Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/177/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo Bánová, IČO: 00631744, so sídlom Bánová,, proti žalovanému: T. Š., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XXX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2009 domáhal voči pôvodnému žalovanému

- Roľníckemu družstvu „BREZOVEC“ určenia, že žalobca je vlastníkom predajne so súp. č. 183 postavenej na parc.č. 15, kat. územie Bánová zapísanej na LV č. 133, obec Žilina, a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že (pôvodný) žalovaný, ktorý bol v čase podania žaloby v konkurze je výlučným vlastníkom stavebnej nehnuteľnosti - predajňa so súpisným č. 183 (bez pozemku), ktorá je postavená na parc.č. 15. Vlastnícke právo žalovanému bolo založené a určené neoprávnene, pretože Roľnícke družstvo „BREZOVEC“ nikdy nebolo vlastníkom predmetného objektu, ktorý bol postavený v rok u 1900, kedy neexistovalo a neexistoval ani jeho právny predchodca. Predmetnú nehnuteľnosť, pôvodne ako majer so záhradou, pkn parc.č. 26/6, zapísanú v pkn vl.č. 353, katastrálne územie Bánová, nadobudli na základe pôvodnej kúpnopredajnej zmluvy z 20.12.1910, bývali urbarialisti obce Bánová, preto preukázateľne patrí žalobcovi. Pôvodný žalovaný bol v čase podania žaloby v konkurze, a tak žalobca správcu konkurznej podstaty žalovaného.

3. Dňa 26.2.2013 doručil správca konkurznej podstaty žalovaného súdu vyjadrenie, v ktorom vyjadril nesúhlas s pokračovaním v konaní, nakoľko na vo veci žalovaného prebieha konkurz. Z uvedených dôvodov súd pojednávanie nariadené na 27.2.2013 odročil na 20.3.2013.

4. Dňa 20.3.2013 doručil správca konkurznej podstaty žalovaného súdu oznámenie, v ktorom uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola spísaná do zoznamu majetku úpadcu a po splnením podmienok dal súd súhlas na jej predaj, o čom predložil opatrenie súdu o udelení súhlasu priložil k vyjadreniu.

5. Na pojednávaní dňa 20.3.2013 právny zástupca žalobcu podal návrh na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalovaného. Následne súd uznesením zo dňa 24.4.2013 pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, že do konania vstúpil ako nový žalovaný Patrik Šufliarsky, ktorý nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2010 a ktorému svedčí vlastnícke právo v celosti. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie nový žalovaný, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením sp.zn.7Co/255/2013 zo dňa 28.8.2013, ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil.

6. Po zmene zákonného sudcu súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či trvá na podanej žalobe. Dňa 9.4.2018 žalobca súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá a žiada, aby súd namiesto doterajšieho žalovaného pripustil na strane žalovaného Alenu Mrázovú. Okrem toho žalovaný súdu oznámil listom zo dňa 31.1.2018 (č.l. 101), že navrhuje žalobu zamietnuť a okrem toho nie je v súčasnej dobe vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

7. Súd následne lustrácia v katastri nehnuteľnosti zistil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nie je Alena Mrázová, ale tretí subjekt, a tak návrh žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalovaného zamietol uznesením zo dňa 7.8.2018.

8. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.1.2019, ktoré odročil z dôvodu nedoručenia predvolania žalobcovi na 15.4.2019. Dňa 16.1.2019 doručil žalovaný súdu žiadosť (139) o predvolanie správcu konkurznej podstaty pôvodného žalovaného, ktorý realizoval predaj spornej nehnuteľnosti žalovanému.

9. Dňa 1.4.2019 doručil žalobca súdu vyjadrenie (č.l. 151), v ktorom žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zistenia nových skutočností a zároveň žiadal, aby súd požiadal Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor o stotožnenie pôvodného pozemku č. 26/b/2/8 dnes CKN č. 28 v katastrálnom území Bánová vrátane bývalého urbárskeho domu pod pôvodným č. 32, dnes pod číslom 183 a zároveň žiadal o predvolanie nového vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko nevzhliadol dôležité dôvody odročenia pojednávania podľa § 183 CSP, o čom oboznámil žalobcu.

10. Na pojednávaní dňa 15.4.2019 súd vec prejednal a rozhodol v prítomnosti strán sporu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a poukázal na listinu predloženú k vyjadreniu zo dňa 1.4.2019, z ktorej podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť patrí žalobcovi. Žalovaný v rámci svojho prednesu konštatoval, že sa voči nemu vedie konanie o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, ktorej faktický stav je po 50 rokov úplne iný ako tvrdí žalobca. Ďalej uviedol, že nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od správcu konkurznej podstaty, ktorého žiadal v konaní vypočuť na tieto účely. Uvedený prevod vlastníckeho práva bol potvrdený krajským súdom. Súd následne zamietol návrh žalobca na výsluch aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko žalobca ho žiadal vypočuť k dôvodom a okolnostiam nadobudnutia vlastníckeho práva. Rovnako zamietol návrh na výsluch správcu konkurznej podstaty pôvodného žalovaného. Oba návrhy na výsluch strán sporu zamietol súd z dôvodu ich nehospodárnosti a neefektívnosti, nakoľko konštatoval, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pričom žalobca túto vadu konania neodstránil. Následne súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

11. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

12. Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

13. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a) <http://www.epi.sk/zz/1964-40>.

14. Pred posudzovaním uplatneného žalobného nároku sa súd zaoberal, či sú splnené procesné podmienky na rozhodnutie o podanej žalobe, t.j. skúmal vecnú legitimáciu. Vecnou legitimáciou strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci. Aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je v čase rozhodovania súdu Ing. Marián Mrázik. Žalobca ako žalovaného označil pôvodného vlastníka, t.j. ROĽNÍCKE DRUŽSTVO „BREZOVEC“, ktoré v priebehu sporu previedla nehnuteľnosť na Patrika Šufliarskeho. Na túto zmenu v osobe vlastníka reagoval žalobca a žiadal o pripustenie zmeny subjektu na strane žalovaného. Návrhu okresný súd vyhovel. Následne však v priebehu sporu došlo k ďalšej vo vlastníctve spornej nehnuteľnosti. Žalobca však v čase rozhodovania súdu reagoval na právny a skutkový stav vyplývajúci zo zápisu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. V konaní je označený ako žalovaný Patrik Šufliarsky, ktorému nesvedčí zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. K uvedenému súd poznamenáva, že na liste vlastníctva č. 2309 pre katastrálne územie Bánová nie je zapísaná poznámka, či plomba, ktorá by bola prekážkou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

15. Určovacia žaloba v zmysle citovaného ustanovenia § 137 CSP má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti označenému žalovanému. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Keďže v zmysle ust. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1339922&f=2> 228 ods. 1 CSP rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre strany a tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, len ak stranami sporu boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania), zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu) naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. K zhodnému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp.zn. 6Co/25/2015.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2309 pre katastrálne územie Bánová zo dňa 15.4.2019 vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je Ing. Marián Mrázik, trvale bytom Do Stošky 14, Žilina- Bánová. V tomto smere súd poznamenáva, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 M Cdo 1/2010, žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (ZSP 4/2003). Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom v spore, nakoľko mu podľa výpisu z listu vlastníctva nesvedčí aktuálne vlastnícke práva k spornej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.

17. Nad rámec súd poznamenáva, že navrhovaný petit rozsudku je v jeho pôvodnom znení nevykonateľný, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu je v čase rozhodovania súdu zapísaná na LV č. 2309 pre katastrálne územie Bánová, a nie liste vlastníctva č. 133 ako uvádza v navrhovanom petite rozsudku žalobcu.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalobu zamietol, a tak úspešnou stranou sporu bol žalovaný. Na základe tejto skutočnosti súd žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia