Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-223-2018.pdf
PDF · 113.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/223/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci manželov: X.. U. V., B.. XX.XX.XXXX, X. O.. R.. T. XXXX/X, O. a T.Á. V. G.. O., B.. XX.XX.XXXX, X. O.. R.. T. XXXX/X, O., za účasti maloletého U. L. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo X.. U. V., B.. XX.XX.XXXX a T. V. G.. O., B.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX P. O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Na čas po rozvode zveruje maloletého U. L. V., B.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude na čas po rozvode maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého U. L. V., B.. XX.XX.XXXX, sumou 50,-Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
IV. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým U. L. bez časového obmedzenia.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel podal dňa XX.XX.XXXX návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému U. L. V., B.. XX.XX.XXXX, ktorého žiadal zveriť do svojej starostlivosti. Zo strany matky žiadal určiť výživné, styk navrhol upraviť bez obmedzenia.
2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že predmanželská známosť účastníkov trvala takmer dva roky. Manželka v tom čase žila v manželstve, ktoré bolo neskôr rozvedené a dve maloleté deti, pochádzajúce z jej prvého manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Po uzavretí manželstva s navrhovateľom časté výkyvy nálad manželky, požívanie alkoholu a jej zvláštne správanie viedli k častým hádkam. Manželka striedavo odchádzala zo spoločnej domácnosti, vracala sa k prvému manželovi, následne telefonovala a v noci zasielala SMS správy, že je jej smutno, alebo sa bez dôvodu vyhrážala, že zoberie dieťa, odcestuje s ním do O. ku svojej mame, ktorá tam dlhodobo žije. Po čase sa tvrdila, že manžel jej chýba, že ho ľúbi a vrátila sa späť. Inokedy si bez vysvetlenia zbalila veci, odišla a len podľa fotiek na facebooku manžel zistil, kde sa jeho manželka nachádza. Manželka opúšťala domácnosť keď bol manžel v práci. Keď odišla, so starostlivosťou o dieťa manželovi pomáhali rodičia, obaja pedagógovia. Dieťa malo u nich čo potrebovalo; na dvore je bazén, hojdačka, pieskovisko, detské
ihrisko. Manželka požívala alkohol, jej závislosť sa zhoršovala. Deti z predchádzajúceho manželstva sa s ňou odmietajú kontaktovať. V r. XXXX jej bol odobratý vodičský preukaz, nakoľko počas toho, kedy viezla svoje dcéry z prvého manželstva domov, nafúkala 2,5 promile. V cele predbežného zadržania strávila tri dni, bola odsúdená na podmienečný trest. Manželia od októbra XXXX žijú oddelene. O dieťa sa starali obaja. Maloletý striedavo býval v domácnosti oboch rodičov až do XX.XX.XXXX, kedy bol manžel nútený ísť na políciu po tom, čo zistil, že dieťa škôlku nenavštevuje a s manželkou, pri ktorej dieťa bolo, sa nevedel štyri dni skontaktovať. Až za prítomnosti polície matka, zjavne pod vplyvom alkoholu, byt otvorila. Dieťa bolo zanedbané, malo zafajčené veci. V byte sa zdržiaval aj aktuálny manželkin priateľ. Manželka sa vyhovárala, že nemala kredit, aby zavolala, že jej spadol mobil do práčky. Za prítomnosti polície bolo dieťa odovzdané otcovi. Manžel uviedol, že keď je dieťa pri manželke, tá ho bezdôvodne odhlasuje zo škôlky, nakoľko kvôli alkoholu nie je schopná dieťa priniesť do škôlky, ktorú má chlapec rád. Dieťa je všímavé a chápe, čo sa deje. Po príchode od matky je utiahnutý, plačlivý a unudený.
3. Manželka, ktorej bol návrh doručený dňa XX.XX.XXXX, sa k návrhu písomne nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželmi. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletému U. L. V.. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej T. G., B.. XX.XX.XXXX H. maloletej W. G., B.. XX.XX.XXXX, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti ich otca Y. G.. Otec s maloletým U. L. žije v dvojizbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v osobnom vlastníctve otca maloletého dieťaťa. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným mesačným príjmom vo výške 800,-Eur. Spláca hypotéku 120,- Eur mesačne, elektrinu a plyn 100,-Eur mesačne, poplatky za služby spojené s užívaním bytu 100,- Eur mesačne, mobil 40,- Eur, internet 20,- Eur. Uhrádza maloletému dieťaťu poplatok za škôlku cca 40,- Eur mesačne a bežné výdavky spojené s výchovou a výživou dieťaťa. Maloleté dieťa je zdravé, navštevuje Materskú škôlku v O.. Od októbra XXXX manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka opustila spoločnú domácnosť. Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa sám. Matka sa príležitostne formou SMS správ na dieťa pýta, od prerušenia spolužitia navštívila dieťa tri krát. Pri poslednej návšteve bola pod vplyvom alkoholu. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým U. L., ktorý uviedol, že býva v domácnosti s otcom. Pravidelne chodí do škôlky, kde má veľa kamarátov. Navrhol zamestnankyni úradu práce, aby „zobrala mamke všetok alkohol, aj uja, ktorého by mohli dať do basy, mamka pije a potom padá“. Kolízny opatrovník sa pokúsil prešetriť pomery v domácnosti matky na adrese Č. H. XXXX/X, O.. Počas návštevy sa v domácnosti nikto nezdržiaval. Matke bolo zanechané predvolanie, aby sa dňa XX.XX.XXXX dostavila na úrad práce. Matka v popoludňajších hodinách dňa XX.XX.XXXX kontaktovala úrad práce a dohodla si termín stretnutia na deň XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX matka opäť kontaktovala úrad práce a žiadala preložiť termín na deň XX.XX.XXXX dôvodiac, že je nemocná. Matka pri návšteve uviedla, že obýva dvojizbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve jej starej matky T. U.. Je zamestnaná v Š. Z. L. U. I. O., s priemerným mesačným príjmom 530,-Eur. Poberá prídavok na dieťa 23,34 Eur. Medzi jej výdavky patrí úhrada nájomného, inkasa, televízie Antik, spolu vo výške 200,- Eur mesačne. Spláca hypotéku vo výške 130,- Eur mesačne a bežné výdavky spojené s vedením domácnosti. Matka uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, ale nesúhlasí s príčinami rozvratu; nie je žiaden alkoholik. Vodičský preukaz jej síce zobrali kvôli alkoholu, ale má lekársku správu, v ktorej je uvedené, že nie je závislá. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva uviedla, že otec je agresívny a v minulosti ju napádal. Podala trestné oznámenie, ktoré potom stiahla. Od októbra XXXX nežije s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti. Odsťahovala sa spolu s dieťaťom, potom však otec pre dieťa prišiel s policajnou hliadkou a dieťa odišlo s otcom v decembri XXXX. Od tej doby osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje otec, ktorý jej bráni stretávať sa s dieťaťom. Aj keď s otcom podpísala rodičovskú dohodu, táto dohoda neplatí. Manželka žiadala, aby súd manželstvo rozviedol, dieťa zveril do striedavej starostlivosti a výživné neurčoval. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky určiť výživné podľa jej majetkových pomerov s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie sa manželka nedostavila. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila telefonicky dňa XX.XX.XXXX tým, že má črevnú chrípku, z ktorého dôvodu žiada odročiť pojednávanie, pričom uviedla, že lekársku správu predloží dodatočne; doposiaľ správa doručená nebola. Manžel, ktorý sa dostavil na pojednávanie tvrdil, že manželka je v byte so svojím aktuálnym priateľom. Telefóny nezdvíha, nevie sa jej dovolať ani jej prvý manžel a deti z prvého manželstva. Neotvára dvere ani kolíznemu opatrovníkovi. S priateľom v byte požívajú alkohol. Zároveň uviedol, že z manželkinho zamestnania mu volala p. L. a pýtala sa na manželku, ktorá neprišla
do práce a zo dňa na deň dala výpoveď. Manžel uviedol, že od XX.XX.XXXX matka dieťa nevidela, ani sa o neho nezaujíma. Navrhovateľa i dieťa kontaktuje v nočných, resp. v skorých ranných hodinách pod vplyvom alkoholu. S navrhovateľom a maloletým U. L. si telefonicky dohodla stretnutie v“ W.“ v O., no napriek dohode neprišla ani vo štvrtok, ani v piatok, v sobotu, ani v nedeľu a do termínu pojednávania sa neozvala.
6. Súd pojednávanie odročil a ďalší termín pojednávania určil na deň XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX matka doručila súdu ospravedlnenie od všeobecného praktického lekára, z ktorého vyplýva, že manželka bola dňa XX.XX.XXXX ošetrená v ambulancii. Na výzvu súdu všeobecný lekár uviedol, že manželka pri poslednej návšteve požiadala zamestnanca ambulancie o ospravedlnenie na celý deň XX.XX.XXXX s odôvodnením, že ide s dieťaťom na odborné vyšetrenie v W. a ospravedlnenie potrebuje pre úrad práce. Zamestnankyňa, uvedená do omylu, jej potvrdenie v dobrej viere vydala. Lekár zároveň uviedol, že toto ospravedlnenie treba považovať za bezpredmetné a neplatné. Súd preto prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v neprítomnosti manželky.
7. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v O.. U manžela ide o prvé manželstvo, manželka je vydatá druhýkrát. Obaja sú občanmi SR. Posledné spoločné bydlisko mali v O.. Z manželstva pochádza maloletý U. L., B.. XX.XX.XXXX.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch manžela, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkov J. V., H. L., sobášnym listom, rodným listom maloletého, ďalšími predloženými listinnými dôkazmi.
9. Z účastníckej výpovede manžela vyplýva, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od septembra XXXX. Manželka sa odsťahovala do bytu svojej babky, od ktorého majú kľúče i jej dcéry z prvého manželstva T. H. W., ktoré počas víkendu z bytu doniesli veci pre maloletého U. L. a vraveli, že v byte je hrozná spúšť, neumyté riady. Kľúče vrátili vlastníčke bytu, od ktorej sa dozvedeli, že manželka nezaplatila nájomné a inkaso za dva mesiace. Dôvodil, že v čase, keď nadviazal s manželkou známosť, manželka bola vydatá. Neriešil dôvod rozvratu jej manželstva, ani to, že už vtedy požívala alkohol. Po narodení syna popíjala častejšie. Navrhovateľ sa navyše dozvedel, že počas manželstva nadväzovala známosti s viacerými mužmi. Mala známosť i v práci, vo večerných hodinách a v noci jej prichádzali SMS správy. Keď ju navrhovateľ navštívil v práci, manželka tam popíjala vodku a telefonovala. Na otázku manžela kto jej volá, vyhodila telefón cez okno. V septembri XXXX sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ nepoprel, že požíval alkohol aj on sám, čo ospravedlňoval problémami v manželstve. Kvôli zdravotným problémom t.č. nepije, dodržiava diétu. Spláca úvery, ktoré nabrala manželka. Manžel uviedol, že jeho manželka sa od XX. T. XXXX na Slovensku nezdržiava, odcestovala do O.. Nerozlúčila sa s deťmi, ani s manželom. V Taliansku žije manželkina matka takmer 20 rokov. Maloletý U. L. ju nepozná, stará matka prišla od jeho narodenia na Slovensko dva krát. Prvýkrát na krstiny a následne ho navštívila ešte jeden krát.
XX. J. V., manželova matka, vo svedeckej výpovedi potvrdila problémy v manželstve účastníkov. Uviedla, že synova manželka požívala alkohol v etapách. Osem až desať dní pila, následne sa ospravedlnila a nepila päť dní. Keď bol syn v práci, dieťa bolo odkázané na starých rodičov, alebo susedov, ktorí telefonovali, že matka leží opitá; dieťa bolo prítomné, keď matke volali záchranku. Tvrdila, že synova manželka jedla veľmi málo, stačilo ak mala vodku, pivo, cigarety a kávu. Stalo sa, že svojho maloletého syna nechala v byte hladného, odišla za priateľom a zabudla sa vrátiť. Žila promiskuitným spôsobom života. Pod vplyvom alkoholu bola agresívna.
11. Svedkyňa H. L., manželova sestra, vo svojej svedeckej výpovedi ozrejmila, že býva v rovnakom vchode bytového domu ako účastníci. Bratovu manželku aj jej predchádzajúcu rodinu poznala dávno predtým, než sa stala jej švagrinou. Žili na rovnakom sídlisku. Už počas prvého manželstva mala bratova manželka problém s tým, že požívala alkohol, nestarala sa o svoje deti. Jej prvý manžel pracoval ako vodič kamiónu, doma bol veľmi málo. Keď sa brat oženil, bola zhrozená. S bratom sa nerozprávala dva mesiace. Neskôr si kúpila byt v rovnakom bytovom dome ako účastníci a videla, že situácia z prvého manželstva bratovej manželky sa opakovala. Svedkyňa je krstnou matkou maloletého U. L.. Ak sa niečo stalo, bola stále v blízkosti. Kvôli problémom v rodine účastníkov viackrát dokonca volala políciu. Bratovej manželke sa snažila pomôcť, bola s ňou dokonca za psychologičkou, keďže potrebovala odbornú pomoc. Striedali sa u nej rôzne stavy od alkoholického opojenia, delíria, cez abstinenčné
príznaky a celé sa to stále opakovalo. Uviedla, že o dieťa sa bez problémov stará jej brat. Svedkyňa má neobmedzený prístup do bytu, chodieva tam pravidelne. V byte je upratané, navarené. Maloletý chodieva aj ku svedkyni. Keď je dieťa doma, navrhovateľ alkohol nepožíva. Príležitostne si vypije, ak je dieťa u starých rodičov. Svedkyňa poprela, že by jej brat niekedy fyzicky napadol svoju manželku. Takéto tvrdenia označila za klamstvo, pričom zo strany bratovej manželky by sa nejednalo o jediné klamstvo. Uviedla, že počas manželstva sa stalo, že jej zo škôlky maloletého U. L. volali do práce, že matka dieťaťa prišla do škôlky v podnapitom stave, vtedy svedkyňa musela odísť z práce a ísť pre dieťa.
12. Z potvrdenia zamestnávateľa manželky súd zistil, že manželka bola zamestnaná v I. - Š. Z., Z. L. U. H. J. U. U.,, O.. Jej priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie od H. XXXX do K. XXXX predstavoval 613,-Eur mesačne. Pracovný pomer ukončila dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. O ukončenie pracovného pomeru požiadal zamestnanec bez uvedenia dôvodu (č.l. XX - XX, XXX - XXX spisu).
13. Otec je osobou samostatne zárobkovo činnou. Podľa predloženého daňového priznania otca v roku XXXX otec nemal žiaden príjem. V roku XXXX otec daňové priznanie nepodal (č.l. XX-XX spisu). Podľa výpovede otca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v roku XXXX bol jeho mesačný príjem od 800,-Eur v zime do 1.000,-Eur v lete.
14. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. V zmysle citovaného ustanovenia § 18 Zákona o rodine, povinnosť manželov žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť treba chápať ako úctu k osobnosti druhého manžela a vzájomnú úctu medzi manželmi. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahŕňa len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu a osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe, starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon vedie k jeho rozvodu.
18. V zmysle § 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia za splnenia podmienok ustanovených zákonom. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možností každý z nich tomu druhému poskytnúť čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti rozhodnutia prijatého v minulosti a aby vlastné chyby nielen vyvážil, ale prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia v manželstve a jeho možnom ukončení.
19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel spočívajúci vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si potrebnú podporu a pomoc. V konaní bolo preukázané, že manželia od októbra XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich žil vlastným životom. Spoločne nehospodária, ani nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa. Manželka opustila spoločnú domácnosť, nadviazala mimomanželskú známosť, s priateľom žila v spoločnej domácnosti v byte svojej babky. V rodine sú dlhodobé problémy, ktorých prvoradou príčinou je požívanie alkoholu. Manželka sa nedokázala vysporiadať s jeho nadmerným užívaním ani po rozpade jej prvého manželstva. Napriek tomu, že z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu bola podmienečne odsúdená, situáciu zľahčuje tvrdiac,
že sa u nej nejedná o závislosť. Manžel na problémy v rodine reagoval požívaním alkoholu až do doby, kým sa u neho prejavili zdravotné problémy. Toho času z dôvodu zdravotných problémov je nútený držať diétu, následkom čoho alkohol vylúčil, prípadne ho užíva príležitostne. Situácia, ktorá nastala v rodine nepriaznivo vplýva i na maloletého U. L., ktorý pred kolíznym opatrovníkom konštatoval, že by bolo dobre, keby mamke „zobrali všetok alkohol, aj uja, ktorého by mohli dať do basy, mamka pije a potom padá“. Manželka v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Keďže sa nejedná len o problémy prechodného charakteru, účastníci sa citovo odcudzili a za súčasnej situácie ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, za daných okolnosti sú splnené podmienky pre rozvod manželstva. Takéto prostredie nie je ani vhodné pre výchovu maloletého dieťaťa, súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.
20. V časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd vychádzal zo zistení vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov, z vyjadrení otca, vypočutých svedkov i zo správy kolízneho opatrovníka.
21. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa ust. § 62 ods. 4, veta 1 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinností súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
24. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
26. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Súd na čas po rozvode zveril maloletého U. L. do osobnej starostlivosti otca, berúc do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka, vyjadrenie otca, vypočutých svedkov a postoje oboch rodičov. Otec sa o dieťa riadne stará a je i naďalej podľa názoru súdu schopný vytvoriť pre maloleté dieťa vhodné rodinné zázemie a poskytovať mu potrebnú stabilitu. Rodina otca, stará matka zo strany otca i krstná matka sú otcovi vo všetkom nápomocní. Názor maloletého U. L. v konaní zisťoval kolízny opatrovník. Maloleté dieťa jednoznačne prejavilo vôľu bývať s otcom, ktorý s nim chodí k lekárovi, stará sa o neho, upratuje a varí. Z pohľadu maloletého dieťaťa jeho mamka „pije a potom padá“. Samotné vyjadrenie štvorročného dieťaťa, ktoré spontánne žiadalo, aby zástupkyňa kolízneho opatrovníka „zobrala mamke alkohol a zavrela uja, ktorý s mamkou býva do basy“ vyjadruje súčasný postoj dieťaťa k vlastnej matke. Za takejto situácie návrh matky, ktorá pred kolíznym opatrovníkom prejavila vôľu o striedavú starostlivosť, pričom zástupcu kolízneho opatrovníka ani nevpustila do bytu, neumožnila prešetriť vlastné bytové pomery, neprichádza do úvahy. V konečnom dôsledku matka svoj postoj k starostlivosti o vlastné dieťa prejavila i samotnou neúčasťou na pojednávaniach, kedy napriek možnosti preukázať svoj
opravdivý záujem o dieťa, doručila súdu nepravdivé potvrdenie o vyšetrení, ktoré získala zavádzaním lekára, resp. jeho zamestnancov.
29. Matka bola do XX.XX.XXXX zamestnaná v I. - Š. Z., Z. L. U. H. J. U. U., O. s priemerným mesačným čistým zárobkom 613,-Eur mesačne. Pracovný pomer ukončila dohodou bez uvedenia dôvodu. Poberá prídavky na dieťa 24,34 Eur mesačne. Platí nájomné, inkaso a televíziu Antik vo výške 200,-Eur mesačne. Spláca hypotéku 130,-Eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca matka sa v T. XXXX z bytu odsťahovala, zanechala v ňom neporiadok a nevyplatené nájomné za dva mesiace. Dcéry z jej prvého manželstva vrátili kľúče vlastníčke bytu. Matka má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom z jej predchádzajúceho manželstva W., nar. XX.X.XXXX H. T., nar. XX.X.XXXX, vo výške zodpovedajúcej 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, určene zák. č. 601/2003 Z.z, ktorá je bola určená právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
30. Otec je osobou samostatne zárobkovo činnou s príjmom 1800,-Eu mesačne. Spláca hypotéku na byt vo výške 120,-Eur mesačne, inkaso - elektrina a plyn 100,-Eur mesačne, poplatky za služby spojené s užívaním bytu vo výške 100,-Eur mesačne. Za telefón platí 40,-Eur mesačne a 20,-Eur za internet. Má bežné výdavky na stravu a ošatenie. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
31. Maloletý U. L. navštevuje Materskú školu na ul. X. J. P. O.. Poplatok za škôlku predstavuje cca 30,- Eur mesačne vrátane stravy, podľa počtu pracovných dní. Je zdravý, výchovné problémy s ním rodičia nemajú. Má bežné výdavky na stravu a ošatenie.
32. O výške výživného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vychádzajú zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení. Dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených príjmových možností oboch účastníkov, ich nevyhnutných výdavkov, ich životnej úrovne, ako aj potrieb maloletého dieťaťa, pričom zo strany otca prihliadol i na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd uložil matke povinnosť platiť na maloletého U. L. výživné v sume 50,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Pri určení výživného vychádzal z priemerného mesačného zárobku matky v spoločnosti I. - Š. Z., Z. L. U. H. J. U. U., O., ktorý za obdobie od H. XXXX J. K. XXXX, predstavoval sumu 613,-Eur mesačne. Matka dieťaťa pracovný pomer u tohto zamestnávateľa ukončila dohodou, bez uvedenia dôvodu, na vlastný podnet. V súčasnosti nie je zamestnaná, nepožiadala ani o sprostredkovanie zamestnania. Takto môže podľa názoru súdu konať ten, kto nemá zo zákona vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu. Ten, kto má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, je povinný plniť ju podľa svojich schopností a možností v zmysle ust. § 62 ods. 2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade je matka dieťaťa síce bez pracovného pomeru, potvrdením zamestnávateľa však bolo preukázané, že tento pracovný pomer ukončila z vlastného podnetu a bez vážneho dôvodu. Súd preto pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý matka dosahovala v poslednom zamestnaní. Súd pri určení výživného zobral do úvahy vek a potreby maloletého dieťaťa i skutočnosť, že matka má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom z jej predchádzajúceho manželstva. Otec, ktorej ktorý vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Súdom určené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého U. L., ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo vyššej sume, zohľadnil však schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa.
33. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
34. V zmysle citovaného ustanovenia súd styk otca s maloletým Stanislavom Petrom umožnil bez časového obmedzenia, zohľadňujúc pritom skutočnosť, že otec maloletému dieťaťu v stretávaní sa s matkou nebráni.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak vo veciach starostlivosti o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením ( § 44 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).