Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/567/2015

Potvrdené rozhodnutím 23Co/157/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: SPP - distribúcia a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Koreničova 2, Bratislava, o zaplatenie 2.579,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 15C/567/2015 - 419 zo dňa 12. apríla 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, proti žalovanému: O. N., I.. XX.X.XXXX, Z. K. Č.. XXX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, IČO: 43 272 428, so sídlom Bratislava, Krížna č. 14, o zaplatenie 2 579,78 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 579,78 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 480,78 Eur od 6.11.2013 do 23.1.2014, spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 180,78 Eur od 24.1.2014 do 24.2.2014, spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 890,78 Eur od 25.2.2014 do 24.3.2014 a spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 579,78 Eur od 25.3.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 2 579,78 Eur spolu s prísl. a k náhrade trov predmetného konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že na odbernom mieste Hájske č. 505, v období od 19.10.2012 do 10.9.2013 dochádzalo žalovaným k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2 579,78 Eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013, splatná dňa 5.11.2013, znejúca na sumu vo výške 3 480,78 Eur. Žalobca listom vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 zákona o energetike. Žalovaný vyššie uvedenú výzvu nereagoval a faktúru za neoprávnený odber do dnešného dňa neuhradil, napriek tomu, že faktúra je po dobe splatnosti a žalobca vyzýval žalovaného na jej uhradenie. Žalobca eviduje úhrady žalovaného zo dňa 23.1.2014 vo výške 300,- Eur, zo dňa 24.2.2014 vo výške 290,- Eur, zo dňa 24.3.2014 vo výške 311,- Eur. Celková dlžná suma z vyššie uvedenej faktúry po započítaní úhrad žalovaného predstavuje sumu vo výške 2 579,78 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. 2. Okrem dlžnej istiny si žalobca v predmetnom konaní uplatnil a úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko žalovaný sa s úhradou vyššie uvedenej sumy dostal do omeškania s peňažným plnením.

3. V danej právnej veci Okresný súd Galanta vydal dňa 2.11.2015 platobný rozkaz č.k. 15C/567/2015-21, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo zo zákona (v tom čase platné a účinné ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p.) k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie. V podanom odpore žalovaný uviedol, že z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, pričom žalobca nie je oprávnený od žalovaného žiadať náhradu škody, ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovanému nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žiadne poškodenie ochrannej skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Zároveň sa žalovaný domnieva, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, domnieva sa tiež, že žalobca sa touto skutočnosťou mal zaoberať a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne, a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Žalobca by na účely preukázania existencie nároku na náhradu škody musel v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla. Čo sa však nestalo. V tomto kontexte žalovaný poukázal predovšetkým na to, že

- v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne;

- v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcovi vznikla škoda.

4. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je nespochybniteľné preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti (nepostačuje existencia len domnelej škody). Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť nielen bezpečne preukázaný, ale bezprostredný. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. R 21/1992, ktorý konštatuje, že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, nakoľko časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. K predloženému znaleckého posudku žalovaný uviedol, že tento nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Ako však vyplýva z vyššie uvedených skutočností, preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a teda k vzniku škody. Rovnako poukázal aj na to, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnej a nezákonnej aplikácii právneho predpisu vo vzťahu k výpočtu škody, ktorú požaduje od žalovaného požaduje uhradiť. Na výpočet škody žalobca aplikoval vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. mala byť údajná škoda, ktorej vznik však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobca v rámci vyúčtovania škody vyčíslil, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Na záver svojho vyjadrenia uviedol viacero súdnych konaní, v ktorých si žalobca rovnako uplatňoval nárok na náhradu škody, avšak priznaný mu nebol, nakoľko vznik škody nebol preukázaný. Z jedného z uvedených rozhodnutí vyplýva, že povinnosť nahradiť škodu, nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Podanú žalobu žalovaný žiadal zamietnuť v celom rozsahu.

5. Odpor bol doručený na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2016. V predmetnom vyjadrení žalobca uviedol, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že nie je teda podstatné, aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie nedotkol. V prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu, nakoľko nie je možne objektívne vylúčiť, že hodnoty ním namerané neboli cudzím zásahom

manipulované. V prípade porušenia zabezpečovacích prvkov meradla zákon z opatrnosti žalobca prezumuje nesprávnosť ním nameraných hodnôt. Je teda zrejmé, že napriek tomu, že si žalovaný údajne neoprávnený odber neuvedomuje a neuvedomoval k takémuto neoprávnenému odberu dochádzalo. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo jednoznačne potvrdené predloženým znaleckým posudkom, v ktorom znalec uviedol, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil porušenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Spochybňovanie znaleckého posudku žalovaným je irelevantné, s účelom vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe podozrenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla zemného plynu. Kontrola bola vykonaná na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobcu. Pri vyšetrovaní boli zaistené viaceré predmety (profesionálne falšovateľské náčinia), ktoré mali byť použité na realizovanie neoprávnených zásahov do meradiel plynu za účelom optimalizácie nameraných hodnôt. Ďalej však boli zaistené najmä prehľadné zoznamy, na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy, číselné údaje o meradlách a osoby u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel. V predmetných zaistených zoznamoch sú pri jednotlivých osobách zapísané hodnoty už od októbra 2008, a teda existuje predpoklad, že k zásahu do meradla došlo práve v uvedenom období. Z toho dôvodu nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých pokladov, zistiť spotrebu žalovaného. Pri pravidelných ročných odpočtoch nebolo možné pracovníkmi žalobcu zistiť či sú predmetné plomby alebo meradlo manipulované, nakoľko tieto boli zmenené profesionálnym falšovateľským nástrojom. Vzhľadom na tieto okolnosti nie možné nazerať na predchádzajúce (bežné, či priemerné) spotreby žalovaného ako na relevantné. V zozname, ktorý zaistili orgány činné v trestnom konaní, je uvedené aj odberné miesto žalovaného, ktorý je však v zozname uvedený (pravdepodobne chybou v písaní) ako N. O., pričom však sa jedná o jednu a tú istú osobu. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný v čase od 18.10.2012 do 6.9.2013 (necelý rok) vykázal spotrebu zemného plynu 0 m3, aj napriek skutočnosti, že riadne bol pripojený do distribučnej siete. Je potrebné poukázať aj na to, že v danom prípade sa meradlo nenachádza na verejne dostupnom mieste a prístup k nemu má len žalovaný. Keďže znalec v znaleckom posudku konštatoval, že zistil porušenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, je zrejmé, že k tomuto poškodeniu, resp. odstráneniu zaisťovacieho prvku plynomeru muselo dôjsť s vedomím žalovaného. Žalovaný nebol označený za poškodzovateľa, avšak zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp. takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, každý takýto odber sa v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenia. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Že ide o objektívnu zodpovednosť deklaruje viacero rozhodnutí NS SR. Rozhodnutia súdov hovoria o tom, že skutková podstata neoprávneného odberu plynu je naplnená tým, že sa odoberá plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, a zodpovedá tak za škody, ktoré neoprávnený odber spôsobil. Platí tu princíp objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Pokiaľ ide o výšku škody, tak tá sa počíta v zmysle vyhlášky, pretože porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky. K tvrdeniam žalovaného, že pri meradle plynu, na ktorom boli poškodené zabezpečovacie prvky (plomby), nie je preukázané, že meradlo nemeria hodnoty odobratého plynu správne, žalobca uviedol, že hodnoty spotreby plynu uvedené na meradle sú irelevantné, nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií v spojení s ustanoveniami zákona o energetike, brať v úvahu. Žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn neplatil, a teda odoberal plyn de facto zadarmo. Majetok žalobcu sa znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Nie je teda možné skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto žalobca musel použiť výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia, a to vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., tak ako mu ukladá vyššie citované ustanovenie zákona o energetike.

6. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že k spisovému materiálu zakladá správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície, z ktorej vyplýva, že policajný orgán získal v rámci svojej činnosti informácie o veľmi dobre organizovanej skupine, ktorá sa zaoberala pretáčaním plynomerov. Správa bola žalobcovi zaslaná na základe dôkazov. Pri následnej kontrole u žalovaného bolo na základe montážneho listu demontované meradlo, a to dňa 17.9.2013. Toto bolo podrobené k znaleckému skúmaniu, pričom znalec konštatoval porušenie zabezpečovacích prvkov. V zmysle toho došlo ku kvalifikácii, že v prípade žalovaného došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, keďže pre vyúčtovanie odberu už nebolo možné použiť hodnoty vykazované meradlom, žalobca vyčíslil vzniknutú škodu v zmysle zákona.

7. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že neoprávnený odber by mohol nastať len vtedy, ak by meradlo namontované nebolo, resp. keby nepracovalo správne. Rovnako uviedol, že znalcom konštatované porušenie zabezpečenia ešte nie je možné vyhodnotiť tak, že bolo zasiahnuté aj do samotných údajov meraných meradlom. Taktiež spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože zmluvu o odbere zemného plynu mal žalovaný uzavretú s iným subjektom. V zmysle zákona o energetike je ustanovených viacero subjektov oprávnených požadovať náhradu škody, pričom nie je zrejmé, aký vzťah medzi týmito subjektmi je. Čo sa týka predloženého listinného dôkazu - správa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, má za to, že z nej nie je zrejmý samotný skutok ako aj to, v akom štádiu sa prípadné trestné stíhanie nachádza. K spisovému materiálu bol doložený výňatok zo zošita, ktorý bol zadržaný pri šetrení podozrenia z trestného činu. Takýto výňatok podľa právneho zástupcu žalovaného nie je hodnoverným dôkazom, ktorý by preukazoval, že k neoprávnenému odberu skutočne došlo.

8. Žalovaný pred súdom uviedol, že je zákazníkom, resp. odberateľom zemného plynu po dobu 30 rokov na dvoch odberných miestach. Všetky platby za odber zemného plynu odvádzal riadne a načas. Do meradla žiadnym spôsobom nezasahoval. Profesiou je robotník a nedisponuje odbornými znalosťami, aby mohol do nejakého meradla zasahovať. V deň kedy bolo meradlo demontované, prišli dve osobné autá s bratislavskými ŠPZ bez označenia firmy. Vystúpili z nich ľudia v civile. Keď vyšiel von, tak bez toho, aby sa mu preukázali uviedli, že prišli demontovať meradlo. Ako zamestnanci SPP sa preukázali až na jeho žiadosť. Tak im demontáž meradla umožnil. Podľa jeho názoru ju nevykonávali odborne. Pri demontáži po meradle búchali rukou, aby sa im odlepilo. Taktiež na ich požiadanie umožnil, aby zistili, aké spotrebiče mám v domácnosti. Meradlo bolo uložené do krabice a žalovaný bol požiadaný o podpis montážneho protokolu.

9. V podaní doručenom súdu dňa 13.6.2016 právny zástupca žalovaného k veci podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je sporná, nakoľko nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je v prejednávanej veci nedostatočné. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike označuje niekoľko osôb, ktoré sa môžu domáhať náhrady škody voči odberateľovi:

a) dodávateľ plynu,

b) prevádzkovateľ prepravnej siete,

c) prevádzkovateľ distribučnej siete,

d) prevádzkovateľ zásobníka.

Zákon o energetike v predmetnom ustanovení žiadnym spôsobom neupravuje vzájomné vzťahy medzi týmito subjektmi. Vzhľadom na charakter činností jednotlivých subjektov, ich „spoločné" zaradenie oproti odberateľovi nemôže znamenať tzv. pluralitu veriteľov, teda spoločné práva. Toto ustanovenie je všeobecné ustanovenie o náhrade škody a pokrýva vzťahy medzi rôznymi subjektmi. Vzhľadom na jeho všeobecnosť z neho nemožno bez ďalšieho odvodiť aktívnu legitimáciu žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči koncovému odberateľovi plynu. Predložený znalecký posudok podľa právneho zástupcu žalovaného nepreukazoval neoprávnený odber plynu. Znalec v posudku tvrdil, že došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby. Avšak tento zaisťovací prvok mohol byť odstránený pri vypracovaní znaleckého posudku. Demontáž plomby prebieha tak, že znalec do plomby vyvŕta dieru a túto plombu vytrhne, keďže plomba je vo vnútri prichytená o plynomer drážkami - zaisťovací prvok plomby. Z takého postupu nie je možné určiť, či plomba bola už poškodená, alebo došlo k jej poškodeniu pri činnosti znalca. Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj samotného meradla v ňom), jednalo by sa o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, čo však žalobca netvrdí. Len v takomto prípade by prichádzal do úvahy vznik škody v zmysle množstva plynu, ktorý je za určitých podmienok možné vyčísliť podľa typového diagramu podľa Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví alebo Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. K zániku platnosti overenia určeného meradla uviedol, že ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej používať, nie však to, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy, ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude uplatňovať subjektívna zodpovednosť. Právny zástupca napokon uviedol, že nemá vedomosť, že by proti osobe žalovaného bolo vedené nejaké trestné konanie.

10. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalobca je jediným distribučným prevádzkovateľom siete na území SR. Jeho úlohou je držať distribučnú sieť pod konštantným tlakom, aby mohol byť plyn dodávaný k odberateľom. Za účelom dosiahnutia konštantného tlaku žalobca nakupuje plyn, ktorý slúži na vyrovnanie tzv. technických a netechnických strát. Technickými stratami sú úniky plynu zo systému a za netechnické straty sa môžu považovať práve neoprávnené odbery. V prípade zistenia neoprávneného odberu nemôže dodávateľ plynu účtovať odberateľovi spotrebu. Práve z tohto dôvodu bola žalovanému doručená faktúra na spotrebu 0 m3. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalovaný s meradlom manipuloval, nakoľko toto sa nachádza na mieste, ktoré nie je verejne prístupné a jediný žalovaný mohol mať záujem zasiahnuť do meradla.

11. Dňa 15.11.2016 bola súdu doručená prvá záverečná reč právneho zástupcu žalobcu, v ktorom tento uviedol, že spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., je oprávnená vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Je teda prevádzkovateľom distribučnej siete a zmluvy o dodávke plynu neuzatvára a ani neuzatvárala. Na konanie ohľadom vzniknutej škody z titulu neoprávneného odberu plynu je žalobca aktívne legitimovaným subjektom priamo zo zákona. K predloženému znaleckému posudku uviedol toľko, že úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla. V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. Porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu. Zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo v tomto prípade poškodené a neplnilo svoj účel - manipulácia s číselníkom meradla bola možná. K vzniku škody, spôsobu jej výpočtu a objektívnej zodpovednosti uviedol, rovnaké skutočnosti, ktoré súdu boli predložené v predchádzajúcich podaniach.

12. Dňa 18.11.2016 prvé záverečné vyjadrenie vo veci súdu doručil aj právny zástupca žalovaného. Boli v ňom zhrnuté skutočnosti uvedené v písomných vyjadreniach súdu predložených už skôr. Opätovne poukázal na to, že správne je uplatňovanie subjektívnej zodpovednosti, nakoľko žalovaný je spotrebiteľ a objektívna princíp objektívnej zodpovednosti by ho staval do značnej nerovnováhy. Uviedol, že určenie nulovej spotreby zo strany žalobcu, ktorý tento odôvodnil zánikom platnosti overenia určeného meradla, nie je správne. Súhlasia s tým, že poškodením overovacej alebo zabezpečovacej značky platnosť overenia určeného meradla zaniká, avšak nesúhlasia s určením momentu tohto zániku. Medzi stranami nie je sporné to, či takýto následok nastane, ale to, kedy takýto následok nastane a aké sú dôsledky zániku platnosti overenia určeného meradla. Ak moment porušenia overovacej alebo zabezpečovacej značky nie je známy a právna fikcia jeho určenia neexistuje, majú za to, že tento moment nastáva vtedy, keď sa príslušná osoba o porušení overovacej alebo zabezpečovacej značky dozvie. Zánik platnosti však neznamená, že meradlo prestalo byť funkčné. Právny zástupca žalovaného má zato, že žalobca vznik škody nepreukázal.

13. Žalobca v svojej záverečnej reči zo dňa 29.3.2019, ktorú doručil písomne pred vyhlásením druhého rozsudku súdom I. inštancie uviedol že je nesporné, že v prípade žalovaného ide o neoprávnený odber, pretože odber plynu bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa stanoviska žalobcu zodpovednosť za takýto neoprávnený odber a s tým spojenú škodu je potrebné považovať za objektívnu. Žalobca taktiež uviedol, že žiada pri rozhodovaní súdu zohľadniť skutočnosť, že plynomer žalovaného sa nachádza na mieste, ktoré nie je verejne dostupné. Taktiež žiadal zohľadniť skutočnosť, že žalovaný mal na riadnej vyúčtovacej faktúre za obdobie kedy dochádzalo k neoprávnenému odberu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3. Výšku škody a jej právny základ žalobca odôvodnil tak, že žalovaný v čase neoprávneného odberu odobral plyn de facto zadarmo a za jeho dodávku nezaplatil svojmu dodávateľovi pričom je ale nesporné, že plyn z distribučnej sústavy odoberal. Tým dochádzalo nesporne k znižovaniu objemu plynu v distribučnej sústave, ktorý je primárne určený na pokrytie prípadných strát pri haváriach alebo na pokrytie neoprávnených odberov. Takýto plyn v distribučnej sústave je vo vlastníctve žalobcu a znížením jeho objemu o neoprávnený odber realizovaný žalovaným došlo aj k zníženiu majetku žalobcu vo forme škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalobca taktiež uvádzal, že zotrváva na stanovisku, že skutočne vzniknutú škodu nie je v prejednávanom spore možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a preto je na jej výpočet potrebné aplikovať Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 49/2012 Z.z. tak ako to predpokladá ust. § 82 ods. 3 Zákona č. 251/2012 z.z. o energetike. Žalobca taktiež vyjadril názor, že právny vzťah medzi stranami sporu vzniknutý z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu a z neho vyplývajúceho nároku na náhradu škody nie je možné považovať za vzťah spotrebiteľský, pretože ide o zodpovednostný právny vzťah vzniknutý podľa osobitného predpisu, pri ktorom nie sú splnené znaky spotrebiteľského vzťahu.

14. Žalovaný v svojej opätovnej záverečnej reči zotrval na dovtedajších stanoviskách, podľa ktorých žalobca v spore nepreukázal nim tvrdené skutkové konanie spočívajúce v zásahu do plomby meradla a tým nepreukázal, že došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré je jednou zo základných podmienok uplatňovania nároku na náhradu škody. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s určením výšky škody a toto určenie považoval iba za formálne, vykonané na základe nesprávnych predpokladov. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto žiadal žalobu zamietnuť.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov a to: faktúra Č.. XXXXXXXXXX, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, vyfakturovanie škody, správa o neoprávnenom odbere zemného plynu, Zápis zo dňa 17.9.2013, montážny list meradla Č.. XXXXXXXXXX, Znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX vypracovaný znalcom Ing. Peter Leška, Žiadosť o posudok overovacej/zabezpečovacej značky, výpis zo zaistného zoznamu, záznam zo systému žalobcu, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca vykonal na základe údajov ktoré mu boli poskytnuté orgánmi činnými v trestnom konaní na odbernom mieste K. XXX, ktoré je odberným miestom žalovaného kontrolu, pričom pri tejto kontrole bolo zistené, že meradlo slúžiace na meranie spotreby zemného plynu malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené meradlo bolo demontované a bolo podrobené znaleckému skúmaniu, ktorého výsledky žalobca zhodnotil tak, že na uvedenom meradle bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a v dôsledku toho dochádzalo v období od 19.10.2012 do 10.9.2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Na základe toho vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXXX splatnú dňa 5.11.2013 na sumu 3 480,78 Eur, ktorú si uplatnil nim tvrdenú škodu spôsobenú žalovaným vo forme neoprávneného odberu zemného plynu. Na stanovení výšky škody aplikoval žalobca vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Po vystavení uvedenej faktúry vykonal žalovaný čiastočné úhrady, ktoré boli započítané na fakturovanú sumu, pričom z celkovo fakturovanej sumy zostalo neuhradených 2 579,78 Eur.

16. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

17. Podľa § 82 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu ak vznikla. Odberateľ ktorý neoprávnene odberal plyn je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

18. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zaujal súd vo veci námietok žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu stanovisko, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je jednoznačne osobou oprávnenou na náhradu škody, ktorá je spôsobená neoprávneným odberom plynu. Toto jeho právo jednoznačne vyplýva z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 82 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Z uvedeného dôvodu teda súd vyhodnotil námietky žalovaného v časti nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ako neopodstatnené. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že aktívna legitimácia žalobcu je daná aj tým, že žalobca je vlastníkom plynu v distribučnej sústave, ktorý slúži na vyrovnávanie strát v prípadoch havárií a neoprávnených odberov teda je nesporné, že neoprávneným odberom ktorý bol realizovaný žalovaným došlo k zníženiu objemu tohto plynu vo vlastníctve žalobcu a tým aj k zníženiu hodnoty žalobcu.

19. Súd sa taktiež stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že meradlo na odbernom mieste žalovaného malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii čo okrem iného vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, ktorý si dal vyhotoviť žalobca, pričom uvedeným znaleckým dokazovaním bolo konštatované, že došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby. Na základe uvedenej skutočnosti preto súd konštatuje, že na odbernom mieste žalovaného bola spotreba zemného plynu meraná určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V súvislosti s meradlom súd pri rozhodovaní vychádzal a bral do úvahy aj tú skutočnosť, že medzi stranami sporu nebolo sporné a bolo jednoznačne preukázané, že meradlo s porušenými zabezpečovacími prvkami bolo umiestnené na mieste verejne neprístupnom. Z tejto skutočnosti je preto potrebné usudzovať a predpokladať, že k neoprávnenému odberu zemného plynu došlo s najväčšou pravdepobnosťou s vedomím žalovaného.

20. Podľa názoru súdu bolo v konaní nesporne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a to s plnením znakov, ktoré predpokladá ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona čl. 251/2012 Z.z. o energetike. V zmysle uvedeného ustanovenia zo strany žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu, pričom táto spotreba bola meraná meradlom s porušenými zabezpečovacími prvkami, čiže hodnoty namerané týmto meradlom je potrebné považovať za irelevantné, ktoré nemôžu tvoriť podklad pre určenie skutočnej spotreby. Čo sa týka zodpovednosť žalovaného za takéto protiprávne konanie vychádzal súd, že zodpovednosť za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o energetike je zodpovednosťou objektívnou, pričom týmto smerom sa uberá aj súčasná súdna prax a takéto stanovisko je podložené a vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.3.2018. Keďže v danom prípade ide jednoznačne o objektívnu zodpovednosť, došlo k presunu dôkaznej povinnosti na žalovaného, ktorý musel ak chcel byť v konaní úspešný produkovať dôkazy, ktorými by aplikáciu objektívnej zodpovednosti vylúčil. Žiadne takéto dôkazy však žalovaný pred súdom neprezentoval, preto súd vychádzal z toho, že žalovaný je jednoznačne subjektom, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, ku ktorej došlo vyššie popísaným spôsobom.

21. Čo sa týka výšky škody uplatnenej v spore žalobcom ide o škodu vypočítanú v zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., pričom k použitiu takéhoto spôsobu vyčíslenia škody došlo z dôvodu, že skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V danom prípade sa súd nakoniec stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v prejednávanom prípade neexistujú také objektívne a spoľahlivé podklady, na základe ktorých by bolo možné realizovať výpočet skutočne spôsobenej škody. Súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež na to, že v danom prípade nemohol sám určiť škoda v akej výške by bola primeranejšia, pretože nedisponuje dostatkom podkladov a vstupných informácií a prípadná úvaha súdu by bola v konečnom dôsledku svojvôľou. Preto je podľa názoru súdu potrebné konštatovať, že právny poriadok Slovenskej republiky vo forme vyššie uvedenej vyhlášky ustanovuje spôsob výpočtu škody a dáva žalobcovi do rúk inštrument na jej výpočet. Ak žalovaný mal a má voči takémuto spôsobu určenia škody výhrady a námietky, mal produkovať dôkazy a tvrdenia, aké objektívne a spoľahlivé podklady je možné použiť na výpočet skutočnej škody, prípadne mohol tak ako to naznačil súd II. inštancie v svojom rozhodnutí navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania. Žalovaný však žiadne takéto dôkazy neprodukoval a nespochybnil tým tvrdenie žalobcu, že škodu nie je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Z tohto dôvodu preto súd zaujal stanovisko, že spôsob ktorý na určenie škody použil žalobca je spôsobom zákonným a žiadny iný relevantnejší a spravodlivejší spôsob určenia výšky škody nebol v spore zistený.

22. Súd pri svojom rozhodovaní opätovne nevychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. V tejto súvislosti sa súd preto nemohol stotožniť s argumentáciou súdu II. inštancie, že spotrebiteľské právne vzťahy je potrebné chápať v širšom kontexte. Súd je presvedčený, že v prejednávanom spore nie je možné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a poskytnúť žalovanému takúto ochranu. V prejednávanom spore nie je základom právneho vzťahu strán spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobca nemá postavenie dodávateľa služby ani tovaru, pretože žiadny tovar ani službu žalovanému nedodával a až do zistenia neoprávneného odberu zemného plynu medzi nimi neexistoval žiadny zmluvný vzťah vzhľadom na to, že žalobca nebol voči žalovanému v postavení dodávateľa zemného plynu. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a ako taký preto z povahy tohto jeho postavenia nevstupuje do zmluvných právnych vzťahov s odberateľmi zemného plynu a naopak, žalobca vstupuje do právnych vzťahov iba so subjektmi, ktoré sa dopustili protiprávneho konania vo forme neoprávneného zemného plynu, takže vzťah medzi žalobcom a týmito subjektami je vzťahom zodpovednostným, vyplývajúcim zo Zákona o energetike.

23. Z uvedených dôvodov teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko nárok uplatnený žalobcom považoval za preukázaný a to na základe vyššie uvedených skutočností. Súd okrem istiny tvorenej vyčíslenou škodou priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania pri zohľadnení čiastočných úhrad, ktoré žalovaný realizoval z pôvodne vyčíslenej škody.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Na základe tohto zákonného ustanovenia súd žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, pretože žaloba bola voči nemá v celom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.