestnom konaní (č.l. 631-638, č.l. 594-601), rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/40/2014-204 zo dňa 30.10.2015 v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (č.l. 392-410), rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/25/2014-188 zo dňa 03.03.2016 v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľnosti (č.l. 425-444), rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/357/2017-509 zo dňa 27.02.2019 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a iné na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/300/2015-468 zo dňa 27.06.2017/, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/63/2014, žalobkyňa poukazovala na obdobné konania v iných veciach.

46. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že v tomto prípade je potrebné v prvom rade zobrať do úvahy akým spôsobom vystupoval vo veci v tomto konaní svedok E. J.. E. J. bol osoba, ktorá jednak inzerovala a na druhej strane vyhľadávala rôzne osoby, ktoré mali finančné problémy, ponúkal im pôžičky za účelom odblokovania ich nehnuteľností s tým, že vždy tvrdil, že na to má istých investorov, sľuboval pôžičky poskytovaním pôžičiek a v danom prípade aj presvedčil žalobkyňu k tomu, aby došlo k prevodu nehnuteľností, ktorý sám označil len za dočasný do doby, kým sa vrátia finančné prostriedky investorovi. To bolo potvrdené aj vykonaným dokazovaním jednak výsluchom samotnej žalobkyne, jej matky, prípadne aj jej manžela. V takom prípade vystupoval pán E. J. ako tzv. kvázi veriteľ podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda žalobkyňa požíva aj práva spotrebiteľa v tejto veci, pretože tento zákon výslovne uvádza, že v takomto prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver ako taký. K prvému kontaktu medzi žalobkyňou a svedkom J. došlo z iniciatívy E. J. už niekedy v mesiace marec 2011, to znamená 2 mesiace predtým, ako do veci vstúpil žalovaný 1/, resp. žalovaný 2/ ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti CASH REAL. Je zrejmé, že takýmto spôsobom E. J. oslovoval viaceré osoby, vyplýva to aj z tých uznesení o trestnom stíhaní o spájaní veci a pod.. O týchto praktikách E. J. pán A. F. či už ako fyzická osoba, alebo konateľ rôznych spoločností okrem iného aj žalovaného 1/ musel mať vedomosť, pretože aj v samotnom trestnom spise je možné sa dočítať, že ako fyzická osoba vystupoval v 5 prípadoch a v iných prípadoch aj ako spoločník a konateľ rôznych právnických osôb. Teda E. J. oslovil osobu, ktorá mala finančné problémy, bola vo finančnej tiesni, napr. v tomto prípade žalobkyňa bola v obave, že by mohlo

dôjsť k odpredaju jej rodinného domu, pretože tam bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa a so zámerom odkúpiť túto nehnuteľnosť na dočasnú dobu, alebo akým spôsobom s A. F. rokovali nevie, ale pristúpili k tomu, že uzatvorili so žalobkyňou kúpnu zmluvu v tom čase na spoločnosť CASH REAL. Je otázne akým spôsobom bola vyplatená kúpna cena. Svedok J. aj A. F. tvrdili, že bola vyplatená v hotovosti z pokladne spoločnosti CASH REAL a následne E. J. mal kúpnu cenu vyplatiť do rúk žalobkyne pred podpisom kúpnej zmluvy, resp. pri jej podpise. Má za to, že tieto tvrdenia sú zavádzajúce a ak to tvrdí svedok J. aj žalovaný 2/, má za to, že to nie je hodnoverný dôkaz v tomto konaní, pretože žalovaný 2/ či už on ako fyzická osoba, alebo ako konateľ žalovaného 1/ má nepochybne záujem na tom, aby mu ostalo vlastnícke právo a aby mohol následne konečne vyťažiť so svojho investičného vkladu a samozrejme svedok J. aj výpoveďou v tomto konaní sa snaží vyhýbať trestnému konaniu, alebo trestnému stíhaniu, ktoré je vedené v tejto veci voči jeho osobe. K písomnému vyjadreniu žalovaných uviedol, že je pravda, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ nebol § 39a Občianskeho zákonníka, teda o úžere implementovaný do účinného právneho poriadku SR, avšak takéto konanie jednoznačne bolo v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pri použití § 3 Občianskeho zákonníka a že tam je odcitovaná tá úžera, to je priamo citácia toho, akým spôsobom odporuje takýto právny úkon dobrým mravom. Poukázal aj na to, ako žalovaný 2/ tvrdil vo svojich výpovediach, že chcel nehnuteľnosti od žalobkyne v Nemeckej kúpiť pre seba. V prvom rade je to troška čudné aj s ohľadom na to, že kupujúcim bola spoločnosť s ručeným obmedzeným, teda nie A. F. ako fyzická osoba, pričom vo svojich vyjadreniach, aj v tom poslednom písomnom sám seba označuje za investora tak, ako to uvádzali, to celý čas tvrdil aj J., že bude vec riešená prostredníctvom investora. Je pravda, že zákon takúto definíciu nepozná, avšak z akejsi všeobecnej ekonomickej definície by mohlo byť ustálené, že investorom je osoba, ktorá očakáva za svoj vklad istý výťažok, výnos. Ak podľa kúpnej zmluvy mal zaplatiť žalovaný 1/ kúpnu cenu 55.000,- € a súčasne na seba prevziať aj záväzok voči Smart Capitalu vo výške 7.500,- €, bola by kúpna cena 62.500,- €. Teda pri následnom odpredaji nemohli očakávať ani svedok J., ani samotný A. F., alebo jeho obchodná spoločnosť žiadny výťažok, pretože v tomto prípade by sa tá cena skutočne rovnala cene na trhu. Pokiaľ žalovaní v poslednom vyjadrení napádajú potrebu riešenia záležitostí reštitučnej náhrady za vyplatenú kúpnu cenu, k tomu uviedol, že má za to, že v tomto konaní, ktoré je o určení vlastníckeho práva nie je potrebné zabezpečovať reštitučnú náhradu, to by bolo len v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej, alebo neplatnej kúpnej zmluvy a v konečnom dôsledku počas trvania tohto konania mali žalovaní možnosť kedykoľvek vzájomnou žalobou uplatniť nárok na vrátenie vyplatenej kúpnej ceny. Ako sa však vyjadroval už v tomto konaní a aj dnes im nie je zrejmé, v akom rozsahu bolo vyplatené plnenie za žalobkyňu voči Smart Capitalu a ani kto zaplatil tieto peniaze. Ak spoločnosť CASH REAL mala vyplatiť E. J. peniaze 55.000,- € na zaplatenie kúpnej ceny až dňa 26.05.2011, upozornil na doklady v spise, a to konkrétne kvitanciu Smart Capitalu o splatení s návrhom na výmaz záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, ktorý je uvedený s dátumom už 20.05.2011. Teda v tom čase nemal ani údajne E. J. disponovať s peniazmi vyplatenými žalovaným 1/. Práve aj z toho dôvodu má za to, že jednak doklady predkladané žalovanými a E. J. a aj ich vyjadrenia sú účelové, ktoré absolútne neodpovedajú skutočnosti. Čo sa týka zvyšnej časti kúpnej ceny, táto nikdy nebola žalobkyni vyplatená, preto nie je dôvod podávať návrh aj na reštitučnú náhradu kupujúcemu z kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov aj z postupu E. J., za ktorý jednoznačne zodpovedá aj žalovaný 1/, pretože jednak ku kontaktom došlo skôr ako pred vystavením splnomocnenia spoločnosťou CASH REAL E. J., ale aj z toho dôvodu, že ak splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca a ten konal v jeho mene, tým pádom splnomocniteľ je zodpovedný za všetky úkony, ktoré v jeho mene splnomocnenec spravil, teda aj za to, akým spôsobom prezentoval prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, jeho dočasnosť a vrátenie nehnuteľnosti po vrátení pôžičky. Z uvedených dôvodom mal za to, že z dokazovania jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluva je neplatná a to z dôvodov tak, ako uvádzal písomnom vyjadrení z januára 2019 a z toho dôvodu žiadal jednak aj ako ochranu spotrebiteľa určiť neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a aby súd určil vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

47. V záverečnej reči právny zástupca žalovaných uviedol, že spoločnosť CASH REAL ako žalovaný 1/ nie je, ani nemôže byť pasívne legitimovaný v tomto spore, nie je vlastníkom nehnuteľnosti, čiže voči žalovanému 1/ spoločnosti CASH REAL je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka žalovaného 2/, predmetom žaloby je jednak určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré boli postavené do pozície nejakej spotrebiteľskej zmluvy, resp. žalobkyňa bola postavená do pozície spotrebiteľa, ako aj žaloba o určenie vlastníckeho práva. Zotrval na názore, že v prípade určenia vlastníckeho práva nie je možné určovať neplatnosť kúpnych zmlúv, ide o predbežné otázky a zároveň nebolo preukázané, a

teda nie je zrejmé, vo vzťahu s kým by žalobkyňa mala byť v pozícii spotrebiteľa. Právne nedôvodná je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva, keďže žalobkyňa nepreukázala v tomto konaní, že by kúpna zmluva, ktorou previedla svoje vlastnícke právo pôvodne na žalovaného 1/, bola absolútne neplatná. Žalobkyňa v zmysle tak výpovede svojej, ako aj výpovede svojho manžela jednoznačne od začiatku vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu. Takisto je nesporné to, že žalobkyňa zrejme riešila svoju ekonomickú situáciu, keď sa bála toho, že nebude schopná splácať úver spoločnosti Smart Capital a bála sa toho, že príde o celú nehnuteľnosť zrejme predajom v nejakom exekučnom konaní. To sú všetko atribúty, ktoré hovoria o tom, že bola pohnútka a prečo žalobkyňa konala tak, ako konala, ale vôbec nič nehovoria o tom, aký bol jej prejav vôle a čo bola jej vôľová stránka. Pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy je dôležité, aby žalobkyňa preukazovala, čo teda bola jej vôľa, resp. čo nebola jej vôľa a nie zaoberať sa pohnútkami na základe ktorých konala, teda jej osobný stav. Kúpna zmluva bola uzavretá na základe nejakej činnosti pána J., pán J. nejakým spôsobom zrejme komunikoval s ľuďmi, ktorí mali finančné problémy a či už im sprostredkoval nejaké úvery, pôžičky ako bolo povedané, tieto skutočnosti nie sú v podstate detailne známe. Čo je známe v tejto prejednávanej veci, že žalobkyni nebola sprostredkovaná, ani poskytovaná žiadna pôžička, čo je vlastne aj taká vedľajšia odpoveď na to, či je možné sa baviť o tom, že tu je nejaké spotrebiteľské právo, alebo tu nie je tu spotrebiteľské právo a je potrebné veľmi dôsledne a precízne rozlišovať medzi vzťahom žalobkyne a pánom J., teda to čo si medzi sebou povedali, to o čom sa bavili, k čomu vlastne viedla ich nejaká debata a o vzťahu žalobkyne pôvodne k spoločnosti CASH REAL, ktorej odpredala svoju nehnuteľnosť. Bolo tu naznačené, že bolo udelené nejaké plnomocenstvo, ktoré sa týkalo predaja, resp. kúpy nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalobkyne a tým ako keby spoločnosť CASH REAL ako žalovaný 1/ preniesol celú svoju zodpovednosť za akúkoľvek komunikáciu práve na pána J., čo je absolútne nepravdivé a právne neopodstatnené tvrdenie. To plnomocenstvo bolo jednoznačne udelené za účelom kúpy nehnuteľnosti a aké veci riešil pán J. mimo toho plnomocenstva, teda na ktoré veci nebol vôbec splnomocnený nemôže vôbec spoločnosť CASH REAL žiadnym spôsobom zodpovedať. Možno to nazvať excesom, ale tu nejde ani o exces, tu ide o veci, ktoré sa absolútne netýkajú obsahu a rozsahu splnomocnenia, ktoré bolo udelené spoločnosťou CASH REAL pánovi J.. Žalobkyňa nepochybne vedela, že uzatvorila kúpnu zmluvu a tak isto nepochybne tá kúpna zmluva bola zavkladovaná, teda bolo jej doručené a oznámené z príslušnej správy katastra, že bol povolený vklad vlastníckeho práva, ktoré musela prevziať, teda jednak podpísaním kúpnej zmluvy, jednak prevzatím rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva vedela, že previedla svoje vlastnícke právo na spoločnosť CASH REAL. Žiadna nevedomosť, žiaden omyl, žiadna neznalosť, žiadne využitie nejakej tiesne. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že nedošlo k úhrade kúpnej ceny vo výške 55.000,- € s tým, že spochybňuje doklad, ktorý bol vystavený medzi spoločnosťou CASH REAL a pánom J., ako aj skutočnosť, či tie peniaze boli alebo neboli vyplatené, k tomu uviedol, že v kúpnej zmluve žalobkyňa jednoznačne potvrdila, že prevzala túto kúpnu cenu. O túto kúpnu cenu sa žalobkyňa minimálne rok vôbec nezaujímala, peniaze nežiadala doplatiť, neexistuje žiadny písomný doklad, z ktorého by vyplývalo, že v priebehu jedného roka žiadala doplatenie údajne nezaplatenej kúpnej ceny. Samotné prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nemá za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, môže založiť jedine právo na odstúpenie od tejto zmluvy, alebo právo žalobkyne domáhať sa súdnou cestou zaplatenia kúpnej ceny, čo tiež neučinila, naopak tvrdila, že žalovaní sa mali v konaní domáhať vrátenia zaplatenej kúpnej ceny, na čo ale neexistuje žiaden právny dôvod, pretože ak žalovaným vznikne teoreticky nárok na vrátenie kúpnej ceny, tak vznikne len tým, že súd svojím rozhodnutím určí vlastnícke právo žalobkyne. Čo sa týka žalovaného 1/, ten v tom čase čisto reagoval na ponuku na trhu, išlo o investičnú príležitosť, ktorá mu bola ponúknutá, nebol dôvod nekupovať nehnuteľnosť, keď hľadá investičnú príležitosť. Absentuje teda akýkoľvek dôvod neplatnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka, to znamená, že absencia vážnosti vôle, pretože tá vôľa bola vážna, bola potvrdená nielen samotnou žalobkyňou, ale aj jej manželom, ktorý potvrdil tiež, že vedela, bolo povedané doslova, že kúpna zmluva je pripravená a išla tú kúpnu zmluvu podpisovať, čiže to je tá vážnosť vôle. Pokiaľ sa žalobkyňa domnievala, že možno niekedy to odkúpi, to je domnienka, v tej kúpnej zmluve nebolo o tom ani zmienka, nebolo to právo spätnej kúpy. Ďalej nešlo ani o fiktívne zabezpečenie, ani zabezpečovací prevod, lebo chýba pohľadávka, to znamená, že chýba nejaká pôžička, ktorá by smerovala voči žalobkyni a žalobkyňa dokonca tvrdí, že ona nedostala nič, čiže nič nemalo byť podľa nej zabezpečené. Čo sa týka tej prípadnej úžery, ktorá tiež bola spomenutá, alebo využitie neskúsenosti, alebo sociálnej situácie druhej strany je postavené na tom, že sa dohodne niečo, tá kúpna cena sa dohodne takým spôsobom, že zásadným spôsobom znevýhodňuje predávajúceho. V priebehu celého konania nepadla ani zmienka o tom, že by dohodnutá kúpna cena bola neprimeraná, nikto to ani len nepovedal, netvrdil a nepreukazoval. Poukazovať teda na nejakú úžeru v tomto kontexte je absolútne neprimerané, pretože v rámci tohto konania nebolo vedené žiadne dôkazné bremeno, ani bremeno

tvrdenia o tom, že by sa malo jednať o nejaký prípad, kedy by práve tou kúpnou cenou mala byť žalobkyňa v rámci uzavretia tejto zmluvy nejakým spôsobom znevýhodnená. Celá veľmi zjednodušená obrana, ktorá vznikla až v priebehu konania, spočívala v tom, že pán J. mal žalobkyni niečo sľúbiť, čo nebolo vôbec dohodnuté v žiadnej kúpnej zmluve, bola uzavretá len štandardná kúpna zmluva. Pán J. nebol ani zmluvná strana, ani tú zmluvu neuzatváral, takže žalovaný nevie, čo pán J. komu sľúbil, či vôbec niečo sľúbil žalobkyni, či z toho, čo tu povedala, je vôbec niečo pravda, pretože nič sa z výpovede pána J. nepotvrdilo a tie iné dôkazy, ktoré sú používané, sú vždy nepriame dôkazy. Žalovaní nevedia, čo sľúbil pán J. žalobkyni, ale ten zmluvný vzťah bol úplne jednoznačný, bola to kúpna zmluva, na základe ktorej žalobkyňa predala svoje nehnuteľnosti a evidentne dostala zaplatenú kúpnu cenu. Nešlo o žiaden vzťah, ktorý by bol nevyvážený, nešlo o žiaden vzťah, kde by tá vôľa nebola vážna, nešlo o žiaden zastretý úkon, ktorým by sa zabezpečoval nejaký finančný záväzok, lebo nebolo v konaní zistené, že by nejaké finančné záväzky iné ako kúpna cena medzi zmluvnými stranami existovali. Čiže nie je zrejmý dôvod, prečo by tieto zmluvy, alebo resp. minimálne tá prvá zmluva mala byť absolútne neplatná. Čo sa týka uzatvorenia zmluvy medzi spoločnosťou CASH REAL a potom pánom F. ako fyzickou osobou, ten dôvod neplatnosti následnej kúpnej zmluvy v konaní špecifikovaný nejak špeciálne nebol. Kúpna zmluva bola uzatvorená v čase, keď žaloba nebola podaná a nebol dôvod sa domnievať, že takáto kúpna zmluva, alebo tento prevod vlastníckeho práva by nemal byť platný. Samozrejme že je tu stará zásada rímska, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, ale tá zásada je v zmysle poslednej judikatúry Ústavného súdu prelomená, pretože ak neexistuje nejaký skutočný, relevantný dôvod u toho nadobúdateľa, ktorým by sa mohol domnievať, že by mal nadobudnúť tú nehnuteľnosť neplatne, tak nie je možné rozhodnúť o neplatnosti tej ďalšej zmluvy o prevode. Aj keď síce ten nadobúdateľ sa stal osoba, ktorá je minimálne personálne naviazaná na spoločnosť CASH REAL, resp. v tom čase bola, aktuálne už nie je, ale kupoval to v čase, keď jeho vlastnícke právo nebolo spochybnené. Mal za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná aj voči žalovanému 2/. Žiadal preto zamietnuť žalobu voči obidvom žalovaným v celom rozsahu a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania vo výške 100 %.

48. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

49. Podľa § 137 písm. c) CSP, účinného od 1.7.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

50. Podľa § 137 písm. d) CSP, účinného od 1.7.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

51. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

52. Po zhodnotení výsledkov dokazovania sú dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná len sčasti. Žalobkyňa žalobou podanou v tejto veci dňa 23.04.2012, následne po čiastočnom späťvzatí žaloby, žiadala určiť, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ spoločnosťou CASH REAL, s.r.o. ako kupujúcim je neplatná, ďalej žiadala určiť, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovaným 1/ spoločnosťou CASH REAL, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným 2/ A. F. ako kupujúcim je neplatná a tiež žiadala určiť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností.

53. Existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobe žalobkyňa zdôvodnila tým, že je osoba dotknutá na svojich právach a má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti kúpnych zmlúv a určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a bez tohto určenia by právo žalobkyne bolo ohrozené a jej právne postavenie neisté. Súdnym rozhodnutím v predmetnej veci dôjde zároveň k odstráneniu spornosti a neistoty právneho postavenia žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ vo vzťahu k predmetu sporu. Žalobkyňa v tejto veci podala žalobu o neplatnosť právnych úkonov - zmlúv dňa 23.04.2012, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V čase podania žaloby účinný Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 80 písm. c) upravoval, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Procesný úkon (v tomto prípade návrh podaný žalobkyňou dňa 23.04.2012) vyvoláva

procesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. obsahoval vo vzťahu k možnosti uplatnenia práva určovacou žalobou aj pojem právo aj pojem právny vzťah („o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“). Pojmy právo i právny vzťah v predchádzajúcej procesnej úprave mali rovnaký obsah, a teda ak ustanovenie § 137 písm. c) CSP už neuvádza pojem určenie právneho vzťahu, potom k žiadnej materiálnej zmene nedošlo.

54. Súd skúmal, či na podanej určovacej žalobe o neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv má žalobkyňa (v čase rozhodovania vo veci samej) naliehavý právny záujem. Posúdenie, či je daný naliehavý právny záujem, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobkyňu to teda znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Súd pritom ex offo, t.j. z úradnej povinnosti v každom štádiu konania skúma existenciu naliehavého právneho záujmu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je rozsudok pre žalobcu po právnej stránke významný, má pre neho zmysel, ak k porušeniu práva (zatiaľ) nedošlo, ale právo žalobcu je neisté alebo ohrozené. Súčasne platí, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania.

55. Žalobkyňa sa v tejto veci domáha určenia neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv za situácie, keď v tej istej veci žiada žalobou určiť, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Súčasným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 2/. Za tohto stavu má súd za to, že určovacia žaloba o neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv v tejto veci už nemá povahu preventívnu, keď k (tvrdenému) porušeniu právneho vzťahu alebo práva už došlo, a kedy sa možno domáhať ochrany žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je vo vzťahu k vlastníckemu právu viažucemu sa k predmetným nehnuteľnostiam, a ktorej ochrany sa žalobkyňa v tomto konaní aj takouto žalobou domáha. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv, a že na tejto určovacej žalobe nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem. Súd preto túto určovaciu žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Platnosť či neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv súd riešil ako otázku predbežnú vo vzťahu k určovacej žalobe žalobkyne o určenie, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Na tejto určovacej žalobe má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože touto žalobou sa odstráni spornosť vlastníckeho práva medzi stranami a neistota žalobkyne v jej právnom vzťahu k žalovanému 2/. Žalobkyňa i žalovaný 2/ tvrdia, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, a teda je tu spor medzi stranami a právna neistota v ich vzťahu. Teda predbežná otázka, či predmetné kúpne zmluvy sú platné alebo neplatné a či vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 2/ alebo žalobkyňa, je medzi stranami sporná. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že požíva aj práva spotrebiteľa v tejto veci, súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. V konaní nemal súd preukázané, že by vzťah medzi stranami napĺňal pojmové znaky spotrebiteľského vzťahu podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

56. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

57. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

58. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

59. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

60. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

61. Podľa § 553a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

62. Po zhodnotení výsledkov dokazovania (za riešenia predbežnej otázky platnosti či neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv) súd dospel k záveru, že žaloba o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, je dôvodná a tejto žalobe vyhovel. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy s výnimkou výsluchu žalovaného 1/, resp. súčasného konateľa žalovaného 1/ J. P. a svedka J. L., na výsluchu ktorých žalobkyňa netrvala.

63. K posúdeniu platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd uvádza:

64. Je nesporné, že predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX predchádzalo uzatvorenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a veriteľom SMART Capital, a.s. Z dokazovania vyplynulo, že práve nemožnosť splácania dlhu voči SMART Capital, a.s. a stav finančnej núdze v dôsledku straty práce manžela priviedol žalobkyňu k osobe E. J.. Podľa tvrdenia žalobkyne práve v tom čase (v prvej polovici roku 2011) ju oslovil E. J. s tým, že má vedomosť o jej záväzku voči spoločnosti SMART Capital a.s., ponúkol žalobkyni, že jej zabezpečí financovanie zaplatenia nedoplatku voči SMART Capital a.s., ktorý v tom čase dosahoval cca 7.500,- €, pritom uviedol, že on sám len zabezpečuje pôžičky prostredníctvom „investorov“, sám pôžičky neposkytuje, na základe čoho došlo následne k ich stretnutiu. Vyplatenie dlhu žalobkyňou voči spoločnosti SMART Capital, a.s. bolo žalobkyni ponúknuté pánom E. J., a to prostredníctvom investora (žalovaného 1/) a vybavenia nového úveru, z ktorého sa mal vyplatiť dlh voči SMART Capital, a.s., ktorý mal byť zabezpečený predmetnými nehnuteľnosťami s tým, že predmetné nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkami) a ich prevod mal byť formou zábezpeky jej pohľadávky voči investorovi a s tým, že zmena vlastníctva má byť len dočasná, t.j. do uhradenia pohľadávky investorovi. Rovnaké tvrdenia ako uvádzala žalobkyňa v tejto veci, uvádzala žalobkyňa aj vo svojich výpovediach ako svedok - poškodená v konaní vedenom pred OR PZ Odbor kriminálnej polície Banská Bystrica pod č. ČVS: ORP-470/OEK-BB-2012 aj dňa 18.06.2012 a dňa 27.06.2012.

65. V otázke procesu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, skutočnosťou je, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňou uzatvorená so žalovaným 1/ za okolností, kedy tejto zmluve predchádzala zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a SMART Capital, a.s. ako veriteľom a že v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy existoval dlh žalobkyne vo vzťahu k spoločnosti SMART Capital, a.s. Napokon to vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, z Článku V., kde žalobkyňa prehlásila, že na predmetných nehnuteľnostiach je vyznačená ťarcha - záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva č. Y. v prospech SMART Capital, a.s. a žalovaný 1/ ako kupujúci vyhlásil, že touto zmluvou túto ťarchu preberá. Žalobkyňa totiž okrem Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorila so SMART Capital, a.s. ako veriteľom aj Zmluvu o záložnom práve, a teda pohľadávka SMART Capital, a.s. bola zabezpečená záložným právom nehnuteľnosti - predmetného rodinného domu s pozemkami. Svedčí o tom aj kvitancia SMART Capital, a.s., ktorým táto spoločnosť požiadala o výmaz záložného práva. Uvedené skutočnosti súd uvádza v súvislosti s tým, že proces, ktorý viedol k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ z XX.XX.XXXX nebol celkom bežný a klasický, keď postup pri uzatvorení zmluvy ako dvojstranného

právneho úkonu je upravený v § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov, prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy, teda jednostranný určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi uzavretie zmluvy s určitým obsahom (aspoň podstatnými náležitosťami navrhovanej zmluvy) a s tým, že tento je pre navrhovateľa záväzný okamihom jeho dôjdenia adresátovi, t.j. keď sa dostane do jeho dispozície a druhým jednostranným právnym úkonom je prijatie návrhu (akceptácia), ktorým adresát dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. V tomto prípade žalobkyňa sama aktívne žiadnym spôsobom nevyhľadávala záujemcu o kúpu sporných nehnuteľností, neponúkala ich na predaj prostredníctvom inzerátov alebo realitných kancelárií. V tomto prípade sa žalobkyňa nedostala vôbec do kontaktu so žalovaným 1/ a osobne s ním o uzavretí kúpnej zmluvy nerokovala. Pán E. J. (konajúci za žalovaného 1/) sa pred žalobkyňou vyjadroval len o vybavovaní úveru. Ak v tomto prípade mala byť žalobkyňa tou, ktorá prejavila vôľu a navrhla uzavretie kúpnej zmluvy, potom jej návrh musel byť vážny, obsahujúci aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy (v tomto prípade kúpnej zmluvy, ktorej podstatné náležitosti sú predmet kúpy a kúpna cena). Je nepochybné, že žalobkyňa nenavrhovala kúpnu cenu. Je otázna aj jej vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo vyplýva z jej vyjadrení a tvrdení. Ak navrhovateľom na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy bol žalovaný 1/, tak podľa jeho tvrdenia bol zastúpený na základe plnomocenstva zo dňa 15.05.2011 E. J.. Podľa tohto splnomocnenia bol E. J. splnomocnený konať za žalovaného 1/. Skutočnosťou je, že žalovaný 1/ (za ktorého ako konateľ v tom čase konal žalovaný 2/) podpisoval kúpnu zmluvu na inom mieste a v inom čase ako žalobkyňa. Nesporné je, že v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy žalobkyňou nebol žalovaný 1/ (resp. žalovaný 2/ ako konateľ žalovaného 1/) prítomný na notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka v Banskej Bystrici. Podľa názoru súdu celý postup zainteresovaných osôb vo vzťahu k žalobkyni od jej stretnutia s E. J., rokovanie s E. J., okolnosti podpísania kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX je konaním v rozpore s dobrými mravmi.

66. Žalobkyňa bola v tom, že prevod vlastníctva nehnuteľností je otázkou dočasnou, teda dovtedy, kým E. J. nevybaví úver, z ktorého sa po vyplatení pohľadávky žalovaného 1/ prevedú nehnuteľnosti spätne na ňu. Vyplýva to z jej výpovedí. Navyše skutočnosťou je, že v čase podpisu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ v rodinnom dome bývala sestra žalobkyne aj s celou svojou rodinou, v tomto dome si uspokojovali potrebu bývania. Žalobkyňa nikdy nemala záujem nehnuteľnosti odpredať, rozhodne nie do času, kým si jej sestra s rodinou nezabezpečia adekvátne bývanie, pričom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ nebolo možné sestre žalobkyne s rodinou bývanie zabezpečiť.

67. Uzatvorenie kúpnej zmluvy v tomto zmysle, t.j. že klienti nehnuteľnosti predávali s tým, že si ich do určitej doby môžu odkúpiť naspäť, že žalobkyni sa mal vybaviť úver po tom, ako nehnuteľnosti predá žalovanému 1/ preto, aby si ich kúpila naspäť a že za úver mala ručiť predmetnými nehnuteľnosťami, vyplýva aj z trestných vecí vedených práve proti pánovi E. J., pani B. P. a pani E. Y., najmä výsluchov, uznesení o spojení trestných vecí. Práve tieto okolnosti, za akých došlo k podpisu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ presvedčil súd, že ani v predmetnej veci nemohlo dôjsť inak k prevodu nehnuteľností. Tvrdeniu svedka E. J. súd neuveril, keď tvrdil, že ho kontaktovala žalobkyňa ohľadom predaja jej domu, že sa jednalo o predaj nehnuteľnosti, nič dočasné, nič formálne. Tieto jeho tvrdenia súd nepresvedčili. Totiž z výsluchov tak žalobkyne ako aj ďalších vypočutých svedkov je zrejmé, za akých okolností pán J. ako sprostredkovateľ konal. Zhodne všetci tvrdili, že s pánom J. jednali o nových úveroch za účelom prefinancovania iných úverov alebo podlžností. S týmto účelom boli všetci aj oslovovaní. Navyše je potrebné poukázať na to, že voči E. J. je v tejto veci vedené aj trestné konanie. Taktiež súd neuveril tvrdeniu žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ ako konateľa žalovaného 1/ v rozhodnom čase podpisu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, keď tvrdil, že reagoval na ponuku na trhu, že išlo o investičnú príležitosť, ktorá mu bola ponúknutá. Tieto jeho tvrdenia súd tiež nepresvedčili. Totiž pokiaľ priamo v kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci (žalovaný 1/) preberá na seba ťarchu voči záložnému veriteľovi SMART Capital a.s. (čl. V. veta druhá kúpnej zmluvy), prevzatím ťarchy a záväzku by bol okrem kúpnej ceny vo výške 55.000,- € žalovaný 1/ povinný vyplatiť záložnému veriteľovi aj sumu cca 7.500,- € na vyrovnanie záväzku zabezpečeného záložným právom, čím by kúpna cena dosiahla už 62.500,- €. Je nereálne, aby žalovaný 1/ ako kupujúci za takúto kúpnu cenu odkúpil nehnuteľnosť na účely svojho podnikania, teda ďalšieho predaja nehnuteľností, ako sa vyjadril žalovaný 2/ na pojednávaní. Tomu zároveň celkom odporuje výpoveď svedka E. J., ktorý tvrdil, že žalobkyni vyplatil kúpnu cenu 55.000,- € v hotovosti, pričom z tejto sumy odpočítal práve 7.500,- € na úhradu záväzku voči SMART Capital, a.s.

68. Podľa tvrdenia žalobkyne si pred podpisom kúpnej zmluvy túto zmluvu neprečítala a táto zmluva jej ani nebola daná k dispozícii. Je nesporné, že kúpna zmluva bola vopred pripravená iným osobami ako žalobkyňou, a teda že žalobkyňa predmetnú zmluvu obsahovo nepripravovala. Takisto z výsluchov vyplýva, že žalobkyňa žiadne peniaze nedostala ani ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť ani ako pôžičku, o ktorú mala záujem. Sám žalovaný 2/ uviedol, že on priamo nezaplatil žalobkyni k jej rukám sumu 55.000,- €, že v plnom rozsahu bol na to splnomocnený E. J.. Pokiaľ žalovaní predložili do konania príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.05.2011, ktorý má preukazovať, že E. J. spoločnosť CASH REAL, s.r.o. (žalovaný 1/) vyplatila sumu 55.000,- € v hotovosti ešte pred podpisom kúpnej zmluvy so žalobkyňou, tak ani skutočnosť, že by žalovaný 1/ splnomocnencovi E. J. skutočne sumu 55.000,- € vyplatil, nepreukazuje to, že by skutočne boli odovzdané žalobkyni pri podpise zmluvy alebo bezprostredne po jej podpise. Tomu naopak odporuje ponuka žalovaného 2/, ktorou ponúkol žalobkyni spätný odpredaj nehnuteľností za kúpnu cenu 30.000,- €, čo vo svojej svedeckej výpovedi uviedla matka žalobkyne pani H. J..

69. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by z kúpnej ceny mohla uhradiť svoj dlh voči SMART Capital, a.s. a vyhnúť sa tak nútenému výkonu záložného práva, ale celé konanie malo slúžiť len k určitému dočasnému prevodu pre získanie prostriedkov na nový úver za účelom zaplatenia dlhu voči SMART Capital, a.s. Predmetná kúpna zmluva bola totiž uzavretá po tom, čo bolo žalobkyni navrhnuté riešenie splatenia jej dlhu vo vzťahu k SMART Capital, a.s., že teda dlh za ňu vyplatí investor, že sa žalobkyni vybaví nový úver, z ktorého bude uhradená pohľadávka investora a následne dôjde k spätnému prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Preto na strane žalobkyne absentovala vôľa previesť trvale vlastnícke právo na žalovaného 1/. Teda absentovala tu slobodná, vážna vôľa uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu a táto zmluva o prevode vlastníctva, ak aj spĺňa ostatné náležitosti kúpnej zmluvy, je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie pohľadávky kupujúceho (žalovaného 1/) vo vzťahu k žalobkyni z titulu úhrady dlhu za ňu mohlo byť riešené zabezpečovacím prevodom práva, či iným vhodným zabezpečovacím prostriedkom. Možno teda konštatovať, že uzavretie kúpnej zmluvy za účelom jej spätného predaja, je obchádzaním zákona, a to § 553 Občianskeho zákonníka o zabezpečovacom prevode práva. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania (z vyššie popísaného procesu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/) bolo uzavretie predmetnej zmluvy podľa názoru súdu konaním nielen v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ale aj zneužitím tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti, či ľahkomyseľnosti žalobkyne, jej dôverčivosti, neschopnosti plniť záväzky za účelom získania značného a nedôvodného prospechu, teda ide o úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

70. K nedostatku vážnosti vôle žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu súd dodáva, že o nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, ale v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov zmluvy a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len ,,naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka, § 41a ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu účelom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy malo byť zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ z titulu jeho úhrady dlhu za žalobkyňu, keďže predmetná kúpna zmluva, ako dvojstranný právny úkon, nebola urobená vážne, absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť, je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Disimulovaný právny úkon zmluvných strán by mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti právneho úkonu. Súd teda uzatvára, že dôvodom predmetnej kúpnej zmluvy nebolo to, čo sa takýmto právnym úkonom sleduje, t.j. predaj a kúpa nehnuteľnosti, ale zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobkyni, teda zabezpečenie návratnosti plnenia za žalobkyňu uzavretím predmetnej zmluvy. Súd dodáva, že uzavretie kúpnej zmluvy za účelom jej spätného predaja, je obchádzaním zákona, a to § 553 Občianskeho zákonníka o zabezpečovacom prevode práva. V konaní pritom bolo preukázané, že žalovaný 2/ (konajúci za žalovaného 1/ ako konateľ pri uzavretí zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/) ako fyzická osoba vystupoval v spolupráci s E. J.

ako jeho „investor“ najmenej v piatich iných prípadoch a za obdobných okolností uzatváral kúpne zmluvy s inými osobami, ktorí boli dlžníkmi voči tretím osobám z titulu úveru.

71. K záveru súdu o tom, že predmetný právny úkon, a to zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je v rozpore s dobrými mravmi súd dodáva, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré viedli k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, má súd za to, že je treba poskytnúť právnu ochranu žalobkyni. V danom prípade súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX je právnym úkonom absolútne neplatným, a to z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu, že tu absentovala slobodná vôľa žalobkyne a takouto kúpnou zmluvou došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, pričom každé vlastnícke právo je chránené priamo Ústavou SR.

72. Súd teda uzavrel, že z dôvodu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, preto žalobe žalobkyne o určenie jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vyhovel, pretože bolo potrebné zosúladiť evidovaný a právny stav s katastrom nehnuteľností.

73. Pokiaľ sa týka žalovaného 2/ ako aktuálne vedeného vlastníka žalovaných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, súd konštatuje, že keď vzhľadom na vyššie uvedené je neplatná kúpna zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim, vlastnícke právo na žalovaného 1/ na základe neplatnej kúpnej zmluvy nikdy neprešlo. Súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení z 10.02.2010 sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Pri právnom úkone, ktorý je absolútne neplatný, nastáva situácia, ako keby právny úkon nebol vôbec urobený, v prípade vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu dochádza k obnoveniu právneho stavu pred porušením vlastníckeho práva, ktorým naďalej svedčí vlastnícke právo. Teda, ak žalovaný 2/ si svoje vlastnícke právo odvodzuje od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX so žalovaným 1/ ako predávajúcim, hoci ten nikdy nebol riadnym vlastníkom žalovaných nehnuteľností, nemôže nadobudnutie vlastníckeho práva si odvodzovať od nevlastníka.

74. Neskoršia súdna prax Ústavného súdu Slovenskej republiky sa čiastočne odklonila od vyššie uvedeného názoru, a to v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.03.2016. Ústavný súd Slovenskej republiky v ňom uviedol, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec

opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

75. Súd v zmysle vyššie uvedeného prihliadol aj na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu, pričom dospel k názoru, že žalovaný 2/ v tejto veci nemôže namietať ani dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 1/ mu boli veľmi dobre známe, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ bol konateľom a jediným spoločníkom žalovaného 1/, t.j. spoločnosti CASH REAL, s.r.o.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

79. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, keď samostatne rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný 1/ a vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný 2/, keďže žalovaný 1/ a žalovaný 2/ netvoria nerozlučné ani nútené spoločenstvo. Pri určovaní pomeru úspechu strán vo veci súd pritom vychádzal zo žalobkyňou požadovaného žalobného návrhu, keď žalovaného 1/ sa týkali prvé dva výroky žalobného návrhu (petitu) a žalovaného 2/ sa týkali druhý a tretí výrok žalobného návrhu (petitu).

81. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný 1/ súd pri určovaní pomeru úspechu strán vychádzal zo žalobkyňou požadovaného žalobného návrhu, keď žalovaného 1/ sa týkali prvé dva výroky žalobného návrhu (petitu). V tejto časti, t.j. v časti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, bola žaloba zamietnutá. Vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný 1/ bol tak vo veci plne úspešný žalovaný 1/, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v nadväznosti na ich vyčíslenie úspešnou stranou.

82. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný 2/ súd, ako bolo vyššie uvedené, pri určovaní pomeru úspechu strán tiež vychádzal zo žalobkyňou požadovaného žalobného návrhu, keď žalovaného 2/ sa týkali druhý a tretí výrok žalobného návrhu (petitu). V tejto časti súd žalobe vyhovel len čiastočne, keď žalobu v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zamietol a v časti určenia vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam žalobe vyhovel. Žalobkyňa a žalovaný 2/ navzájom mali vo veci úspech len čiastočný, súd preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný 2/ nemajú navzájom voči sebe nárok na náhradu trov konania.

83. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

84. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

86. V priebehu konania sa na pojednávanie dňa 13.04.2016 dostavila svedkyňa A.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, a súd ju v rámci dokazovania na pojednávaní vypočul ako svedka. Svedkyňa si priamo na pojednávaní uplatnila svedočné. Vzhľadom k tomu bolo potrebné rozhodnúť o tomto svedočnom, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, kde je

uvedené, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal svedkyni nárok na svedočné voči čiastočne neúspešnej žalobkyni v rozsahu 50 % a voči čiastočne neúspešnému žalovanému 2/ v rozsahu 50 %. O výške tohto svedočného bude rozhodnuté s poukazom na znenie ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.