Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1297-2001.pdf
PDF · 69.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/1297/2001
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Ľ.. Š. XX/XX, proti povinnému B. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX M., v konkurze, správca konkurznej podstaty Bankruptcy and recovery innovative corporation k. s. so sídlom kancelárie Mierové námestie 8, 911 01 Trenčín, IČO 51643162, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom Považská Bystrica, Železničná 98, o vymoženie 265,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor Ján Dujka poverený vykonaním exekúcie proti povinnému. V priebehu exekúcie bol súdny exekútor Ján Dujka odvolaný, pričom za náhradníka bola ustanovená JUDr. Andrea Nemčíková.
2. Písomným podaním zo dňa 25.02.2019 súdny exekútor oznámil tunajšiemu súdu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.01.2019, sp. zn. 22OdK/1/2019.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako i na to, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd exekúciu v zmysle citovaných ustanovení zákona zastavil.
8. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
9. Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2015, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2015, (1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie tak začalo dňa 11.07.2011. V zmysle prechodného ustanovenia podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Preto súd o trovách exekúcie rozhodoval podľa Exekučné poriadku v znení účinnom do 31.08.2005.
12. Podľa Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005 v zásade trovy exekúcie znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, kedy znáša trovy oprávnený a to v prípade, ak zavinil zastavenie exekúcie, alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Žiaden z týchto prípadov v danej veci nenastal, exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného ani zo zavinenia oprávneného. Oprávnený žiadnym spôsobom procesne nezavinil situáciu, na základe ktorej došlo k zastaveniu exekúcie. Nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Exekúcia nebola ani zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 zaviazať na úhradu trov exekúcie.
13. Predmetné exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z. (účinného od 1. januára 2012), ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, exekučný súd bol toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo pred 1. septembrom 2005, je potrebné použiť právnu úpravu platnú do 31. augusta 2005.
14. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnom prípade (uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 568/2016), ktorý uviedol, že hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožnil okresnému súdu použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Pretože otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu neriešil ani zákon o konkurze, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. augusta 2005, podľa ktorého okresný súd rozhodoval (t. j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe analógie procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodol o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu).
15. Preto súd rozhodol tak, že trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko neexistuje subjekt, ktorý by na náhradu trov exekúcie bolo možné zaviazať. Na uvedenom nič nemenní ani tá skutočnosť, že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.
Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.