Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, v zastúpení JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O. Box 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: E. S., W. XX.XX.XXXX, M. F. C. XX, XXX XX C., štátny občan SR, v zastúpení JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, v konaní o zaplatenie 2.050,25 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba o zaplatenie istiny 1.802,43 € s príslušenstvom sa z a m i e t a .

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 247,82 € sa z a s t a v u j e .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa 16.08.2018 domáhal zaplatenia sumy 2.050,25 € s príslušenstvom od žalovaného, pričom uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 20.02.2014 Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.350,81 €, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 58,68 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.041,60 €. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 1.443,39 €.

2. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.08.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.10.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 28.10.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.4 zmluvných podmienok.

3. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.050,25 €. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. V zmysle článku 15.2 zmluvných podmienok, zásielka sa považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 294,27 €, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

4. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca uplatňuje vo výške 64,32 €. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: istina 3.429,32 € + náklady na vymáhanie 64,32 € - prijaté úhrady 1.443,39 € = 2.050,25 €.

5. Písomným podaním zo dňa 04.09.2018 (č.l. 38) sa žalovaný k žalobe vyjadril, pričom uviedol, že pohľadávku v celom rozsahu uznáva, je po mozgovej porážke, ochrnutý, jeho invalidný a starobný dôchodok je 304,40 €. Uviedol, že bude pohľadávku pravidelne splácať po 20,- €.

6. Písomným podaním zo dňa 19.09.2018 (č.l. 46-47) sa žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadril, pričom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepoužil prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej pohľadávky. Žalobca v tejto súvislosti odporúča žalovanému vykonávať čiastočné úhrady vo výške v rámci jeho možností, pričom tieto sú a budú riadne zaevidované na žalovanú pohľadávku. Nakoľko v konaní po vzájomných vyjadreniach neostali sporné skutočnosti, žalobca je toho názoru, že je možné vydať platobný rozkaz v zmysle žalobného petitu, pričom následne si žalovaný môže dohodnúť podmienky splácania svojho dlhu. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaným navrhovaná výška mesačnej splátky sa vzhľadom na žalovanú sumu javí ako nízka, avšak žalobca súhlasí so splácaním dlhu v pravidelných mesačných splátkach pričom ich výšku ponecháva na úvahe súdu. Žalobca je toho názoru, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal oprávnenosť domáhať sa zaplatenia finančnej sumy titulom žalobného petitu, pričom žalovaný v podanom vyjadrení podanú žalobu žiadnym spôsobom nespochybnil. Na základe uvádzaných skutočností tak žalobca v tomto štádiu konania zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Pokiaľ by bol súd toho názoru, že nie je možné vydať platobný rozkaz, žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení slobodne, zrozumiteľne a vážne uskutočnil uznávací prejav, ktorý v tomto štádiu konania môže byť podkladom pre rozhodnutie formou rozsudku pre uznanie nároku v zmysle ustanovenia § 282 a nasl. Civilného sporového poriadku. Sme toho názoru, že prejav žalovaného nezakladá pochybnosti, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca navrhuje, aby súd vyhovel podanej žalobe vydaním platobného rozkazu v opačnom prípade rozsudkom pre uznanie tým spôsobom, že zaviaže žalovaného k úhrade žalovanej sumy v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou a zároveň prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Písomným podaním zo dňa 22.03.2019 (149-150) sa žalovaný vyjadril, v ktorom podaním uviedol, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Neplatné je podľa § 52 ods. 2 OZ preto aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania celého práva. Občiansky zákonník ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni non natae non praescribur). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

8. Písomným podaním zo dňa 11.04.2019 (č.l. 172-176) sa žalobca opätovne vyjadril, pričom uviedol, že je toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať

od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uvedenému svedčí aj právny názor JUDr. F. Sedlačka Phd. podľa ktorého: „V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok.“ Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Žalobca má teda oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalovaný sa do omeškania dostal prvýkrát so splátkou splatnou dňa 20.06.2015 pričom na porušenie platobnej disciplíny bol predchádzajúcim veriteľom upozornený vo forme Predžalobnej upomienky zo dňa 27.08.2015. Následne po nesplnení si platobných povinnosti zo strany žalovaného právny predchodca pohľadávku zosplatnil dňa 19.02.2016, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 19.02.2019. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na aktuálne Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. V prípade ak by sa súd nestotožnil s danými tvrdeniami je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá sa stala splatnou jednotlivo. Žalobca ďalej oznamuje, že z dôvodu ďalšej úhrady zo strany žalovaného, ku ktorej došlo počas súdneho konania, berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 24,70 € s prislúchajúcim úrokom. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku trvá naďalej. Evidovaná platba vo výške 24,70 €, dňa 08.04.2019.

9. Písomným podaním zo dňa 11.04.2019 (č.l. 182-184), doručeným súdu dňa 15.04.2019, sa žalovaný vyjadril k podaniu žalobcu, pričom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy v zmysle ustanovení zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom svoje tvrdenia opiera o Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. F., pričom žalobca tvrdí, že týmto rozhodnutím sú slovenské súdy viazané. Žalovaná k tomuto argumentu žalobcu uvádza, že predmetom hore uvedeného konania bolo prejudiciálne konanie podľa článku 267 ZFEÚ iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F.. Pri rozpore medzi Smernicou (na ktorú uvedený rozsudok odkazuje) a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátny súd poskytol Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno Smernici priznať ani nepriamy účinok, pretože by sa jednalo o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Žalovaná zdôrazňuje, že výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší a princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej rozhodovacej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku, v tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie NS SR so sp. zn. 6 Cdo/1/2012 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 21CO/10/2016 zo dňa 30.03.2017 a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 27Co/36/2017 zo dňa 28.02.2017, pričom aj v týchto rozhodnutiach sa riešila problematika konania C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. F.. Žalovaná tvrdí, že zo zmluvy sa nedajú jednoznačne určiť termíny jednotlivých splátok ako celku, nakoľko splatnosť jednotlivých splátok. Formulovaná zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym hodnoverným resp. preskúmateľným spôsobom nepreukázal, že

žalovaná mu dlhuje sumu vo výške 2.050,25 EUR (ďalej len „žalovaná suma“). Žalobca nepredložil kompletný prehľad o úhradách, ktoré žalovaná na úhradu úveru od samého začiatku poukázala. Žalobca nepredložil kartu klienta ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré dohodnuté splátky žalovaná uhradila a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi neuhradila. Žalobca síce v žalobe uvádza, že si uplatňuje iba nárok na neuhradené splátky za obdobie od - do v celkovej výške žalovanej sumy, avšak ničím nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a teda či dovtedy alebo neskôr žalovaná už neuhradila aj časť úveru, ktorá bola splatná po podaní žaloby. Má za to, že povinnosťou žalobcu je predložiť kartu klienta alebo históriu úveru, z ktorej by bolo nepochybné zistiteľné, akú konkrétnu výšku na zaplatenie úveru žalovaná uhradila a akým spôsobom dospel žalobca k zisteniu, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, resp. ku dňu podania žaloby dlhovala žalovaná sumu uvedenú v žalobe na splatenie úveru. Zo strany žalobcu teda ide o hypotetické ničím nepredložené tvrdenia, pretože ako účastník, ktorý ma dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku nepreukázal, či a akú výšku úveru splatila žalovaná do vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, a tiež po vyhlásení splatnosti resp. po podaní žaloby a akým spôsobom dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nebol uhradený úver v tam uvedenej výške. Má zato, že je povinnosťou žalobcu dôkazné bremeno na jeho strane preukázať resp. predložiť nespochybniteľné dôkazy svedčiace o opodstatnenosti jeho nároku čo do základu a výšky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, že žalovaná mu dlhuje žalovanú sumu, a nepredložil žiadny prehľad o úhradách, kartu klienta, ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré splátky žalovaná uhradila a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi neuhradil. Z uvedených dôvodov nie je ani možné, so zreteľom na vznesenú námietku premlčania žalovanej zistiť, či a akú výšku úveru splatil v lehote troch rokov pred podaním žaloby vo veci samej. V tejto súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn.: 9Co/385/2016-111 zo dňa 25.05.2017, kde Krajský súd v Košiciach potvrdil záver prvostupňového súdu, že: „Bolo preto povinnosťou žalobcu a dôkazné bremeno na jeho strane preukázať, aj so zreteľom na to, že ide o spotrebiteľský spor, že spotrebiteľ požíva zo zákona ochranu, predložiť nespochybniteľné dôkazy svedčiace o opodstatnenosti jeho nároku čo do základu a výšky... Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku nepredložil žiadny prehľad o úhradách, kartu klienta, ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré splátky žalovaný uhradil a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi neuhradil.“ Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že počas súdneho konania žalovaná mala uhradiť na účet žalobcu sumu vo výške 24,70 Eur. Následne vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu čiastočného zaplatenia pohľadávky berie žalobu čiastočne späť a to v sume 223,12 eur. Žalovaná nerozumie na základe akého vzorca dospel žalobca k týmto odlišným sumám a preto toto konštatovanie považuje za zmätočné a účelové. Žalovaná ďalej uvádza, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 223,12 eur z dôvodu, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že ním uplatňovaný nárok je opodstatnený, a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. Doposiaľ nebolo preukázané, z akého titulu by žalovanú sumu mala žalobcovi žalovaná dlhovať (istina úveru, úroky, poplatky). Vzhľadom na to, že nie je tak možné posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy žalovaná považuje platby ním zaslané žalobcovi za bezdôvodné obohatenie zo strany žalobcu, ktoré je žalobca povinný žalovanej vrátiť. Na základe uvedeného žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním notárskej zápisnice č.l. 5-8, prílohy 1 projektu č.l. 9,oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru č.l. 10, prehľadu splátok a úhrad č.l. 11-14, predžalobnej upomienky č.l. 15, fotokópie doručenky č.l. 16, zmluvy o poskytnutí pôžičky č.l. 17-18, zmluvných podmienok č.l. 19, oznámenia o postúpení pohľadávky č.l. 81, podacieho hárku č.l. 82, tabuľky č.l. 83, žiadosti o postúpení a prevod č.l. 84, rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok č.l. 87-89, súhlasu s postupným splatením žalovanej pohľadávky č.l. 128 a zistil tento skutkový stav:

11. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, ako veriteľ, a žalovaný, ako klient, uzavreli dňa 20.02.2014 Zmluvu o poskytnutí pôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanému na splatenie úverov vo výške 2.358,81 €.

12. V Článku II. Schválená výška pôžičky, zmluvné strany v zmluve dojednali:

- schválenú výšku pôžičky: 2.350,81 €

- počet splátok: 120

- výšku mesačnej splátky: 58,68 €

- termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 2/2024

- celkovú sumu pôžičky: 7.041,60 €

- celkové náklady spotrebiteľa: 4.690,79 €

- RPMN: 32,00 %

- ročná úroková sadzba: 32,00 %

- priemerná hodnota RPMN: 18,87 %.

13. Podľa Článku 12. Skončenie zmluvy, právo klienta na odstúpenie od zmluvy, Zmluvných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov, bodu:

12.4 Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej Splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a Spoločnosti upozornila na uplatnenie tohto právo Klienta 15 dní vopred.

14. Písomným podaním zo dňa 27.08.2015 (č.l. 15) označeným ako „Predžalobná upomienka“ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 228,27 €, ktorý žiada bezodkladne uhradiť. Zároveň bol žalovaný upozornený, že ak do 05.10.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2015 bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť. Žalovaný predžalobnú upomienku prevzal dňa 14.09.2015 (č.l. 16).

15. Písomným podaním zo dňa 28.10.2015 (č.l. 10) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval ho k jeho úhrade, pričom ku dňu vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžná čiastka predstavuje sumu v celkovej výške 2.588,74 €.

16. Z prehľadu platieb (č.l. 11-14) vyplýva, že žalovaný z úveru uhradil sumu 1.443,39 €.

17. Písomným podaním zo dňa 22.11.2018 (č.l. 81) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalovaného na nového veriteľa Intrum Slovakia s.r.o. (žalobcu).

18. Písomným podaním zo dňa 28.11.2018 (č.l. 128) označeným ako „Súhlas s postupným splatením žalovanej pohľadávky“ žalobca oznamuje žalovanému, že súhlasí s postupným splatením žalovanej pohľadávky vo výške 2.667,40 € ku dňu 28.11.2018 formou pravidelných mesačných splátok, a to 1.splátka s dátumom splatnosti 20.12.2018 vo výške 24,70 €, 2.-107. splátka mesačne do 20.dňa po 24,70 €, 108. splátka 20.11.2027 - zostatok dlhu.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v znení ku dňu 20.02.2014, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 20.02.2014, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 658 ods. 1 OZ v znení ku dňu 20.02.2014, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 20.02.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 20.02.2014, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

24. Podľa § 503 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 20.02.2014, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

25. Podľa § 503 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 20.02.2014, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

26. Podľa § 504 ObZ v znení ku dňu 20.02.2014, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

27. Podľa § 506 ObZ v znení ku dňu 20.02.2014, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

28. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení ku dňu 20.02.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu 20.02.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

30. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení ku dňu 20.02.2014, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení ku dňu 20.02.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

32. Podľa § 565 OZ v znení ku dňu 20.02.2014, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 20.02.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 20.02.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

35. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 20.02.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

36. Podľa § 100 ods. 1 OZ v znení ku dňu 20.02.2014 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa § 101 OZ v znení ku dňu 20.02.2014 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 107 ods. 1 OZ v znení ku dňu 20.02.2014 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

39. Podľa § 107 ods. 2 OZ v znení ku dňu 20.02.2014 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

40. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

41. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva jednak z právneho nástupníctva obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. po pôvodnom veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s. uskutočnená zlúčením obchodných spoločností dňa 11.12.2017 a Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcami 1/ Consumer Finance Holding, a.s. a 2/ Všeobecná úverová banka, a.s. a postupníkom Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., (žalobcom).

43. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a žalovaný tvrdenia žalobcu ani nenamietal, že medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky dňa 20.02.2014, v zmysle ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku na splatenie úverov vo výške 2.358,81 € pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 120. mesačnými splátkami vo výške 58,68 € a termínom konečnej splatnosti 2/2024. Žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnutý úver, preto žalobca vyhlásil k 28.10.2015 predčasnú splatnosť úveru. Na zosplatnenie bol žalovaný upozornený výzvou zo dňa 27.08.2015. Z prehľadu splátok a úhrad má súd preukázané, že žalovaný z poskytnutej sumy 2.350,81 € uhradil 1.443,39 €.

44. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.08.2015 (č.l. 15 spisu) jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť zosplatniť úver v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2015 do 05.10.2015. Uvedené je súladné aj s prehľadom splátok a úhrad a bodom 6.2 článku 6. zmluvy o pôžičke, z ktorých vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v kalendárnom miesiaci, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 20.02.2014 a žalovaný uhradil dňa 14.03.2014 splátku vo výške 60,55 €, dňa 23.04.2014 vo výške 58,68 €, dňa 20.05.2014 vo výške 58,68 €, dňa 05.06.2014 vo výške 58,68 €, dňa 17.07.2014 vo výške 58,68 €, dňa 11.08.2014 vo výške 58,68 €, dňa 08.09.2014 vo výške 58,68 €, dňa 23.10.2014 vo výške 58,68 €, dňa 10.11.2014 vo výške 58,68 €, dňa 12.12.2014 vo výške 58,68 € - 2-krát, dňa 04.03.2015 vo výške 58,68 €, dňa 08.04.2015 vo výške 58,68 €, dňa 07.05.2015 vo výške 58,68 € a dňa 06.07.2015 vo výške 58,68 €, čo po započítaní predstavuje uhradené splátky do mesiaca máj 2015 vrátane.

45. Do zaslania predžalobnej upomienky zo dňa 27.08.2015 tak žalovaný viac neuhradil na úplné zaplatenie dlžných splátok (uskutočnil jednu čiastkovú úhradu vo výške 10,- € dňa 12.08.2015), preto skutočne v čase zaslania predžalobnej upomienky bol v omeškaní s úhradou splátky za mesiac jún 2015, ktorej zročnosť nastala 20.06.2015, na ktorú výslovne odkazuje v súvislosti s možnosťou úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015 (č.l. 10 spisu) oznámil žalobca žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru s tým, že vyslovene odkázal na to, že žalovaného už v predžalobnej upomienke vyzval na doplatenie splatných splátok t.j. splátok za mesiace jún, júl, august a

september 2015 a zdôraznil, že k zosplatneniu pristupuje preto, že dlžné splátky neboli uhradené v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke. Hoci je možné konštatovať, že v čase zosplatnenia úveru bola už splatná aj splátka za mesiac október 2015 gramatickým a logickým výkladom citovaných prejavov vôle žalobcu možno dôjsť k záveru, že tento dôvod zosplatnenia sa vzťahuje na tie splátky, na ktorých úhradu bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke, t.j. hneď na prvú splatnú v júni 2015, tak ako to vo výzve predchodca žalobcu aj uvádza.

46. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

47. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je lex specialis k § 565 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že veriteľ by logicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky tak, (tak ako mu to ukladá § 565 Občianskeho zákonníka) a zároveň dodržať požiadavku vyplývajúcu z §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), t. j. v čase, keď ďalšie mesačné splátky sú už splatné. Súbeh uvedených ustanovení by bol možný len v prípade, ak by bolo splácanie nastavené na dlhšej ako 3 - mesačnej báze, čo však rozhodne nie je bežné. Aj v komentári: Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex, 2011, strana 1654 je uvedené: „Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka o strate výhody splátok je modifikované do vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Podľa § 53 ods. 8 (pozn. v súčasnosti ide o ods. 9 §-u 53 OZ), platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Aj ďalší komentár výslovne uvádza, že možnosť zosplatniť úver sa vzťahuje na prvú splátku, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace (viď Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedláčko, Tomašoviča kol., Občiansky zákonník /I. a II. zväzok, 1. vydanie, 2017, Nakladatelství C. H. Beck: „Vo vzťahu k samotnej dikcii ustanovenia ods. 8 zákonodarca hypotézu právnej normy ustaľuje s ohľadom na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach a teda je zrejmé, že spravidla pôjde o peňažné plnenie, ktoré spotrebiteľ realizuje postupnými platbami podľa dohody s dodávateľom. Vo všeobecnosti sa nedá vylúčiť, že uvedené ustanovenie môže byť aktuálne aj v prípade nepeňažného plnenia, čo sa podáva aj zo všeobecnej dikcie § 565 OZ. Podstatné však je to, že ide o prípad plnenia v splátkach ako výhodu, ktorou disponuje spotrebiteľ pri plnení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Možno považovať za pozitívne, že zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými má byť spotrebiteľ v omeškaní a podmienku koncipoval vzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času od omeškania so splátkou. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba ods. 8 vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu§ 565 Občianskeho zákonníka, ktorá rovnako časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie ods. 8 malo predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa ods. 8 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie s (prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku, máme tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka napr. v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s troma po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka.“).

48. Uvedený komentár zodpovedá aj princípom formálnej logiky, ktorej by však nezodpovedal výklad, podľa ktorého by veriteľ v prípade, ak by bol spotrebiteľ v omeškaní s piatimi splátkami, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, keď k okamihu zosplatnenia bol v omeškaní so splátkami za mesiac jún,

júl, august, september, október a 2015, pristúpil k zosplatneniu úveru kvôli omeškaniu spotrebiteľa s poslednou, či predposlednou alebo pred predposlednou z nich a to v čase, keď spotrebiteľ s týmito nebol v omeškaní ešte 3 mesiace. Naopak aj z formulovania predžalobnej upomienky v spojení s úkonom zosplatnenia je zrejmé, že veriteľ pristúpil k zosplatneniu preto, že dlžník sa dostal do omeškania so splátkou za mesiac jún 2015 po viac ako 3 mesiace a že dlžníka na možnosť zosplatnenia výslovne upozornil so vzťahu k tejto splátke. Preto je zrejmé, že s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky za mesiac jún 2015, t.j. od 20. júna 2015 a uplynula dňa 20. Júna 2018, zatiaľ čo žaloba bola podaná až dňa 16.08.2018, t.j. až po jej uplynutí.

49. Pokiaľ ide o premlčanie vzhľadom na predčasné zosplatnenie pôžičky. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.

50. Premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou /okrem splátok úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru/ začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanej. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. 9. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátok za mesiac 6/2015 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, ktorá bola splatná dňa 20.06.2015, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.06.2015 a uplynula v stredu 20.06.2018. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.08.2018, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a súd preto žalobcovi premlčané právo priznať nemohol, keďže žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania dlhu, preto žalobu o zaplatenie 1.802,43 € (uplatnený nárok 2.050,25 € - 247,82 € (zastavené konanie)) zamietol.

51. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

52. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

53. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

54. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 247,82 € späť, a to podaním doručeným súdu dňa 23.10.2018 (č.l. 54) s poukazom na úhradu platieb dňa 10.07.2018 vo výške 20,- €, 07.08.2018 vo výške 20,- € a 05.09.2018 vo výške 20,- €, t.j. 60,- €, pričom uviedol, že žalovaný ešte pred podaním žaloby realizoval úhrady v mesiaci júl a august 2018 (žaloba bola podaná 16.08.2018), ďalšie späťvzatie učinil žalobca dňa 25.02.2019 (č.l. 124) za platby dňa 06.12.2018 vo výške 24,70 €, 07.01.2019 vo výške 24,70 € a 06.02.2019 vo výške 24,70 €, t.j. spolu 134,10 €, zároveň však žalobca uvádza, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie 198,42 €. Podaním doručeným súdu dňa 25.03.2019 uskutočnil žalobca ďalšie späťvzatie žaloby, a to do sumy 24,70 € uhradenej dňa 07.03.2019 s úpravou výšky petitu na sumu 1.827,13 € oproti pôvodne uplatnenej istine 2.050,25 €. Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2019 žalobca čiastočne vzal žalobu späť o zaplatenie sumy 24,70 € z dôvodu platby zo dňa 08.04.2019 s tým, že po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatnil sumu 1.802,43 €, celkovo teda žalobca nepochybne vzal žalobu späť o sumu 247,82 €, a to za splátky 3x 20,- €, 3x 24,70 €, čo súčtom síce predstavuje 134,10 €, ale žalobu vzal späť o sumu 198,42 € a následne 2x po 24,70 €. K čiastočným späťvzatiam žaloby sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.04.2019 (č.l. 184), pričom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrením uvádza, že počas súdneho konania žalovaný mal uhradiť na účet žalobcu sumu 24,70 €. Následne vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu čiastočného zaplatenia pohľadávky berie žalobu čiastočne späť, a to v sume 223,12 €. Žalovaný preto nerozumie na základe akého vzorca dospel žalobca k týmto odlišným sumám a preto to konštatovanie považuje za zmätočné a účelové. Žalovaný nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 223,12 € z dôvodu, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že ním uplatňovaný nárok je opodstatnený a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. Doposiaľ nebolo preukázané z akého titulu by žalovanú sumu mal žalovaný žalobcovi uhradiť (istina úveru, úroky, poplatky). Vzhľadom na to nie je tak možné posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy a žalovaný považuje platby ním zaslané žalobcovi za bezdôvodné obohatenie zo strany žalobcu, ktoré je žalobca povinný žalovanému vrátiť.

55. Napriek skutočnosti, že žalobca disponuje v rámci sporového konania jeho predmetom a konaním samotným, nie je prípadný záujem žalovaného na prejednanie a meritórnom rozhodnutí veci paušálne bez právneho významu. Za určitých podmienok môže kvalifikovaný nesúhlas žalovaného viesť k rozhodnutiu súdu o nepripustení späťvzatia žaloby. Žalovaný sa v predmetnej veci vyjadril, pričom vyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Pri zohľadňovaní nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súd zohľadňoval tak skutkové ako aj právne špecifiká podanej žaloby vrátane povahy žalobou uplatneného nároku. Žalovaným uvádzaný dôvod vážneho nesúhlasu so späťvzatím žaloby však súd nepovažuje za dôvod dôležitý, nakoľko tvrdená skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojej žaloby a neuniesol dôkazné bremeno a priori nie je dôvodom, pre ktorý by spätvzatie žaloby čo i len čiastočné nemalo byť prípustné. Uvádzaný dôvod nie je dôvodom na strane žalovaného, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako vážny etický, morálny, ekonomický alebo právny, pre ktorý by žalobca žalobu čiastočne späť vziať nemohol. Neunesenie dôkazného bremena a nepreukázanie dôvodnosti žaloby samo o sebe je dôvodom pre jej zamietnutie, meritórne rozhodnutie vo veci samej a procesné víťazstvo strany žalovanej. Žalobca v konaní tvrdil, že si uplatňuje právo na základe spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosť či si uplatňuje takéto právo na jej základe dôvodne by nepochybne vyplynula z ďalšieho dokazovania, avšak žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, ktorú súd skúmal a priori. Skutočnosť, že žalovaný uhrádzal určité platby v časovom období po podaní žaloby, ale aj pred jej podaním vyvolala reakciu na strane žalobcu v späťvzatí žaloby o tieto sumy, nepochybne keby žalobca uvedené neučil, aj v prípade ak by súd jeho žalobe vyhovel, v tejto časti by nutne musel čeliť zamietnutiu žaloby, čo návrhom na jej čiastočné späťvzatie eliminoval. Na druhej strane žalovaný žiadnym spôsobom čiastočným zastavením konania neutrpí, nakoľko samotná skutočnosť procesného posúdenia opodstatnenosti späťvzatia žaloby je v prvom rade otázka procesnou, ktorú súd hodnotí aj vo vzťahu k uplatneným trovám. V časti, v ktorej sa žalobca domáha zastavenia konania bez toho, že by uviedol dôvod, resp. časti žaloby, ktorú vzal späť ohľadom platieb zaplatených pred podaním žaloby je nepochybne toto späťvzatie procesným zavinením žalobcu. Rovnako je to aj vo zvyšku uplatneného práva, ktoré bolo čiastočným späťvzatím dotknuté, pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný uhrádzal. Úhrada dlhu zo strany žalovaného však môže byť vyhodnotená ako procesné zavinenie pre jeho správanie sa čiastočnými úhradami len za predpokladu, že je možné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ale žaloba ako taká bola zamietnutá, pričom sám žalovaný tvrdí a voči uplatnenému právu žalobcu okrem premlčania namieta aj tú skutočnosť, že žaloba nie je podaná dôvodne, teda dôvodnosť podanej žaloby ako celku nie je možné konštatovať. Z vyššie uvedených dôvodov však na strane žalovaného nie je možné konštatovať vážnosť dôvodov, pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasí a preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 247,82 € zastavil.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

59. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Žalovaný bol v konaní úspešný. Z vykonaného dokazovania s poukazom na námietku premlčania vyplynulo, že žaloba bola podaná nedôvodne, preto súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v celosti. Žaloba bola zamietnutá a konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavené pre procesné zavinenie žalobcu pri konštatovaní, že čiastočné späťvzatie žaloby nebolo učinenie pre správanie sa žalovaného, ktorý síce časť uplatnenej sumy uhrádzal splátkami, avšak nie je možné konštatovať, že žaloba ako taká bola podaná dôvodne. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.