Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41Cpr/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnom spore žalobkyne: Ing. T. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom Ú. - U. XXXX/XX, 058 01 O., právne zastúpená JUD. Marcelom Dolobáčom, PhD. advokátom , so sídlom Žižkova 39, 040 01 Košice-Juh, proti žalovanej: STAVVIA Slovensko, s.r.o. , IČO: 47 197 803, J. Hanulu 1584/7, Spišská Nová Ves, právne zastúpená JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

rozhodol:

I. U r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.11.2018 danou žalovanou žalobkyni je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

II. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Žalobkyni proti žalovanej v časti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II. súdny poplatok za podanú žalobu v sume 99,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.1.2019 domáhala voči žalovanej určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.11.2018 , ktorú dala žalovaná žalobkyni , je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Ďalej žiadala žalovanú zaviazať k náhrade mzdy v sume jej priemerného zárobku od 11.1.2019 až do času, keď žalovaná umožní žalobkyni pokračovať v práci spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 11.1.2019 do zaplatenia . Zároveň žiadala priznať plnú náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby zdôvodnila tým, že medzi žalovanou a žalobkyňou vznikol pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 22.11.2017, na základe ktorej žalobkyňa pracovala ako „stavebná rozpočtárka, kalkulantka“. Žalovaná dňa 30.11.2018 vypovedala pracovný pomer žalobkyni, pričom ako dôvod uviedla „neuspokojivé plnenie pracovných povinností“. Výpoveď bola žalobkyni doručená poštovým podnikom dňa 6.12.2018. Žalobkyňa považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.11.2018 za neplatné. Písomným podaním zo dňa 10.1.2019 vyzvala žalovanú, aby ju ďalej zamestnávala a prideľovala jej úlohy v intenciách príslušných ustanovení Zákonníka práce a uzatvorenej pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ prevzal uvedenú výzvu dňa 11.1.2019 a odpovedal listom zo 17.1.2019, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 21.1.2019 s tým, že na predmetnej výpovedi trvá a pracovný pomer považuje za ukončený.

Podľa názoru žalobkyne žalovaná vypovedaním pracovného pomeru porušila viacero hmotnoprávnych ustanovení Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou trpí niekoľkými formálno- právnymi nedostatkami, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Za závažný formálno-právny nedostatok napadnutého skončenia pracovného pomeru výpoveďou považuje žalobkyňa to, že vo výpovedi žalovanej zo dňa 30.11.2018 úplne absentuje skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu a už táto skutočnosť sama o sebe robí výpoveď neplatnou. Popri absencii skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu je formálno-právnym nedostatkom výpovede aj skutočnosť, že žalovaná síce označila zákonné ustanovenie, na podklade ktorého dáva žalobkyni výpoveď (§ 63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce), no ustanovenie Zákonníka práce, ktoré žalovaná formálne označila, je v rozpore so slovným vyjadrením deklarovaného výpovedného dôvodu. Žalovaná ako dôvod výpovede uviedla „neuspokojivé plnenie pracovných povinností“. Ak by išlo o dôvod podľa § 63 ods. l písm . d) bodu 4 Zákonníka práce, ktorý žalovaná deklarovala, je potrebné poukázať na skutočnosť, že nebol naplnený ani jeden z hmotnoprávnych predpokladov platnosti výpovede, ktoré § 63 ods. l písm. d) bod 4 Zákonníka práce predpokladá (zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy, zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov , zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil). Uviedla, že nie je si vedomá, aby pracovné úlohy plnila neuspokojivo, na neuspokojivé plnenie pracovných úloh nikdy nebola upozornená, a to ani len ústne. Keďže výpoveď neobsahuje žiadne skutkové vymedzenie , nemožno sa k nej bližšie vyjadriť. Žalobkyňa môže len predpokladať, že dôvodom výpovede bolo znižovanie nákladov zamestnávateľa . Hmotnoprávnym predpokladom platnosti výpovede z dôvodu podľa § 63 ods. l písm. d) bodu 4 Zákonníka práce je skutočnosť, že zamestnávateľ zamestnanca v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov. Žalovaná však žalobkyňu na odstránenie nedostatkov v plnení pracovných úloh nevyzvala ani písomne, ani inou formou, a to nielen počas posledných šiestich mesiacov, ale ani nikdy predtým počas celého trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na absenciu písomnej výzvy žalovanej na odstránenie nedostatkov je z povahy vylúčené naplnenie ďalšieho hmotnoprávneho predpokladu platnosti výpovede a to, že zamestnanec nedostatky v primeranom čase neodstránil. Keďže Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 10.1.2019 žalovaná prevzala dňa 11.1.2019 , žalobkyňa si uplatňuje náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa doručenia tejto písomnosti, t.j. od 11.1.2019 až do času, keď žalovaná umožní žalobkyni pokračovať v práci. Popri nároku na istinu si žalobkyňa uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania a v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2019 sp.zn. 1Cdo 116/2008 , podľa ktorého pri úrokoch z omeškania je treba postupovať podľa občianskoprávnych predpisov , keďže Zákonník práce a ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania.

3. Žaloba, príprava spisu a predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené 19.2.2019. Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k žalobe a predložiť súdu prostriedky procesnej obrany. Vo veci súd vytýčil pojednávanie na deň 10.4.2019 , ktorého sa žalovaná zúčastnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

4. Na pojednávaní dňa 10.4.2019 právny zástupca žalovanej navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že je si vedomý toho, že žalobkyni žalovaná neoznámila nedostatky v písomnej forme v dobe 6-tich mesiacov, ale žalobkyňa bola o týchto nedostatkoch trikrát ústne upovedomená, bola upovedomená o hrubom porušení pracovnej disciplíny. Žalobkyňa sa s nim dohodla, že jej bude zaslaná výpoveď , na základe čoho jej žalovaná spomínanú výpoveď poslala. Až následne žalobkyňa s výpoveďou nesúhlasila.

5. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj výsluchom žalobkyne, súd zistil tento skutkový stav:

6. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 22.11.2017, na základe ktorej žalobkyňa u žalovanej vykonávala od 1.1.2018 práce ako stavebná rozpočtárka, kalkulantka. Pracovnú zmluvu mala dohodnutú na dobu určitú, so skúšobnou dobou tri mesiace, s dohodnutou mzdou vo výške 1.200 eur brutto.

7. Listinným dôkazom označeným ako „Výpoveď“ mal súd preukázané, že žalobkyni bola daná žalovanou výpoveď zo dňa 30.11.2016 z dôvodov neuspokojivého plnenia pracovných povinností podľa § 63 ods. l písm. d) bod 4 Zákonníka práce. Z obsahu výpovede ďalej vyplýva, že pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby v dĺžke l mesiaca, a to ku dňu 31.12.2018. Keďže u žalovanej pracovala menej ako rok, nárok na odstupné žalobkyni nevznikol.

8. Doporučeným listom zo dňa 10.1.2019 žalobkyňa oznámila žalovanej , že ako zamestnávateľ s ňou ukončila pracovný pomer výpoveďou, ktorú považuje za neplatnú. Trvala na tom, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával , nakoľko jej pracovný pomer nekončí. Žalobkyňa predložila ako dôkaz predmetné oznámenie zo dňa 10.1.2019 a podací lístok.

9. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že nevie, čo pán Sedlár (konateľ) považuje za nejaké upozornenie a je to pre ňu novinka, že sa mala dopustiť nejakých disciplinárnych priestupkov. Žalovaná pôsobí v stavebníctve, kde treba mať pevné nervy, komunikovať so subdodávateľmi, treba zistiť, čo kto ako myslel, pretože subdodávateľ chce zarobiť, my chceme tiež zarobiť, teda pri tej komunikácii treba zvažovať slová a vedieť sa dohodnúť. A pán Sedlár bol v týchto veciach dosť netrpezlivý. Nevie, ako si to má vysvetliť, ale keď ho informovala o nejakých pracovných záležitostiach, či on to bral ako porušenie pracovnej disciplíny ? Ničoho sa nedopustila a nie je si vedomá toho, že by porušila disciplínu. K práci pristupovala zodpovedne, má 30 ročné skúsenosti a náležite, ak bolo potrebné, ho informovala o záležitostiach, aby práca mohla zdarne napredovať. Pán Sedlár nezvládol situáciu a v afekte konal ohľadne výpovede, keď robil krik a povedal jej, že si má napísať výpoveď. Povedala mu, že výpoveď si nebude písať, na čo konateľ povedal, že on jej dá výpoveď a bude to porušenie (nevie teraz, či sa vyjadril pracovných povinností alebo disciplíny). Povedala mu, že sa to z jej strany nikdy nestalo. O dve hodiny jej doniesol výpoveď. V počítači si našla paragraf, ktorý konateľ vo výpovedi citoval a upozornila ho na to, že cituje paragraf, ktorý hovorí o tom, že dostala písomné upozornenie a napriek šiestim mesiacom nedošlo k náprave. Celé to ignorovala, preto jej poslal výpoveď poštou. Výpoveď jej bola doručená poštou.

10. Zistený skutkový stav súd posúdil ako pracovnoprávny spor podľa Zákonníka práce .

11. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

12. Podľa ust. § 81 písm. b) Zákonníka práce (základné povinnosti zamestnanca) zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

13. Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom , inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

14. Podľa ust. § 63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

15. Podľa ust. § 79 ods. l Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s nim skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

16. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žaloba je podaná dôvodne, preto súd žalobe vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.11.2018, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Čo sa týka neplatnosti výpovede, súd sa stotožnil s dôvodmi výpovede uvádzanými žalobkyňou. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných úvah.

17. Podľa názoru súdu žalovaná porušila vo vzťahu k žalobkyni viacero hmotnoprávnych predpisov.

18. Vychádzajúc z ust. § 61 ods. l Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v tomto zákone, pričom dôvod výpovede musí byť vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (inak je výpoveď neplatná). Dôvod výpovede nemožno ani dodatočne meniť. V danom prípade výpoveď zo dňa 30.11.2018 neobsahuje skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu. Z formulácie žalovaného čo sa týka dôvodu výpovede „z dôvodov neuspokojivého plnenia pracovných povinností dávam Vám výpoveď podľa § 63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce“ nevyplýva skutkový dôvod (vymedzenie) výpovede, t.j. aké pracovné úlohy (povinnosti) a kedy žalobkyňa nesplnila. Podľa názoru súdu už samotná skutočnosť, že chýba skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu tak ako to má na mysli ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, robí výpoveď neplatnou. Ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce plní takto ochrannú funkciu v prospech zamestnanca (tým, aby sa dôvod výpovede nemohol dodatočne meniť).

19. Súd sa ďalej stotožňuje s názorom žalobkyne, že popri absencii vymedzenia výpovedného dôvodu, je formálno-právnym nedostatkom výpovede aj skutočnosť, že žalovaná síce označila zákonné ustanovenie, na podklade ktorého dáva žalobkyni výpoveď (§63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce), avšak ustanovenie Zákonníka práce, ktoré žalovaná označila, je v rozpore so slovným vyjadrením deklarovaného výpovedného dôvodu. Žalovaná ako dôvod výpovede uviedla „neuspokojivé plnenie pracovných povinností“ (ust. § 63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce hovorí o „neuspokojivé plnenie pracovných úloh“). Z tohto pohľadu je zmätočné označenie právneho základu výpovede.

20. Predpokladmi výpovede z dôvodu § 63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce (ktorý dôvod žalovaná vo výpovedi zo dňa 30.11.2018 deklarovala), sú:

- zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy,

- zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov, -zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

21. Podľa názoru súdu nebol naplnený ani jeden hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede podľa § 63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce.

22. Žalobkyňa poprela neuspokojivé plnenie pracovných úloh, žalovaný neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo strany žalobkyne súdu nepreukázal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa nebola nikdy (ani ústne, ani v lehote šiestich mesiacov) upozornená na neuspokojivé plnenie pracovných úloh. V zhode so žalobkyňou súd konštatuje, že pracovná úloha je užší pojem ako pracovná povinnosť, ktorý pojem vo výpovedi uviedla žalovaná. Plnenie pracovných úloh je len jednou z množstva pracovných povinností zamestnanca. Výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. l písm. d/ bod 4 Zákonníka práce neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Potvrdením záveru, že je treba rozlišovať medzi plnením pracovných úloh a plnením pracovných povinností, sú napr. ust. § 47 ods. l písm. b) ZP, ust. § 81 písm. b) ZP, ust. § 63 ods. l písm. e) ZP.

23. Taktiež žalovaná nepreukázala splnenie ďalšieho predpokladu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 ZP, ktorým je skutočnosť, že zamestnávateľ zamestnanca v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná žalobkyňu na odstránenie nedostatkov v plnení pracovných úloh nevyzvala , a to ani písomne, ani inou formou, ani v dobe dlhšej ako šesť mesiacov.

24. Keďže súd nemal preukázanú existenciu písomnej výzvy žalovanej na odstránenie nedostatkov, je vylúčené naplnenie posledného predpokladu výpovede podľa § 63 ods. l písm. d/ bod 4 ZP, ktorým je, že zamestnanec nedostatky v primeranom čase odstránil.

25. Predmetom sporu je okrem určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou i náhrada mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, kde je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Preto súd návrh žalobkyne na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že vo vyhovujúcej časti uplatneného nároku o určenie, že výpoveď je neplatná, súd priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná.

27. O výške trov konania (bod 26) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdneho poplatku v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 4 ods. l zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O povinnosti žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku na účet Okresného súdu Košice II. súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je poplatník oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaná alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade bola žalobkyňa vo výroku o určenie neplatnosti výpovede v celom rozsahu úspešná, preto na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal súd žalovanú v zmysle § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP). Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mal a vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutie lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) týkajú sa procesných podmienok,

b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.