Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-1T/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Poprockej a prísediacich Márie Roškovej a PhDr. Jána Mihála v trestnej veci obžalovaného Y.. C. S. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , , s poukazom na , na hlavnom pojednávaní dňa 11. februára 2022 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Y.. C. S., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I. - A., C. XX, od 09.01.2019 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,

j e v i n n ý , ž e

1/ v Košiciach - Šaci na C. XX a inde dňa 23.11.2011, 08.06.2012 a 01.04.2014 vylákal od poškodeného Y.. U. Q. peňažné prostriedky spolu vo výške 160.000,00 € a 70.000,00 USD (61.679,44 €) po prepočte konverzným kurzom ku dňu 23.11.2011) pod zámienkou ich investovania do nehnuteľností v Rakúskej republike a do fondov investičnej spoločnosti Franklin Templeton Investments, ktoré prevzal buď v hotovosti, alebo mu boli bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti, najneskôr do konca roka 2014, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojim konaním spôsobil Y.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., O. XX celkovú škodu vo výške 221.679,44 €,

2/ v Košiciach na I. XX a inde v pobočke obchodnej spoločnosti E & S Investments Slovakia, s.r.o. dňa 30.08.2013, 03.01.2014, 02.08.2014 a 06.11.2014 vylákal od poškodeného Y.. S. B. peňažné prostriedky spolu vo výške 47.730,00 € pod zámienkou investičného zámeru na Novom Zélande, ktoré mu boli bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti, najneskôr do konca roka 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojim konaním spôsobil Y.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. O. X celkovú škodu vo výške 47.730,00 €,

3/ v Košiciach na Toryskej 5 v pobočke Prima banky Slovensko, a.s. a inde dňa 12.12.2014, 10.08.2015 a 12.05.2016 vylákal od poškodeného Y.. B. S. peňažné prostriedky spolu vo výške 38.350,00 € a v Košiciach, na Moldavskej ceste 32 v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s. a inde dňa 05.12.2014 a 06.12.2014 vylákal od poškodenej B.. X. S. peňažné prostriedky spolu vo výške 42.010,00 €, ktoré od menovaných prevzal buď v hotovosti alebo mu boli bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti najneskôr do konca júna 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti, ale použije ich pre

vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil manželom Y.. B. S., nar. XX.XX.XXXX a B.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom I., B. XX/X celkovú škodu vo výške 80.360,00 €,

4/ v Košiciach na Moldavskej ceste 32 v obchodnom centre Atrium Optima dňa 15.12.2014 a 05.12.2015 vylákal od poškodeného B. D. peňažné prostriedky spolu vo výške 36.940,00 € pod zámienkou investičného zámeru na Novom Zélande, ktoré mu boli bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti najneskôr do konca roka 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX celkovú škodu vo výške 36.940,00 €,

5/ v Košiciach na presne nezistenom mieste dňa 15.12.2014 a 03.11.2015 vylákal od poškodeného Y.. M. N. peňažné prostriedky spolu vo výške 44.450,00 € pod zámienkou investičného zámeru na Novom Zélande, ktoré mu boli odovzdané buď v hotovosti, alebo bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti najneskôr do konca januára 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil Y.. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., K. XX celkovú škodu vo výške 44.450,00 €,

6/ v Košiciach na I. XX v pobočke obchodnej spoločnosti E & S Investments Slovakia, s.r.o. dňa 23.02.2015 a 03.08.2015 vylákal od poškodeného U. S. peňažné prostriedky spolu vo výške 45.000,00 € pod zámienkou ich 2,5% až 3,5% zhodnotenia, ktoré prevzal buď v hotovosti, alebo mu boli bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti najneskôr do konca februára 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. XX celkovú škodu vo výške 45.000,00 €,

7/ v Košiciach na Námestí osloboditeľov 1 v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 04.09.2015 prostredníctvom U. S. a dňa 28.07.2016 priamo od poškodenej B.. S. R. (predtým T.), vylákal peňažné prostriedky spolu vo výške 24.000,00 € pod zámienkou investičného zámeru na Novom Zélande, ktoré mu boli odovzdané buď v hotovosti, alebo bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti najneskôr do konca augusta 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil B.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., S. X celkovú škodu vo výške 24.000,00 €,

8/ v Košiciach na I. XX v pobočke obchodnej spoločnosti E & S Investments Slovakia, s.r.o. dňa 01.06.2016 a 15.06.2016 vylákal od poškodeného Q. R. peňažné prostriedky spolu vo výške 50.000,00 € pod zámienkou investičného zámeru na Novom Zélande, ktoré mu boli odovzdané bezhotovostne, zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti najneskôr do začiatku mesiaca september 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., D. XX celkovú škodu vo výške 50.000,00 €,

9/ v Košiciach na I. XX v pobočke obchodnej spoločnosti E & S Investments Slovakia, s.r.o. a na iných presne nezistených miestach v presne nezistenom období od 19.09.2013 do 06.11.2015 vylákal od poškodeného A. O. peňažné prostriedky spolu vo výške 65.000,00 € pod zámienkou investovania do podielových fondov a investičného zámeru na Novom Zélande, ktoré mu boli odovzdané buď v hotovosti, alebo bezhotovostne zaslané na bankový účet a zaviazal sa ich vrátiť v rôznych lehotách splatnosti najneskôr do konca roka 2016, hoci už v čase prevzatia peňažných prostriedkov vedel, že peňažné prostriedky v lehotách splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. XX celkovú škodu vo výške 65.000,00 €,

a teda svojím konaním spôsobil poškodeným Y.. U. Q., Y.. S. B., Y.. B. S., B.. X. S., B. D., Y.. M. N., U. S., B.. S. R., Q. R. a A. O. celkovo škodu vo výške 615.159,44 €,

t e d a

obohatil sa na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , , s poukazom na .

Za to sa odsudzuje

Podľa , , , k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) rokov. Podľa , súd zaraďuje obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa odkazuje poškodených Y.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., O. XX, Y.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. O. X, Y.. B. S., nar. XX.XX.XXXX a B.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom I., B. XX/XX, B. D., nar. XX.XX.XXXX, nar. I., S. X, Y.. M. N., XX.XX.XXXX, trvale bytom I., K. XX, U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. X/XX, B.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., R. X. XX, Q. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I., D. XX a A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. XX, s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Trestné stíhanie obžalovaného Y.. C. S. sa na podpísanom súde vedie na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. podanej dňa 04.07.2019, podľa ktorej sa mal obžalovaný dopustiť pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , , s poukázaním na spôsobom popísaným v bodoch 1/ až 10/ obžaloby (resp. výrokovej časti tohto rozsudku pri tej zmene, že žalované skutky v bodoch 3/ a 4/ sú zlúčené a skutkový základ opísaný v bode 3/ a v skutku žalovanom pod bodom 8/, v rozsudku opísanom v bode 7/, je ustálené aktuálne priezvisko poškodenej a doplnené, že k vylákaniu peňažných prostriedkov došlo cez U. S.).

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov - poškodených a ostatných svedkov, výsluchom znalkyne, prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku, jeho doplnkov a listín.

Obžalovaný Y.. C. S. popieral trestnú činnosť od začiatku trestného stíhania, na hlavnom pojednávaní tak urobil aj formou vyhlásenia podľa , že je nevinný zo spáchania všetkých skutkov obžaloby. Vypovedal, že obvinenia voči jeho osobe sú vykonštruované zo strany poškodených, ide o pomstu za to, že s nimi prestal komunikovať a prestal im splácať istinu a úroky na mesačnej báze. V novembri 2016 totižto z obáv o svoj život odišiel do Českej republiky, pretože mu bolo pravidelne vyhrážané zo strany niektorých svedkov, bol fyzicky napadnutý, neskôr mu zhorel dom, ktorý v tom čase už nebol obývaný jeho družkou, dcérou a otcom, pričom uvedené mu spôsobilo vážne zdravotné problémy sprevádzané úzkostnými stavmi, depresiami. Poškodeným nejde o vrátenie peňazí, čo je možné vyvodiť z toho, že okrem N. si nikto z nich neprihlásil svoju pohľadávku u správkyne konkurznej podstaty po tom ako bol vo vzťahu k jeho osobe vyhlásený bankrot. Svojim veriteľom nikdy nepovedal, že im peniaze nevráti, žije totižto tak, aby nikomu nezostal dlžný, potreby svojich známych uprednostňuje pred vlastnými a to je aj dôvod prečo mu poškodení vyslovene na kamarátskej báze požičali peniaze.

V roku 2011 pracoval v pobočke rakúskej obchodnej spoločnosti E&S Investments Slovakia, s.r.o. ako viazaný obchodný partner. Spoločnosť fungovala na princípe multilevel marketingu, investovala do otvorených podielových fondov Franklin Templeton Investments. Jeho úmyslom bolo dostať sa cez niekoľko otvorených majetkových účtov na pozíciu, z ktorej by mal stály príjem. V rámci jeho štruktúry bolo investovaných od troch miliónov do päť miliónov eur a keď po čase zistil, že prostriedky investované ním a jeho známymi nebudú zhodnotené takým spôsobom ako mu bolo deklarované, prostredníctvom U. V. sa nakontaktoval na M. I. s požiadavkou založiť na Novom Zélande tzv. off shore spoločnosť, ktorá bude mať licenciu banky na prijímanie vkladov a výberov. Za týmto účelom U. V. predložil aj podnikateľský plán, z ktorého vyplývalo ako mala banka zhodnotiť peňažné prostriedky ročnou úrokovou sadzbou z prijatých vkladov 7% až 8%. V tom čase sa peňažné prostriedky v zahraničnej banke vložené na termínovanom účte zhodnocovali úrokovou sadzbou 3% až 4% ročne, a preto zo všetkých investovaných peňažných prostriedkov jeho klientov by zisk pri zachovaní ročného výnosu predstavoval 2%. Z uvedeného dôvodu bola U. V. založená obchodná spoločnosť pod názvom NEW ZEALAND DEPOSIT PROTECTION LIMITED. Celkové náklady na založenie tejto spoločnosti boli vo výške 48.000,00 € a ročná licencia sa mala pohybovať vo výške 20.000,00 €. Na založenie tejto obchodnej spoločnosti v zahraničí požičal peňažné prostriedky jedine Y.. M. N., ktoré v hotovosti odovzdal U. V..

Ku skutku v bode 1/ obžaloby obžalovaný uviedol, že Y.. U. Q. mu od 23.11.2011 do 06.02.2012 požičal celkovo 270.000,00 €, ktoré mali byť použité na výstavbu rodinných domov v Rakúsku. Od 08.06.2012 do júla 2016 mu pravidelne, na mesačnej báze splácal po 3.000,00 €, v hotovosti, k jeho rukám a teda vrátil mu 144.000,00 €. Q. investoval aj do spoločnosti Franklin Templeton, kde si založil vlastný účet, ktorý samozrejme on nespravoval a nedisponoval peňažnými prostriedkami na tomto účte. 270.000,00 € bolo preinvestovaných na nákup pozemkov v Rakúsku. Brat M. S. vybavoval stavebné povolenia a všetko potrebné na začatie výstavby rodinných domov na týchto pozemkoch. Brat totižto vlastnil štyri pozemky v rakúskej obci Bach Deutsch Altenburg, pričom na dva pozemky mal úver v hodnote 70.000,00 €. Ponúkol mu účasť na kúpe pozemkov a následnej výstavbe na nich. Práve na základe toho oslovil Y.. Q. a prvých 70.000 dolárov ktoré mu požičal odovzdal bratovi na vyplatenie týchto pozemkov, aby neprepadli banke, preto je aj v zmluve o pôžičke uvedený ako spoludlžník brat M. S.. Každý z pozemkov mal hodnotu 70.000,00 €. Ďalších 50.000,00 € od Q. išlo na vybavenie stavebných povolení, na zemné práce, oplotenie. S Q. bola dohoda, že zmluva o pôžičke sa bude každý rok predlžovať, po skončení výstavby sa rodinné domy predajú a peniaze mu budú vrátené. Keď v novembri 2016 odchádzal do Českej republiky jeho brat si myslel, že všetky obvinenia na jeho osobu sú pravdivé a donútil ho prepísať pozemok na jeho priameho nadriadeného, šéfa spoločnosti Ertrag & Sicherheit na Slovensku W. I., tým pádom z obchodu s nehnuteľnosťami v Rakúsku vypadol. Ešte predtým však poskytoval poškodenému informácie o tom, že výstavba rodinných domov v Rakúsku sa predlžuje, že spoločnosť Ertrag Sicherheit, do ktorej investoval aj svoje vlastné peniaze, má iný zámer s klientmi a že bude otvorená firma na Novom Zélande, tak možno aj z týchto prostriedkov mu budú vrátené požičané peňažné prostriedky. Q. nepožadoval od neho zabezpečenie pohľadávky. Pravdou je, že v zmluvách o pôžičke, ktoré s Q. obnovovali je uvedené, že požičané prostriedky budú použité na výstavbu nehnuteľností. On ich použil na nákup pozemkov, ale aj na vyplatenie poplatkov spojených s výstavbou, na vypracovanie projektu, na výkopové práce. Q. aktuálne dlhuje 126.000,00 €. Považoval ho za férového človeka, preto nežiadal aby mu preberanie mesačných splátok potvrdzoval. Q. nechcel, aby mu peniaze posielal na účet, preto mu ich odovzdával v hotovosti sám, alebo prostredníctvom svojich priamych podriadených V. a V.. Až keď sa mu Q. začal vyhrážať, začal mu posielať mesačné splátky na účet. V roku 2011 zarábal v priemere 15.000,00 € až 20.000,00 €, vlastnil dom na C. ulici v Košiciach, na ktorý mal síce úver 300.000,00 €, avšak disponoval finančnou rezervou 4,5 milióna Sk. Hodnota nehnuteľnosti bola okolo 500.000,00 € a teda rozdiel vnímal ako poistku pre jeho rodinu v prípade, ak by sa mu niečo stalo. Darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosť na priateľku B. B.. Keď sa mu spoločníci vyhrážali a fyzicky ho napadli požičal si finančné prostriedky od pána W., ktorého mu sprostredkoval N.. Z požičaných 30.000,00 € vložil na účet A. 25.000,00 € a A. poslal 5.000,00 €. W. zaplatil ako úrok 5.000,00 € a pretože zvyšok mu nevedel vrátiť v lehote splatnosti, prepísal W. nehnuteľnosť na T. N., manželku N.. Z domu si mohol zobrať len svoje osobné veci, keďže pôžička od W. bola zabezpečená aj celým vybavením domu. Hypotekárny úver čerpal v roku 2008 v Slovenskej sporiteľni, a.s. a v roku 2010 ho previedol do Všeobecnej úverovej banky, a.s., kde ho pravidelne splácal. Je pravdou, že v roku 2016 stávkoval, v tom roku vložil stávky v celkovej výške 103.000,00 €, pričom jeho výhra bola 85.000,00 €. Na stávkovanie použil finančné prostriedky ktoré získal ako bezúčelový úver z banky, ktorú označiť nevedel. Stávkoval aby si vylepšil finančnú situáciu, robil tak od roku 2011. Na stávkovanie určite nepoužíval peňažné prostriedky získané od poškodených. Myslel si však, že z dosiahnutých výhier vyplatí ľudí, ktorí mu požičali peniaze.

Ku skutku v bode 2/ obžaloby obžalovaný uvádzal, že aj od poškodeného Y.. S. B. si požičal peňažné prostriedky na kamarátskej báze, nikdy sa nerozprávali o tom na aký účel tieto použije a už vonkoncom nie o ich investovaní na Novom Zélande. Prvé peniaze boli požičané 30.08.2013 a posledné 06.11.2014, v tom čase nemal žiadne vedomosti o fungovaní nejakého off shore na Novom Zélande. Od B. prevzal tie peňažné obnosy, ktoré sú uvedené v zmluvách o pôžičke a v zmenkách. V čase pôžičiek poškodený nevyžadoval zábezpeku a ani len zmluvy o pôžičke. Až keď zistil, že má problémy s určitými ľuďmi, doniesol mu spätne podpísať zmluvy o pôžičke a zmenky. Ak by mal úmysel poškodenému požičané peniaze nevrátiť, určite by mu tieto zmluvy a zmenky nepodpísal. Požičané peniaze mu vracal v mesačných splátkach aj s úrokmi tak, že buď mu splátky vkladal priamo na jeho účet, alebo mu ich posielal cez iné účty. Takto mu splácal asi do júla 2016, znamená, že 47.730,00 € ktoré poškodený uplatňuje prevyšuje reálny dlh. Na základe troch zmlúv o pôžičke, ktoré podpísal všetky naraz pri poslednej pôžičke, si od poškodeného požičal 46.000,00 €. Pokiaľ sumár splátok uvedených v zmluvách predstavuje vyššiu sumu aká bola reálne požičaná, nevie sa k tomu vyjadriť, zmluvy pripravil B., on si ich pred podpísaním neprečítal, B. ho ubezpečil že v zmluvách je len dlžná suma. Pokiaľ mu B. dňa 06.11.2014 previedol na účet 4.400,00 €, nevie čo to boli za peniaze, pre odstup času si už na to nepamätá. Keď si od poškodeného požičiaval pôsobil ako finančný poradca Ertrag & Sicherheit a B. bol jeho kolegom. So spoločnými známymi budoval vlastnú firmu, ktorá bola otvorená v rámci multilevel marketingu v spoločnosti E & S Investments Slovakia, s.r.o., ktorá vykonávala činnosť od roku 2011 do roku 2015. Finančné prostriedky od B. boli použité jednak na fungovanie tejto firmy, jednak na jeho podnikanie ako fyzickej osoby, kde ako bonitný klient pomáhal ľuďom za určitú províziu, ktorí sa dostali do finančných problémov. Napríklad, prefinancovával nehnuteľnosti na svoje meno, o čom svedčia pravidelné výbery peňazí z jeho účtu, ktoré použil na vyplatenie zvyškov úverov týchto klientov. Finančné poradenstvo poskytoval aj v zahraničí, najmä v oblasti podnikateľských úverov pre firmy a hypotekárnych úverov pre fyzické osoby. Aj B. mal otvorený majetkový účet v spoločnosti E & S Investments Slovakia, s.r.o.. V zmysle stanov tejto spoločnosti totižto každý jeden obchodný predajca a finančný agent musel mať vlastný majetkový účet. B. v čase keď si ho otváral nepracoval, preto mu z vlastných peňazí zaplatil za otvorenie účtu a to v čase keď ešte žiadnu pôžičku od neho nemal. Až neskôr si uvedomil, že veritelia ktorí mu poskytli pôžičky na kamarátskej báze, vrátane B., dostávajú od neho pravidelne mesačne peniaze zadarmo, aj keď pre spomenutú spoločnosť nič neurobili.

Ku skutkom v bodoch 3/ a 4/ obžaloby (bod 3/ rozsudku) obžalovaný vypovedal, že poškodeného Y.. B. S. pozná minimálne 25 rokov, od strednej školy, bol s ním v denno-dennom kontakte a poškodenú B.. X. S. pozná minimálne 10 rokov, odkedy sa s S. zoznámili. Pretože ich považuje za rodinu, oslovil S. so žiadosťou o pôžičku peňazí, ktoré potreboval na zaplatenie úžerníckych úrokov z pôžičiek od určitých ľudí. Povedal mu, že nedisponuje požadovanou finančnou hotovosťou, že si nemôže vybrať spotrebný úver, pretože Tatrabanke nepravidelne spláca 30.000,00 € a navrhol mu, aby sa porozprával s jeho manželkou. Nato sa stretol s X. S., ktorá súhlasila s tým, že mu pomôže. Vedel že bola tehotná, aby ju nezaťažoval bolo to ich prvé a posledné stretnutie pri ktorom sa rozprávali o pôžičke. Pôžička mu bola poskytnutá na kamarátskej báze, bez udania účelu použitia peňažných prostriedkov a bez udania termínu splatnosti. Nie je pravdou to, čo tvrdila S., že peniaze jej mal vrátiť do 30.06.2015. Dňa 30.08.2015 mu S. požičal 17.000,00 €, ktoré získal cez spotrebný úver. Požičané peniaze vracal v splátkach, pravidelne každý mesiac asi do mesiaca február alebo marec 2017 aj napriek tomu, že mu zasielali vyhrážne sms-ky. Splátky prestal posielať keď bol bez peňazí, čo ale neznamená, že by im dlh nechcel vrátiť, aj keď sa snažia urobiť z neho podvodníka. Sms komunikáciu, ktorú predložili v prípravnom konaní, vytrhli z kontextu. Bol to S., ktorý mu denno-denne posielal výhražné sms-správy, pred jeho domom vykrikoval na celú ulicu, že zabije celú jeho rodinu keď mu peniaze nevráti, neskôr inicioval stretnutie všetkých jeho veriteľov, na ktorom ho ohováral, že žije na ostrove a predáva drogy. Jeho priateľku verbálne napadol v kaviarni v OC Optima, obmedzoval ju na osobnej slobode. V čase keď si od S. požičiaval dlhoval okolo 100.000,00 € A. A.. Ako podnikateľ mal mesačný príjem do 10.000,00 €, aj keď nie všetky príjmy zahrnul v roku 2015 do daňového priznania. Jeho príjmy tvorili najmä provízie. V tom čase nebol u žiadneho svojho veriteľa v omeškaní. Do omeškania sa dostal až po novembri 2016, kedy na neho naliehali ľudia s platením úžerníckych úrokov, preto im chcel čím skôr vyplatiť celú istinu. Nevedel aké boli príjmy S., ale S. vlastnil byt, ktorý na neho prepísala jeho matka a v ktorom aj bývali.

Ku skutku v bode 5/ obžaloby obžalovaný uvádzal, že B. D. spoznal ako kamaráta U. S., ktorý ho priviedol do spoločnosti Ertrag & Sicherheit, kde bol na pozícii tipéra. Peniaze mu D. požičal bez účelu a na kamarátskej báze. Výšku požičanej sumy si síce nepamätá, ale dá sa to zistiť zo spotrebných úverov,

ktoré D. na ten účel vyberal. Aj s ním sa dohodol na adekvátnej mesačnej splátke, o účele použitia peňazí sa nerozprávali. Nie je teda pravdou, že mali byť použité na Nový Zéland, aj keď z prvej pôžičky zo dňa 05.12.2014 použil cca 11.000,00 € práve na tento účel. Okrem sumy 36.940,00 €, ktoré si od D. požičal 15.12.2014 a 05.12.2015, si následne od neho nepožičiaval. Ohľadom prvej pôžičky však D. oslovil U. S., ktorý bol prítomný pri rozhovore ohľadom tejto pôžičky, pri ďalších stretnutiach a rozhovoroch s poškodeným už S. nebol. V rámci stretnutí sa nikdy nepreberala téma založenia investičnej banky na Novom Zélande. Tak ako ostatným veriteľom splácal pôžičku aj D.. Dostával naviac, teda nielen istinu, pretože v tom čase ako učiteľ zarábal len okolo 500,00 € mesačne a týmto spôsobom mu chcel pomôcť. Z celkovej dlžnej sumy mu vrátil 60% až 70%, peniaze mu vkladal na jeho účet, alebo tak namiesto neho urobil niekto iný s tým, že v poznámke bolo uvedené jeho meno.

Ku skutku v bode 6/ obžaloby obžalovaný vypovedal, že poškodeného Y.. M. N. pozná cez svojho známeho L. C., ktorý pôsobil ako finančný poradca v spoločnosti Ertrag & Sicherheit. Bol to C. kto oslovil N., či s ním nechce spolupracovať. N. z pozície tipéra vedel o všetkých klauzulách uvedenej spoločnosti ako aj to, že keď sa chcel dostať do vyššej pozície musel mať adekvátne výsledky, znamená uzatvorené zmluvy. N. dohodil C. 10 klientov a pretože nemali prostriedky na založenie majetkových účtov C. si vybral úver 21.000,00 € a majetkové účty im zaplatil. Doposiaľ títo klienti C. peniaze za založenie majetkových účtov nevrátili. Pravdou je, že N. povedal, že peniaze ktoré mu požičia budú použité na založenie off shore-ovej spoločnosti na Novom Zélande, že mu ich bude vracať formou mesačných splátok s províziou tak, aby mohol splácať svoje úvery. Neoklamal ho a pôžičku od neho skutočne použil na uvedený účet. Nemôže zato, že I. jeho aj V. zavádzal ohľadom otvorenia spoločnosti na Novom Zélande. Každú informáciu od I. posúval N. a popri tom mu do novembra 2016 splácal istinu mesačnými splátkami navýšenými o úrok. Peniaze od N. odovzdal V., pretože z jeho účtu vo VÚB mali byť peniaze poslané na účet I. vedený tak isto vo VÚB. N. splácal na mesačnej báze buď hotovostnými platbami on osobne, alebo tým poveril niektorého z jeho obchodných partnerov, prípadne mu platby posielal na jeho účet. Z mesačnej splátky tvorili úroky 30% až 40%. Je možné, že N. navrhol výšku úrokov 100%. Z istiny mu vrátil 60% až 70%. N. ho žiadal aby mu preukázal, že požičané peniaze reálne použil na dohodnutý účel, ale vysvetlil mu, že spoločnosť ešte nie je otvorená, tak to nemôže preukázať. Čo sa týka pôžičky zo dňa 03.11.2015, o účele použitia tejto s N. nerozprával, nepovedal mu teda, že peniaze potrebuje na úhradu osobných dlhov. Poškodenému nenavrhol ručiteľa, nepovedal mu teda, že V. bude ručiť. V. bol zmanipulovaný A. a klamal mu, že spoločnosť na Novom Zélande je otvorená. Až keď otváral cez I. druhú spoločnosť zistil, že to nie je pravda.

Ku skutku v bode 7/ obžaloby sa obžalovaný vyjadril tak, že je absurdné, čo je v ňom uvedené. M. U. S. bol viazaným obchodným partnerom spoločnosti K. & Sicherheit, vedel o všetkých investičných produktoch aj o tom, že minimálna investícia do privátneho bankovníctva ICM je 100.000,00 €. Preto mu ani nemohol povedať, že otvára, alebo má otvorený účet a 40.000,00 €, ktoré mu ako pôžičku preposlal na účet, že tam budú investované. Vedel, že takéto účty podpisujú dvaja, traja ľudia v spoločnosti, ktorí sú na pozíciách riaditeľa. Poškodený absolvoval minimálne tri semináre, vedel teda o spôsobe investovania, prípadne si to mohol overiť u W. I., s ktorým bol kamarát, či má, alebo nemá otvorený účet. O tom, že 40.000,00 € si poškodený požičal od O. nevedel. S S. sa nerozprávali o tom, kde budú peniaze, ktoré mu požičal, použité. Nedohodli si termín vrátenia istiny a keď ju S. požadoval vysvetlil mu, že to momentálne nevie urobiť, ale že úroky budú platené. Keď mu povedal, že ho napadli dvaja ľudia od O. a že jej musel podpísať zmluvu o pôžičke u notárky, zavolal O. a povedal jej, že peniaze ktoré mu S. preposlal na účet jej vráti. S. mu poslal 40.000,00 €, nie je pravdou, že ďalších 5.000,00 € si požičal v jeho mene od O.. Z požičaných 40.000,00 € vrátil O. po ich prvom rozhovore 10.000,00 € na jej účet vedený v SLSP. Išlo o istinu, keďže úroky za pol roka boli zaplatené. Zostalo vrátiť 30.000,00 € na istine, nevie teda prečo S. podpísal O. zmluvu o pôžičke na sumu 45.000,00 €. V tom čase mu S. dlhoval 18.000,00 € a keďže vedel, že keď O. vráti 30.000,00 € nedostane od neho svojich 18.000,00 €, chcel sa s ním dohodnúť tak, že on O. zaplatí 12.000,00 € a zvyšných 18.000,00 € jej zaplatí S.. Na to mu však S. povedal, že žiadnych 18.000,00 € mu nedlhuje, lebo motorové vozidlo na ktoré vybral lízing je napísané na neho, že peniaze ktoré vybral ako lízing mu nedal a že lízing má splácať sám. S. mu vypisoval výhražné sms- ky typu, že keď O. nevráti peniaze, poznajú ľudí, ktorí mu podpália dom. Poukázal na to, že osobné motorové vozidlo, ktoré on zobral na lízing, používal S., pričom na vozidlo neboli platené poistky. Dal mu zobrať toto vozidlo, ktoré bolo v havarijnom stave a jeho celková hodnota nedosahovala ani 3.000,00 €. Aj keď neexistuje listina o pôžičke peňazí od O., cíti sa byť jej dlžníkom, a nie dlžníkom S., ktorý by však mal O. zaplatiť zvyšných 18.000,00 €.

Ku skutku v bode 8/ obžaloby obžalovaný vypovedal, že B.. S. T. (t.č. R.) spoznal ako bývalú priateľku U. S.. S. si požičal od priateľky 20.000,00 €, ktoré následne odovzdal na kamarátskej báze jemu. Pri uzatváraní ich pôžičky nebol prítomný, nemohol sa teda vyjadrovať k účelu, na ktorý on peniaze ktoré mu S. postúpil použije. S S. dohodol len výšku mesačných splátok pre T., ktoré splátky následne aj odovzdával S. s tým, že on ich mal posúvať T.. Neskôr, keď sa rozišli, zavolal jej a dohodli sa, že mesačne jej bude zasielať splátky na jej účet. Neskôr ju oslovil s tým, že potrebuje požičať ďalšie peniaze, o účele ich použitia sa nerozprávali. Nie je pravdou to čo poškodená uvádzala, že vrátenie 20.000,00 € podmieňoval novou pôžičkou vo výške 4.000,00 €, keďže v čase tejto druhej pôžičky už mala z prvej vrátených okolo 50% istiny. Osobne bol s T. v pobočke SLSP na Hlavnej ulici, kde ona zadala hypotekárnemu špecialistovi všetky svoje údaje, vrátane zamestnávateľa, výšky príjmu a po nahodení týchto do počítača jej vyšla vhodná výška úveru okolo 4.000,00 €. Nie je pravdou to čo uvádzala, že v banke umelo navyšovali jej príjem. V banke s ňou bol len preto, lebo bol bonitným klientom v SLSP aj Tatrabanky, teda aby nemusela na úver dlho čakať. Pri získaní prvého úveru vo výške 20.000,00 € neposkytol poškodenej žiadnu pomoc. Nie je teda pravdou to čo tvrdila, že jej dal kontakt na zamestnankyňu SLSP, pobočky na Hlavnej ulici v Košiciach. Kontakt na zamestnanca banky mohol dať jedine S.. Z obidvoch pôžičiek bolo T. vrátených zhruba 11.000,00 €. Nevie akým spôsobom jej mesačné splátky odovzdával S., avšak keď jej vyplácal on, robil tak prostredníctvom vkladov na jej účet, prípadne prevodom na jej účet aj cez účty kolegov, ak sa v čase splatnosti nachádzal na pracovnej ceste v zahraničí. Ani v tomto prípade si neviedol evidenciu splátok, pretože svojich veriteľov bral ako kamarátov, ktorí budú presne vedieť akú čiastku im už vrátil, dôveroval im.

Ku skutku v bode 9/ obžaloby obžalovaný uvádzal, že Q. R. pozná cez S. B., ktorý s ním pracoval v spoločnosti Ertrag & Sicherheit. R. si otvoril majetkový účet, za ktorý aj sám zaplatil províziu 2.100,00 € a do dnešného dňa si pravidelne investuje. Neskôr v tejto spoločnosti investoval aj jeho brat, ktorý má taktiež účet otvorený do dnešného dňa. Po tom ako spoločnosť Ertrag & Sicherheit zanikla, vytvorila sa totižto nová spoločnosť Fénix, do ktorej sa klienti presunuli. Keď ho spoločníci nepustili do prvej firmy na Novom Zélande, o ktorej sa až neskôr dozvedel, že síce otvorená bola, ale nebol otvorený účet, oslovil pána I. či mu môže otvoriť podobnú firmu. Súhlasil s tým, že to bude stáť 40.000,00 €. Na základe toho oslovil Q. R. so žiadosťou o pôžičku peňazí. Dohodli si úroky 10.000,00 €, preto konečná suma pôžičky bola 50.000,00 €. Keď chcel zaplatiť 40.000,00 € Karas mu zavolal s tým, že v tak rýchlom čase ako to potreboval nebude vedieť spoločnosť otvoriť, ale ponúkol mu možnosť kúpiť firmu s jumbo účtom za 19.000,00 €. Podľa I. transakcia peňazí mala byť zrealizovaná v ten deň, inak predá firmu niekomu inému. I. mal založený účet vo VÚB, preto požiadal H. I., ktorú takisto poznal ako klientku Ertrag & Sicherheit a vedel, že disponuje účtom vo VÚB, aby peniaze ktoré jej odovzdal ihneď poslala na účet I.. Urobila tak, s poznámkou „zaplatenie firmy" plus uviedla jeho meno. Keď R. povedal, že firma bude podľa I. otvorená neskôr, požiadal ho, aby mu podpísal zmluvu o pôžičke u notára. Prítomný bol aj R. brat, pričom v zmluve si on pozrel len výšku dlžnej sumy a dátum splatnosti, o ostatné údaje uvedené v zmluve sa nezaujímal, teda ani o to, prečo je v nej ako veriteľ uvedený brat poškodeného. R. nežiadal žiadne záruky, neinformoval sa na jeho majetkové pomery a neskôr, v septembri 2016 dal na neho exekúciu na sumu 50.000,00 €. R. však nezohľadnil 5.000,00 €, ktoré mu skôr vrátil a neznížil dlžnú sumu na 45.000,00 €. Suma 20.000,00 €, ktoré mal od R., požičal I. na dobu 2 mesiacov s upozornením, že peniaze nie sú jeho. I. mu vrátil len 5.000,00 €, ktoré následne R. preposlal. Nikdy sa nevyjadril, že poškodenému peniaze nevráti, chce tak urobiť.

Ku skutku v bode 10/ obžaloby obžalovaný uviedol, že poškodeného A. O. pozná ako zamestnanca K. & O., ktorého priamym nadriadeným bol C.. O pôžičku peňazí ho požiadal na kamarátskej báze s tým, že mu bude vrátená formou mesačných splátok s adekvátnym úrokom. So O. sa nikdy nerozprával o spôsobe použitia finančných prostriedkov z pôžičky, tobôž nie v spojitosti s otvorením firmy na Novom Zélande, pretože v roku 2011 kedy mu poskytol prvú pôžičku ani o možnosti podnikať na Novom Zélande nevedel. Rovnako ako poškodený B. aj O. mu volal, že má predschválený úver a môže mu požičať ďalšie finančné prostriedky, čo odmietol s tým, že ich nevie použiť do reálneho biznisu. Nikdy mu nepovedal, že požičané peniaze mu nevráti, vždy ho o všetkom informoval, vrátane problémov, ktoré mal so svojimi spoločníkmi. Pre O. nikdy neriešil žiaden úver, pri získaní úveru mu nepomáhal a nie je pravdou to čo O. tvrdí, že ešte pred tým ako mu bol známy výsledok vybavenia žiadosti o úver, mal on informácie o tom, či došlo k schváleniu úveru. Výška požičanej sumy od O. by mala byť totožná s výškou peňažných prostriedkov, ktoré získal ako úvery. O. tvrdí, že požičal 65.000,0 €, avšak podľa znaleckého posudku mu požičal 52.250,00 €, oproti čomu mu vrátil bankovými prevodmi 53.180,00 €.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia - poškodení:

Y.. U. Q. (skutok v bode 1/ rozsudku) uviedol, že obžalovaný bol jeho spolužiakom na gymnáziu a mali kamarátsky vzťah. V roku 2012 za ním prišiel s tým, že potrebuje peniaze na rozbeh spoločnosti zaoberajúcej sa investovaním do akcií, teda brokerskej spoločnosti, aj na realizáciu výstavby 4 rodinných domov v Rakúsku. Nedisponoval finančnými prostriedkami pretože 150.000,00 € požičal kamarátovi H. V., ktorý sa takisto poznal s obžalovaným. Všetci traja sa dohodli na tom, že obžalovaný vybaví hypotekárny úver pre V., z ktorého mu splatí pôžičku, avšak spôsobom, že peniaze zoberie obžalovaný, čím si od neho požičia 120.000,00 € na jeden rok. V priebehu tohto roka však za ním obžalovaný ešte zopárkrát prišiel, a vytiahol od neho 70.000 dolárov, takisto ako pôžičku na dobu do konca roka 2014, ktoré boli prevedené na účet obžalovaného. Aj keď o pôžičkách spísali zmluvy, požadoval od obžalovaného ručenie buď nehnuteľnosťou v Rakúsku, alebo rodinným domom, ktorý obžalovaný začal stavať na C. ulici v Košiciach - A., prípadne bytom obžalovaného na T. A.. Obžalovaný riešenie tejto otázky odkladal „na zajtra", „na pozajtra", resp. uviedol, že nehnuteľnosťou na C. ulici ručiť nemôže, pretože na výstavbu rodinného domu má hypotéku. Zmluvy o pôžičke uzavrel s obžalovaným len z toho dôvodu, že v tom bol zainteresovaný jeho najlepší kamarát V. a ktorý mu potvrdil pravdivosť toho čo hovoril obžalovaný, že na Slovensku idú robiť zastúpenie investičnej spoločnosti Franklin Templeton Investments, že na to majú licenciu NBS. V obchodnom registri si preveril spomenutú spoločnosť, V. mu potvrdil, že sa zúčastnili školení v rámci Franklin Templeton, ako aj to, že s obžalovaným boli v Rakúsku ohľadom nehnuteľností. Navrhli mu, aby si otvoril majetkový účet vo Franklin Templeton Investments a pravidelnými vkladmi na mesačnej báze investoval. Nepovažoval za korektné platiť za otvorenie majetkového účtu, ale obžalovaný ho asi rok presviedčal a nástojil, aby si ho otvoril, preto nakoniec súhlasil s tým, že za otvorenie majetkového účtu zaplatil obžalovaný. Časť z požičaných peňazí mal obžalovaný použiť na nejaký spoločný účet v označenej brokerskej spoločnosti, keďže ako jej oprávnený autorizovaný zástupca mal mať lepšie podmienky. Obžalovaný mu od júna 2012 asi do polovice roka 2015 vyplácal na mesačnej báze úroky z pôžičky a čiastočne splácal istinu, avšak vzápätí od neho tieto peniaze v hotovosti vylákal ako ďalšie pôžičky. Z toho čo mu obžalovaný vrátil sa mu podarilo uchrániť cca 30.000,00 €, ktoré potom investoval do kúpy bytu. Nakoľko obžalovaný neposkytol záruky na vrátenie pôžičiek, ktoré síce čiastočne splácal, avšak na druhej strane si od neho požičiaval ďalšie peniaze, nástojil na uzavretí novej zmluvy o pôžičke, do ktorej by sa naakumulovali všetky požičané peniaze vrátane dohodnutého jednopercentného mesačného úroku. Zmluvu o pôžičke zo dňa 01.04.2014 vypracoval obžalovaný. B.. M. S. bol svedkom tejto zmluvy o pôžičke, a ako uviedol samotný obžalovaný, garantom vrátenia požičaných peňazí, pre prípad ak by sa s ním niečo stalo mal z jeho osobnej poistky všetko vyplatiť. Podpisy obžalovaného a B.. M. S., ktorými opatrili zmluvu o pôžičke, boli notársky overené. Následne si obžalovaný hľadal rôzne výhovorky a nevrátenie pôžičky v dohodnutom termíne odôvodňoval tým, že „investície sa zdržiavajú", „bol v Rakúsku, kde riešil miliónové investície", „problémy na katastri", „ruský rubeľ padá, ekonomika padá", „investoval v Thajsku". Čo sa týka majetkových pomerov obžalovaného v čase keď mu požičal peniaze, vedel, že zdedil dom po rodičoch, kúpil si byt na Luníku VIII a za použitia hypotekárneho úveru realizoval výstavbu rodinného domu v A.. Je pravdou, že obžalovanému poslal niekoľko výhražných sms-správ, všetky v nervovom vypätí a v čase kedy sa mu obžalovaný už vyhýbal a vedel, že s vrátením peňazí bude problém. Po podpísaní druhej zmluvy o pôžičke v roku 2014 bolo ešte niekoľko pokusov zo strany obžalovaného získať od neho peniaze, žiadne ďalšie mu však neposkytol. Obžalovaný ho vyslovene vydieral napríklad tým, že mu vypnú vodu keď nezaplatí, že ho zabijú, a pod.. Obžalovaný mu zostal dlžný 190.000,00 € až 200.000,00 €.

Y.. S. B. ku skutku v bode 2/ rozsudku vypovedal, že s obžalovaným sa zoznámil niekedy v roku 2008, postupne sa ich vzťah vyvinul na blízky kamarátsky. Od roku 2011 pôsobil ako finančný poradca na základnej úrovni pre spoločnosť Ertrag & Sicherheit Investments, s.r.o.. Bol to systém multilevel marketingu, kde S. bol pozývajúci, v štruktúrach bol nad ním a bol jeho priamym nadriadeným. Pre spoločnosť pracoval na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní asi dva roky. Za ten čas sprostredkoval uzavretie niekoľkých zmlúv, plus sám investoval do podielových fondov tejto spoločnosti. Predmetom činnosti spoločnosti bolo finančné poradenstvo, hlavne sprostredkovanie produktov. Okrem investovania do podielových fondov samotnej spoločnosti sa ponúkali ďalšie produkty, ako napríklad investovanie do investičného zlata a podielových fondov iných obchodných spoločností. Vstupný poplatok pri jednej zmluve bol okolo 2.000,00 €. On si tento poplatok zaplatil sám, rovnako ako všetci klienti ktorých získal. Nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný platil niektorým klientom tento

poplatok za založenie majetkového účtu. Investovalo sa formou individuálnych mesačných splátok, každý klient investoval do troch fondov sumu minimálne spolu 150,00 €. V štruktúre obžalovaného tak bolo do spomenutej spoločnosti nainvestovaných niekoľko stotisíc eur, možno aj milióny, nakoľko solventný investori mali vysoké vklady. Dňa 30.08.2013 ho obžalovaný prvýkrát požiadal o pôžičku peňazí. Navrhol mu aby si vybavil spotrebný úver, čo aj urobil v Tatrabanke. V roku 2014 ho obžalovaný požiadal o ďalšiu pôžičku, v tomto prípade 20.000,00 €, ktorú sumu získal od nebankovej spoločnosti Consumer Finance v jej pobočke v OC Dargov v Košiciach. O tretiu pôžičku ho obžalovaný požiadal asi v auguste 2014 s doporučením zobrať si úver od SLSP. Vo všetkých troch prípadoch vyhotovil jednoduché zmluvy o pôžičke peňazí, ktoré síce považoval za formalitu, pretože v tom čase obžalovanému absolútne dôveroval, ale chcel mať aspoň doklad o tom, kedy a koľko obžalovanému požičal. Do jednotlivých zmlúv neuviedol účel použitia požičaných finančných prostriedkov, nepovažoval to za potrebné. Minimálne pri druhej a tretej pôžičke mu obžalovaný povedal, že peniaze použije na založenie spoločnosti na Novom Zélande, do ktorej sa bude kolektívne investovať, pričom finančné prostriedky budú zhodnocované o 5% až 7% ročne. V písomných zmluvách o pôžičke bola síce uvedená doba vrátenia prostriedkov do 10 rokov, avšak ústne sa s obžalovaným dohodli, že peniaze mu vráti maximálne do dvoch rokov. Bez písomnej zmluvy požičal obžalovanému v novembri 2014 4.400,00 €, ktoré získal ako pôžičku od Tatrabanky. Obžalovaný vedel aká je výška jeho mesačných splátok v bankách a nebankovej inštitúcii, pričom do konca roka 2015 mu pôžičky pravidelne mesačne splácal. Na návrh obžalovaného boli tieto splátky o niečo vyššie ako jeho splátky pôžičiek. Napríklad, splátka jeho prvej pôžičky od Tatrabanky bola 150,00 €, na túto mu obžalovaný mesačne vyplácal 200,00 €. Consumer Finance platil mesačne 350,00 €, S. mu dával na tento účel 500,00 €. Na konci roka 2015 mu obžalovaný oznámil, že v takýchto splátkach už nevie pokračovať a že v ďalšom bude splácať len jeho záväzky voči finančných inštitúciám, čo bolo spolu 1.000,00 € mesačne. Koncom roka 2016 mu už oznámil, že odchádza do zahrania, aby vyriešil dlhy ktoré mal voči nemu aj iným osobám. Deklaroval, že tam speňaží svoj majetok, že v Rakúsku vlastní pozemky a v Thajsku dom alebo bungalov. V období od januára do mája 2017 ho obžalovaný tri alebo štyrikrát kontaktoval vždy z nezverejneného telefónneho čísla a žiadal ho o ďalšie pôžičky, prípadne o kontakty na osoby, ktoré by mu mohli pôžičky poskytnúť. Odmietol obžalovanému takýmto spôsobom pomôcť, sám sa pre nesplácanie svojich pôžičiek, ktoré si zobral aby mohol požičať obžalovanému, dostal do problémov, musel ukončiť trvalý pracovný pomer, nakoľko mu začali zrážať zo mzdy a zostávalo mu len životné minimum. Zámer investovať do spoločnosti na Novom Zélande prezentoval obžalovaný na stretnutí v hoteli Jasmín v Košiciach niekedy v roku 2014 aj Q. R. a X. R.. Obidvaja menovaní boli klientmi vo firme Ertrag & Sicherheit, v tom čase podnikali. Neskôr sa dozvedel, že Q. R. poskytol obžalovanému pôžičku okolo 50.000,00 €. Zámer obžalovaného vytvoriť spoločnosť na Novom Zélande vyzeral veľmi hodnoverne, obžalovaný ho predstavil tak, že na tento účel získal finančné prostriedky nielen od neho, ale aj iných osôb. Obžalovaný v tom čase pôsobil na okolie ako solídny, solventný, úspešný mladý muž. Sám sa prezentoval nadpriemernými majetkovými pomermi, chváli sa majetkovými priznaniami, používal dve motorové vozidlá BMW X6, býval v luxusne zariadenom rodinnom dome v A.. Až s odstupom času si uvedomil akú chybu urobil, keď od obžalovaného nežiadal dôkazy o investovaní finančných prostriedkov ktoré mu požičal, vyčíta si to doteraz. Obžalovaný mu zostal dlžný okolo 47.000,00 €, nakoľko v splátkach mu v súhrne vyplatil okolo 20.000,00 €.

Y.. B. S. ku skutku v bode 3/ rozsudku uvádzal, že s obžalovaným sa poznajú od detstva, spolu navštevovali základnú školu, gymnázium a časť vysokej školy, boli blízkymi kamarátmi, stretávali sa aj v súkromí, obžalovaný mu bol dokonca svedkom na svadbe. Koncom novembra a začiatkom decembra 2014 ho najprv telefonicky a neskôr aj osobne kontaktoval s tým, že si potrebuje požičať na to, aby mohol vrátiť svoje dlhy, z ktorých platí „nekresťanské úroky". Nespomenul mená osôb ktorým dlhoval a nešpecifikoval výšku obnosu. Vysvetlil mu, že on, jeho manželka ani ostatná rodina nedisponujú peniazmi, takže mu nemôže požičať. Obžalovaný na neho neustále tlačil, prosil a žiadal, aj keď vedel, že na svoje súkromné účely už mal bezúčelový úver od Tatrabanky. Raz prišiel za ním pred blok s tým, že on a jeho manželka sú jediní ľudia ktorí mu môžu pomôcť, pretože sa mu niekto vyhráža ublížením a smrťou. Jeho manželka sa vracala zo služobnej cesty, obžalovaného poznala ako jeho kamaráta, preto obžalovanému povedal, aby sa porozprával s ňou. Manželka nakoniec pristúpila na návrh obžalovaného aby si vybrala bezúčelový úver, ktorý jej aj VÚB dňa 05.12.2014 poskytla vo výške 18.930,00 €. Bol ručiteľom na tento úver, z ktorého vybrali 15.930,00 €, pretože obžalovaný potreboval hotovosť, zvyšnú sumu previedli na základe inštrukcie obžalovaného na účet pána D.. Tým istým spôsobom získala jeho manželka úver výške 25.000,00 € od SLSP, za ktorý takisto ručil, vybrali hotovosť 5.000,00 €, 20.000,00 € bolo prevedených na účet obžalovaného. Nasledujúci týždeň ho obžalovaný navštívil s tým, že aj on si môže vybrať bezúčelový úver aj napriek tomu, že už bol ručiteľom. Na základe prosieb a

tlakov zo strany obžalovaného navštívil Prima banku, ktorá mu poskytla úver vo výške 15.000,00 €. Pri vybavovaní všetkých úverov bol obžalovaný osobne prítomný. Z posledne uvedeného vybral v v pobočke banky v OC Galéria 4.000,00 €, ktoré dal ihneď obžalovanému, následne v pobočkách na KVP a Nad jazerom vybral po 5.000,00 € a hotovosť 10.000,00 € odniesol obžalovanému na čerpaciu stanicu Shell na Alejovú ulicu. Dohoda znela, že všetky pôžičky ktoré obžalovanému s manželkou poskytli vráti do pol roka, teda do narodenia ich dvojičiek. Neurobil tak ani napriek ich opakovaným výzvam a prosbám. Odôvodňoval to tým, že nemá dostatok prostriedkov a pri prísune nejakých peňazí im všetko vráti. Po čase ho opäť oslovil s prosbou o pôžičku peňazí, v auguste 2015 bol s ním v OTP banke, kde mu bol schválený refinanc vo výške 18.000,00 €. Obžalovanému požičal aj tieto peniaze s tým, že do dvoch týždňov mu ich vráti. Nestalo sa tak, obžalovaný požiadal o čas do konca roka 2015. V roku 2016 ho však oslovil so žiadosťou o ďalšiu pôžičku vo výške 6.000,00 €. Obžalovanému uveril a 12.05.2016 mu opäť požičal. Dňa 21.05.2016 mu obžalovaný poslal viberovú správu, že vo Fortune vyhral 77.770,00 €. Vyzval ho, aby z tejto výhry vrátil aspoň jeho manželke. Namiesto toho mu však obžalovaný nasledujúci týždeň zavolal s tým, či mu nemôže požičať. Pripadalo mu to nenormálne, že z tak vysokej výhry v priebehu týždňa už nemá nič. V roku 2015, po vybratí štvrtého úveru z OTP banky, ho obžalovaný formou sms-správ a správ z aplikácie Viber informoval že založí firmu na Novom Zélande, že posťahuje peniaze a z týchto mu všetko vráti. Nestalo sa tak. Pôžičky v prospech obžalovaného nemali kamarátsky charakter a nemal úmysel zarábať si na nich. Že na tieto pôžičky pristúpil malo vplyv to, že s obžalovaným sa poznali 30 rokov, že žiadal, žobral, plakal, prisahal, sľuboval že všetko vráti. Pravdou je, že obžalovaný splácal formou mesačných splátok bankové úvery, v prospech Prima banky od januára 2015 do septembra 2016 vrátane zaplatil 181,20 €, čo pri 19 splátkach činí 3.442,80 €, OTP banke splácal mesačne od septembra 2015 do septembra 2016 vrátane po 223,00 €, pri 12 splátkach to činilo 2.676,00 €. Z hotovostnej pôžičky, ktorú obžalovanému poskytol vo výške 6.000,00 €, mu nevrátil nič. Pokiaľ on alebo jeho manželka napísali obžalovanému výhražné sms-ky s tým, že na neho bude podané trestné oznámenie za trestný čin podvodu a podobne, bolo to v čase keď už boli bezradní lebo obžalovaný nedodržal termín splatenia prvých troch úverov do narodenia ich dvojičiek, keď zistili že klamal, zavádzal a svojou aroganciou, drzosťou, cynickým a chladným postojom ich priviedol do situácií, ktoré nevedeli riešiť. Pravdou je, že v prospech Tatrabanky platil obžalovaný do septembra 2016 vrátane nepravidelne splátky, ktoré sa pohybovali od 400,00 € do 2.800,00 €, vkladal ich na jeho účet. Nikdy mu nepovedal, že požičané finančné prostriedky nevráti, ale s postupujúcim časom a po zistení, že obžalovaný má ďalších veriteľov s obdobnými osudmi zistil, že k zvyšným peniazom sa nedostane. Nie je pravdou to, čo obžalovaný tvrdil, že pred týmito pôžičkami to bol obžalovaný, ktorý požičiaval jemu. Tiež nie je pravdou, že obžalovaný splácal ich úvery mesačne do marca 2017, pretože tak robil len do septembra 2016 vrátane. V čase kedy boli obžalovanému spomenuté pôžičky poskytnuté už boli s B.. X. S. manželmi, bezpodielové spoluvlastníctvo nemali zrušené, ani inak zúžené.

B.. X. S. ku skutku v bode 3/ rozsudku vypovedala, že dňa 05.12.2014 ju telefonicky kontaktoval obžalovaný s prosbou o osobné stretnutie o pôžičku peňazí, nakoľko sa niekto vyhráža jemu, jeho družke a dcére, dokonca smrťou. Už v rámci telefonického rozhovoru obžalovanému povedala, že nedisponuje takým obnosom peňazí, aby mu ich mohla požičať a že celkovo sa jej táto myšlienka nepáči. Keď sa vrátila zo služobnej cesty čakal ju obžalovaný a manžel pred blokom. Bola v štvrtom mesiaci tehotenstva, precitlivená a nastavená prorodinne, obžalovaný to využil a tlačil na ňu tým, že je ohrozená jeho rodina, jeho život. Ešte toho dňa šli spolu do pobočky VÚB v OC Optima, kde zobrala bezúčelový úver vo výške 18.930,00 €, z účtu vybrala 5.000,00 € a dala ich obžalovanému. Zvyšné peniaze 13.930,00 € poslala na účet, číslo ktorého jej dal obžalovaný. Až neskôr zistila, že tento účet patril U. D.. Viackrát sa jej pýtal na termín pôrodu a ústne sa dohodli, že obžalovaný splatí úver do narodenia jej dvojičiek do 30.06.2015. Na druhý deň, 06.12.2014 šli spolu do SLSP pobočky v OC AuPark, kde takisto vybrala bezúčelový úver 23.080,00 €. V tom čase nebola klientkou SLSP, obžalovaný ju inštruoval a naviedol ako úver v tejto banke získať. Vzápätí vybrala 3.000,00 € a hotovosť dala obžalovanému do ruky, zvyšok 20.080,00 € previedla na jeho účet. Aj v tomto prípade sa dohodli, že obžalovaný peniaze vráti do 30.06.2015. Spočiatku posielal splátky na účet jej manžela pravidelne každý mesiac tak, ako k tomu vypovedala v prípravnom konaní dňa 08.02.2019. Manžel má teda presný prehľad akú sumu obžalovaný vrátil. Neskôr so splátkami meškal, termín vrátenia celej pôžičky posúval o dva, o tri mesiace, prosil ju, aby počkala. Obžalovanému navrhla, aby sa úvery prepísali na neho, čo však odmietol. V čase keď od nej vylákal pôžičky podnikal, nevie síce konkrétne v čom, ale zvykol spomínať nejaké zahraničné banky, zahraničné fondy, pričom ju ubezpečoval, že práve z podnikania bude mať peniaze na vrátenie pôžičiek. Mal vysoký životný štandard, jazdil na BMW X6, býval v rodinnom dome v A., kde aj s manželom obžalovaného niekoľkokrát navštívili, chodieval na nákupy do Viedne, priateľku a dcéru obdarúval drahými darčekmi. Aj

preto spočiatku nemala pochybnosť o tom, že by pôžičky do 30.06.2015 v súlade s ich ústnou dohodou nevrátil. Dospelo to do fázy, kedy sa obžalovaný úplne odmlčal, nebol kontaktný a odišiel mimo SR. V čase keď bola na materskej dovolenke poberala dávku 266,00 € mesačne, rodinu teda živil manžel. Nebolo v ich schopnostiach platiť mesačné úverové splátky spolu vo výške 1.600,00 €. Riešili to tak, že predčasne ukončila materskú dovolenku a nastúpila do práce, pričom doteraz má dve zamestnania, aby dokázali splácať hypotekárny úver. Dňa 01.02.2017 totižto s manželom založili dva byty, získali hypotekárny úver, ktorým prefinancovali už spomenuté spotrebné úvery, na ktorých bola vyššia úroková sadzba.

B. D. ku skutku v bode 4/ rozsudku vypovedal, že obžalovaného spoznal cez S., ktorý ho pozval na seminár firmy Ertrag und Sicherheit, v ktorej obžalovaný pôsobil na vyššej pozícii. Následne sa s obžalovaným stretávali na seminároch a školeniach tejto firmy, ktoré prebiehali v Košiciach. Založil si tam majetkový účet, cez ktorý doposiaľ investuje peniaze do Franklin Templeton. Jedného dňa mu obžalovaný zavolal s tým, že má pre neho nové informácie a ponuku. Pri stretnutí mu vysvetlil, že ide otvárať pobočku investičnej banky na Slovensku, spomínal banku na Novom Zélande a že pre otvorenie potrebuje kapitál. Požiadal ho o pôžičku peňazí a keď to odmietol s tým, že na to nemá, obžalovaný sa ho opýtal, či by si mohol vybrať úver a peniaze takto získané mu požičať. Nesúhlasil s tým, videl v tom riziko. Na druhý deň ho však spolu s S. presvedčili, že všetko bude v poriadku, pristúpil teda na návrh obžalovaného, šli do SLSP, kde vybral úver 15.000,00 € a takto získané peniaze poslal na účet obžalovaného v dvoch splátkach 11.700,00 € a 3.270,00 €. Ústne sa dohodli na tom, že mesačné splátky úveru 250,00 € bude splácať obžalovaný, takú istú sumu bude mesačne dávať aj jemu za ochotu riešiť uvedeným spôsobom žiadosť o pôžičku a že po šiestich mesiacoch obžalovaný úver predčasne splatí. Po šiestich mesiacoch mu však obžalovaný tvrdil, že proces založenia banky nie je ukončený, že potrebuje peniaze a úver nemôže predčasne splatiť. V máji 2016 mu obžalovaný zavolal s tým, aby prefinancovali úver v SLSP z úveru OTP banky, ktorá má výhodnejšie podmienky a aby úver od tejto banky navýšili do maximálnej hodnoty. V OTP mu poskytli úver 16.000,00 €, ktorý použili z časti na vyplatenie úveru v SLSP. Následne však opäť požiadali v SLSP o úver 16.000,00 €, ktorý mu bol poskytnutý a peniaze previedol na účet obžalovaného. Ešte v ten istý deň na žiadosť obžalovaného navštívil Tatrabanku, ktorá mu poskytla úver 5.500,00 €, peniaze preposlal obžalovanému na účet. Aj pri týchto úveroch sa s obžalovaným ústne dohodli, že ich bude splácať on, plus dá mu nejaké peniaze naviac. V júli 2016 mu obžalovaný opäť zavolal s požiadavkou o pôžičku 500,00 €. Vyhovel mu, pretože obžalovaný mu tvrdil, že peniaze mu nasledujúci deň vráti. Neurobil tak ani doposiaľ a naviac, od toho momentu mu na predchádzajúce pôžičky zaplatil len dvakrát po 600,00 €, hotovosť mu doniesol S.. Neskôr sa už obžalovaného nevedel dovolať. Keď ho obžalovaný kontaktoval z utajených čísel prosil ho, aby mu peniaze vrátil, pretože nemá z čoho splácať úvery a zabezpečovať si svoje potreby. Obžalovaný sa vyhováral, že musí vyplatiť ľudí, ktorí s ním zakladajú banku, stále spomínal Nový Zéland. Potom sa definitívne odmlčal. Ešte predtým požadoval od obžalovaného dôkazy o investovaní finančných prostriedkov ktoré mu požičal, obžalovaný mu ich nedal s tým, že všetko je vo fáze vybavovania a tvrdil, že na Novom Zélande má ísť o investičnú banku v ktorej budú výhodné podmienky. V čase keď obžalovanému poskytol pôžičky na základe ústnych dohôd mal pocit, že obžalovaný je na tom veľmi dobre, býval vo veľkom dome, jazdil na BMW X6, bol dobre oblečený, všetko platil. Nepovedal mu síce z akých zdrojov bude splácať poskytnuté pôžičky, ale predpokladal, že to bude z jeho príjmov v Etrag & Sicherheit, kde bol na vyššej pozícii. V tom čase ešte nevedel o tom, že obžalovaný stávkoval, ani o tom, že mal dlhy. Obžalovanému požičal celkovo 36.940,00 €, v mesačných splátkach mu vrátil spolu 10.200,00 €. Tým, že prefinancovával úver vznikol mu voči bankám dlh väčší, teda 38.500,00 €.

Y.. M. N. ku skutku v bode 5/ rozsudku uviedol, že obžalovaného poznal dlhšie cez spoločných známych a intenzívnejšie sa s ním začal stretávať v roku 2014 kedy pre spoločnosť Etrag & Sicherheit začal pracovať ako poradca, finančný agent. Venoval sa tipérskej činnosti, ale nakoľko nevedel získať osoby pre ponúkané produkty, skončil s touto činnosťou niekedy v roku 2015. V rámci osobného stretnutia v OC Galéria ho obžalovaný oslovil s požiadavkou krátkodobej pôžičky peňazí, ktoré údajne potreboval pre otvorenie účtu a založenie firmy na Novom Zélande. Nedisponoval voľnými finančnými prostriedkami, ale pristal na návrh obžalovaného, ktorý ho nasledujúci deň odviezol do pobočiek SLSP, VÚB a Tatrabanky, v ktorých vybral úvery. Obžalovaný požadoval, aby mu peniaze z týchto úverov odovzdal v hotovosti, s čím ale nesúhlasil, peniaze previedol na účet obžalovaného. Do prevodných príkazov poznačil termíny splatnosti pôžičiek, na ktorých sa s obžalovaným dohodol. Dve pôžičky boli na dobu dvoch mesiacov, jedna na jeden mesiac. Obžalovaný nedodržal termín vrátenia pôžičiek, avšak počas jedného roka mu na účet posielal po 1.500,00 € každý mesiac. Splátky úverov činili spolu okolo 750,00 € mesačne,

tieto uhrádzal z peňazí od obžalovaného, pričom zvyšné nemíňal na osobnú potrebu, ale držal ich pre prípad, ak by obžalovaný prestal platiť. Po čase totižto obžalovaný žiadal, aby mu s vrátením pôžičky počkal a naviac, napriek opakovaným žiadostiam mu nepreukázal, či požičané peniaze skutočne použil na založenie firmy a zriadenie kontokorentného účtu na Novom Zélande ako to prezentoval. Po roku obžalovaný prestal splácať, nebolo možné sa s ním kontaktovať a aby dokázal úvery splácať, keďže zarábal menej ako boli mesačné úverové splátky v súhrne, zobral si hypotekárny úver ktorým spotrebné úvery vykryl a hypotekárny úver spláca doposiaľ. Po poskytnutí spomenutých pôžičiek ho obžalovaný viackrát žiadal o ďalšie argumentujúc vetami typu „ak to dnes nesplatím, tak ti nebudem môcť vrátiť peniaze". Nad rámec pôžičiek z decembra 2014 obžalovanému viackrát požičal menšie sumy peňazí, ktoré mu ale obžalovaný vrátil. V čase keď obžalovanému požičal prezentoval sa tento ako solventná osoba, plus zámer ktorý mu predstavil sa mu javil ako reálny. Nemal vedomosť o dlhoch obžalovaného. Rozhodnutie požičať obžalovanému peniaze nebolo motivované dvojnásobne vysokou mesačnou splátkou oproti reálnej úverovej splátke, keďže pôžičky boli krátkodobé, na jeden mesiac a na dva mesiace. Obžalovaný mu zaplatil dvanásťkrát po 1.500,00 €, znamená, že po dobu 24 mesiacov mohol v prospech bánk platiť úverové splátky spolu okolo 750,00 € mesačne. Mesačné splátky mu vkladal alebo prevádzal na účet, aby v tom bol prehľad. Písomnú zmluvu o pôžičke neuzavreli.

U. S. ku skutku v bode 6/ rozsudku vypovedal, že s obžalovaným sa pozná od svojich 18. rokov, boli kamarátmi zo sídliska. Ako profesionálny športovec pôsobil isté obdobie v Ázii, odkiaľ sa s určitým obnosom peňazí vrátil v roku 2011. Vtedy ho oslovil obžalovaný s ponukou investovať cez firmu Etrag & Sicherheit do podielových fondov Franklin Templeton. Po návšteve seminára v Rajeckých Tepliciach a po dohode s manželkou rozhodol sa produkt Franklin Templeton využiť a otvoril si majetkový účet. Zároveň sa dohodol na spolupráci s firmou, keďže videl potenciál u ľudí v svojom okolí, zvlášť spoluhráčov a iných športovcov. Firma bola registrovaná v NBS, mal skúšky ako podriadený finančný agent v NBS. Na seminári boli prezentované zaujímavé produkty Etrag & Sicherheit. B. O., ktorú si na tento seminár zavolal, sa taktiež rozhodla otvoriť si majetkový účet a investovať cez neho do Franklin Tepleton. V roku 2013 prišla do firmy nová ponuka na investovanie pre bonitných klientov a to do banky Reiffeisen Privat Bank Lichtenstein. Bonitný klient znamenalo, že musel mať minimálne 100.000,00 € a pri tejto sume mal garantovaný úrok od 2,5% do 3,5% mesačne. Obžalovaný vedel o jeho bonitných klientoch a poslal ho za B. O. či by nechcela využiť tento nový produkt. Menovaná mala vo fondoch Franklin Templeton našetrených 40.000,00 €, čo ale nepostačovalo pre túto novú možnosť investovania. S. však prišiel s návrhom, aby sa O. pridala k jeho portfóliu a mesačne jej budú pripisované úroky. B. O. sa rozhodla tento produkt využiť, nechala si vyplatiť peniaze z podielového fondu Franklin Templeton a 40.000,00 € preposlala obžalovanému. Splatnosť produktu mala byť 28.02.2016. Po pripísaní peňazí na účet obžalovaného zoznámil B. O. s C. S.. Dňa 03.08.2015 ho obžalovaný poslal za O. pre 5.000,00 €, aby si ich pridala k svojim 40.000,00 €, čím mala nakoniec zainvestovaných spolu 45.000,00 €. Keď prichádzal termín splatnosti produktu kontaktovali obžalovaného, ktorý sa však odmietol s nimi osobne stretnúť, vyhováral sa, nepreberal hovory, až nakoniec vypol telefón a zmizol. Požadované dôkazy o investovaní peňažných prostriedkov B. O. im nikdy nepredložil, vždy sa len vyhováral, klamal, aj ohľadom vyplatenia peňazí. Dňa 11.07.2016 šiel s kolegom L. C. za obžalovaným do jeho domu a požiadal ho, aby pred notárom uznal dlh voči B. O.. Vyhovoril sa na to, že musí súrne odcestovať, ale že príde v pondelok a vyplatí všetky peniaze. Nakoniec to bol on, kto uznal dlh voči B. O.. V tom čase keď O. „investovala" 40.000,00 € plus 5.000,00 € obžalovanému dôveroval. Nakoľko figuroval ako sprostredkovateľ medzi obžalovaným a B. O. a po opísaných udalostiach prevzal na seba dlh voči menovanej, cíti sa byť poškodeným a voči obžalovanému uplatňuje na náhradu 45.000,00 €. V minulosti aj on požičal obžalovanému 15.000,00 €, ktoré mu obžalovaný vrátil, následne si od neho opäť požičal 15.000,00 €, ktoré mal z refinancovania vozidla, ktoré mu obžalovaný doposiaľ nevrátil. Keď obžalovaný zmizol dostal predvolanie k X. I., ktorá mu preukázala, že obžalovaný vyhlásil osobný bankrot. Pochopil, že svojich 15.000,00 € nikdy neuvidí, preto nepodával trestné oznámenie a nepodal si ani prihlášku u správkyne konkurznej podstaty. B. O. si od neho v civilnom konaní vednom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. uplatňuje na zaplatenie 45.000,00 €. V tomto konaní už argumentoval tým, že sumu 2.500,00 € O. zaplatil z vlastných peňazí ako úroky za polrok ako aj tým, že obžalovaný jej vrátil 10.000,00 €.

B.. S. R., rod. T. ku skutku v bode 7/ rozsudku vypovedala, že v septembri 2015 jej vtedajší priateľ U. S. navrhol, aby si vybavila spotrebný úver a finančné prostriedky takto získané investovala vo firme Etrag & Sicherheit prostredníctvom W. I., ktorý tam bol na vyššej pozícii. Pre túto spoločnosť pracoval aj obžalovaný, ktorého spoznala cez S.. Pretože v tom období jej priateľ nemal žiaden príjem a ona

zo svojho platu učiteľky v materskej škole hradila všetky výdavky na domácnosť, prišlo jej to ako vhodný spôsob zárobku. S. jej totižto povedal, že investované peniaze jej budú vrátené do polroka a že z mesačných splátok bude polovica na zaplatenie úverovej splátky a druhá polovica pre ňu. Dňa 04.09.2015 šli s S. do pobočky SLSP na Hlavnej ulici v Košiciach, pretože S. povedal, že zamestnankyňa už o nich vie, že bola kontaktovaná obžalovaným. Do piatich minút mala na svojom účte 20.000,00 €, ktoré vzápätí previedla na účet, číslo ktorého mal pri sebe S. a prezentoval, že je to účet W. I.. Až po rozchode s S. vo februári 2016 sa od S. dozvedela, že peniaze nešli I., ale S.. Ak by mala takúto informáciu skôr, určite by peniaze S. neposlala, pretože v tom čase nič nerobil, nechodil do práce, nevedela z čoho žil a ani odkiaľ by jej peniaze vrátil. Vzápätí kontaktovala obžalovaného, ktorý jej prisľúbil, že peniaze jej vráti do augusta 2016. V období od septembra 2015 do novembra 2016 jej však S. pravidelne k 15. dňu v mesiaci zasielal na účet 600,00 €, z toho 300,00 € použila na splátku úveru a 300,00 € si nechávala pre seba, ale neskôr aj tieto peniaze použila na splácanie úveru. Bola prekvapená, že mesačné splátky jej prichádzali od S., ale vysvetlil to tým, že I. je jeho nadriadeným a peniaze preto posiela jemu. Neskôr si S. uznal chybu a na základe vlastného rozhodnutia jej posiela mesačne 90,00 €. Obžalovaný jej peniaze do augusta 2016 nevrátil, naopak, v júli 2016 ju kontaktoval s prosbou o ďalšiu pôžičku s tým, že sa mu vyhrážajú výpalníci a že tieto peniaze potrebuje, aby jej mohol vrátiť 20.000,00 €. Ponuku, že s ňou pôjde do SLSP, pobočka na Hlavnej ulici prijala z obáv, že jej nevráti 20.000,00 €, ale aj s nádejou, že banka jej ďalší úver neposkytne, pretože prvých 20.000,00 € bol strop. S S. šli rovno k riaditeľovi pobočky, u ktorého navyšovali jej plat dovtedy kým jej banka nepustila úver aspoň 4.000,00 €. Túto sumu obratom vybrala z účtu a hotovosť odovzdala obžalovanému v aute. Obžalovaný skôr požadoval 5.000,00 € a dôvodil, že otvára banku na Novom Zélande, že zatiaľ je to všetko čierny obchod, ale že to chce zlegalizovať a na ten účel pýtal finančné prostriedky aj od jej švagra B. D.. Nežiadala obžalovaného o vyhotovenia písomnej zmluvy o pôžičke peňazí. V novembri 2016 sa odmlčal, nevedela sa s ním skontaktovať. Zavolal jej len raz v januári 2017, kedy jeho prosbu o ďalšiu pôžičku už neakceptovala. Z požičanej sumy jej boli v období od septembra 2015 do novembra 2016 štrnástimi splátkami vrátené 9.600,00 €.

Q. R. ku skutku v bode 8/ rozsudku vypovedal, že s obžalovaným sa pozná od roku 2012, vnímal ho ako človeka, ktorý sa vyzná v poisťovaní, v dôchodkovej oblasti, v investovaní. Do roku 2016 mu asi v štyroch prípadoch požičal peniaze v objeme 10.000,00 € až 15.000,00 €, ktoré vždy vrátil. To bolo dôvodom prečo obžalovanému poskytol formou pôžičky aj ostatných 50.000,00 € tak, že dňa 01.06.2016 mu zo svojho účtu v Tatrabanke zaslal 25.000,00 €, dňa 15.06.2016 15.000,00 € a dňa 17.06.2016 10.000,00 €. Na tieto sumy spísal dve zmluvy o pôžičke, prvú datoval dňom 01.06.2016 na sumu 15.000,00 € a druhú datoval dňom 15.06.2016, pôvodne na sumu 15.000,00 €, ktorú sumu následne spolu s obžalovaným preškrtli a pretože 17.06.2016 poskytol obžalovanému ešte 10.000,00 €, upravili výšku pôžičky na 25.000,00 €. Tak ako v predchádzajúcich prípadoch malo ísť o krátkodobú investíciu, plus mínus jeden mesiac. Obžalovaný si nesplnil svoju povinnosť a na jeho naliehanie dňa 01.09.2016 uzavrel ďalšiu zmluvu o pôžičke 13.200,00 €. Tento obnos však obžalovanému neposlal, malo ísť akože o úroky splatné 30.09.2016. Na jeho žiadosť obžalovaný dňa 10.08.2016 podpísal notársku zápisnicu, do ktorej dlh uznal. V októbri 2016 mu obžalovaný poslal na účet 5.000,00 €, zvyšok mu doposiaľ nevrátil. Aj keď v zmluvách o pôžičke nie je uvedený účel, požičané peniaze mali byť investované do fondu na Novom Zélande. Obžalovaný mu prezentoval, že na Novom Zélande otvára nejaký väčší účet, ku ktorému potrebuje doložiť určitú sumu aby ho naplnil a následne aby bol schopný obchodovať v nejakom väčšom rozmere. Sľúbil mu výnos 5% zo sumy 50.000,00 € na dohodnutý jeden mesiac. Pri prezentovaní zámeru mu obžalovaný predložil kópiu zmluvy, resp. 17-stranového dokumentu, ktorý mu mal vrátiť do dvoch hodín. Nevie síce čo bolo obsahom dokumentu, ale ekonómovia ktorým ho ukázal mu povedali, že je to zdrap papiera. Získal vedomosť o tom, že obžalovaný ponúkal investovanie finančných prostriedkov do fondov na Novom Zélande aj Y.. S. B. a Y.. M. N., ktorých osobne pozná. Ohľadom vrátenia požičaných peňazí sa obžalovaný vyhováral chorobami, pobytom v nemocnici, neodkladnou cestou, až nakoniec prestal preberať hovory. Doposiaľ je klientom spoločnosti Etrag & Sicherheit, cez svoj majetkový účet si pravidelne investuje, pričom s účtom ani s nainvestovanými peniazmi obžalovaný nemá nič spoločné, nikdy nimi nedisponoval. Na exekútorský úrad W.. B. sa obrátil s požiadavkou vymoženia dlhu, exekučné konanie však bolo zastavené z dôvodu osobného bankrotu obžalovaného. V čase uzavretia zmlúv o pôžičkách sa obžalovaný navonok prezentoval ako solventný človek. Jedna alebo dve zmluvy boli podpísané u neho doma, kde ho obžalovaný previedol obydlím a vysvetľoval mu aký drahý je ten dom. Až následne zistil, že dom nebol jeho.

A. O. ku skutku v bode 9/ rozsudku vypovedal, že s obžalovaným sa zoznámil v roku 2013, kedy začal pracovať v spoločnosti Etrag & Sicherheit ako sprostredkovateľ finančných podielových fondov. Najprv sa stretávali na teambuildingoch a neskôr aj v bežnom živote. S. prišiel s myšlienkou otvorenia spoločnosti na Novom Zélande cez ktorú by sa výhodne investovalo. Opakovane sa na neho obracal so žiadosťami o poskytnutie peňazí na otvorenie tejto spoločnosti. Začalo to malými pôžičkami na sumy 5.000,00 €, 7.000,00 € a 10.000,00 €, potom už pýtal viac a viac, celkovo takto požičal obžalovanému v období rokov 2013 až 2015 sumu 65.000,00 €, z ktorých mu 45.000,00 € zaslal na účet, ostatné mu odovzdal v hotovosti. Na to aby mu mohol požičať pomohol mu obžalovaný vybaviť si úver v nebankovej spoločnosti, z ktorého ihneď poukázal na účet obžalovaného 20.000,00 €, a odporučil mu Tatrabanku a OTP banku. Keď mu prišli peniaze z úverov na účet, obžalovaný ho kontaktoval, aby ich vybral. Následne mu peniaze odovzdával osobne v reštaurácii, kaviarni alebo pri bankomate, v jednom prípade obálku s 15.000,00 € obžalovanému odniesol H. V., ktorého pre peniaze poslal. V. poznal ako dlhoročného priateľa obžalovaného, ale aj ako spolupracovníka vo firme Etrag & Sicherheit. V súvislosti s investovaním finančných prostriedkov na Novom Zélande mu obžalovaný prezentoval, že peniaze sa zhodnotia výnosom 5% až 7% a do roka sa vrátia. Keď od obžalovaného požadoval dôkazy o investovaní jeho finančných prostriedkov, poslal mu obžalovaný nejaký screen-shot spoločnosti evidovanej na Novom Zélande a nejaký šek, ktoré listiny však neboli výpovedné. V októbri alebo novembri 2017 mu obžalovaný prestal vracať požičané peniaze v splátkach, potom sa stratil, bol nekontaktný. Niekedy vo februári 2018 sa ozval z utajeného čísla s tým, že súrne potrebuje peniaze na nejaké splátky. Odmietol pomôcť mu v tomto smere. V období keď obžalovanému poskytol peniaze pôsobil tento dôveryhodne, mal pekný nový rodinný dom, chodil na luxusnom aute. Má taký dar reči, že dokáže človeka ovplyvniť. Takto ho ovplyvňoval a manipuloval aj po tom, keď mu síce peniaze v mesačných splátkach po 1.200,00 € až 1.300,00 € vracal, ale vzápätí ho žiadal, aby mu ich opäť požičal, takže nasledovali ďalšie, menšie pôžičky od 500,00 € do 1.000,00 €. Tieto pôžičky nie sú predmetom trestného konania. Je pravdou, že pri investovaní svojich peňazí mal byť opatrnejší, avšak obžalovaný ho zmanipuloval aj napriek tomu, že ako finančný agent Etrag & Sicherheit mal určité vedomosti a skúsenosti s investíciami. S obžalovaným žiadne zmluvy nepodpísali, pretože mu najprv tvrdil, že dáva dokopy badžet minimálne 100.000,00 € a až potom sa otvorí výnosný fond, keď to nevyšlo, mala sa otvárať spoločnosť na Novom Zélande. Pravdou síce je, že obžalovaný mu nikdy nepovedal, že peniaze nevráti, avšak nenaplnil ani dohodu, že podpíše notársku zápisnicu do ktorej uzná dlh, vždy si našiel spôsob ako sa nestretnúť, až sa nakoniec stratil. Obžalovaný sa chválil výhrami zo stávok. Neskôr sa aj dostal k výpisu zo stávkového účtu, ktorý predložil pre účely tohto konania, ktorý účet bol síce vedený na V., ale vklady a výbery boli cez účty obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj ďalší svedkovia:

B.. L. C. vypovedal, že s obžalovaným sa pozná od školských čias a ich vzťah bol čisto kamarátsky. Spoločnosť Etrag & Sicherheit začala na Slovensku fungovať v roku 2010, pričom s obžalovaným začal podnikať v oblasti finančných investícií v rámci spoločnosti Franklin Templeton. Približne v roku 2013 nadobudol tušenie, že obžalovaný rieši, alebo podniká investičné zámery mimo spoločnosti Franklin Templeton. Nevedel však o jeho finančných zámeroch a už vôbec nemal vedomosť o tom, že plánoval rozbehnúť obchodnú činnosť na Novom Zélande. Jeho tušenie, že vylákal, prípadne požičal si finančné prostriedky od osôb mimo Etrag & Sicherheit Slovakia vychádzalo z toho, že obžalovaný viedol okázalý život, na verejnosti sa rád prezentoval hnuteľným aj nehnuteľným majetkom. Ľudia ktorí obžalovaného poznali viac-menej tušili odkiaľ mal finančné prostriedky a že pravdepodobne fungoval spôsobom ako sa mu to kladie za vinu. V rámci fungovania v spoločnosti E&S nemohol totižto získať také provízie, ktoré by postačovali na krytie nákladov vyplývajúcich z jeho životného štýlu. Spoločnosť E&S fungovala hierarchicky. Všetci začínali na jednej štartovacej čiare, každý majetkový poradca pracoval na živnosť. Postupne, ako sa osoba prepracovávala do vyššej pozície, provízia za uzavretie zmluvy s klientom sa zvyšovala. Nemá vedomosť o výškach provízií obžalovaného, jeho mesačná sa pohybovala od 500,00 € do 1.500,00 €. Založenie majetkového účtu v obchodnej spoločnosti E&S stálo 2.100,00 €. Nemal vedomosť o tom, že by bol obžalovaný platil svojim klientom náklady súvisiace so založením majetkových účtov. Je ale možné, že využíval finančné prostriedky na to, aby motivoval, naštartoval zámer investovania a otvorenia majetkových účtov, pretože čím viac ľudí získal, tým vyšší bol kariérny postup. Obžalovaný teda mohol motivovať formou úhrad za účasť na mítingoch, seminároch, kde bolo treba platiť ubytovanie, stravu, dopravu. V roku 2012 požičal obžalovanému na jeho požiadanie 50.000,00 €, ktoré mal obžalovaný použiť na vyplatenie nejakých dlžôb. Pôžička bola na dobu troch až štyroch mesiacov, avšak aj napriek telefonickým a osobným urgenciám mu obžalovaný požičané peniaze

nevrátil, resp. asi pol roka mu pôžičku splácal v splátkach. Zmluvu o pôžičke peňazí neuzavreli písomnou formou. Išlo o priateľskú pôžičku, ktorou obžalovaný potreboval vykryť špirálu do ktorej sa dostal. Vrátenia peňazí sa nedomáhal v civilnom konaní a na obžalovaného nepodal ani trestné oznámenie. Bolo to z rodinných dôvodov, pretože očakávali narodenie dieťaťa, pretože sa dozvedel, že obžalovaný vyhlásil osobný bankrot a konkurzná správkyňa nenašla žiaden majetok, ktorý by mohol byť speňažený a takýmto spôsobom vyplatené dlhy obžalovaného. Okrem poškodených v tomto konaní a neho sú ešte ďalšie osoby, od ktorých si obžalovaný požičal a finančné prostriedky im nevrátil. V roku 2016 prestal komunikoval s ním aj s ostatnými veriteľmi, pravdepodobne už nezvládal tlak, ktorý bol na neho určitými ľuďmi vyvíjaný. Raz sa mu podarilo dovolať sa obžalovanému, ale v rámci rozhovoru mu povedal, že musí ísť do nemocnice v A. lebo bol napadnutý v súvislosti s nejakým dlhom. Dozvedel sa, že obžalovaný sprostredkovával hypotekárne úvery cez komerčné banky. Na takúto činnosť musí mať osoba podpísanú licenciu, na základe ktorej s bankou spolupracuje a musí mať vygenerovaný provízny kód. Obžalovaný takýto kód nemal. Výšku príjmov obžalovaného od roku 2009 v rámci provízneho systému E&S môže len odhadovať na základe vlastných provízií v tejto spoločnosti. Určite však nepostačovali na to, aby si v tom období žil takpovediac nad pomery, aj keď na rodinný dom v ktorom býval mal hypotekárny úver a motorové vozidlo ktoré používal mal na lízing. S finančnými prostriedkami, ktoré si klienti ukladali na majetkové účty, disponovať nemohol. Bol to obžalovaný a jeho brat M., ktorí spoločnosť E&S v Košiciach v roku 2010 založili. Bol to ale obžalovaný, ktorý bol dôvodom rozpadu tejto spoločnosti v roku 2016, keďže sa roznieslo, že dlhoval viacerým ľuďom a že je vo veľkých problémoch. L. B. O. spoznal ako investorku, ktorá si u obžalovaného otvorila majetkový účet so zámerom zhodnotenia finančných prostriedkov, čo sprostredkoval jej kamarát S.. Osobne bol pri telefonáte ktorý neskôr prebehol medzi S. a O., kde zo strany O. boli S. adresované samé nadávky. Vyrozumel, že sa nevedela skontaktovať s S. a preto od S. požadovala uznanie dlhu u notára. S. po rozhovore so O. povedal S., aby s ním šiel za O. a následne pred notárom uznal dlh voči nej. S. to odmietol, S. povedal, aby uznal on tento dlh a následne že to so O. dorieši. V tej dobe sa už zatajoval. Nevie koľko si obžalovaný od O. cez S. požičal, koľko jej mal vrátiť a na aký účel finančné prostriedky získané od O. použil.

U. D. vypovedal, že s obžalovaným sa spoznal niekedy v auguste alebo septembri 2012. Neskôr na jeho pozvanie a pozvanie pána V. zúčastnil sa seminára spoločnosti Etrag & Sicherheit, na ktorom sa rozhodol spolupracovať s touto spoločnosťou. Od novembra 2012 do konca roka 2013 v nej pôsobil ako tipér, od začiatku roku 2014 ako podriadený finančný agent, činnosť ukončil asi v decembri 2014. Spoločnosť sa venovala obchodovaniu s investičnými prostriedkami Sharing, Franklin Templeton, manažované portfólio ICM, v roku 2013 pribudol fond Evolution. S oslovenými klientmi viedol v kancelárii pohovory obžalovaný, od roku 2014 ich už ako podriadený finančný agent vykonával sám. V prípade uzavretia zmluvy klienti zaplatili danej spoločnosti poplatky, potom dostali variabilný symbol a číslo účtu, na ktorý posielali peniaze na svoj vlastný majetkový účet. Poplatok za otvorenie portfólia bol rôzny, najvyššia suma bola 2.100,00 €, na účet mohli posielať peniaze aj ďalší traja rodinní príslušníci. V závislosti od typu fondu sa vstupné poplatky líšili. Nebolo možné, aby klienti odovzdávali finančné prostriedky za účelom investovania v hotovosti, nestretol sa s tým, aby niekto prijal, investoval alebo otváral účet za klienta z jeho vlastných peňazí. Za uzavretie zmluvy prináležala provízia, výška ktorej sa pohybovala od konkrétneho produktu aj od začlenenia v hierarchii spolupracujúcich osôb v spoločnosti. Obžalovaný bol v Etrag & Sicherheit na kategórii 4, teda manažér, ktorý mal pod sebou určitý počet ľudí. Má vedomosť o tom, že obžalovaný si požičiaval od rôznych ľudí, aj on mu poskytol viacero pôžičiek, v súhrne okolo 100.000,00 €, z ktorých mu vrátil asi 15%. Vrátenie pôžičiek si nárokoval len telefonátmi a dohovormi, nároky voči obžalovanému si neuplatnil v civilnom konaní a neriešil to podaním trestného oznámenia. Obžalovaný mu prezentoval podnikateľský zámer na Novom Zélande, povedal mu, že platil nejakú licenciu, že to mala otvárať spoločnosť Parker Hill, ktorú aj videl v obchodnom registri firiem. Predmetom podnikania mali byť investičné, prípadne bankové produkty. Nevie však, či prezentovaný podnikateľský zámer skutočne zrealizoval. V niekoľkých prípadoch sa stalo, že odovzdával finančné prostriedky na pokyn obžalovaného. V súvislosti s predmetným trestným konaním to bolo raz v pobočke VÚB v OC Optima, keď vybral zo svojho účtu 5.000,00 € po tom ako mu obžalovaný poslal sms „prídu ti peniaze na účet a bude ich treba vybrať". Aj B. N. vybral 5.000,00 € a hotovosť 10.000,00 € odovzdali obžalovanému. On mal z toho 24,00 €, ktoré mu obžalovaný nechal s tým, že mu je dlžný. V tomto prípade obžalovaný poskytol číslo jeho účtu bez jeho vedomia a z bankového výpisu zistil, že tie peniaze poslala X. S.. Okrem toho boli na jeho účet poukázané finančné prostriedky aj od ďalších osôb, s ktorými naložil tak, ako mu obžalovaný kázal, teda buď ich vybral a hotovosť mu odovzdal, alebo ich preposlal na účet obžalovaného, prípadne inej osoby. Stalo sa tak asi v ôsmych alebo desiatich prípadoch. V tom čase obžalovaný stávkoval, nevie však ako často a s akým výsledkom. Pôsobil ako majetný človek, mal

marketingový prejav, chodil pekne oblečený, nosil saká, jazdil na BMW X6, mal veľký dom. Vyzeralo to, že sa mu veľmi darí, že na sebe pracuje a že je dobrý v predaji. Vie, že viacerým pomáhal pri refinancovaní úverov, ale nevie, či z toho mal nejakú províziu. Etrag & Sicherheit spolupracovala so spoločnosťami, ktoré poskytovali úvery, napríklad s UniCredit Bank, Wüstenrot Bank a podobne. Nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný platil vstupné poplatky klientov. Za každú podpísanú zmluvu sa získavali body a pri určitom počte bodov sa osoba v spoločnosti dostala na vyšší stupeň.

W.. B. I. vypovedal, že obžalovaného osobne nepozná, v občianskoprávnej veci zastupuje jeho brata M. S., pričom na pojednávaní kde obžalovaný vypovedal ako svedok bola namiesto neho koncipientka. Nepozná ani jedného z poškodených a ku skutkom sa vyjadriť nevedel. V období rokov 2013 až 2016 bol konateľom obchodnej spoločnosti E&S Investments Slovakia, s.r.o., ktorá vykonávala investičné poradenstvo a sprostredkovanie pre retailových klientov, teda pre fyzické osoby. Spoločnosť mala štyroch až šiestich zamestnancov, ktorí sa starali o činnosť, tzv. back office, spracovávali zmluvy ktoré prichádzali od obchodných zástupcov z terénu. V zmysle o finančnom sprostredkovaní a poradenstve mali obchodní zástupcovia postavenie podriadených finančných agentov, ich počet sa pohyboval od sto do dvesto. Spoločnosť využívala aj tzv. tipérov, ktorí nemali patričné vzdelanie a odbornú kvalifikáciu aby mohli byť podriadenými finančnými agentmi, nemohli samostatne vykonávať sprostredkovanie ani poradenstvo, dávali len tip obchodným partnerom, ktorí na to mali obchodnú spôsobilosť a boli registrovaní pod NBS. Samostatní finanční agenti sprostredkovávali len určité druhy cenných papierov, podielových listov, to sú produkty tzv. kolektívneho investovania pre prípad záujmu klienta o zhodnotenie peňažných prostriedkov. Tieto prostriedky sa vkladali do správcovskej spoločnosti, ktorá investuje ďalej do ďalších spoločností podľa určitého druhu a výnosy prichádzali klientovi na účet. Obchodní partneri radili klientom do ktorého fondu bolo vhodné, vzhľadom na profil klienta, investovať. Zmluvy, ktoré obchodní partneri urobili s klientmi v teréne, boli posielané na centrálu do Bratislavy do back offic-u, tam boli skontrolované a ak boli v poriadku, išli do správcovskej spoločnosti. Spoločnosť nebola oprávnená preberať akékoľvek finančné platby od klientov, ani provízie. Klient investoval priamo do konkrétnej správcovskej spoločnosti, s ktorou cez obchodného poradcu uzatvoril zmluvu. V uvedenom období spolupracovali so spoločnosťou Young DNS, obchodníkom s cennými papiermi, ktorý exkluzívne sprostredkoval predaj produktov Franklin Templeton. Mali tiež zmluvu so správcovskou spoločnosťou CAIAC z Lichtenštajnska, tipérsku zmluvu so spoločnosťou ICM na sprostredkovanie tzv. manažovaných portfólií. Klienti mali peniaze v správcovskej spoločnosti v zahraničí, ktorá po uzavretí zmluvy oznámila klientovi číslo jeho účtu na ktorý mohol investovať finančné prostriedky, ktoré správcovská spoločnosť potom ďalej investovala do produktov kolektívneho investovania. Čo sa týka nákladov na založenie majetkového účtu klienta, každá správcovská spoločnosť to mala upravené inak. Napríklad, pri investícii 100.000,00 € sa stiahlo 5%, teda 5.000,00 € ako vstupný poplatok. Spoločnosť investovala provízie za investičné poradenstvo, pokiaľ takéto bolo vykonané. Výška provízie bola upravená v ich interných predpisoch a závisela od výšky investície, ktorú klient vykonal. Nárok na poplatok za sprostredkovanie teda ich spoločnosti vznikol až investíciou klienta. Podriadení finanční agenti, resp. iní pracovníci ich spoločnosti, nemohli hradiť provízie ani poplatky za majetkové účty klientov, pretože takáto úhrada mohla ísť len z klientského účtu a čo sa týka investícií do fondu do zahraničia, tak investície mohli byť vykonávané len z účtu, ktorý klient uviedol v zmluve so správcovskou spoločnosťou. Nemá vedomosť o tom, že by pracovníci spoločnosti vkladali vlastné finančné prostriedky na účty spoločností, z ktorých by boli následne uhrádzané provízie a odmeny. Pokiaľ bol obžalovaný v pozícii podriadeného finančného agenta, nevedel sa vyjadriť k výške jeho provízií za klienta. Výška provízie sa pohybovala od hierarchickej pozície, ktorých bolo osem alebo deväť. E&S Investments Slovakia, s.r.o., ktorá vznikla v roku 2013, nainvestovala do roku 2016 určite cez 100.000.000,00 €, mala široké pôsobenie, aj v Rakúsku, Poľsku, Českej republike. Školenia boli organizované zo strany centrály spoločnosti, zväčša to riešil školiteľ v zamestnaneckom pomere. Niektoré školenia boli pre podriadených finančných agentov povinné, v rámci osobitného finančného vzdelávania, ohľadom osvojovania si opatrení proti praniu špinavých peňazí, atď.. Niektoré školenia organizovali obchodní partneri v pozícii riaditeľov, zvlášť v oblasti predajných zručností, produktov správcovských spoločností a podobne. Náklady za školenia, ktoré organizovala centrála spoločnosti, znášala samotná spoločnosť. Brat obžalovaného M. S. bol jedným z riaditeľov obchodnej spoločnosti, ktorá pôsobila v Košiciach. Pokiaľ organizoval školenia, nevie akým spôsobom sa refinancovali náklady. Podriadený finančný agent mohol mať zmluvu o finančnom sprostredkovaní len s jedným samostatným finančným agentom pre danú oblasť, tzn. pre oblasť investície. Znamená, že pokiaľ mal zmluvu s ich spoločnosťou, nemohol mať zmluvu pre danú oblasť s iným finančným agentom. Avšak, napríklad pre oblasť sprostredkovania úverov mohol mať zmluvu o finančnom sprostredkovaní s iným subjektom,

pokiaľ pre danú oblasť nemal uzavretú zmluvu s ich spoločnosťou. V rokoch 2013 až 2016 bol jediným spoločníkom E&S Investments Slovakia, s.r.o. a teda jediným vlastníkom E&S Holding sídliaci v Rakúsku. Spoločnosť v ktorej bol konateľom nie je ešte vymazaná z obchodného registra, ale posledné roky nevykonáva činnosť. Súdil sa s ňou o odmenu konateľa. Jeho brat W. I. pôsobil v spoločnosť v jednej z vyšších pozícii v rámci hierarchie obchodných partnerov. Ako právny zástupca Y.. M. S., brata obžalovaného, je viazaný mlčanlivosťou vo vzťahu k jeho prebiehajúcemu súdnemu konaniu, v ktorom obžalovaný vystupoval ako svedok. Rovnako tak je viazaný mlčanlivosťou vo vzťahu ku spoločnosti Fénix Investor, ktorej v súčasnosti poskytuje právne služby ako advokát.

Y.. H. V. vypovedal, že obžalovaného pozná od detstva, vyrastali v jednej obytnej štvrti a celé roky trávili voľný čas skoro na dennej báze. Spoločne pracovali aj pre obchodnú spoločnosť E&S Investments Slovakia, s.r.o., on bol v pozícii podriadeného finančného agenta a jeho priamym nadriadeným bol práve obžalovaný. Spočiatku veľmi blízky, kamarátsky vzťah sa pokazil, pretože podnikanie v oblasti sprostredkovávania finančného poradenstva a investovania do podielových fondov sa nevyvíjalo podľa ich očakávania. Mali zarábať veľké peniaze, ale provízie neboli vysoké. Poškodení O., N. a D. sú jeho bývalí kolegovia, Dzurčanin je spolužiak zo strednej školy a manželia S. sú jeho kamaráti. Od všetkých jednotlivo počul, že v určitom období poskytli obžalovanému peňažné prostriedky, resp. investovali prostredníctvom obžalovaného. O účele použitia peňažných prostriedkov mu podrobne nehovorili a pri ich rozhovoroch s obžalovaným nebol prítomný. Bolo množstvo prípadov kedy ho obžalovaný oslovil, aby niekam išiel, niečo zobral, odniesol, priniesol. Popísal spôsob fungovania v už označenej spoločnosti, obdobne ako predchádzajúci svedkovia, a takisto vylúčil, že by klienti odovzdávali finančné prostriedky určené na investovanie v hotovosti niektorému z finančných agentov alebo zamestnancom spoločnosti. V niekoľkých prípadoch zakladal majetkové účty klientov, poplatok za založenie činil 2.100,00 € a uhrádzali ho sami klienti. Nemal vedomosť o tom, že by bol obžalovaný platil niektorým klientom náklady súvisiace so založením majetkových účtov, bolo by to nemožné, pretože prostriedky na založenie majetkového účtu museli plynúť z bežného účtu klienta. Čo sa týka režijných nákladov na kanceláriu, administratívny aparát, školenia a semináre, skladali sa na nich všetci, ktorí pre spoločnosť pracovali, potenciálni klienti si hradili semináre zo svojich vlastných peňazí. Je však možné, že obžalovaný zaplatil klientovi za seminár. Čo sa týka provízie za uzavretie majetkového účtu, jej výška sa pohybovala od 116,00 € do 160,00 € v závislosti od pozície obchodného zástupcu, čím vyššia pozícia, tým vyššia provízia. O obžalovanom vedel, že sprostredkovával aj hypotekárne úvery, nevie koľkým ľuďom, nebol pri tom. Obžalovaný nemal možnosť dostať sa k finančným prostriedkom, ktoré si klienti investovali vkladmi na svoje majetkové účty. Pokiaľ dlhuje poškodeným, nevie na základe akého titulu a koľko, fungoval len ako doručovateľ, poštár, obálky a veci doručil tam, kde mu obžalovaný povedal. V čase kedy už obžalovaný nebol na území Slovenskej republiky, uskutočnilo sa stretnutie jeho veriteľov, na ktorom sa zúčastnil. Nepamätá kto toto stretnutie inicioval, ale bolo na ňom osem alebo deväť osôb. Atmosféra bola emočne vypätá, k žiadnemu záveru sa nedospelo. Čo sa týka skutku v bode 1/ pokiaľ obžalovaný vypovedal, že to bol on kto ho zoznámil s poškodeným Y.. Q., nie je to pravda, poznali sa všetci navzájom zo strednej školy. Koľko peňazí a na aký účel si obžalovaný od Q. požičal nevie. On sprostredkoval kontakt medzi Q. a svojou sestrou, konateľkou spoločnosťou Polex Slovakia, s.r.o., ktorá prevádzkovala lekáreň, pretože v rámci tohto rodinného podnikania potrebovali finančnú výpomoc a vedel, že Q. by mohol peniaze požičať. Požičané peniaze boli Q. vracané formou splátok. Neskôr sa dopočul, že akonáhle sa S. dozvedel, že Q. pôžičku platili, chcel si od neho peniaze požičať. S. mu potom povedal, že Q. mu peniaze požičal, nebol konkrétnejší čo do objemu, účelu ani svojich plánov. Na požiadanie mu S. pomohol pri vybavení hypotekárneho úveru v Tatrabanke, a.s. vo výške 240.000,00 €. V tom čase jeho sestra dlhovala Q. 8.000,00 € až 10.000,00 €, takže takúto časť peňazí z hypotekárneho úveru použil na vysporiadanie pôžičky, po vzájomnej dohode ich poukázal na S. účet. Nevie, či S. a Q. uzavreli zmluvu o prevzatí pohľadávky, ale počul o zmluve o pôžičke. Nevedel o zdrojoch a výške príjmov obžalovaného, ani v období keď sa kamarátili, vedel ale, že si postavil rodinný dom v A., že si na jeho výstavbu zobral úver, že tipuje. Pokiaľ si obžalovaný požičal od poškodeného Y.. B., nevie o tom nič, s B. nemali taký kolegiálny vzťah aby sa na túto tému rozprávali. Od poškodeného S. sa dozvedel, že on aj jeho manželka B.. X. S. požičali S. peniaze, takisto nevie na aký účel. Nevedel sa vyjadriť ani k pôžičkám, ktoré obžalovanému poskytli poškodení N., O. či D.. Nevie o tom, že by obžalovaný alebo jeho brat M. investovali finančné prostriedky do nehnuteľností v Rakúsku. Raz, keď sa vracali zo seminára v Rakúsku, zastavili sa v dedine Bad Deutsch-Altenburg, kde mu ukázali pozemok, ktorý bol údajne ich. Dostala sa mu pred oči vizualizácia radovej výstavby domov v Rakúsku, nič bližšie k tomu uviesť nevie.

U. V. vypovedal, že s obžalovaným sa spoznali na strednej škole a mali priateľský vzťah. Do roku 2014 vykonával činnosť pre spoločnosť E&S, rovnako ako obžalovaný. Plánovali si spoločné podnikanie v rámci zahraničnej spoločnosti, boli spoločníci v spoločnosti New Zealand Deposit Protection. Ako spolupracovníkov vo firme E&S pozná poškodených B., D., S. a O.. Poškodeného Q. stretol raz alebo dvakrát, S. pozná zo strednej školy a prostredníctvom neho jeho manželku B.. X. S., cez S. pozná S. T. a R. videl asi raz ako klienta niektorého z obchodných partnerov v rámci spoločnosti E&S. Má vedomosť o tom, že obžalovaný si od poškodených požičal nejaký objem finančných prostriedkov, ktoré im všetky nevrátil, ale pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách nebol prítomný a nevie nič o účele použitia peňažných prostriedkov. V spoločnosti E&S bol obžalovaný o stupeň vyššie, bol teda jeho nadriadený. Nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný finančné prostriedky poškodených investoval do obchodnej spoločnosti E&S, alebo prostredníctvom nej. V niekoľkých prípadoch sprostredkoval klientom otvorenie majetkových účtov, za ktoré si hradili výlučne klienti priamo zo svojho účtu na účet spoločnosti. Nemá vedomosť o tom, a ani by to nebolo technicky možné, aby obžalovaný realizoval úhrady za založenie majetkových účtov klientov. Nevie či obžalovaný sprostredkovával úvery, tvrdil ale, že refinancoval úvery nejakým klientom. S obžalovaným mali zámer otvárať termínované účty pre klientov na Novom Zélande. Zahraničnú spoločnosť zakladali prostredníctvom spoločnosti Parker & Hill so sídlom v Prahe, za ktorú konal pán I.. Založenie spoločnosti na Novom Zélande stálo približne 20.000,00 €. Za ďalšie služby, ako právne poradenstvo, otvorenie bankového účtu, atď. sa platí ďalších 20.000,00 € až 25.000,00 €. Parker & Hill založil obchodnú spoločnosť New Zealand Deposit Protection, kde náklady za založenie tejto spoločnosti uhradil U. A., ktorého mu obžalovaný predstavil ako potenciálneho investora alebo obchodného partnera. Obchodná spoločnosť však nevykonávala žiadnu činnosť, pretože nemala otvorený účet na Novom Zélande, ktorý by vedeli využívať na podnikanie. On ani obžalovaný nevyvinuli žiadne snahy o získanie povolenia na vykonávanie zamýšľanej činnosti od NBS. Pretože spoločnosť nezačala svoju činnosť, neponúkol žiadnym osobám investovanie na Novom Zélande. Cieľom otvorenia tejto spoločnosti na Novom Zélande bolo využiť ich finančný systém, úrokové sadzby, stabilitu finančného prostredia. Nevie či obžalovaný ponúkal konkrétnym osobám investovanie cez túto novootvorenú spoločnosť na Novom Zélande, ale v rámci tohto trestného konania sa dozvedel, že tomu tak bolo, že poškodeným sľúbil, že z profitu v danej spoločnosti im splatí svoje podĺžnosti. V jednom prípade ho S. požiadal, aby niečo vyzdvihol od N.. Pri stretnutí s N. mu tento dal podpísať prevzatie peňazí, ktoré boli v obálke. Najprv to odmietol pretože nevedel o čo ide, a keď ho N. ubezpečil, že chce mať iba doklad o tom, že peniaze od neho prevzal, toto potvrdenie podpísal a 4.000,00 € odniesol obžalovanému. Boli prípady kedy si obžalovaný nechal posielať finančné prostriedky na jeho účet, pretože zo svojho účtu si fyzicky nevedel vybrať väčší obnos peňazí ak by výber nenahlásil niekoľko dní vopred. Takéto peniaze po vybratí z účtu ihneď v banke alebo pred bankou odovzdal obžalovaného. Neskôr mu obžalovaný oznámil, že chce robiť veci po svojom a že si na Novom Zélande otvorí sám obchodnú spoločnosť. Obžalovaného požiadal, aby nepoužíval meno už otvorenej obchodnej spoločnosti medzi svojimi známymi, pretože táto spoločnosť nie je funkčná. Za založenie tejto spoločnosti bolo celkovo zaplatených približne 45.000,00 €. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že finančné prostriedky na založenie novozélandskej spoločnosti určené pre pána I. mu dal on v hotovosti v banke, nie je to pravda, financoval to A., ktorý bol do projektu prizvaný obžalovaným ako investor. K pôvodu finančných prostriedkov, ktoré mu A. na spomenutý účel odovzdával, sa nevyjadroval. Nemá vedomosť o tom, či sa A. neskôr domáhal investovaných finančných prostriedkov. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že v decembri 2014 od neho prijal na súkromný účet prostriedky na založenie spoločnosti na Novom Zélande, nemá o tom vedomosť. Rovnako tak nevie, že by osoby v postavení poškodených v tomto konaní investovali do obchodnej spoločnosti založenej na Novom Zélande, resp. podieľali sa nejakým spôsobom na tomto zahraničnom podnikateľskom zámere.

B. O. vypovedala, že obžalovaného spoznala asi v roku 2014 cez svojho vtedajšieho priateľa U. S.. S. bol tak ako aj obžalovaný osobným finančným poradcom, mal viacerých klientov. Ich peniaze stále niekam investoval, mali z toho výnosy. Po niekoľkých rokoch prišiel s ponukou, aby investovala do nejakého fondu cez obžalovaného S.. Nakoľko na S. mala svoj názor, súhlasila s návrhom avšak s tým, že S. bude osobou zodpovednou za jej peniaze. S. odovzdala hotovosť 40.000,00 €. Bolo dohodnuté, že peniaze budú blokované po dobu troch až šiestich mesiacov. Keď uplynul ten čas, žiadala od S. vrátenie peňazí, ale namiesto toho jej dal úroky za šesť mesiacov a predostrel ponuku na viazanosť jej peňazí na ďalšie mesiace. Nechcela v tom pokračovať a žiadala svoje peniaze späť. Až vtedy vyšlo najavo, že s peniazmi je problém. Podľa nej obžalovaný, ktorý bol gamblerom, peniaze prehajdákal, prefetoval. Vedome okrádal aj iných ľudí, bol to kávičkový typ, v kuse vysedával v AuParku v Lobby bare, mal stretnutia, jednania, na ktoré mala svoj názor a obžalovaný dopadol presne tak, ako predpokladala. Po

telefonickom konflikte jej obžalovaný vrátil na účet 10.000,00 €. Dvakrát si požičal nižšie sumy, ktoré jej v priebehu dňa zhodnotené vrátil. Voči U. S. sa vrátenia peňazí domáhala v civilnom konaní. Bola úspešná, avšak S. vyhlásil osobný bankrot. S. jej hovoril, že obžalovaný investoval jej peniaze do nejakých fondov, ona tomu ale neverí. Pozná B. I., od ktorého si obžalovaný požičal 100.000,00 €, nevrátil mu ani jedno euro.

U. A. vypovedal, že pred niekoľkými rokmi mu bol obžalovaný predstavený ako dobrý chlapec, nasledovalo zopár stretnutí, skôr náhodných. Keď sa dozvedel že ide o podvodníka, že dlhuje strašne veľa peňazí, prestal sa s ním stretávať. Od viacerých dotknutých osôb o obžalovanom vie, že nemal problém zruinovať normálnych ľudí, ich rodiny, nasľubovať im hory - doly a podviesť ich. Vždy sa to týkalo nejakých investícií, avšak on investoval len do tipovania, je to gambler, ktorý bez rozmyslu hazardoval s peniazmi a osudmi normálnych ľudí. Čo sa týka poškodených v trestnom konaní známe mu je len meno S., ale na nič bližšie v súvislosti s ním si spomenúť nevie. Pozná však veľa ďalších ľudí, ktorých obžalovaný podviedol, nepodali trestné oznámenia, pretože vedeli, že je to úplne zbytočné a že k svojim peniazom sa nikdy nedostanú. Čo sa týka údajného investovania finančných prostriedkov na Novom Zélande, pravdou je len to, že tam bola banka New Zealand Pacific Bank, ktorá sľubovala isté výnosy, nikdy to však nebolo dotiahnuté, nedali sa tam prijímať vklady, nijako obchodovať, bola to len fatamorgána obžalovaného, resp. zámienka na vyťahovanie peňazí. Nevie, či o možnosti investovania finančných prostriedkov v tejto banke mu povedal S. alebo niekto iný, pravdou ale je, že pomohol istou finančnou čiastkou U. V. s tým, že sa založí a sfunkční obchodná spoločnosť na Novom Zélande. V. sa kamarátil s S., avšak na rozdiel od obžalovaného ide o slušného človeka, ktorý by nikdy nesúhlasil s podvodom a nespolupodieľal by sa s obžalovaným na oklamaní ľudí. V priebehu jedného roka poskytol na založenie tejto zahraničnej spoločnosti 15.000,00 € až 17.000,00 €. Založenie spoločnosti bolo zverené českej firme, ktorá s tým mala skúsenosti a ktorú zastupoval I.. Skutočne aj založili obchodnú spoločnosť New Zealand Deposit Protection, na čom sa však obžalovaný nepodieľal, v tom čase už bol dlžný krížom - krážom. V minulosti obžalovanému požičal menšie obnosy od 300,00 € do 1.000,00 €, ktoré mu vždy načas vrátil. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že V. mu povedal o tom, že do novootvorenej zahraničnej spoločnosti bolo nainvestovaných 1.000.000,00 € cez klienta ktorého on zohnal, nie je to pravda, nikoho takého nezohnal, spoločnosť nebola nikdy funkčná na investovanie, nikdy do nej nikto nevložil ani jeden cent. V období rokov 2011 až 2015 vystupoval obžalovaný ako najväčší frajer na svete, ako kráľ, ako človek, ktorý má neobmedzené finančné prostriedky. Až neskôr zistil, že všetko je to postavené na finančnom likvidovaní a ruinovaní ľudí. Prezentoval nenormálne vysoký mesačný príjem, schopnosti zarobiť veľké peniaze, motivovať ľudí. Potom už žil v tom, že má bankrot a že je všetko v poriadku. Ale ľudia ktorých podviedol splácajú úvery, ktoré vybrali kvôli nemu, doposiaľ. Býval v luxusne vybavenom rodinnom dome, čo v mnohých prípadoch stačilo na to, aby si chytil ľudí, ktorým predostieral sen o tom, ako budú žiť, zarábať veľké peniaze pokiaľ cez neho zainvestujú. Množstvo z týchto ľudí sa snaží zabudnúť, že sa s obžalovaným vôbec v živote stretli. Na druhej strane tam boli úžerníci, ktorí zase systematicky likvidovali obžalovaného. Požičal si totižto peniaze od nesprávnych ľudí, ktorým musel vracať.

M. I. sa ku skutkom vyjadriť nevedel. S obžalovaným sa spoznal, keď sa na neho ako konateľa spoločnosti Parker & Hill obrátil spolu s V. s požiadavkou založenia obchodnej spoločnosti na Novom Zélande. Nakoniec bola spoločnosť založená len pre pána V. pod názvom New Zealand Deposit Protection. Druhú spoločnosť, už predzaloženú, si kúpil obžalovaný a bol v nej jediný akcionár a riaditeľ, niesla názov Pacific Trading and Financial Services Limited. Zámerom bolo poskytovať cez tieto spoločnosti finančné služby. Vo všeobecnosti je veľký záujem o vytváranie obchodných spoločností na Novom Zélande. Predovšetkým sa tam zakladajú trusty, potom spoločnosti, ktoré sú správcami týchto trustov. Nový Zéland má totižto najväčšiu legislatívu čo sa týka trustov na svete. Ďalším dôvodom pre zakladanie spoločností na Novom Zélande je to, že miestny regulátor dokáže dosť efektívne a rýchlo nahlásiť k niektorým licenciám spoločností, sú to napríklad zmenárenská činnosť, poskytovanie nebankových záruk, atď.. Dôvodom pre zakladanie spoločností určite nie je minimalizovanie zdanenia príjmov. Nový Zéland má zložitý daňový systém, ktorý vychádza z britského zdaňovacieho systému, pri rádovo 16% až 25% dani podľa druhu podnikania. Finančné služby sú tam pri spodnej hranici uvedenej daňovej sadzby. Novozélandská spoločnosť musí mať aspoň jedného miestneho riaditeľa, väčšinou je z radov advokátov alebo notárov. Plnia funkciu dátovej schránky kvôli komunikácii s úradmi, za čo si bežne účtujú ročne 8.000 až 9.000 novozélandských dolárov, čo je približne 6.000,00 €. Spoločnosť musí mať konkrétnu fyzickú kanceláriu, miestnosť o ploche minimálne 12 m2, čo stojí 5.000,00 € až 6.000,00 € ročne. Znamená teda, že z poplatku 21.000,00 € za založenie spoločnosti na Novom Zélande

sa uhrádzajú tieto platby, zvyšok je vyslovene za založenie spoločnosti v užšom zmysle slova. Za založenie spoločnosti New Zealand Deposit Protection si účtovali faktúrou č. 15084 sumu 21.000,00 €, za sprostredkovanie právnych služieb do zahraničia faktúrou č. 15274 sumu 6.500,00 €, za prípravu a konzultácie zmlúv s advokátom faktúrou č. 15290 sumu 12.000,00 €, za založenie odštepného závodu v ČR ako organizačnej zložky faktúrou č. 15374 sumu 1.280,00 €, za sprostredkovanie ďalších právnych služieb faktúrou č. 15384 sumu 1.000,00 €, za konzultáciu ohľadom odštepného závodu v ČR faktúrou č. 15395 sumu 875,00 €, za drobné konzultácie zo zahraničia faktúrou č. 15407 sumu 360,00 €, opäť za drobné konzultácie zo zahraničia faktúrou č. 15408 sumu 535,00 €, za žiadosť o výpis z obchodného registra faktúrou č. 16002 sumu 575,00 €. Platby boli sčasti uhradené pánom V. v hotovosti a ako je to preukázané výpismi z účtu ČSOB, prevodom z jeho účtu. Spoločnosť zanikla, čím zanikol aj jej odštepný závod v Českej republike. Ohľadom spoločnosti New Zealand Deposit Protection jednal spočiatku s V. aj s obžalovaným, neskôr už len s V.. Medzičasom ho oslovil obžalovaný s tým, že vo firme sa nepohodli a že potrebuje novú novozélandskú spoločnosť, už hotovú, predzaloženú. Faktúrou č. 16276 vyúčtoval dňa 30.08.2016 S. sumu 22.320,00 € za spoločnosť Pacific Trading Financial Limited. Faktúra bola uhradená v časti 19.000,00 € z účtu nejakej pani a aj keď zostatok 3.320,00 € nebol dohľadaný, firma bola prevedená na obžalovaného. Konzultoval s obžalovaným otázku osoby, ktorá čiastočne faktúru uhradila, pretože takýto postup nebol správny, obžalovaný to dôvodil, že ide o jeho známu, ktorú požiadal, aby peniaze poslala. Obžalovaný mal zároveň požiadavku na zriadenie bankového účtu na Novom Zélande, k čomu však nedošlo pretože neposkytol potrebné osobné dokumenty. Viackrát sa stalo, že neočakávane navštívil jeho kanceláriu v Prahe, dvakrát alebo trikrát sa mu pre vyťaženosť nemohli venovať, ale požadované dokumenty nedoniesol. Založenie bankového účtu v novozélandskej banke je ďaleko zložitejšie a pracnejšie ako založenie spoločnosti. Banka chce komunikovať priamo s osobou, ktorá má byť majiteľom účtu, nie s Parker & Hill, pretože sa prejednávajú veci bankového tajomstva. Cez jeho spoločnosť nebol otvorený bankový účet ani pri prvej spoločnosti New Zealand Deposit Protection. Pri zakladaní obchodných spoločností na Novom Zélande sa nestretol s tým, aby sa obchodná spoločnosť zakladala za účelom otvorenia termínovaných účtov. Nemyslí si, aby sa to vôbec dalo legislatívne zvládnuť, pravdepodobne tak ako na Slovensku aj v Čechách, je to bankový produkt a spoločnosti ktoré zakladal pre V., resp. obžalovaného, rozhodne bankovú licenciu nemohli mať. Spoločnosť ktorú získal obžalovaný mala základný vklad približne 100 novozélandských dolárov, čo pri založení banky nie je mysliteľné, bankové domy majú u regulátora zložené obrovské peniaze. Spoločnosť, ktorú založil pre pána V. mala právnu formu Limited. Je to niečo ako akciová spoločnosť v našom ponímaní, aj keď tam je riaditeľ, resp. dvaja, pretože jeden musí byť novozélandský, a sú tam niečo ako akcionári. Vlastníctvo obchodnej spoločnosti na Novom Zélande ich klienti preukazujú kompletnou korporátnou dokumentáciou, ktorú od nich dostávajú, a samozrejme, je to zaevidované na verejných oficiálnych štátnych webových stránkach Nového Zélandu, kde sa dá dohľadať aj kompletná história firiem. Čo sa týka prvej spoločnosti pomáhal majiteľovi U. V. pri založení bankového účtu, ktorý sa ale nepodarilo zriadiť, pričom banka jemu ani klientovi nemusí prezradiť dôvod. Vo všetkých obdobných prípadoch novozélandské banky vyžadujú množstvo dokumentácie, celý proces predkladania trvá aj polroka, prípadne viac, a nemusí skončiť úspešne. Bankový sektor na Novom Zélande sa bráni praniu špinavých peňazí, kráteniam daní a podobne.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania:

U. I., ktorý vypovedal, že obžalovaného pozná od strednej školy, neskôr ho „stiahol" do spoločnosti E&S, v ktorej spolupracovali od roku 2011 rok alebo dva. Od viacerých ľudí počul, že obžalovaný si požičiaval peniaze, že išlo o veľké sumy, že tieto mal investovať. On mal od S. požičaných 20.000,00 €, z ktorých mu 10.000,00 € vrátil, o čom má bankový doklad, čo sa týka zvyšku S. mu povedal, že neskôr to nejakým spôsobom odškodní.

A. A., ktorý vypovedal, že obžalovaného pozná cez B. S., ich vzťah bol založený vyslovene na požičiavaní peňazí zo strany obžalovaného. Niekoľkokrát mu požičal od 500,00 € do 2.000,00 €, bezúročne, ktoré mu aj v priebehu dvoch, troch dní obžalovaný vrátil. Ako účel týchto krátkodobých pôžičiek uvádzal lízingovú splátku alebo splátku bankového úveru. Až neskôr sa dozvedel, že obžalovaný míňal peniaze v stávkovej kancelárii. Asi v roku 2013 prišiel za ním s tým, aby mu požičal 5.000,00 € na elektronickú bránu do rodinného domu, ktorý staval, na dobu jedného týždňa. Keď mu peniaze v dohodnutom čase nevrátil, niekoľkokrát ho urgoval, ale obžalovaný dôvodil, že má menšie problémy, ale všetko vyrovná. Pred Vianocami 2015 mu zavolal, že potrebuje súrne 3.000,00 €. Rozčúlilo ho to, keďže mu nevrátil ešte predchádzajúcich 5.000,00 €. Vrátenie predchádzajúcej pôžičky však S.

podmienil pôžičkou 3.000,00 €. Napriek tomu mu odmietol požičať, ale nasledovalo asi desať telefonátov, obžalovaný na neho psychicky tlačil, že keď mu nepožičia, tak ho bude mať na svedomí, pretože mu ide o život. Nakoniec mu teda 3.000,00 € požičal, bezúročne, na dobu do marca alebo apríla 2016. Požičané peniaze mu ale nevrátil, naopak, v apríli 2016 mu zavolal celý roztrasený s tým, že potrebuje ďalších 15.000,00 €, že potrebuje vrátiť B. S., ktorý mu robí cirkusy. Vyhrážal sa mu, že mu urobí zo života peklo, aj ostatným, ktorí mu nechcú pomôcť. Napriek tomu obžalovanému nevyhovel a bolo to naposledy čo ho počul. Obžalovaný mu dlhuje 8.000,00 €.

Znalecké skúmanie v odbore Ekonómia a manažment bolo zamerané na zistenie stavu záväzkov a pohľadávok obžalovaného, príjmov a výdavkov, majetkové pomery, v súvislosti s jeho schopnosťou uhrádzať záväzky v jednotlivých obdobiach od 30.08.2013 do júla 2016, kedy došlo k uzavretiu písomných zmlúv o pôžičke a ústnych dohôd v súvislosti s prevzatím finančných prostriedkov od poškodených, na zistenie účelu a spôsobu použitia finančných prostriedkov pochádzajúcich od jednotlivých poškodených a preverenie podnikateľských aktivít a plánov v súvislosti so schopnosťou zúročiť finančné prostriedky prevzaté od poškodených, zvlášť v súvislosti s kolektívnym investovaním v zahraničných bankách. Znalkyňa Y.. Y. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala k otázkam výstupov, ku ktorým dospela a ktoré boli v tom čase zhrnuté v znaleckom posudku č. 2 zo dňa 03.10.2018 v znení Doplnku č. 1 zo dňa 03.05.2021, ktoré, rovnako ako aj Doplnok č. 2 zo dňa 16.09.2021 súd následne na hlavnom pojednávaní prečítal. Na skúmanie boli znalkyni poskytnuté výpisy z účtov obžalovaného vedených vo VÚB, a.s., SLSP, a.s. a TB, a.s. za obdobie august 2013 až júl 2016, výpis z Centrálneho registra exekúcií, daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, ktoré podal obžalovaný za zdaňovacie obdobia rokov 2013 až 2016, zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2012 a 01.04.2014, ktoré uzavrel obžalovaný s poškodeným Y.. U. Q., zmenka vystavená obžalovaným na 70.000,00 dolárov v prospech Q., bankový platobný príkaz na tú istú sumu prevedenú na účet obžalovaného a vyšetrovací spis. Znalkyňa uzavrela, že obžalovaný nedisponoval ku koncu kalendárnych mesiacov sledovaného obdobia na bankových účtoch vedených v spomenutých bankách významnými objemami finančných disponibilných prostriedkov, pričom výška zostatkov ku koncu jednotlivých mesiacov poukazuje na pravidelné čerpanie a vyčerpanie všetkých prijatých finančných prostriedkov v objeme spolu 4.519.281,98 €. Na otvorené hráčske konto na Y.. C. S. v stávkovej kancelárii Fortuna boli od 21.04.2016 do 31.07.2016 vložené finančné prostriedky v celkovej výške 103.191,90 €, celkový výber z tohto konta bol vo výške 84.390,00 €. Na hráčskom konte nezostali žiadne finančné prostriedky, z čoho je možné vyvodiť záver, že ich prehral. Z podaných daňových priznaní na daň z príjmu fyzickej osoby vyplynulo, že obžalovaný mal za rok 2013 zo živnosti čistý príjem 92.439,41 €, za roky 2014 a 2015 mal vyššie výdavky ako priznané príjmy (za tieto roky príjmy spolu 28.341,67 €) a za rok 2016 nepriznal žiadne príjmy. Za obdobie štyroch rokov (2013 - 2016) teda obžalovaný priznal čistý príjem 92.439,41 €. V sledovanom období nebol obžalovaný vlastníkom žiadnych nehnuteľností, v Centrálnom registri exekúcií boli evidované na osobu obžalovaného vymáhané nároky v celkovej výške istiny 61.641,15 €. V sledovanom období prišli na účty obžalovaného bezhotovostné platby spolu vo výške 4.216.446,45 €, z toho boli bezhotovostné prevody v prospech iných účtov vo výške 1.943.990,15 €. Rozhodujúci pohyb na účtoch bol teda hotovostnými výbermi alebo výbery kartou v celkovej sume 2.458.340,00 €. Nepodarilo sa identifikovať čo do majiteľov všetky účty, na ktoré boli z účtu obžalovaného prevedené finančné prostriedky. Finančné prostriedky prijaté od poškodených boli v rozhodujúcej miere v deň ich prijatia na bankový účet obžalovaného, alebo bezprostredne v nasledujúcich dňoch vybrané formou finančnej hotovosti z bankových účtov alebo prostredníctvom bankomatu, prípadne zaslané bezhotovostným prevodom na bankové účty iných fyzických osôb. Znalecký posudok obsahuje tabuľkový prehľad vkladov poškodených na účty obžalovaného v sledovanom období, úhrady z účtu obžalovaného v prospech jednotlivých poškodených, ako aj rozdiel medzi tým koľko obžalovaný prijal a koľko poškodeným vyplatil. Sčítaciu chybu v tejto tabuľke odstránila znalkyňa v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku, kde tabuľku nahradila novou. Vyplynul z nej jednoznačný záver, že rozdiel medzi tým koľko obžalovaný od poškodených prijal a koľko im uhradil je 300.877,00 €. Pri skúmaní použitia finančných prostriedkov, ktoré boli pripísané na bankové účty obžalovaného v období od 30.08.2013 do júla 2016, nepredikuje ich smerovanie do zahraničných bánk na Novom Zélande na plnenie nešpecifikovaných investičných zámerov. Úhrady za účelom investičných zámerov v zahraničných bankách vylučujú operácie na bankových účtoch, ako je čerpanie finančných prostriedkov z titulu nákupov prostredníctvom platobnej karty, splácania hypo úverov, istiny, úrokov a rôznych poplatkov. Uskutočnené bezhotovostné prevody vo výške 1.943.999,15 € nepredstavovali investičné

operácie do zahraničných bánk na Novom Zélande. O prevodoch financií v prospech slovenských obchodných spoločností, ako možného sprostredkovateľa investičných zámerov na Novom Zélande, nie sú k dispozícii žiadne doklady ani informácie. Znalkyňa sa nedokázala vyjadriť k spôsobu naloženia s finančnými prostriedkami, ktoré boli z bankových účtov obžalovaného vybraté v hotovosti, prípadne cez bankomat v celkovej výške 2.458.340,00 €. Je možné len predpokladať, že ak boli prijímané finančné prostriedky od poškodených hotovostne mimo bankových účtov obžalovaného, mohlo dochádzať k ich splácaniu obdobným spôsobom. Obdobia ani výšky takýchto operácií však nie je možné dohľadať a potvrdiť. K otázke výšky finančných prostriedkov, ktoré mal poškodený Y.. U. Q. poskytnúť obžalovanému v období od 23.11.2011 do 08.06.2021 a spôsobu ich použitia znalkyňa uzavrela, že z dostupných podkladov je hodnoverne preukázané len to, že menovaný poškodený previedol na účet obžalovaného dňa 23.11.2011 70.000,00 USD. V období od 30.08.2013 do júla 2016 bolo na základe previerok bankových účtov obžalovaného zistené, že na účet Y.. Q. bolo v roku 2015 uhradených 6.000,00 €. Znalkyňa sa nedokázala vyjadriť k výške a obdobiu pohybov finančných prostriedkov uskutočnených medzi obžalovaným a Y.. Q. v hotovosti. Takisto, vzhľadom na absenciu podkladov a informácií, nemohla zaujať stanovisko k podnikateľským aktivitám obžalovaného smerujúcim na investovanie do spoločnosti Franklin Templeton Investments v období od 23.11.2011 do konca roka 2014. Použitie finančných prostriedkov v rámci preverovaných účtov obžalovaného nepredikuje priame smerovanie do spoločnosti Franklin Templeton Investments na plnenie investičného zámeru. Na návrh obhajoby uložil súd znalkyni doplniť znalecký posudok o stanovenie výšky všetkých príjmov obžalovaného za obdobie rokov 2013 až 2016 a vyjadrenie sa k rozsahu nevysporiadaných pohľadávok obžalovaného voči poškodeným v tomto konaní jednotlivo. V Doplnku č. 2 k znaleckému posudku znalkyňa poukázala na to, že na str. 15 posudku č. 2 z 03.10.2018 už uviedla priznané príjmy obžalovaného vychádzajúce z daňových priznaní na daň z príjmu fyzických osôb za obdobie rokov 2013, 2014, 2015 a 2016. Znalkyňa dala odpoveď na otázku obhajcu položenú jej na hlavnom pojednávaní ako dospela k tomu, že obžalovaný mal čistý príjem za všetky štyri roky sledovaného obdobia 92.439,41 €, keď v zmysle daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby mal len za rok 2013 čistý príjem 120.500,40 € tak, že obžalovaný mal v roku 2013 základ dane 120.500,40 €, čistý príjem sa nerovná základu dane a teda za rok 2013 (po odpočítaní daňovej povinnosti) dosiahol obžalovaný čistý príjem 92.439,41 €. Ako už skôr skonštatovala, za roky 2014 a 2015 boli zdaniteľné príjmy obžalovaného nižšie ako výdavky, t.j. vykázal stratu, a za rok 2016 nepriznal žiadne príjmy. K druhej zadanej otázke pre doplnenie znaleckého posudku sa znalkyňa vyjadrila tak, že odpoveď na ňu nepredpokladá odborné znalecké úkony. Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní, do ktorých vypovedali jednotliví poškodení, extrahovala ich vyjadrenia k rozsahu nevysporiadaných pohľadávok a tabuľkovite spracovala prehľad uplatnených nárokov poškodených na náhradu škody v trestnom konaní a stanoviská obžalovaného k tomu.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný rad listín:

Elektronická komunikácia medzi obžalovaným a poškodenými A. O., U. S. a Y.. B. S., z ktorej vyplýva, že obžalovaný opakovane naliehal na poškodených, aby mu poskytli peňažné prostriedky, prezentoval dôsledky v prípade ich neposkytnutia, riešenie opakujúceho sa omeškania s ich vrátením a v nadväznosti na to ostré výmeny názorov medzi zainteresovanými.

Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2012 predmetom ktorej bola pôžička 234.000,00 € a 70.000 USD veriteľa Y.. U. Q., pričom prevzatie hotovosti potvrdil dlžník Y.. C. S. podpisom na zmluve, zaviazal sa vrátiť požičané obnosy v hotovosti do 31.12.2013 s úrokom 2.340,00 € a 700 USD mesačne za každý mesiac od 01.01.2013. Účelom pôžičky bolo „dočasné zabezpečenie hotovosti na výstavbu nehnuteľností v meste Bad Deutsch-Altenburg (Rakúsko), ktorá je vo vlastníctve dlžníka". Pravosť podpisu dlžníka na zmluve bola notársky overená. Zmluvu ako svedok podpísal M. S., brat obžalovaného. Záväzok zo zmluvy bol čiastočne zabezpečený zmenkou ktorú na 70.000 USD vydal dňa 31.12.2013 dlžník, teda obžalovaný.

Platobný príkaz banky zo dňa 23.11.2011 svedčí pre prevod sumy 70.000 USD z účtu poškodeného na účet obžalovaného vedený v Tatrabanke.

Zmluva o pôžičke zo dňa 01.04.2014 predmetom ktorej bola pôžička 300.000,00 € veriteľa Y.. U. Q., obžalovaný potvrdil prevzatie tejto hotovosti podpisom na zmluve a zaviazal sa pôžičku vrátiť do

31.12.2014 s úrokom 3.000,00 € mesačne za každý mesiac od 01.04.2014. Účel pôžičky bol totožný s účelom uvedeným v predchádzajúcej zmluve o pôžičke. Aj v tejto zmluve bola pravosť podpisu obžalovaného notársky overená a zmluvu taktiež podpísal ako svedok M. S..

Zmluva o pôžičke zo dňa 01.06.2016 predmetom ktorej bola pôžička 25.000,00 € veriteľa Q. R., ktorú sa dlžník Y.. C. S. zaviazal vrátiť v hotovosti alebo prevodom na účet dňa 30.06.2016. Na zabezpečenie pohľadávky 25.000,00 € vydal obžalovaný zmenku, ktorá bola splatná 30.06.2016.

Zmluva o pôžičke zo dňa 15.06.2016 predmetom ktorej bola pôžička 25.000,00 € veriteľa Q. R., ktorú sa dlžník Y.. C. S. zaviazal vrátiť v hotovosti alebo prevodom na účet dňa 21.06.2016 s tým, že v článku I. Predmet zmluvy je rukou opravená výška pôžičky z pôvodných 15.000,00 € na 25.000,00 € s poznámkou, že zmenu vykonal dlžník, teda obžalovaný. Na zabezpečenie pohľadávky 25.000,00 € vydal obžalovaný zmenku, ktorá bola splatná 21.06.2016.

Zmluva o pôžičke zo dňa 01.09.2016 predmetom ktorej bola pôžička 13.200,00 € veriteľa Q. R., ktorú sa dlžník Y.. C. S. zaviazal vrátiť v hotovosti alebo prevodom na účet dňa 30.09.2016. Na zabezpečenie pohľadávky 13.200,00 € v zmysle tejto zmluvy o pôžičke vydal obžalovaný zmenku, ktorá bola splatná 30.09.2016.

Z pohybov na účte obžalovaného vedeného v Tatrabanke, a.s. vyplýva, že dňa 01.06.2016 bolo pripísaných 25.000,00 €, transakcia bola popísaná ako pôžička do 30.06.2016, dňa 15.06.2016 bola pripísaná suma 15.000,00 € s popisom transakcie pôžička do 21.06.2016 a 17.06.2016 bola pripísaná suma 10.000,00 € s popisom transakcie pôžička do 21.06.2016.

Notárska zápisnica N2236/2016, Nz 28114/2016 bola dňa 10.08.2016 spísaná notárom B.. A. I. po tom, ako sa pred neho dostavil obžalovaný a požiadal o spísanie vyhlásenia o uznaní dlhu. Obžalovaný do zápisnice vyhlásil, že v dňoch 01.06.2016 a 15.06.2016 uzavrel s Q. R. bezúročné pôžičky na sumy 25.000,00 € zabezpečené vlastnými zmenkami, ktoré neboli vrátené v dohodnutom termíne, uznal dlh voči oprávnenému Q. R. do výšky 50.000,00 €, zaviazal sa predmetné pôžičky splatiť najneskôr do 01.09.2016 v jednej splátke a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre exekúciu na celý jeho majetok.

Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 3549/2016 vydal dňa 08.11.2016 súdny exekútor W.. M. B., podľa ktorého sa dňom 09.09.2016 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného Q. R. a v neprospech povinného Y.. C. S. na vymoženie pohľadávky 50.000,00 € na základe notárskej zápisnice (vyššie citovanej) s príslušenstvom a trovami exekúcie.

Prihláška pohľadávky preukazuje, že poškodený Q. R. svoju pohľadávku voči obžalovanému vo výške 50.000,00 €, titulom poskytnutej pôžičky a v zmysle notárskej zápisnice N2236/2016, Nz 28114/2016 zo dňa 10.08.2016 prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok obžalovaného cestou právnej zástupkyne W.. B. B..

Zmluva o pôžičke zo dňa 02.08.2014 predmetom ktorej bola pôžička 19.000,00 € veriteľa Y.. S. B., ktorú sa dlžník Y.. C. S. zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 450,00 € v hotovosti alebo prevodom na účet veriteľa s tým, že prvá splátka bola splatná 15.09.2014. Zmenky na za zabezpečenie pohľadávok z troch zmlúv o pôžičke uzavretých s Y.. S. B. vystavil obžalovaný dňa 03.01.2014 na sumu 20.000,00 €, dňa 01.08.2014 na sumu 19.000,00 € a dňa 30.08.2013 na sumu 7.000,00 €.

Výpis z účtu poškodeného Y.. S. B. vedeného v Tatrabanke, a.s., za obdobie november 2014, preukazuje, že dňa 06.11.2014 bolo prevedených na účet príjemcu C. S. 4.400,00 € a dňa 11.11.2014 na ten istý účet 500,00 €. Dňa 21.11.2014 vložil obžalovaný na účet poškodeného sumu 250,00 €.

Uzavretiu zmlúv o pôžičke predchádzali: zmluva o splátkovom úvere, ktorú poškodený Y.. S. B. uzavrel dňa 28.07.2014 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a na základe ktorej získal spotrebný úver 24.000,00 € úročený sadzbou 9,90% a zmluva o pôžičke, ktorú poškodený uzavrel dňa 03.01.2014 s Consumer Finance Holding, a.s., v zmysle splátkového kalendára sa pôžičku 20.000,00 € zaviazal zaplatiť v 120 mesačných splátkach pri ročnej úrokovej sadzbe 14,9%. Skôr bol poškodenému poskytnutý Tatrabankou, a.s. spotrebiteľský úver 7.000,00 € na základe zmluvy zo dňa 30.08.2013.

Písomné uznanie dlhu zo dňa 11.07.2016 je prejavom dlžníka U. S., že voči veriteľke B. O. má splatný a nepremlčateľný peňažný dlh na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.03.2015, na istine 40.000,00 € a na úrokoch ku dňu uznania dlhu 6.000,00 €, a na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.08.2015 na istine 5.000,00 € a na úrokoch 4.500,00 €. Dlžník sa zaviazal uhradiť dlh bezhotovostným bankovým prevodom na účet veriteľky najneskôr do 21.08.2016. Podpis dlžníka na listine bol notársky overený 14.07.2016.

Správa Tatrabanky, a.s. zo dňa 07.11.2018 a prehľad transakcií a hotovostných vkladov na účte majiteľa E&S Investments Slovakia, s.r.o. preukazuje, že jediným poškodeným, ktorého peňažné prostriedky vo výške 2.100,00 € boli v inkriminovanom období dňa 06.05.2015 vložené na bankový účet tejto obchodnej spoločnosti bol Y.. B. S..

Prehľad transakcií na bežnom účte poškodeného Y.. B. S. spracovala Tatrabanka, a.s., vyplýva z neho, že šestnástimi hotovostnými vkladmi, prvým dňa 08.11.2015 a posledným dňa 29.09.2016 splácal označenej banke úver, pričom výška splátok sa pohybovala od 360,00 € do 2.800,00 €.

Výpis zo Živnostenského registra preukazuje, že obžalovaný podnikal od 01.05.2004 pod obchodným menom Y.. C. S. - „S.", miesto podnikania mal od 06.09.2006 v Košiciach - A. na C. XX. Široký predmet podnikania bol dňa 29.06.2011 doplnený aj o sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb.

Návrh na vyhlásenie konkurzu podal obžalovaný prostredníctvom Centra právnej pomoci, kancelária v Košiciach u správkyni W.. X. I. dňa 10.01.2018. Obžalovaný v ňom okrem iného vyhlásil, že je platobne neschopný, do tohto stavu sa nepriviedol úmyselne a pri preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením. Má poctivý zámer uspokojiť svojich veriteľov a snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností. V prílohe návrhu - zozname veriteľov sú okrem poškodených B. D. a B.. S. R. (predtým T.) uvedení ostatní poškodení, celkovo je v zozname 38 veriteľov (fyzické osoby, banky, nebanková inštitúcia, zdravotná poisťovňa, iné právnické osoby). Do ďalšej prílohy návrhu

- zoznamu majetku dlžníka neuviedol obžalovaný žiaden nehnuteľný majetok, hnuteľnú vec väčšej hodnoty, cenný papier ani vklady na osobných účtoch v bankách. Deklaroval však pohľadávku voči trom osobám v celkovej výške 45.000,00 € (z toho voči U. S. 15.000,00 €). Poznamenal pohľadávky: hypotekárny úver od Tatrabanky, a.s., ktorým bola zabezpečená suma 398.000,00 € v roku 2013 a hypotekárny úver od VÚB, a.s., ktorým bola zabezpečená suma 144.000,00 € v roku 2014.

Obchodný vestník obsahuje verejnú informáciu správkyne W.. X. I. o tom, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka Y.. C. S., podnikajúceho pod obchodným menom Y.. C. S. - „S." vedeným na podklade uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 24.01.2018 sp. zn. sa ku dňu 09.08.2018 skončil, pretože konkurzná podstata by nepokryla náklady konkurzu.

Čestné vyhlásenie obžalovaného, do ktorého dňa 15.03.2018 uviedol, že v čase svojej finančnej krízy si od veriteľov požičal okolo 500.000,00 € na to, aby prostredníctvom M. I. založil obchodnú spoločnosť na Novom Zélande, ktorá by mala licenciu na prijímanie termínovaných vkladov, kde náklady na túto spoločnosť predstavovali sumu vo výške 70.000,00 €. So spoločníkmi sa dohodol, že finančné prostriedky z pôžičiek sa im vrátia. Vzhľadom k tomu, že spoločníci mu povedali, že ak im peňažné prostriedky nevráti, do obchodnej spoločnosti v zahraničí nebude môcť preniesť svojich klientov a ani tam investovať, stratil všetky svoje príjmy.

Výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na obchodnú spoločnosť E&S Investments Slovakia, s.r.o. preukazuje, že spoločnosť vznikla 23.02.2013, naposledy (od 17.12.2015) mala sídlo v Bratislave - mestskej časti Ružinov na Prievozskej 4D, oprávnená bola na sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, organizovanie kurzov, školení a seminárov a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu. Jediným spoločníkom bola rakúska spoločnosť E&S Holding GmbH. Do 22.12.2016 bol jediným konateľom spoločnosti W.. B. I., následne sa ním stal Y.. M. M..

Organizačná smernica č. 005-03 zo dňa 08.04.2016 upravuje pravidlá styku E&S Investments Slovakia, s.r.o. s klientmi a s potenciálnymi klientmi pri vykonávaní činnosti samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu a v sektore poskytovania úverov. Definuje základné pojmy v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní, pravidlá styku s klientmi a potenciálnymi klientmi, pravidlá pre posudzovanie

vhodnosti investičných služieb a nástrojov, postup pri uzatváraní zmlúv v oblasti investícií. Kontrola dodržiavania zakotvených pravidiel bola v kompetencii konateľa spoločnosti.

Dotazník pre služby v oblasti cenných papierov obchodnej spoločnosti E&S Investments Slovakia, s.r.o. ukladá všetkým investičným poradcom povinnosť poskytnúť zákazníkom podrobné informácie o investičných nástrojoch ponúkaných spoločnosťou, usmernenia pre podriadených finančných agentov v oblasti vykonávania finančného sprostredkovania v sektore kapitálového trhu, upravuje zásady postúpenia pokynov zákazníkov, atď.. Z dotazníka vyplývajú aj presné pravidlá v akej výške a za akých podmienok sa účtuje provízia pre finančných agentov.

Bankové údaje pre platby slovenských zákazníkov E&S Investments Slovakia, s.r.o. nasvedčujú pre to, že spoločnosť mala zriadený bankový účet, ktorý bol označený číslom, kódom banky, IBAN-om a BIC- om v Tatranke, a.s.. Uvedené preukazuje, že do podielových fondov obchodnej spoločnosti bolo možné investovať len bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov na tento bankový účet, pri označení klienta číslom, ktoré mal pridelené ako obchodný partner (špecifický symbol) a číslom žiadosti (variabilný symbol).

Správa Národnej banky Slovenska zo dňa 23.08.2019 vypovedá o tom, že v období rokov 2013 až 2017 neeviduje doručenie akejkoľvek žiadosti od spoločností New Zealand Deposit Protection Limited ani Pacific Trading and Financial Service Limited o udelenie povolenia na poskytovanie niektorej z regulovaných finančných služieb na území Slovenskej republiky. Uvedeným spoločnostiam nebolo udelené povolenie, ktoré by ich oprávňovalo na činnosť v oblasti zverenej NBS ako orgánu verejnej správy, tieto spoločnosti nie sú ani evidované v zoznamoch ani v registroch subjektov vedených v NBS. Do obchodnoprávneho vzťahu s úverovými inštitúciami (bankami) so sídlom na území Nového Zélandu môžu v rámci štandardných podmienok vstupovať banky sídliace na území Slovenskej republiky. NBS nedisponuje informáciami o obchodnoprávnych vzťahoch, resp. účasti iných subjektov Slovenskej republiky v bankovom systéme Nového Zélandu. Zahraničná banka so sídlom na Novom Zélande je oprávnená poskytovať bankové činnosti len prostredníctvom pobočky, a to na základe bankového povolenia NBS.

Princíp fungovania obchodných spoločností založených na Novom Zélande obsahuje aj základné charakteristiky novozélandských spoločností, schému zapojenia zahraničných spoločností, časový harmonogram založenia takejto spoločnosti a prehľad nákladov na jej založenie, prvý rok existencie a ďalšie roky činnosti. Obchodnú spoločnosť na Novom Zélande je možné založiť v priebehu štyroch týždňov od predloženia potrebných dokumentov (kópia pasu vlastníka, plnomocenstvo, údaje banky v ktorej bude vedený účet, obchodné meno spoločnosti), zaplatenia zálohy vo výške aspoň 50% z celkových nákladov; termín ukončenia procedúry založenia spoločnosti je možné skrátiť o dva týždne v prípade už založenej, doposiaľ nevyužívanej spoločnosti. Základný kapitál spoločnosti nie je obmedzený a pri Ltd. stačí splatiť len jeden novozélandský dolár. Spoločnosť musí mať sídlo na Novom Zélande, štátna príslušnosť konateľov nie je obmedzená, spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo a podávať daňové priznania. Základným prvkom využitia spoločností na Novom Zélande pre účely medzinárodného daňového plánovania je minimalizácia zdanenia na Novom Zélande. Pre takúto optimalizáciu zdanenia je vhodné použiť dvojstupňovú štruktúru so zapojením klasickej off shore spoločnosti založenej v niektorom z daňových rajov s paušálnym zdanením.

Tri zmluvy o účelovom splátkovom úvere uzavrel obžalovaný s Tatrabankou, a.s., pričom na podklade zmluvy č. 2013032360 zo dňa 11.06.2012 získal 70.490,00 €, zmluvy zo dňa 05.02.2013 č. 2013052900 získal 144.000,00 € a zmluvy č. 2013009110 získal 43.200,00 €. Zmluva o hypotekárnom úvere č. 2014015170 zo dňa 03.03.2014 bola titulom pre získanie úveru taktiež od Tatrabanky, a.s. vo výške 184.000,00 €. Z označených zmlúv okrem iného tiež vyplýva, že na zabezpečenie pohľadávok, ktoré obžalovanému z týchto zmlúv vyplývali, využíval nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom vlastníctve (byt č. 8 na 2. poschodí obytného domu, súpisné číslo XX na B. XX v Košiciach - mestská časť Západ, rodinný dom súpisné číslo XX s príslušenstvom a priľahlými pozemkami v katastrálnom území A.), ale aj nehnuteľnosti, ktorých výlučnými vlastníkmi boli I. T. (zmluva o hypotekárnom úvere č. 2014015170) a T. M. (zmluva o účelovom splátkovom úvere č. 2013052900).

Výpisy z bankového účtu spoločnosti Parker & Hill vedeného v ČSOB, a.s. za obdobia apríl, jún a august 2015 preukazujú, že peňažné prostriedky na založenie obchodnej spoločnosti New Zealand Deposit Protection na Novom Zélande boli na tento účet vložené len osobou U. V. dňa 07.04.2015 vo výške 21.000,00 € a dňa 26.06.2015 vo výške 6.500,00 €.

Výpis z osobného účtu majiteľky H. I. vedeného vo VÚB, a.s. za obdobie október 2016 preukazuje, že peňažné prostriedky vo výške 19.000,00 €, súvisiace so založením obchodnej spoločnosti (Pacific Trading and Financial Services Limited) na Novom Zélande, boli prevedené na účet spoločnosti Parker & Hill dňa 25.10.2016 (účel platby: Y.. C. S.).

Správa o povesti obžalovaného vypracovaná Mestskou časťou Košice - A. dňa 18.06.2019 vypovedá o tom, že k tomuto dňu mal evidovaný trvalý pobyt v tejto mestskej časti na ulici C. č. XX. Komisiou verejného poriadku tamojšej mestskej časti nebol riešený v priestupkovom konaní. Bližšie informácie o obžalovanom mestská časť nemala.

Hodnotenia z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach sú dôkazom o tom, že obžalovaný vykonáva väzbu v tamojšom ústave na príkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 11.01.2019, so začiatkom lehoty väzby od 09.01.2019. Počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku napĺňa, režim dňa dodržiava a jeho formácia v podmienkach zmierneného režimu výkonu väzby prebieha v požadovanom sociálnom smere. Nebola mu uložená žiadna disciplinárna odmena ani disciplinárny trest. Pracovne zaradený nie je, sociálne kontakty udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonickými hovormi.

Lekárske správy zo dňa 09.01.2019 preukazujú, že obžalovaný sa pred umiestnením do cely predbežného zaistenia podrobil vyšetreniu v psychiatrickej, chirurgickej i urologickej ambulancii. Aj napriek konštatovaniu úzkostnej bližšie neurčenej poruchy, idiopatickej kolitídy a bližšie neurčenej choroby žlčníka odborní lekári uzavreli, že si akútnu intervenciu nevyžadoval a mohol byť umiestnený v CPZ. Pred zatknutím sa obžalovaný ešte v Českej republike podrobil vyšetreniu, ošetreniu a naposledy kontrole dňa 19.12.2018 pre fraktúru hornej končatiny. Lekárska správa z endoskopického pracoviska I. internej kliniky UNLP preukazuje, že počas výkonu väzby sa obžalovaný dňa 16.01.2019 podrobil vyšetreniu, ktoré potvrdilo výsledky kolonoskopických a laboratórnych vyšetrení absolvovaných od roku 2011, teda prítomnosť idiopatickej proktokolitídy a primárnej sklerotizujúcej cholangitídy. K rovnakému záveru dospel gastroenterológ I. internej kliniky UNLP Košice aj dňa 17.01.2020 a obžalovanému naďalej doporučil šetriacu diétu a dlhodobú liečbu za účelom udržania remisie. Lekárska správa zo dňa 25.09.2020 preukazuje, že obžalovaný sa podrobil kontrolnému urologickému vyšetreniu v ambulancii UNLP v Košiciach s doporučením konkrétnej medikamentóznej liečby.

Odpis registra trestov má obžalovaný bez záznamov.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci ( ) v sebe zahŕňa aj povinnosť súdu zistiť skutkový stav veci tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Dôsledne aplikujúc uvedenú zásadu si súd splnil aj túto povinnosť, rovnako ako aj povinnosť s rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Skutočnosť, že odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov a obhajcu na znalecké skúmanie v odbore Zdravotníctvo a farmácia a v odbore Psychológia neznamená, že procesným stranám uprel právo obstarávať dôkazy, ale znamená, že návrhy na doplnenie dokazovania vyhodnotil ako nedôvodné. Zdravotný stav obžalovaného bol sledovaný počas celého jeho väzobného stíhania. Súd si pravidelne obstarával správy od zdravotníckeho zariadenia, ktoré obžalovanému poskytuje zdravotnú starostlivosť, oboznamoval sa s lekárskymi správami, ktoré predkladal samotný obžalovaný, pričom z nich a ani z tých, ktoré prečítal na hlavnom pojednávaní vo finálnej fáze dokazovania nenadobudol presvedčenie, že znalecké skúmanie zdravotného stavu obžalovaného a posúdenie jeho osobnosti psychológom je nevyhnutné. Odmietol aj návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Viktora A. a Y.. U. I., pretože mal zato, že prečítanie zápisníc o ich výsluchoch z prípravného konania postačuje. Obžalovaný

nezdôvodnil dostatočne návrh na výsluch ďalších svedkov B.. M. S., B. O., U. A., I. T. a Q. S. a ani výsledky už vykonaného dokazovania nenasvedčovali pre to, že výsluch označených osôb by vniesol do konania také poznatky, že by zvrátil, alebo podstatne ovplyvnil jeho výsledok.

Vykonané dôkazy, ktoré sú vyššie v odôvodnení tohto rozsudku popísané, súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( ) vyhodnotil starostlivo a nestranne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých zákonných a zákonným spôsobom vykonaných dôkazov a to každého samostatne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní viedlo súd k záveru, že skutočnosti opísané v obžalobe na podklade ktorej sa vedie toto trestné konanie sa stali a že napĺňajú znaky pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , , s poukázaním na , preto získajúc takéto vnútorné presvedčenie uznal obžalovaného Y.. C. S. za vinného. Pri zachovaní podstaty upravil skutky oproti obžalobe len v tom, že žalované pod bodom 3/ a 4/ spojil do jedného skutku, pretože dokazovaním bolo preukázané, že poškodený Y.. B. S. a B.. X. S. boli v čase kedy sa obžalovaný dopustil voči nim trestnej činnosti ktorou im spôsobil škodu manželmi a ich bezpodielové vlastníctvo nebolo zrušené ani zúžené. V skutku žalovanom pod bodom 8/, t.j. v rozsudku bod 7/, upravil priezvisko poškodenej, ktorá ho uzavretím manželstva zmenila z T. na R.. Zistiac, že obžalovaný od B.. S. R. vylákal peňažné prostriedky prostredníctvom U. S., zahrnul toto zistenie do skutkovej vety. Tak ako už bolo spomenuté primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorú súd dôsledne aplikoval, je umožniť spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona vyjadreným v ustanovení a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľa a uskutočnenie spravodlivého procesu. V konaní bola naplnená táto litera zákona, samozrejme pri rešpektovaní všetkých základných práv a slobôd obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný je väzobne stíhaný je síce závažným zásahom do jeho práv, ktoré však nachádza opodstatnenie v ustanovení a , ako to bolo v priebehu konania podpísaným aj sťažnostným súdom viackrát konštatované a zdôvodnené. Aj uloženie trestu, v danom prípade trestu odňatia slobody na 10 rokov so zaradením pre účely výkonu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, je zásahom do práv a slobôd obžalovaného ale v tej miere, aby bol dosiahnutý účel trestného konania a neznamená nerešpektovanie jeho dôstojnosti, či súkromia. Rovnako to platí aj pre ochranný dohľad, ktorý súd uložil obžalovanému obligatórne, na dobu 1 roka.

Obžalovaný Y.. C. S. spáchanie skutkov kladených mu za vinu od začiatku trestného stíhania popieral, na hlavnom pojednávaní tak urobil aj cez vyhlásenie podľa , že je nevinný. Obvinenia považuje za vykonštruované, za pomstu zo strany poškodených, pretože im prestal splácať istinu a úroky po tom, ako z obáv o svoj život v novembri 2016 odišiel do Českej republiky. Podrobne sa vyjadril ku všetkým skutkom kladeným mu za vinu tak, ako to súd pojal do odôvodnenia tohto rozsudku. V súhrne z jeho vyjadrení vyplynulo, že od poškodených si požičiaval na priateľskej báze, k pôžičkám sa vždy hlásil, splácal ich a svojim veriteľom nikdy nepovedal, že im peniaze nevráti. Nie je ale pravdou, že pôžičky od poškodených vylákal a už tobôž nie pod zámienkou investovania na Novom Zélande, aj keď podnikol kroky pre založenie zahraničnej obchodnej spoločnosti, avšak až v období kedy prevažná časť pôžičiek už bola poskytnutá. Peniaze nevylákal ani na iný účel prezentovaný niektorými poškodenými, pričom je ale pravdou, že prebiehal projekt výstavby rodinných domov v Rakúsku, na ktorý poskytol finančné prostriedky požičané od Q.. Poukázal na to, že poškodeným nejde o vrátenie peňazí, keďže okrem N. si neprihlásili pohľadávky do konkurzu, dokonca S. nie je poškodeným, ale je jeho dlžníkom, ako to uviedol aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Poškodení mu požičiavali kvôli získaniu zárobku, pretože vedeli, že dokáže peniaze zhodnotiť. Nenútil ich k pôžičkám, stávalo sa, že mu ich sami z vlastnej iniciatívy ponúkli.

Obžalovaný je však z trestnej činnosti jednoznačne usvedčovaný výpoveďami poškodených, ktorí podrobne popísali a predložením dôkazov aj preukázali, čo bolo právnym dôvodom vzniku ich pohľadávok voči obžalovanému. Výpovede poškodených, listiny, najmä zmluvy o pôžičke peňazí, zmenky, výpisy z účtov poškodených či obžalovaného, výsledky znaleckého skúmania a svedectvá ďalších osôb preukázali výšku, dobu splatnosti jednotlivých pohľadávok, ako aj účel, na ktorý poškodení svoje peňažné prostriedky obžalovanému poskytli. Z finančnej analýzy peňažných operácií vykonávaných obžalovaným v inkriminovanom období, podkladom pre ktorú boli okrem iného aj výpisy z jeho účtov vedených v bankách a daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb vyplynulo, že

obžalovaný v čase prijatia a po prijatí peňažný prostriedkov od poškodených nevykonal žiadnu činnosť spočívajúcu v zhodnotení týchto peňažných prostriedkov, resp. neinvestoval požičané peniaze na dohodnutý účel ich zhodnotenia, ale použil ich pre vlastnú potrebu. V sledovanom období bol obžalovaný preukázateľne zaťažený troma spotrebnými úvermi a hypotekárnym úverom, mal aj iné dlhy, za ktoré ako tvrdil platil „nekresťanské úroky" a naviac viedol nákladný životný štýl, ktorým sa rád prezentoval, ako o tom vypovedali poškodení aj iní svedkovia. Dokonca obžalovaný bol v sledovanom období aktívnym stávkujúcim hráčom, ale v prípade výhier, ktoré prezentoval, nepoužil tieto na vysporiadanie pohľadávok voči poškodeným. Obžalovaný v sledovanom období podnikal ako fyzická osoba, o jeho aktivitách pre spoločnosť E&S Investments Slovakia, s.r.o. svedčia viaceré dôkazy. Z daňových priznaní podaných obžalovaným za roky 2014, 2015 a 2016 však vyplýva, že z podnikania nemal čistý príjem. Žiadne oficiálne zdroje príjmov, teda okrem predmetných pôžičiek a úverov, ako aj pôžičiek od radu iných osôb, ako o tom vypovedali viacerí svedkovia, neboli v rámci dokazovani zistené. Obžalovaný preferoval hotovostné transakcie, nie je teda možné jednoznačne zistiť konkrétny účel každej jednej predmetnej pôžičky poskytnutej poškodenými. Všetci poškodení vypovedali o tom ako ich obžalovaný dôveryhodným prezentovaním obchodných zámerov, inokedy prosbami, tlakom nalákal do uzavretia pôžičiek a neskôr zahmlievaním a vyhováraním sa zastieral účel použitia požičaných peňazí, dôvod nevrátenia pôžičiek v dobe splatnosti ani v ďalších termínoch, ktoré si opakovane stanovoval.

Objektívna stránka trestného činu podvodu zahŕňa páchateľovo uvedenie niekoho do omylu, alebo využitie omylu inej osoby, ktorá v dôsledku tohto omylu vykoná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), pričom touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda (následok vo forme škody) a zároveň sa tým páchateľ, alebo prostredníctvom neho niekto iný obohatí (následok vo forme obohatenia). Z hľadiska subjektívnej stránky trestný čin podvodu vyžaduje úmyselné konanie.

Výsledky vykonaného dokazovania postačujú pre jednoznačný záver, že obžalovaný Y.. C. S. v čase uzavretia zmlúv o pôžičke s poškodenými, či už formou ústnou alebo písomnou a teda v čase prevzatia peňažných prostriedkov od poškodených vedel, že tieto neinvestuje za účelom ich zhodnotenia, ale použije na splácanie svojich dlhov, na úhradu svojich osobných potrieb a že vzhľadom na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu nebude schopný splniť si svoje záväzky vyplývajúce mu z týchto zmlúv a peňažné prostriedky poškodeným nevráti. Časová postupnosť poskytnutých pôžičiek navyše nasvedčuje tomu, že časť prostriedkov z novšej pôžičky od poškodeného používal na úhradu jednotlivých splátok iným poškodeným, čím aj takýmto spôsobom zakrýval svoju skutočnú finančnú situáciu, resp. platobnú neschopnosť. Obžalovaný niektorým poškodeným prezentoval, že peňažné prostriedky z pôžičiek investuje do výstavby rodinných domov v Rakúsku. Skutočnosť, že brat obžalovaného tam vlastnil pozemky a prípadná existencia zámeru zrealizovať výstavbu rodinných domov však samo o sebe neznamená, že obžalovaný s požičanými peniazmi naložil tak, že ich investoval na tento projekt. Počas celého konania žiadnym spôsobom nepreukázal svoju aktivitu pri realizácii tohto zámeru, investovanie do neho, a ani iné skutočnosti, ktoré by objektivizovali naplnenie účelu, na ktorý získal finančné prostriedky. Čo sa týka údajného investovania požičaných peňazí do založenia, rozbehnutia činnosti a investovania v spoločnosti na Novom Zélande, tu obžalovaný podnikol len kroky k získaniu takejto spoločnosti, ktorá však nikdy nezačala svoju činnosť, nemala zriadený účet v zahraničnej banke a laxný prístup obžalovaného k tomu, aby skutočne začala spoločnosť fungoval, popísal svedok I..

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania spôsobom popísaným v bodoch 1/ až 9/ rozsudku, keďže sa obohatil na škodu majetku poškodených, ktorých uviedol do omylu spôsobiac na ich majetku škodu veľkého rozsahu, pričom takto konal závažnejším spôsobom teda voči viacerým osobám.

Škoda ako jeden zo základných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa vzniká dokonaním trestného činu. V danom prípade prevzatím podvodne vylákaných peňažných prostriedkov od poškodených. Z hľadiska vzniku trestnej zodpovednosti je výška škody nemenná, nemusí byť totožná s výškou škody v čase rozhodovania súdu, resp. s výškou uplatneného nároku poškodeného na náhradu škody. Skutočnosť, že páchateľ po dokonaní trestného činu podvodu uhradil spôsobenú škodu, prípadne jej časť, môže mať význam pri rozhodovaní o otázke trestu, kde táto skutočnosť môže byť vyhodnotená ako poľahčujúca okolnosť, resp. pri rozhodovaní o poškodeným uplatnenom nároku na náhradu škody. Uvedené súd zdôrazňuje kvôli tomu, že konanie obžalovaného právne posúdil aj podľa odseku 3 písm. c/ , keďže obžalovaný spôsobil

svojim protiprávnym konaním škodu veľkého rozsahu, ako aj v súvislosti s tým, že obžalovaný čiastočne pôžičky splácal, aj keď v niektorých prípadoch vrátené peniaze opäť od poškodených vylákal ako ďalšiu pôžičku. Z výpovedí viacerých poškodených vyplynulo, že aj keď nie v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, ale s istým časovým odstupom domáhali sa u obžalovaného preukázania účelu použitia požičaných peňazí. Činili tak aj napriek tomu, že obžalovanému spočiatku dôverovali a naviac, poznali ho ako finančného poradcu v spoločnosti, ktorá sa zaoberala investovaním peňažných prostriedkov klientov. Aj túto skutočnosť podľa názoru súdu obžalovaný zneužil, aby poškodených presvedčil na pôžičky a pod rôznymi výhovorkami účel použitia požičaných peňazí nepreukázal. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu sa nevyžaduje, aby poškodená osoba musela vynaložiť nejaké špeciálne úsilie pre zachovanie tzv. obvyklej miery opatrnosti, ktoré v obdobných prípadoch nie je bežné.

Pri rozhodovaní o treste aplikoval súd okrem základných zásad trestného konania aj zásady pre ukladanie trestov upravené v až 4 . Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd najmä na spôsob spáchania skutkov, následky, na zavinenie a pohnútku obžalovaného, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súdu je známe, že obžalovaný je otcom maloletého dieťaťa a aj keď trest by mal zabezpečiť čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, nemohol uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože ustanovuje pre trestný čin, z ktorého uznal obžalovaného za vinného trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Pri zistení poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného v zmysle , teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nebol súdne trestaný, znížila sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, keďže prevažuje pomer poľahčujúcich okolností v zmysle (priťažujúca okolnosť na strane obžalovaného zistená nebola). Súd vymeral obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pretože má zato, že tento dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni na uvedenú dobu v páchaní trestnej činnosti a zároveň vytvorí podmienky na prevýchovu obžalovaného k tomu, aby do budúcna viedol riadny život, súčasne iných odradí od páchania trestných činov a je tiež dostatočným morálnym odsúdením obžalovaného spoločnosťou. Obžalovaný získal spáchaním trestného činu z ktorého ho súd uznal za vinného majetkový prospech a v takom prípade by mal súd uložiť aj taký trest, ktorým by bol postihnutý na majetku. V danom prípade súd nepristúpil k uloženiu aj takéhoto trestu, pretože tomu bránia majetkové pomery obžalovaného, čo preukazuje výsledok konkurzného konania.

Pri rozhodovaní o otázke vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody by mal súd aplikovať ustanovenie a v zmysle tohto zaradiť obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. V prípade obžalovaného však súd aplikoval ustanovenie a zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý je podľa pre páchateľa, ktorý v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pretože so zreteľom na mieru narušenia obžalovaného, na charakter a závažnosť trestného činu, ako aj so zreteľom na to, že obžalovaný je 37 mesiacov vo väzbe má zato, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Súd je povinný uložiť páchateľovi, ktorého odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody aj ochranný dohľad na 1 až 3 roky. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy páchateľov obzvlášť závažných zločinov. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia vykoná probačný a mediačný úradník súdu. V prípade odsúdeného má súd zato, že doba ochranného dohľadu jeden rok postačí. K uvedenému dospel na základe zistení k osobe obžalovaného a vzal do úvahy aj výmeru uloženého trestu odňatia slobody od ktorého očakáva zjednanie nápravy obžalovaného.

Všetci poškodení si riadne a včas uplatnili v trestnom konaní nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú im obžalovaný spôsobil. Nakoľko zisťovanie a preukazovanie aktuálnej výšky škody u jednotlivých poškodených, ktorí od obžalovaného prijímali čiastočné úhrady, presahuje rámec trestného konania, keďže je potrebné ustáliť či sa tieto úhrady započítali na úroky alebo na istiny, súd postupom podľa odkázal poškodených s ich nárokmi na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.