Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Csp/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobkyne: Ľ. N., R. XX.X.XXXX, T. D. I. XX, T., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36865281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, Teplická 147, Piešťany, zastúpená: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47234679, 1. mája 11, Trenčín, o vydanie bezdôvodného obohatenia, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 363,85 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.3.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 413,85 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že v roku 2012 jej bola doručená úverová karta, pričom nemá vedomosť, že by o ňu žiadala, či v súvislosti s ňou uzatvorila úverovú ani inú zmluvu. Z úverovej karty čerpala od 24.11.2012 do 18.11.2015 finančné prostriedky a tiež od 17.12.2012 do 22.12.2016 uhrádzala platby za používanie úverovej karty. Z mailovej komunikácie žalobkyne so žalovanou vyplýva, že medzi stranami existoval úverový vzťah, o čom svedčí aj prehľad platieb k zmluve číslo 6204134307 zaslaný žalovanou žalobkyni na jej žiadosť. Žalobkyňa postupne čerpala finančné prostriedky v sume 4.652,- eur a postupnými splátkami uhradila sumu 5.065,85 eur. Keďže právny vzťah sporových strán nemá písomný základ a žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť, že by existovala písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ide o poskytnutie peňažných prostriedkov bezúročne a bez poplatkov. Žalobkyňa tak žiadala od žalovanej zaplatiť rozdiel medzi sumou čerpanou a uhradenou vo výške 415,85 eur ako bezdôvodného obohatenia. Ako dôkazy predložila rozpis čerpaných prostriedkov (čl. 5), prehľad platieb k zmluve č. 6204134307 (čl.6), rozpis platieb čl. 7 a emailovú komunikáciu so žalovanou (čl. 48).

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 16.7.2018, kde žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že žalobkyňa nepreukázala tvrdenia v žalobe, nedoložila žiadnu úverovú zmluvu, na základe ktorej k čerpaniu prostriedkov došlo. Taktiež z predloženého výpisu platieb vyplýva výška uhradenej sumy zo strany žalobkyne 4.955,85 eur, nie ako je uvedené v žalobe 5.065,85 eur. Súd by nemal dôkaznú povinnosť žalobkyne presúvať na stranu žalovanej, keďže ide o dôkazy, ktorými žalobkyňa disponuje. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno a nárok nemá opodstatnenie.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 9.8.2018 uviedla, že výška uhradenej sumy uvedenej v žalobe 5.065,85 eur nevychádza výlučne z predloženého výpisu platieb poskytnutého žalovanou, keďže výpis platieb nezohľadňoval posledné úhrady žalobkyne v mesiaci december, konkrétne 50,- eur dňa 1.12.2016 a 60,- eur dňa 22.12.2016. Tiež uviedla, že si splnila svoju dôkaznú povinnosť vzhľadom na ňou uvádzané tvrdenia a skutkový stav. Vzhľadom na neexistenciu písomného dôkazu nemala ako predložiť listinný dôkaz o existencii právneho vzťahu medzi stranami, splnila si však dôkaznú povinnosť v rozsahu, ktorým preukázala zmluvný vzťah so žalovanou predložením dostupných listín získaných od žalovanej, ktorá by nemala žiaden dôvod predkladať uvedené listiny žalobkyni, pokiaľ by o zmluvnom vzťahu s ňou nevedela. Keďže žalobkyni bola zaslaná kreditná karta poštou bez podpísania akejkoľvek zmluvy alebo objednávky, takáto konkludentná dohoda strán nenapĺňa zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne v duplike zo dňa 22.2.2019 uviedla, že skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov je tvrdená len samotnou žalobkyňou, ktorá samotnú zmluvu ani nepredložila. Je zrejmé, že pokiaľ žalobkyňa prostriedky čerpala a uhrádzala, nejaký zmluvný vzťah, medzi ňou a žalovanou musel byť uzatvorený. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotnou žalobkyňou bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko také posúdenie nemôže nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaná preto považuje nárok za neopodstatnený. Žalovaná súčasne rozporovala žalobkyňou prezentovanú výšku úhrad, ktorú eviduje vo svojom systéme v celkovej výške len 5.015,85 eur, pričom ako dôkaz doložila prehľad úhrad a čerpania žalobkyne. Žalovaná tiež vzniesla v konaní námietku premlčania.

6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili podľa nesporných tvrdení žalobkyne v roku 2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobkyňa čerpala od žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná nesporovala ani žalobkyňou tvrdenú skutočnosť čerpania finančných prostriedkov v celkovej sume 4.652,- eur, ani skutočnosť vrátenia peňažných prostriedkov žalovanou čo do výšky 5.015,85 eur, pričom sama žalovaná predložila súdu rozpis čerpania a platieb (čl. 46,47), z ktorého čerpanie ako i vrátenie uvedených súm vyplýva, a teda súd ho považuje za nesporné. Obdobne považuje súd za nesporné, že právnym titulom čerpania peňažných prostriedkov žalobkyňou bola úverová zmluva, ktorú skutočnosť uvádza i samotná žalovaná v duplike, pričom tu sporuje len otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Skutočnosť, že medzi stranami existoval úverový vzťah potvrdzuje i mailová správa žalovanej žalobkyni (čl. 48). Žalobkyňa v žalobe tvrdila úhradu celkom sumy 5.065,85 eur, avšak ňou tvrdenú úhradu sumy 50,- eur (nad rozsah sumy nesporne uhradenej) v konaní nepreukázala.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2012, t.j. v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Podľa 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

21. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v podstatnom rozsahu dôvodná, a to z nasledovných dôvodov.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver. Právny vzťah medzi stranami je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalovaná pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania (keď súdu je i z úradnej činnosti známa skutočnosť, že žalovaná je poskytovateľom spotrebiteľských úverov fyzickým osobám) a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ (čo v konaní taktiež nebolo sporné), keď jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ale najmä musí byť písomná v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je písomná, je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a teda povinnosť dlžníka vrátiť len sumu skutočne čerpanú od veriteľa. Žalovaná v konaní tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia a nepredložila dostatočné dôkazy, keď nepredložila žiadnu úverovú zmluvu. Vzhľadom na podstatu tvrdení žalobkyne (ktorá tvrdila, že jej bola doručená len úverová karta bez písomnej zmluvy) však súd uvádza, že bolo na žalovanej preukazovať, že v danom prípade bola úverová zmluva uzatvorená písomne, tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 ZoSÚ. Žalobkyňa totiž nemôže preukazovať ňou tvrdenú neexistenciu písomnej zmluvy, keďže ide o negatívnu skutočnosť, v ktorej situácii dochádza k aplikácii negatívnej dôkaznej teórie a presunu dôkazného bremena ohľadne existencie písomnej zmluvy na žalovanú. Žalovaná však v konaní existenciu písomnej zmluvy o úvere nepreukázala.

25. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).

26. Vo vyššie uvedenom prípade sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanou žalobkyni považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala nárok na zaplatenie len sumy rovnajúcej sa sume z úveru čerpanej. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňou bola čerpaná suma 4.652,- eur, a že žalobkyňa žalovanej na úver uhradila sumu celkom 5.015,85 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa žalovanej na úver uhradila nesporne o 363,85 eur viac, ako bola povinná. O uvedenú sumu sa potom žalovaná bezdôvodne obohatila, nakoľko jej žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemala žalovaná nárok na plnenie akejkoľvek sumy nad rámec čerpaného úveru. Keďže vrátenie spornej platby 50,- eur (ktorá mala byť uhradená žalobkyňou v decembri 2016) žalobkyňa v konaní nepreukázala, súd jej priznal ako bezdôvodné obohatenie len sumu, o ktorú úver preplatila nesporne.

27. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne, vzhľadom k uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

28. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

29. V konaní ide o právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

30. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. K bezdôvodnému obohateniu došlo úhradou žalovanej nad rozsah čerpanej sumy. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 1.3.2018, pričom úhrady žalobkyne žalovanej dva roky spätne (kratšia subjektívna premlčacia lehota), t.j. od 1.3.2016 presahujú podľa nesporného rozpisu platieb, predloženého tak žalobkyňou ako i žalovanou (čl. 7 a čl.46), sumu žalovaného bezdôvodného obohatenia (celkom bolo od 1.3.2016 žalobkyňou uhradených 472,25 eur), je zrejmé, že uplatnený nárok žalobkyne nie je premlčaný a žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej ako i trojročnej objektívnej premlčacej doby.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu v rozsahu o zaplatenie sumy 363,85 eur za dôvodnú, a preto jej vo výroku I. rozsudku v tomto rozsahu vyhovel.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 88% (keď zo v žalobe uplatňovanej sumy 413,85 eur jej bola priznaná suma 363,85 eur), čomu zodpovedá úspech žalovanej v rozsahu 12%. Celkový čistý úspech žalobkyne v konaní je tak 76%, ktorý rozsah nároku na náhradu trov konania súd žalobkyni voči žalovanej priznal (výrok II.). O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)), odvolanie podané žalobkyňou by však nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie vzdala po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).