Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/231/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom na Šoltésovej 14 v Bratislave, IČO: 47 150 513, zastúpeného splnomocnencom SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom na Šoltésovej 14 v Bratislave, IČO: 36 862 711 proti žalovanej K. F., narodenej X.X.XXXX, bývajúcej na adrese XXXX L., I. XX-XX/XX, W. W., za účasti občianskeho združenia Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, o zaplatenie 261,24 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 20.3.2014 žalobcu, ktorou žiadal súd, aby žalovanej K.W. F., na adrese podľa žaloby Q. XXXX C. H. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 261,24 eur, úrok z omeškania 9% zo sumy 258,58 eur od 4.4.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 9,25% zo sumy 2,66 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania.

2. Žalobca peňažné plnenie požadoval podľa žaloby po žalovanej z titulu nezaplatenia žalovanou za žalovanej poskytnuté služby spoločnosťou Slovak Telecom a.s., odkazoval na zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého tento jeho právny predchodca a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení. Dodané služby boli faktúrované žalovanej predchodcom žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX výške 2,66 eur, splatnou 3.5.2011 a faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 258,58 eur, splatnou 3.4.2011, ktoré žalovaná nezaplatila. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 24.3.2013 spoločnosť Slovak Telekom a.s, ako postupca na jednej strane a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola vo výške žalovanej sumy. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania a žalobca požadoval priznať aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vykonávacieho predpisu k ustanoveniu OZ a jeho ustanovenia § 10c.

3. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu.

4. Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila.

5. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 3.4.2019, t.j. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.

6. Súd sa oboznámil so Zmluvou o pripojení, s faktúrami čísiel ako sú uvedené v bode 2 rozsudku, Zmluvou o postúpení pohľadávok podpísanou 24.6.2013 a zistil tento skutkový stav veci:

7. Zo Zmluvy o pripojení súd zistil, že jej zmluvnými stranami boli Slovak Telekom, a.s. so sídlom na Karadžičovej 10 v Bratislave a žalovaná. Podľa obsahu zmluvy sa Slovak Telekom a.s. (podnik) zaviazal v prospech žalovanej aktivovať a poskytovať ako účastníkovi vo vzťahu k SIM karte za aktivačný poplatok 3,32 eur s DPH program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný poplatok 11,90 eur s DPH po dobu 24 mesiacov od účinnosti zmluvy. Miestom poskytovania služieb podľa identifikačných údajov účastníka (žalovanej) bolo územie Slovenskej republiky a cena bola stanovená cenníkom. Žalovaná zmluvu uzatvorila ako nepodnikateľ.

8. Slovak Telecom a.s. dňa 15.4.2011 na meno žalovanej a adresu Q. XXXX/XX, H. vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 2,66 eur, ktorou žalovanej faktúroval mesačné poplatky za obdobie od 15.3.2011 do 14.4.2011. Faktúrované bolo podľa faktúry splatné 3.5.2011.

9. Druhou faktúrou č. XXXXXXXXXX bola faktúrovaná žalovanej čiastka 258,58 eur, splatná 3.4.2011 za obdobie 15.2.2011 - 14.3.2011 a za hlasové služby, nehlasové služby a za mesačné poplatky vrátane 20% DPH.

10. Z písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že jej zmluvnými stranami sú Slovak Telekom a.s. na strane postupcu a žalobca na strane postupníka. Postupujú sa pohľadávky vzniknuté zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzatvorených medzi postupcom a fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Zmluva je stranami podpísaná 24.6.2013, patrí k nej príloha č. 1, z ktorej súd zistil, že je v nej referenčné číslo XXXXXXXXX, dlžná suma 309,04 eur, meno žalovanej, jej rodné číslo a adresa Q. XXXX C. H..

11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14. Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

18. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa. Odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej a splnenie jej záväzku zo zmluvy o pripojení, uzavretej medzi subjektom uvedeným v tejto zmluve a súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je aj zmluva uzavretá so žalovanou záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od spoločnosti postupcu. O vzniku zmluvy o pripojení a pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej súd nemal pochybnosti, svedčia o tom na dôkaz predložená zmluva o pripojení a faktúry. Rovnako nemal súd pochybnosti o tom, že pôvodný veriteľ Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení, svedčí o tom na dôkaz predložená písomná zmluva o postúpení pohľadávok. Súd však nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok boli na žalobcu postúpené práve pohľadávky veriteľa Slovak Telekom, a.s. proti žalovanej vyplývajúce z faktúry s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX na sumu 2,66 eur a z faktúry s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX na sumu 258,58 eur. Súd mal síce zmluvou o postúpení pohľadávok preukázané, že veriteľ Slovak Telekom, a.s. právo veriteľa na postúpenie pohľadávok uvedených v zozname postupovaných pohľadávok v Prílohe č. 1 využil v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, avšak podľa súdu nepreukázal, že boli žalobcovi postúpené pohľadávky voči žalovanej vyplývajúce z faktúr č. XXXXXXXXXX O. Č.. XXXXXXXXXX.

19. Žalobca v žalobe tvrdil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Ďalej tvrdil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej služby elektronickej komunikácie a žalovaná sa zaviazala odoberať tieto služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnutí v Cenníku. Podľa žaloby žalovaná neuhradila cenu za služby, ktorá bola vyúčtovaná právnym predchodcom žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.5.2011 na sumu 2,66 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.4.2011 na sumu 258,58 eur, pričom celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 261,24 eur a túto sumu žalobca aj žalobu žaluje. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok preukázal dôkazom - písomnou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013. Na základe výzvy súdu predložil žalobca aj prílohu č. 1 k Zmluva o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplývajú tieto údaje : referenčné číslo XXXXXXXXXX, dlžná suma 309,04 eur, meno dlžníka K. F., ročné číslo XXXXXXXXXX, ulica Q. XXXX, XXX XX H., príloha je podpísaná dňa 24.6.2013 právnym predchodcom žalobcu a žalobcom. Uvedená príloha korešponduje tvrdeniu žalobcu v žalobe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX, nekorešponduje však s tvrdením žalobcu v žalobe, že ku dňu postúpenia pohľadávky bola výška pohľadávky 261,24 eur, nakoľko v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená výška pohľadávky 309,04 eur. Žalobca svoje tvrdenie v žalobe o tom, že právny predchodca vyúčtoval cenu poskytnutých služieb žalovanej dvomi faktúrami a to faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.5.2011 na sumu 2,66 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.4.2011 na sumu 258,58 eur, preukázal predloženými dôkazmi a to písomnou faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.5.2011 na sumu 2,66 eur a písomnou faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.4.2011 na sumu 258,58 eur. V žiadnej z týchto faktúr však nie je uvedené referenčné číslo XXXXXXXXXX. Súd preto nemal preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej vyplývajúcej z faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, nakoľko v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok tejto skutočnosti nezodpovedá ani označenie titulu, z ktorého vyplýva postúpená pohľadávka (teda nie sú tu uvedené čísla jednotlivých faktúr), keďže v prílohe uvedené referenčné číslo XXXXXXXXXX sa nedá priradiť k žiadnemu súdu predloženému dôkazu a v neposlednom rade mu nezodpovedá ani dlžná suma, nakoľko súčet súm, na ktoré boli vystavené obidve faktúry je 261,24 eur, kým v prílohe č. 1 je uvedená dlžná suma 309,04 eur. Medzi tvrdeniami žalobcu v žalobe a predloženými dôkazmi tak nie je vzájomná väzba, žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že mu bola postúpená práve tá pohľadávka voči žalovanej, ktorá vyplýva z faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 21. v ňom uvedeného ods. 2.

23. Súd nepriznal Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré malo v konaní do 30.6.2016 postavenie vedľajšieho účastníka, nárok na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, podaním zo dňa 3.7.2014, doručeným súdu elektronickými prostriedkami, súdu oznámilo jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej za účelom ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z hromadne uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť a ktorý v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako bežný spotrebiteľ nie je schopný posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky v týchto zmluvách a procesne sa pred súdom voči nim efektívne brániť. Súd zastáva názor, že Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, môže byť priznaná náhrada trov konania v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tej strane, na ochranu ktorej v konaní vystupovalo, a len v tom prípade, ak trovy konania sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne. 24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 25. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 26. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 27. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 251 C.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy konania sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne.

28. Hoci vo veci bol naplnený stav, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania, v súdenej veci strán trovy vynaložené Združením na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré ešte neboli vyčíslené, nie je možné považovať za účelne vynaložené. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v zmluvách. Súd zastáva názor, že konanie občianskeho združenia Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA nemohlo prispieť k nepriznaniu nároku žalobcu uplatneného žalobou. Podľa názoru súdu konanie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nebolo účelným bránením práva žalovanej, na podporu ktorej vstúpilo do konania, trovy, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, neboli vynaložené účelne. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA si uplatňuje právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupujú a bez kontaktovania sa so žalovanými ako spotrebiteľmi, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorých prípad ide aj v konaní o danej veci. 29. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .