Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-39-2018.pdf
PDF · 124.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 252 484, Priemyselná 10, Piešťany, zastúpený Michal Mrva- advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 145 860, Trenčianska 38, Bratislava, proti žalovanému: G. J., X.. X.X.XXXX, L. J. XX, L., o zaplatenie 1.962,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.962,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,00% ročne zo sumy 1.870,80 Eur od 6.7.2017 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 11,15 Eur od 15.10.2017 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 15,30 Eur od 15.11.2017 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 12,98 Eur od 15.12.2017 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 8,82 Eur od 15.1.2018 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 15,16 Eur od 15.2.2018 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 26,13 Eur od 15.3.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 27.3.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.962,66 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia vystavených faktúr za vodné a stočné. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný podľa zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu do domácností a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, vrátane atmosférických zrážok, odoberal vodu z verejného vodovodu a vypúšťal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie. Ku dňu podania žaloby evidoval žalobca voči žalovanému neuhradenú sumu 1.962,66 Eur, ktorú žalovanému vyúčtoval jednotlivými faktúrami.
2.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2019 namietal dôvodnosť nároku, uplatneného žalobou. Uviedol, že dňa 4.2.2017 praskol v jeho dome filter vody. Následkom toho vytopilo pivnicu. Nakoľko bol dom poistený, nahlásil poistnú udalosť poisťovni za účelom likvidácie škody. Po 4 mesiacoch od vzniku škodovej udalosti dňa 21.6.2017 žalovanému žalobca vystavil faktúru na vodné a stočné č. XXXXXXXXXX vo výške 1.870,80 Eur. V tejto sume je zahrnutý únik vody zo škodovej udalosti. Zo zápisu škody zo dňa 8.2.2017 je preukázané, že počiatočný stav vody pred škodovou udalosťou bol 366 m3 a dôsledku škodovej udalosti došlo k úniku vody v objeme 867 m3. Podľa vystavenej faktúry žalobcom došlo k spotrebe vody v objeme 864 m3, čo je výlučne únik vody v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný preto zaslal poisťovni mail so žiadosťou o doriešenie škodovej udalosti priamo s dodávateľom vody. Mail zaslal aj žalobcovi, kde aj dňa 21.7.2017 reklamoval predmetnú faktúru. Predmetom likvidácie škodovej udalosti a aj oprávneným nárokom v súdnom konaní môže byť, podľa názoru žalovaného, len únik vody spôsobený škodovou udalosťou, čo predstavuje položku "vodné" vo vystavenej faktúre vo výške 629,51 Eur, pretože žalobcovi nárok na "stočné" ani nevznikol, keďže táto voda vsiakla do betónu v pivnici domu a teda neodtiekla do kanalizácie, čo je podmienka účtovania "stočného".
3. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.1.2019 žalovaný zopakoval svoju skutkovú argumentáciu, pričom túto doplnil o tvrdenie, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, v dôsledku čoho sa zbabil zodpovednosti za škodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Túto škodu mala zaplatiť poisťovňa z dôvodu, že podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu práva na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktorá je poistiteľom poskytnutá, čím namietal pasívnu legitimáciu vo výške nároku na zaplatenie žalobcom vyčíslenej škody vo výške 1.870,80 Eur za predpokladu, že je daný nárok aj na stočné a tento bola spôsobený poistnou udalosťou. Žalovaný uviedol, že požiadal poisťovňu, aby škodovú udalosť likvidovala v prospech žalobcu. Ďalej tvrdil, že po doručení žaloby nariadil súčasnému užívateľovi nehnuteľnosti, aby celý dlh mimo sumy 1.870,80 Eur žalobcovi uhradil a teda v čase podania tohto vyjadrenia by tento dlh mal byť vo výške 91,86 Eur uhradený.
4. Žalobca v priebehu súdneho konania trval na podanej žalobe, nakoľko je zrejmé, že pitná voda verejným vodovodom bola žalovanému ako odberateľovi dodaná riadne a dodanie a množstvo dodanej vody je nesporné, sám žalovaný uznal, že toto množstvo zodpovedá množstvu nameranému na fakturačnom meradle. Z predloženej a vystavenej faktúry je zrejmé, že tento odpočet z fakturačného meradla si urobil žalovaný sám. Čo sa týka nároku na stočné, podlieha v zmysle platnej právnej úpravy fakturácia stočného dvom režimom. Prvým režimom je, že stočné sa určí podľa údaju na fakturačnom meradle osadenom na kanalizačnej prípojke, ak je toto meradlo na kanalizačnej prípojke osadené. V prípade, ak tomu tak nie je, stočné sa určuje v súlade so zmluvou a VOP, ktoré odkazujú v tejto časti na § 29 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Zo zmluvy je zrejmé, že odberateľ sa s dodávateľom nedohodol na inom spôsobe fakturácie stočného a meradlom nebolo množstvo odvedených vôd merané. V prípade, že by meradlo na meranie množstva odvedenej vody bolo inštalované, táto skutočnosť by bola súčasťou zmluvy. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že voda z pivnice neodtiekla do verejnej kanalizácie, žalovaný túto skutočnosť len tvrdí, avšak nepreukazuje ju. Sám žalovaný priznal, že miesto poruchy nebolo chránené pred mrazom a chladom a je možné prijať záver, že škodový následok vznikol aj zavinením žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si mal uplatňovať nárok voči poisťovni, tento uviedol, že s poisťovňou uzavrel zmluvný vzťah žalovaný a jedná sa o výkon jeho práv zo samostatného zmluvného vzťahu, ktorým nie je žalobca dotknutý. Žalobcom riadne vystavené faktúry mal žalovaný uhradiť sám a následne sa tohto plnenia mal domáhať u svojej poisťovne s tvrdením, že toto plnenie spadá pod poistné krytie dohodnuté zmluvou. Reklamácia žalovaného bola žalobcom vyhodnotená ako nedôvodná. Skutočnosť, že voda neodtiekla do verejnej kanalizácie, bola tvrdená žalovaným a preto je to žalovaný, kto má túto preukazovať. Žalovaný opiera svoj nárok o ustanovenie § 29 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách.
5.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaniach v dňoch 28.1.2019, 11.3.2019 a 15.4.2019 a to bez prítomnosti žalovaného. Ten súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní dňa 28.1.2019. Na pojednávania v dňoch 11.3.2019 a 15.4.2019 sa však nedostavil a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia, hoci mu súd predvolania doručoval jednak na adresu registrovaný v registri obyvateľov Slovenskej republiky podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku a tiež na adresu H. XX, L., ktorú sám označil ako adresu, na ktorej sa zdržuje.
6.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou č. XXXXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, priloženými faktúrami: faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 5.7.2017 na sumu 1.870,80 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.10.2017 na sumu 11,15 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.11.2017 na sumu 15,30 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.12.2017 na sumu 12,98 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.1.2018 na sumu 8,82 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.2.2018 na sumu 15,16 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.3.2018 na sumu 26,13 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou 5.12.2017 na celkovú sumu 1.892,61 Eur- upomienkou a výzvou na úhradu, predžalobnou výzvou zo dňa 30.10.2017, zápisom zo škody zo dňa 8.2.2017, reklamačným protokolom zo dňa 21.7.2017, mailom zo dňa 18.7.2017, listom žalovaného poisťovni s podacím lístkom, mailom zo dňa 3.11.2017, odpoveďou na reklamáciu faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2017, odpoveďou na reklamáciou zo dňa 16.8.2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, zoznamom poplatkov a pokút a ostatnými listinnými dôkazmi.
7.V konaní nebolo sporné, že dňa 14.12.2016 došlo medzi žalobcom ( ako dodávateľom) a žalovaným ( ako odberateľom) k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou ( ďalej len " zmluva o dodávke a odvádzaní vody"), ktorej predmetom bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a zabezpečenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou dodávateľom odberateľovi, za odplatu a za podmienok dohodnutých v zmluve. Dodávateľ sa zaviazal poskytovať odberateľovi dohodnuté plnenie na odbernom mieste- S. F. XXX/XX, J.. Zmluvné strany sa dohodli, že množstvo odobratej vody a množstvo odpadovej vody odvedenej verejnou kanalizáciou sa zistí alebo určí podľa zmluvy, príslušných ustanovení VOP a bude faktúrované odberateľovi štvrťročne. Podľa čl. IV bodu 1 sa odberateľ zaviazal uhrádzať dodávateľovi platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd podľa tejto zmluvy a platných a účinných VOP. Ku zmluve bolo založené generálne splnomocnenie žalovaného pre B. H. na jeho zastupovanie ako vlastníka nehnuteľnosti, na zastupovanie v jeho mene, okrem iného aj na uzatváranie zmlúv na odber vody. Priamo v zmluve o dodávke a odvádzaní vody zo dňa 14.12.2016 si žalovaný určil doručovaciu adresu: B. H., Z. XX/XX, J..
8.Podľa čl. 2 bodu 2.23 a 2.24 Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd ( ďalej len "VOP") vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom a množstva odobratej pitnej vody odberateľom. Stočné je platba za odvedené odpadové vody, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody a množstva odvedenej odpadovej vody. Podľa čl. 2 bodu 2.19 vodomer je meradlo množstva vody dodanej z verejného vodovodu, t.j. meracie zariadenie umiestnené na vodovodnej prípojke, ktorým sa meria množstvo vody dodanej z verejného vodovodu ( fakturačné meradlo). Meradlo je meradlo množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie, t.j. meracie zariadenie na kanalizačnej prípojke, ktorým sa meria množstvo vody odvedenej do verejnej kanalizácie ( fakturačné meradlo). Vlastníkom meradla je producent odpadových vôd, ktorý je povinný zabezpečiť jeho riadne a včasné opravy a údržbu na vlastné náklady a poskytnúť dodávateľovi osvedčenie potvrdzujúce, že typ určeného meradla vyhovuje svojimi technickými charakteristikami, metrologickými charakteristikami a konštrukčným vyhotovením požiadavkám na daný druh určených meradiel v zmysle zákona o metrológii. Podľa čl. 4 bodu 4.10 VOP meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje dodávateľ svojím vodomerom. Ak nie je množstvo vody dodanej verejným vodovodom merané určeným vodomerom ( vlastným vodomerom dodávateľa), množstvo dodanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody a ich kombináciou podľa vyhlášky o meraní dodanej a odvedenej vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného. Podľa čl. 4 bodu 4.11 VOP meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent odpadových vôd svojim meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie. Meradlo musí spĺňať požiadavky určené osobitným predpisom ( zákonom o metrológii). Podľa čl. 4 bodu 4.13 VOP ak sa dodávateľ s odberateľom písomne nedohodne inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovou, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré by podľa zistenia odobral z verejného vodovou, s pripočítaním množstva vody odvádzanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odvedených odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
9.Podľa priloženého zoznamu poplatkov a pokút žalobca určil sadzbu za vyhotovenie a doručenie 1.upomienky za neuhradenú faktúru sumou 2,32 Eur.
10.Žalobca vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby a to dodávky a odvádzanie vody: faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 5.7.2017 na sumu 1.870,80 Eur ( dodané množstvo vody 864 m3, odvedené množstvo vody 864 m3, spôsob zistenia samoodpočtom) faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.10.2017 na sumu 11,15 Eur ( dodané množstvo vody 9 m3, odvedené množstvo vody 9 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.11.2017 ma sumu 15,30 Eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.12.2017 na sumu 12,98 Eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.1.2018 na sumu 8,82 m2( dodané množstvo vody 3 m3, odvedené množstvo vody 3 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.2.2018 na sumu 15,16 Eur ( dodané množstvo vody 7 m3, odvedené množstvo vody 7 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.3.2018 na sumu 26,13 Eur ( dodané množstvo vody 11 m3, odvedené množstvo vody 11 m3). V upomienke- výzve na úhradu vystavenej pod č. XXXXXXXX, splatnej 21.11.2017, žalobca vyzval žalovaného na úhradu súm z dlžných faktúr, okrem iných aj faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 1.870,80 Eur, pričom mu vyrubil aj poplatok za upomienku vo výške 2,32 Eur.
11.Z obsahu zápisu zo škody, vystaveného UNIQA poisťovňou, a.s. dňa 8.2.2017 žalovanému ako poistenému je zrejmé, že v mieste škody- rodinný dom na ul. S. F. XX Y. J., došlo dňa 4.2.2017 ku škode z dôvodu asi mrazom vytrhnutého filtra na prívode vody do rodinného domu. Podľa opisu vzniku škody, poistený bol kontrolovať rodinný dom, počul syčanie vody a zistil jej únik z prívodného potrubia v pivnici rodinného domu. Podľa popisu poisteného voda vytekala asi 2-3 hodiny a bola zatopená asi do výšky 50 cm. Ako dôvod prasknutia potrubia bolo uvedené- vyrazenie filtra vody mrazom v pivnici rodinného domu. V zápise bolo uvedené, že potrubie v pivnici bolo nechránené pred mrazom, vedené po stene, ventil hlavného prívodu vody neuzatvorený a nachádzal sa až za filtrom. Pivnica nebola temperovaná. Vytiekla tlaková studená voda. Rozvod vody bol pôvodný ako mávajú rodinné domy z 80.tych rokov. Pri obhliadke bolo tiež zistené, že v rodinnom dome býval podnájomník, ktorý keď odchádzal, 20.11.2016 bol stav vodomeru 366 m3, pri obhliadke bol stav vodomeru 1233 m3. Po odchode podnájomníka sa v rodinnom dome nebývalo. V čase obhliadky sa voda stratila v zemi. Podľa priloženého potvrdenia o zrealizovaní transakcie vyplatila UNIQA poisťovňa, a.s. na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX dňa 16.2.2017 sumu 141,74 Eur z titulu výplaty poistnej udalosti.
12.V maily zo dňa 18.7.2017 žalovaný oznámil poisťovni, že pred vznikom škodovej udalosti bol stav vodomeru k 20.11.2016 366 m3. Od tohto dňa bol dom neobývaný. Pri škodovej udalosti došlo k úniku vody v objeme 867 m3. Žalovaný žiadal, aby túto škodu poisťovňa uhradila priamo dodávateľovi vody. Obdobnú požiadavku vzniesol žalovaný voči poisťovni aj v liste, doručovanom 15.1.2019, kde zdôraznil, že poisťovňa uznala škodovú udalosť a uhradila mu 141,74 Eur z titulu poškodenia stien pivnice, avšak v tomto vyčíslení nebol zaúčtovaný únik vody, keďže v tomto čase nebola známa výška škody zo škodovej udalosti v dôsledku úniku vody. Preto žiadal o vyjadrenie, či na základe mailu zo dňa 18.7.2017 poisťovňa doriešila škodovú udalosť priamo so žalobcom.
13.Dňa 21.7.2017 bol spísaný reklamačný protokol, kde odberateľ- žalovaný žiadal žalobcu, vzhľadom na poistnú udalosť ( únik vody v pivnici), o storno fakturácie stočného vo výške 929,47 Eur. V liste zo dňa 16.8.2017 sa žalobca vyjadril k reklamácii žalobcu, pričom poukázal na čl. 2.4.1 Reklamačného poriadku v zmysle ktorého ak odberateľ reklamuje množstvo odvádzaných odpadových vôd z dôvodu úniku vody mimo verejnej kanalizácie počas poruchy na vodovodnej prípojke za meradlom ( miestom merania) alebo na domovom rozvodnom systéme pitnej vody, je odberateľ povinný túto skutočnosť nahlásiť v čase trvania poruchy na dispečing dodávateľa a je povinný predmetnú poruchu a vady bezpochybne preukázať. Vyzval ho na predloženie dokladov, preukazujúcich poruchu a to pracovného listu z opravy poruchy, fotodokumentácie. Po doložení týchto dokladov sa žalobca bude reklamáciou zaoberať. V maily zo dňa 3.11.2017 reklamoval žalovaný faktúru č. XXXXXXXXXX, nakoľko na odbernom mieste došlo k poistnej udalosti. V maily zo dňa 3.11.2017 žiadal žalobca žalovaného o doloženie dokladov potrebných k posúdeniu poruchy, najmä fotodokumentácie, rozhodnutia poisťovne o uznaní škody. Žalobca v liste zo dňa 29.11.2017 reagoval na reklamáciu žalovaného ev. č. G. XXXXX, K. XXX/ XXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX vo veci zníženia stočného z dôvodu poruchy filtra umiestneného na vodovodnej prípojke v pivnici rodinného domu na odbernom mieste S. F. XX, J.. Poukázal na znenie čl. 2.4.1 Reklamačného poriadku a opätovne žalovaného žiadal o doloženie dokladov jednoznačne preukazujúcich poruchu a únik vody mimo verejnú kanalizáciu- kópiu vyhodnotenie poistnej udalosti poisťovne o uznaní škody, fotodokumentáciu škodovej udalosti, z ktorej jasne vyplýva únik vody mimo verejnú kanalizáciu, prípadne ďalšie doklady, na základe ktorých by bolo možné znížiť stočné. V prípade predloženia dokladov jednoznačne preukazujúcich únik vody mimo kanalizáciu sa žalobca bude žiadosťou o zníženie stočného zaoberať.
14.Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dodávke a odvádzaní vody ( ďalej len "zákon č. 442/2002 Z.z.") vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa 4 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.
Podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 442/2002 Z.z. vodu z verejného vodovodu môže odberateľ odoberať len na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody v súlade s požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť pitnej vody ustanovenú osobitnými predpismi. Dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
Podľa § 26 ods. 1 písm. d) zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
Podľa 28 ods. 9,10 zákona č. 442/2002 Z.z. vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody. Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody.
Podľa § 29 ods. 1,2,3 zákona č. 442/2002 Z.z. meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného. Meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie. Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15.Vychádzajúc zo skutočností tvrdených stranami sporu, obsahu listinných dôkazov a s prihliadnutím na zákonné intencie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný a zaviazal žalovaného na úhradu istiny aj úrokov tak, ako boli tieto špecifikované v petite žaloby.
16.Súd reflektoval najmä nespornú skutočnosť, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom došlo k uzavretiu platnej a účinnej zmluvy o dodávke a odvádzaní vody, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému na špecifikované odberné miesto pitnú vodu a tiež záväzok následne odviesť vyprodukovanú odpadovú vodu do kanalizácie. Na druhej strane vznikol na strane žalovaného ( voči žalobcovi) záväzok za dodanie a odvod vody uhradiť vodné a stočné, a to na základe predloženej faktúry. Predmetom tohto súdneho konania bol teda nárok žalobcu na úhradu vodného a stočného voči žalovanému, čo po právnej stránke možno vyhodnotiť ako nárok uplatnený zo záväzkovoprávneho vzťahu, uzavretého na základe písomnej zmluvy.
17.V konaní nebolo sporné, a v tejto časti dôvodnosť uplatňovaného nároku žalovaný ani nenamietal, že žalobca vystavil žalovanému faktúry: faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.10.2017 na sumu 11,15 Eur ( dodané množstvo vody 9 m3, odvedené množstvo vody 9 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.11.2017 ma sumu 15,30 Eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.12.2017 na sumu 12,98 Eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.1.2018 na sumu 8,82 m2( dodané množstvo vody 3 m3, odvedené množstvo vody 3 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.2.2018 na sumu 15,16 Eur ( dodané množstvo vody 7 m3, odvedené množstvo vody 7 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.3.2018 na sumu 26,13 Eur ( dodané množstvo vody 11 m3, odvedené množstvo vody 11 m3), všetky za dodanie a odvedenie vody. Táto časť uplatnenej istiny vo výške 89,54 Eur ( spolu s úrokmi) predstavuje reálne vyúčtovanie ceny za poskytnuté zmluvné plnenie, dodávku a odvod vody, pričom na strane žalovaného vznikla povinnosť túto sumu uhradiť. Nakoľko dôvodnosť tejto časti istiny žalovaný nerozporoval, súd považoval túto časť nároku za osvedčenú. Tu je nutné len dodať, že žalovaný dokonca v konaní avizoval údajnú úhradu tejto časti istiny, avšak súdu nepredložil žiadny dôkaz osvedčujúci túto skutočnosť. V civilnom sporovom konaní však povinnosť osvedčiť tvrdenú skutočnosť zaťažuje práve toho, kto na túto odkazuje. Súd nemohol vychádzať z tohto tvrdenia žalovaného ako z relevantného a pravdivého, nakoľko zostalo v konaní neosvedčené. Obdobne súd priznal aj nárok na úhradu časti istiny vo výške 2,32 Eur. Žalobca totiž v konaní osvedčil nielen zaslanie upomienky na úhradu nezaplatenej faktúry, ale aj výšku sadzby za tento úkon a to predložením zoznamu poplatkov a pokút žalobcu. Obdobne aj na túto časť istiny sa vzťahuje predchádzajúca argumentácia o neosvedčení jej údajnej úhrady, ktorá síce bola zo strany žalovaného avizovaná a tvrdená, avšak zostala len v rovine nepreukázanej skutočnosti, na ktorú nemožno prihliadať a vyvodzovať z nej právne a skutkové závery.
18.Súd sa v konaní venoval najmä prieskumu nároku v časti uplatnenej istiny 1.870,80 Eur s príslušenstvom. V konaní vyšlo najavo, že táto účtovaná suma, pozostávajúca zo sumy vodného 629,51 Eur a stočného 929,49 Eur súvisela s únikom vody v pivnici rodinného domu žalovaného, ako definovaného odberného miesta v zmluve. Je nepochybné, že došlo v mieste odberu k masívnemu úniku vody z dôvodu vytrhnutiu filtra na prívode. Z uvedeného možno vyvodiť, že masa vody v objeme 864 m3 ( ako je zrejmé z faktúry č. XXXXXXXXXX ) vtiekla do potrubia v pivnici, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 28 ods. 5 citovaného zákona. Znamená to, že žalobca dodal faktúrované množstvo vody, za ktorej dodanie mu vznikol nárok na úhradu vodného. Súd tento záver prijal aj s prihliadnutím na opis škodovej udalosti v zápise o škode, kde je zrejmé, že praskol filter, ako komponent, na potrubí, vedenom na stene, už v pivnici domu, ktoré dokonca nebolo chránené pred mrazom. Nakoľko bol dom neobývaný, a voda vytekala asi 2-3 hodiny, množstvo vody v rozsahu, v akom bolo faktúrované, zodpovedá opisovanému skutkovému stavu. Žalovaný v rámci svojej obrany nerozporoval danosť a dôvodnosť tejto časti uplatňovaného nároku a preto, aj z tohto dôvodu, súd priznal nárok na úhradu vodného aj zo spornej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 629,51 Eur.
19.Jediným sporným momentom v tomto konaní bol nárok žalobcu na úhradu sumy 929,49 Eur, z titulu stočného, teda platby za odvedenie odpadovej vody, ktorá bola vyúčtovaná spornou faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v prvom rade namietal, že fakturácia stočného je v tomto prípade nezákonná, nakoľko voda neodtiekla do verejnej kanalizácie. Túto tvrdenú skutočnosť opäť ničím neosvedčil. V rámci svojej argumentácie síce odkazoval na zápis o škode, avšak tento vo svojich záveroch nie je relevantný z viacerých dôvodov. V prvom rade bol vyhotovený 4 dni po údajnej škodovej udalosti, a to len na základe opisu žalovaného. Z obsahu tohto listinného dôkazu je zrejmé len to, že v čase obhliadky už voda v pivnici reálne nebola, avšak z poznámky" že sa stratila v zemi" nemožno za žiadnych okolností vyvodiť záver, že by nebola odvedená do kanalizácie. Rovnako sa súdu javí ako nepresvedčivé aj tvrdenie žalovaného, že voda mala " vsiaknuť do betónu". Toto tvrdenie, už len pri zohľadnení základnej charakteristiky fyzikálnych vlastností betónu, neprichádza do úvahy ako pravdivé. V tejto časti odôvodnenia súd poukazuje na to, že žalovaný zostal v konaní nečinný a to napriek tomu, že mal nepochybne postavenie spotrebiteľa, spôsobilo, že súd neuveril jeho tvrdeniam, ktoré neboli podporené predložením žiadneho relevantného dôkazu. Súd mu vo veci riadne zasielal žalobu s poučeniami, dokonca opakovane, z dôvodu jeho tvrdenia, že sa zdržuje na inej adrese. Na každé pojednávanie ho predvolával z adresy trvalého pobytu aj zo zadanej údajnej adresy. Žalovaný sa však na pojednávania nedostavoval, čím znemožnil súdu ho dopytovať a požadovať spresnenie jeho poskytovaných informácií za účelom ustálenia relevantného skutkového stavu. Jeho nečinnosť, resp. ignorovanie súdnych predvolaní, v podstate privodila stav, že sa mu v konaní nepodarilo osvedčiť rozhodné skutočnosti a tým uniesť v rozhodujúcich tvrdeniach dôkazné bremeno.
20.Súd vychádzal zo obsahu zmluvy, kedy množstvo odvádzanej vody nebolo merané meradlom ( resp. táto skutočnosť z obsahu zmluvy nevyplývala). Uvedený záver korešpondoval aj s tvrdením žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval. Preto v zmysle zmluvy, ale najmä priložených VOP a ustanovenia § 29 ods. 3 citovaného zákona, sa má za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom pre vyúčtovanie stočného. Nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri úniku vody bolo dodané množstvo v objeme 864 m3, platí premisa, že rovnaké množstvo bolo i odvedené, a za jeho odvedenie musí žalovaný uhradiť stočné vo faktúrovanej výške ( faktúra č. XXXXXXXXXX).
21.Súd sa zaoberal aj obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, v dôsledku čoho sa on zbabil zodpovednosti za škodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prvom rade treba poukázať na nesprávnu právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku, kedy si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok nie z titulu náhrady škody, ale z titulu existencie zmluvného záväzku. Súd preto na uplatnený nárok nemôže aplikovať ustanovenia o škode, žalobca nemá postavenie poškodeného, ani žalovaný mu škodu nespôsobil akoukoľvek prevádzkovou činnosťou a nemôže sa teda aplikovať žiadny liberačný dôvod. Obdobne nemožno aplikovať ani ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak má poistený ( v tomto prípade teoreticky žalovaný) proti inému právo na náhradu škody, prechádza právo na poistiteľa( teda poisťovňu), a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Výklad tohto ustanovenia smeruje len k možnosti prechodu práva na plnenie voči škodcovi ( teda práva z poisteného na poisťovňu), nie k prechodu povinnosti plniť, ktorá zaťažuje poisteného. Ak teda žalovaný uzavrel s poisťovňou poistnú zmluvu( ktorú mimochodom vôbec nepredložil, a preto súd nemohol preskúmať rozsah poistného krytia), táto zmluva predstavuje základ dvojstranného vzťahu medzi žalovaným a poisťovňou a nie je predmetom skúmania v tomto konaní. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok zo samostatnej zmluvy uzavretej výlučne so žalovaným, na základe ktorej vznikla povinnosť žalovaného plniť. Až po uhradení dlžnej sumy si môže žalovaný prípadne, v rozsahu uzavretej poistnej zmluvy, uplatňovať nárok na náhradu od poisťovne, avšak len v intenciách poistnej zmluvy.
22.Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pričom len dodáva, že v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, si žalobca nárok uplatnil v súlade s citovanými zákonnými predpismi ( čo sa týka výšky úrokov ako aj dátumu od ktorých si ich úhradu uplatňuje, nakoľko správne vychádzal z dátumu splatnosti jednotlivých faktúr. Deň nasledujúci po splatnosti sa dostal žalovaný s ich úhradou do omeškania).
23.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.