Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-11-2019.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému H. E., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2019 v Ružomberku, takto
rozhodol:
obžalovaný
H. E., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Q. XXXX/X, H., na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 08.12.2018 v čase od 02.36 h do približne 02.40 h vykonával nekoordinovaným spôsobom jazdu na osobnom motorovom vozidle značky Audi Q7, evidenčné číslo RK834CG po ulici Dončovej a Makovického v H. smerom na sídlisko Klačno, pričom počas vedenia vozidla zaspal a zastavil v blízkosti hotela Áčko, kde ho spozorovala hliadka Obvodného oddelenia PZ v H., ktorá ho prebudila, načo obžalovaný uvoľnil brzdový pedál a vozidlo sa pohlo, pretože malo zaradenú rýchlosť, toto sa zopakovalo dvakrát, následne bol po riadnom poučení vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, čo odmietol a taktiež sa odmietol podrobiť vyšetreniu krvi za účelom zistenia ovplyvnenia návykovou látkou,
t e d a
vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, pričom sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a súčasne sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Na H. E. podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 19.02.2019 obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 20.02.2019 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal vinným z uvedeného trestného činu a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a takisto mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov. Trestný rozkaz bol obžalovanému, ako aj jeho obhajcom doručený, pričom dňa 06.03.2019 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal voči trestnému rozkazu odpor. V dôvodoch odporu obžalovaný uviedol, že bezdôvodne sa neodmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, ale požiadal zasahujúcich policajtov, aby sa mohol telefonicky skontaktovať so svojou právnou zástupkyňou JUDr. Baloghovou a poradiť sa s ňou, ako má ďalej postupovať a či sa má takémuto úkonu podrobiť. Vzhľadom k tomu, že predchádzajúce sa skontaktovanie s právnou zástupkyňou mu nebolo umožnené, tak sa dychovej skúške na požitie alkoholu podrobil až potom, ako mu bol tento kontakt umožnený. Podľa právneho názoru obhajoby bola požiadavka obžalovaného na telefonickú poradu s právnym zástupcom dôvodná. Obžalovaný bol totiž kontrolovaný na základe predchádzajúceho telefonického udania ako podozrivý zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pričom zasahujúci policajti už v čase ich výkonu disponovali konkrétnymi podozreniami smerujúcimi k vedeniu motorového vozidla obvinený v značnom štádiu opitosti. Ak teda existovalo podozrenie o spáchaní trestného činu, v žiadnom prípade nesmeli byť úkony vykonané inak, ako pri rešpektovaní všetkých práv obhajoby, čo zaručuje len Trestný poriadok. Zasahujúci policajti od obvineného požadovali, aby vykonal rozhodujúci dôkaz o tom, či sa prípadne dopustil trestného činu, a preto mal nepochybne právo pred jeho vykonaním poradiť sa telefonicky so svojou právničkou v čase, ktorý nebolo možné vyhodnotiť ako zmarenie požadovaného úkonu. Vzhľadom k tomu, že uvedené právo bolo obvinenému odopreté, nemožno jeho správanie vyhodnotiť tak, že sa dňa 08.12.2018 bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu.
Podaním odporu došlo k zrušeniu trestného rozkazu a samosudca nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že skutok nespáchal, vozidlo nešoféroval, akurát „v ňom spal“. Ďalej využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že v čase policajného zásahu nebol šoférom, aj hliadke polície povedal, že je ochotný podrobiť sa skúške na alkohol, ale až potom, ako mu bude daná možnosť zavolať si s obhajcom, pričom takáto možnosť mu nebola umožnená. Auto bolo vedľa Hotela Áčka odstavené dlhšiu dobu, aj z kamerového záznamu vyplýva, že sa s autom nepohol. K prítomnosti alkoholu, ktorý bol u neho následne zistený, uviedol, že pil až po tom, ako auto odstavil a pil v aute. Dôvodom jeho prítomnosti pri Hoteli Áčko bola skutočnosť, že jeho sestra tam robí prevádzkarku a on bol s ňou dohodnutý, že ju aj spolu s kolegyňou vyzdvihne, na miesto prišiel trošku skôr, a tak na ňu čakal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním svedeckých výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, prečítal ostatné listinné dôkazy, oboznámil sa s fotodokumentáciou a takisto vykonal dokazovanie prehratím DVD záznamov, ktoré boli v prípravnom konaní zabezpečené prostredníctvom kamier Mestskej polície Ružomberok. K prečítaniu svedeckých výpovedí došlo v zmysle ustanovenia § 263 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný, ani jeho obhajcovia po doručení trestného rozkazu spolu s výzvou podľa § 240 Trestného poriadku iný rozsah dokazovania nenavrhli, preto k prečítaniu výpovedí došlo so súhlasom prokurátora. Obžalovaný v reakcii na jednotlivé výpovede svedkov reagoval spôsobom, že neodmietol podrobiť dychovej skúške, na výzvu policajtov predložil svoje doklady, ako aj doklady od vozidla a keď ho opakovane vyzývali na dychovú skúšku, povedal im, že sa jej podrobí až po porade s obhajcom. Auto bolo v tom čase odstavené a on „nebol vodičom“, vzhľadom na poveternostné podmienky bola zima a auto mal zaparkované „P“ stupni na automatickej prevodovke, pričom nohu na brzde nemal, čo vylučuje aj viacnásobné posunutie vozidla. Tvrdil, že porada s obhajcom patrí medzi jeho základné ľudské práva, bol dezorientovaný, nakoľko bol spln mesiaca a navyše bol aj koniec roka, ako náhle mu bola konzultácia s obhajcom umožnená, bezodkladne sa podrobil dychovej skúške. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo ani jeden zo svedkov, ktorí boli prítomní na mieste činu, sa nevyjadrili o jeho požiadavke na umožnenie telefonického rozhovoru, hovoril to príslušníkovi, ktorý stál pri vozidle.
Z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovanému bola obmedzená osobná sloboda dňa 08.12.2018 o 02:50 hod. Zo záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy, ako aj z tejto zápisnice vyplýva, že obžalovaný napriek viacerým výzvam sa odmietol podrobiť dychovej skúške, pričom tomuto úkonu policajnej hliadky predchádzalo zistenie, že na sedadle vodiča sa nachádza osoba mužského pohlavia, ktorý nereagoval na klepanie hliadky, a preto vzniklo podozrenie, či nie je ohrozený na živote, a preto z tohto dôvodu hliadka otvorila dvere a snažila sa ho prebrať. Následne hliadka zistila, že osoba sediaca na mieste vodiča javí známky požitia alkoholu, pretože nezrozumiteľne komunikoval, pričom počas služobného zákroku došlo najmenej v dvoch prípadoch k pohnutiu sa vozidla, ktoré malo zapnutý motor. Z týchto listinných dôkazov nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by potvrdzovala tvrdenia obžalovaného o tom, že by si chcel zavolať právneho zástupcu a s týmto sa poradiť o ďalšom postupe. Zo záznamu o dychovej skúške, ktorá bola vykonaná dňa 08.12.2018 o 07.50:01 hod., vyplynulo, že u obžalovaného bola nameraná hodnota 0,61mg/l, pričom záznam o dychovej skúške obžalovaný odmietol podpísať. V ten istý deň v čase o 20:00:41 už u obžalovaného prítomnosť alkoholu zistená nebola.
Z fotodokumentácie (čl. 66-76) vyplýva, aká bola dopravná situácia v čase zásahu policajnej hliadky. Z prehratých kamerových záznamov mestskej polície o.i. vyplynulo, že obžalovaný vozidlo odstavil na hlavnej ceste bez toho, aby rozsvietil výstražné svetlá, pričom osvetlenie vozidla zostalo zapnuté. Vzhľadom na poveternostné podmienky v čase spáchania skutku z videozáznamu je zrejmé, že vozidlo zastalo so zapnutým motorom. Po príchode na miesto hliadka polície si baterkou svietila do vnútra vozidla, pričom vodič tohto vozidla vystúpil až po dlhšej dobe. Z ďalšieho videozáznamu, ktorý bol zabezpečený spred priestorov baru Caracas v Ružomberku, vyplynulo, že to bol obžalovaný, ktorý nasadol do osobného motorového vozidla Audi Q7, pričom sa opakovane snažil vyjsť z parkoviska (hoci jednoduchšie by bolo cúvnuť a parkovisko v tvare podkovy jednoducho obísť), pričom išlo o podľa názoru súdu o riskantné vychádzanie, ktoré skončilo tým spôsobom, že obžalovaný s vozidlom vyšiel mimo cestu, a to tak z ľavej, ako aj z pravej strany a bezprostredne po prejdení vozidla na hlavnej ceste so svojím vozidlom započal jazdu v protismernom jazdnom pruhu po ulici Dončova.
K týmto skutočnostiam obžalovaný uviedol, že mu pravdepodobne spadol mobil.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný Rudolf Ondrovič svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný postavil svoju obranu (či už v odpore proti trestnému rozkazu, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, ako aj v záverečnej reči prostredníctvom svojho obhajcu) na tom, že zasahujúci policajti už mali podozrenie zo spáchania trestnej činnosti a on ako osoba podozrivá už mal právo realizovať svoje práva prostredníctvom obhajcu. Poukázal tiež na skutočnosť, že zo žiadneho dôkazu, ktorý pred súdom vykonaný, nevyplynulo, že by sa počas zásahu príslušníkov polície s vozidlom opakovane pohol, dychovej skúške sa neodmietol podrobiť bezdôvodne, ale práve z dôvodu umožnenia porady s právnym zástupcom, ktorá porada mu napokon bola umožnená až v čase, keď bol zadržaný, a preto sa dychovej skúške bezodkladne podrobil.
Podľa názoru súdu takáto obhajoba obžalovaného neobstojí a v celom rozsahu bola vyvrátená vykonaným dokazovaním.
Svedkyňa Krajníková potvrdila vo svojej výpovedi, že kontaktovala políciu z dôvodu, že osoba, ktorá nasadla do motorového vozidla Audi Q7, podľa jej názoru javila známky požitia alkoholu. Na základe uvedeného bolo vyhlásené pátranie po tomto vozidle, ktoré bolo následne zistené odstavené na hlavnej ceste pred kruhovým objazdom pri Hoteli Áčko s rozsvietenými svetlami, zapnutým motorom, pričom vo vozidle sa okrem obžalovaného nenachádzala žiadna iná osoba. Všetci zasahujúci príslušníci polície potvrdili, že obžalovaný v motorovom vozidle spal, bol problém ho zobudiť, pôsobil dezorientovane, nebolo mu dobre rozumieť a vo vozidle bolo cítiť zápach po alkoholických nápojoch. Samotný obžalovaný uviedol už v prípravnom konaní, že vo vozidle spal, v konaní pred súdom poprel požitie alkoholu pred jazdou, piť začal až po tom, ako auto odstavil vedľa Hotela Áčko. Svedecké výpovede príslušníkov polície, ako aj výpoveď obžalovaného plne preukazujú, že obžalovaný bol opakovane vyzývaný, aby sa podrobil dychovej skúške, prípadne podrobil sa odberu krvi, čo obžalovaný odmietol. Uvedená skutočnosť bola následne vyhodnotená príslušníkmi polície tak, že obžalovaný bol zadržaný a bol predvedený na Obvodné oddelenie polície za účelom zdokumentovania priestupku, resp. trestného činu, ktorý bol spáchaný.
Hoci z kamerového záznamu sa nedá jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, či obžalovaný sa s vozidlom v čase policajnej kontroly pohol, súd nemá dôvod neveriť príslušníkom polície, ktorých výpovede sa v podstatných bodoch zhodujú, pričom možno konštatovať, že kamera, ktorá snímala priestory pri kruhovom objazde, sníma aj ďalšie smery (Hrabovská dolina, úsek v smere OC Tesco, cesta smerom na Klačno a následne úsek, kde bolo odstavené vozidlo obžalovaného). Ide o tzv. sekvenčné snímanie, a preto tvrdenia policajtov nemožno vyhodnotiť ako nepravdivé, prípadne zavádzajúce.
Podľa obhajoby bol obžalovaný už v postavení podozrivej osobe na základe predchádzajúceho telefonického nahlásenia. K tomuto súd uvádza, že obžalovaný ako vodič má povinnosť, či už pred jazdou alebo počas jazdy zdržať sa (je to výslovný zákaz) požívanie akýchkoľvek alkoholických nápojov. Zo spôsobu jeho „odchodu“ spred baru Caracas vyplýva dôvodné podozrenie, že už v tomto čase viedol vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov, čo v konečnom dôsledku bolo verifikované výpoveďou svedkyne, ako aj následne výpoveďami príslušníkov polície. Obhajoba v tom smere, že obžalovanému ako podozrivej osobe mala byť umožnená porada s obhajcom, v tomto prípade neobstojí. Obžalovaný ako každý iný účastník premávky na pozemnej komunikácie je povinný podrobiť sa dychovej skúške a v čase policajného zásahu rozhodne nemožno hovoriť o tom, že by obžalovaný mal mať vedomosť (mohol mať vedomosť), na základe akých skutočností polícia vykonáva svoj služobný zákrok. Naopak z kamerového záznamu vyplýva arogantné správanie obžalovaného, či už pri vychádzaní z parkovacieho miesta, resp. prejazdu cez križovatku a následne vedenie motorového vozidla v oprotiľahlom jazdnom pruhu. Obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške (z policajných záznamov vyplýva, že svoje konanie bagatelizoval), odmietol sa podrobiť tiež odberu krvi, pričom takýto odber nebol spojený s ohrozením života alebo zdravia, pričom bolo preukázané, že v čase prvej dychovej skúške mal v dychu cca 1,3 promile alkoholu. Nebolo však úlohou súdu skúmať skutočnú výšku hladiny alkoholu u obžalovaného počas vedenia motorového vozidla, bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa odmietol podrobiť, či už dychovej, ako aj následnej skúške. Pokiaľ aj obhajoba poukazovala na nedostatky uvedené v skutkovej vete obžaloby, že tam nebolo uvedené, že sa mal obžalovaný podrobiť odberu iným telesným tekutinám, toto je pre posúdenie a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému irelevantné. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov, ako aj na tom, aby aj z hľadiska prevencie a spoločenského záujmu sa po cestách nepohybovali osoby jazdiace pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré svojim správaním ohrozujú bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov viedol motorové vozidlo spôsobom, aký súd uviedol vyššie, bezohľadne zastavil na hlavnej ceste vedľa Hotela Áčka, pričom vo vzdialenosti cca 70 metrov je parkovisko tohto hotela, na ktorom mohol vozidlo bezpečne odstaviť a nebrániť tak ostatným účastníkom cestnej premávky v plynulej jazde a s najväčšou pravdepodobnosťou pod vplyvom alkoholických nápojov vo vozidle zaspal. Zobudený bol až príslušníkmi polície so zisteniami, ktoré súd podrobne rozpísal vyššie.
Pravdepodobným motívom konania obžalovaného je jeho arogantné správanie pod vplyvom alkoholických nápojov, jazda na silnom vozidle a neúcta k uznávaným spoločenským pravidlám a normám.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný je aktuálne nezamestnaný, predtým pracoval ako krupiér v herni. Napriek tomu, že je oficiálne nezamestnaný, uvádza čistý mesačný príjem vo výške 450,- euro. V registri priestupkov má pred spáchaním tohto trestného činu dva záznamy, oba v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky. V registri trestov nemá záznam, tunajší súd dňa 21.11.2018 rozhodol o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania voči obžalovanému pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.2018.
Poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti v konaní obžalovaného súdom zistené neboli.
Na základe vyššie uvedených skutočností majúc na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktoré upravuje zásady pre ukladanie trestov, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného zákona, dospel k záveru, že vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho postoj, či už k trestnému konaniu, alebo postoj k uznávaným spoločenským normám a pravidlám, je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý mu súd uložil v maximálnej možnej výmere, teda v trvaní jedného roka, a to je rozdiel oproti pôvodnému trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom tunajšieho súdu. V prípade podaného odporu súd nie je viazaný ani druhom trestu, ani je ho výmerou. Súd je však toho názoru, že účel trestu u obžalovaného splní hrozba trestom, a preto mu jeho výkon podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.
Obžalovaný svojím správaním porušil viaceré ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z., ktoré sú vymedzené vo všeobecných povinnostiach účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 1, 2, prípadne § 4 ods. 2 citovaného zákona. Z dôvodu naplnenia tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, keď nemožno obísť zároveň skutočnosť, že trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu bližšie k polovici trestnej sadzby, a to v trvaní troch rokov. Najmä v poslednom období sa rozmohol Slovenský národný šport, ktorým podľa názoru súdu je vedenie motorových vozidiel pod vplyvom alkoholických nápojov. Práve za účelom posilnenia inštitútu generálnej prevencie je súd toho názoru, že je na mieste takýchto účastníkov cestnej premávky dostať dolu z ciest a znížiť tak potencionalitu ohrozenia iných účastníkov cestnej premávky pred obdobnými vodičmi, aký je samotný obžalovaný. Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.