Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-120-2015.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/120/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II S. O.. W. I. K. S. Ž.: T. B. T. Z. S., W..S.., S. S. K. I., Q.. XX. W. X/A, U.: XX XXX XXX, Z. Ž.É.: O.. K. S., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., K. X, o zaplatenie 33,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, pôvodne doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.2.2013 a tunajšiemu súdu postúpeným ako súdu miestne príslušnému dňa 18.02.2015, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 33,19 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Službu „CD-55- vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 cit. zákona za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle cenníka žalobcu, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného žalobca fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ a to za rok 2008 v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry, ktorú žalovaný neuhradil.
2. Vo veci tunajší súd vydal dňa 02.11.2015 platobný rozkaz č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor. Na svoju obranu v ňom v podstatnom uviedol to, že žalobca poskytuje služby fyzickým osobám na základe písomných príkazov doručených poštou alebo podaných priamo do podateľne žalobcu, teda účet majiteľa cenných papierov môže byť zriadený len za základe takto podaného príkazu fyzickej osoby a on vôľu smerujúcu k zriadeniu účtu neprejavil, ani so žalobcom neuzavrel zmluvu o zriadení a vedení účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov, pretože účet mu bol zriadený zo zákona v súvislosti s jeho účasťou v prvej vlne kupónovej privatizácie. Jednalo sa o zákon č. 600/1992 Z.z. o cenných papieroch, v zmysle ktorého vtedajšie Stredisko cenných papierov malo povinnosť zriadiť účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera. Preto, podľa názoru žalovaného, povinnosť platiť odmenu je v rozpore s dobrými mravmi a nemá zmluvný charakter. Z uvedeného dôvodu v zmysle vtedy platnej právnej úpravy ust. § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a vo veci súd nariadil pojednávanie.
3. Uznesením zo dňa 24.03.2016 súd zamietol návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia. Toto uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdu dňa 19.05.2016.
4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 31.03.2016 uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol v zmysle ust. § 56 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého bolo Stredisko cenných papierov povinné evidovať zaknihované cenné papiere a v zmysle § 57 cit zákona viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. Preto S. cenných papierov zriadilo účet majiteľa pre žalovaného v súlade s ust. § 58 cit zákona z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. V roku XXXX žalobca evidoval cenné papiere v zmysle § 99 a § 105 zák. č. 566/2011 Z.z. Podľa názoru žalobcu bol oprávnený aj bez žiadosti zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa zák. č. 600/1992 Zb. účet majiteľa podľa § 105 zák. č. 566/2001 Z.z. a presunúť cenné papiere z pôvodne zriadeného účtu na nový účet podľa zák. č. 566/2001 Z.z.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 a v podaní zo dňa 25.05.2017 v podstatnom uviedol, že vo veci sa jedná o vzťah občianskoprávny, na ktorý sa vzťahuje ochrana spotrebiteľa, že postup žalobcu je v rozpore s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, článkom 5 ods. 1,2 písm. a, b smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách) (Ú. v EÚ l 149, s. 22) v spojení s bodom 20 a 22 prílohy I tejto smernice a článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, s. 29; vyd. 15/002, s. 288). Mal za to, že „ tzv. záväzkový vzťah“, ktorý podľa názoru žalobcu vznikol podľa OZ obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, kde spotrebiteľ predtým ako mu štát vytvoril účet majiteľa cenných papierov „grátis“ nemohol počítať s tým, že vedenie účtu majiteľa cenných papierov bude spoplatnené, čím sú naplnené klamlivé obchodné podmienky.
6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.10.2018 uviedol, že v obdobnom spore so žalovaným za iné obdobie vedenia účtu majiteľa cenných papierov, prvoinštančný aj odvolací súd konštatovali, že predmetný vzťah nevznikol na základe zmluvy že sa na prejednávanú vec nevzťahuje úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv, že vzťah medzi stranami sporu vznikol a vyplýva priamo zo zákona o cenných papieroch, ktorý je potrebné aplikovať a ust. obchodného zákonníka. Podotkol, že nie je jediným poskytovateľom služby vedenie účtu majiteľa, preto žalovaný môže kedykoľvek svoj účet u žalobcu zrušiť a presunúť svoje cenné papiere na účet vedený u iného subjektu.
7. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil faktúru podľa vyššie uvedeného a dodatok č. 3 k cenníku T. depozitára cenných papierov SR, a.s.
X. Ako dôkaz žalobca predložil Dodatok č. 3 k T. T. depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 10.1.2008. Z Čl. I. - predmet dodatku je úprava, ktorou sa pôvodný cenník mení vČl. VI. bod 1 a nahrádza sa textom: „Cena za vedenie účtu majiteľa, zriadeného podľa § 105 alebo § 164a zákona, je uvedená v Tabuľke č. 5, vrátane DPH (kód CD-XX-vedenie účtu majiteľa“). Ako vyplýva z tabuľky, pri objeme cenných papierov na účte majiteľa v menovitej hodnote Sk:- od 0 do 200 000 je 0,- Sk- od 200 001 do 300 000 je 300,00 Sk- od 300 001 do 1 000 000 je 1 000,- Sk- od 1 000 001 do 10 000 000 je 10 000,- Sk- od 10 000 001 a viac je 25 000,- Sk. Uvedený dodatok sa stal účinným od 10.1.2008.
9. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 15.04.2019 pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu zásady hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný tak isto svoju neúčasť ospravedlnil a vyjadril súhlas s tým, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Z uvedeného dôvodu súd pojednával a rozhodol v súlade s ust. § 180 CSP.
10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobca pre žalovaného viedol účet majiteľa cenných papierov. Sporné bolo to, či mal právo takýto účet bez návrhu a súhlasu žalovaného zriadiť, viesť a požadovať za vedenie účtu odplatu. Sporné bolo aj to, podľa akého právneho režimu posúdiť vzťah strán sporu. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na výslovnú právnu úpravu v zákone o cenných papieroch sa jedná o obchodnoprávny vzťah, žalovaný, argumentujúc rôznou judikatúrou súdov SR považuje vec za občianskoprávnu, podliehajúcu dokonca ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka o spotrebiteľských vzťahoch. Podľa názoru súdu však bez ohľadu na uvedené platí, že aby súd mohol o skutkových tvrdeniach strán rozhodnúť, či už podľa jednej alebo druhej právnej úpravy, musí týmto tvrdeniam zodpovedať dôkazná platforma tej ktorej procesnej strany, v tom prípade žalobcu. V tejto súvislosti mal žalobca dôkaznú povinnosť nielen označiť, ale aj predložiť všetky listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolával. Pokiaľ ako dôkaz označil faktúru „ podľa vyššie uvedeného“, súdu nebolo vôbec jasné, o akú faktúru sa jedná, pretože nebolo uvedené jej číslo, dátum vydania, dátum splatnosti, výška dlžnej sumy, navyše žalobca túto faktúru súdu nikdy nepredložil, ani neuviedol dôvod, pre ktorý tak nemôže urobiť. Žalobca tak neučinil ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo v zmysle ust. § 154 CSP ( poučovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi ohľadne predloženia dôkazov súd nemal v súlade s ust. § 160 ods. 3 písm. a) CSP).
12. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, preto žalobu zamietol v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods.1 CSP). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. . Tvrdenie o tom, že vystavil žalovanému faktúru na sumu 33,19 Eur žalobca ničím nepodložil a uvedenú skutočnosť nepreukázal, a teda nepreukázal ani to, že vôbec táto listina existuje.
13. V zmysle ust. § 132 ods. 3 CSP, žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať.
14. V zmysle ust. § 154 CSP, Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
15. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.
Žalobca súdu nepreukázal, že žalovanému vystavil faktúru na zaplatenie sumy 33,19 Eur za vedenie účtu majiteľa - služba CD -55 za rok 2008, ani to, že takúto faktúru žalovanému doručil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil listinné dôkazy ( faktúru), na základe ktorej si uplatňoval, keďže zmluvne takáto odmena dojednaná nebola, žalovanú sumu s príslušenstvom, preto súd túto žalobu zamietol.
16. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalovanému patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).