Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2S-29-2015.pdf
PDF · 235.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k. s., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Mierová 650/56, 821 05 Bratislava, (predtým PERSPECTA RECOVERY, k. s.) správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Nám. Gen. Štefánika 3, IČO: 31 702 791, zastúpeného komplementárom V.. D. X., trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX R., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. mája 2015 Číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 30. septembra 2014 Číslo: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/ Gaj, na základe podanej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.05.2015 podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 30.09.2014, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných, finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 163 613,12 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 45 688,31 Eur daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na rozsiahle odvolanie daňového subjektu zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, ktoré obsahovalo totožné dôvody, ako sú uvedené v žalobe, ktorú podal daňový subjekt ako žalobca na Krajský súd v Prešove.
3. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v odvolaní podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku a zistil tento skutkový a procesný stav. Žalovaný poukázal na postup Daňového úradu Prešov, ktorý vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty ST OMEGA s.r.o. so sídlom v Starej Ľubovni daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011, pretože za uvedené zdaňovacie obdobie daňový subjekt podal dňa 10.08.2011 daňové priznanie, na základe ktorého výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bol uplatnený nadmerný odpočet v sume 163 613,12 Eur. Daňovú kontrolu správca dane zameral na preverenie dodania tovarov, na splnenie zákonných podmienok odpočítania dane z prijatých tovarov vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom, na dodanie tovaru do iného členského štátu, dodržanie ustanovení § 8, § 9, 19, 43, § 49 až § 51 a § 71 ods. 2 zákona č. 222/2014 Z.z. v nadväznosti na preukázanie reálnosti uskutočnenia deklarovaných obchodov a tým zistenie správnosti priznanej dane. Správca dane o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 písomne upovedomil daňový subjekt podaním zo dňa 04.10.2011. Na výkon tejto daňovej kontroly boli miestne príslušným správcom dane poverení zamestnanci Daňového úradu Levoča. S týmto postupom daňový subjekt nesúhlasil, namietal jeho nezákonnosť podaním námietky, o ktorej rozhodol vedúci oddelenia daňovej kontroly 5, ako najbližšie nadriadený orgán. Okrem uvedenej námietky proti postupu zamestnancov správcu dane podal daňový subjekt návrh na vyslovenie zákazu daňovému úradu pokračovať v tejto začatej daňovej kontrole, ktoré podanie bolo na Krajskom súde v Prešove vedené pod sp. zn. 2S/45/2011 a rozsudkom zo dňa 27.04.2012 krajský súd návrh zamietol ako predčasný z dôvodu, že žalobca pred podaním návrhu na súd nevyčerpal všetky zákonné prostriedky.
4. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval okrem iného opodstatnenosť uplatnenia odpočítania DPH od dodávateľa Q.. V rámci preverenia reálneho uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane požiadal Daňový úrad Komárno o informácie týkajúce sa uvedeného dodávateľa. Na základe odpovede Daňového úradu Komárno neboli potvrdené skutočnosti deklarované daňovým subjektom a nebola potvrdená vykonávaná činnosť, teda reálne uskutočnenie obchodov spoločnosti K v mesiaci júl 2011. Daňový subjekt uvedeným dodávateľským faktúram tvrdil, že má vystavené združené vzorky a vážne listy a ev. č. vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu fakturovaného tovaru. Správcovi dane v nadväznosti na preverovanie dodania tovaru do iného členského štátu pre spoločnosť P. Maďarsko bola doručená odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVDI, z ktorej vyplýva, že uvedené vozidlá boli dňa deregistrované ku dňu uvedenom období, takže žiadna preprava týmito vozidlami v júli 2011 nemohla byť vykonaná. Uvedení vlastníci vozidiel maďarskej daňovej správe na základe jej výzvy neposkytli žiadne vyjadrenia. Správca dane zároveň vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá na dožiadanie uviedla, že z dôkazov zabezpečených nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu neboli preukázané deklarované skutočnosti a k jednotlivým faktúram sa vyjadril žalovaný v odôvodnení rozhodnutia. Vyhodnotením dôkazov predložených daňovým subjektov a dôkazov vykonaných a zabezpečených správcom dane, správca dane prijal záver, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru - slnečnica a repka na základe faktúr od dodávateľa K Z uvedeného dôvodu konštatoval, že uplatnením si práva na odpočítanie dane v celkovej sume 115 794,88 Eur došlo zo strany kontrolovaného platiteľa dane k porušeniu ustanovenia § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Okrem toho správca dane preveroval aj opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 22 937,44 Eur, na základe skutočností, ktoré boli uvedené daňovým subjektom za dodanie tovaru - repka od dodávateľa B. C., s.r.o. správca dane uznal.
5. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 deklaroval aj dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 Zákona o DPH v celkovej výške 616 630,70 Eur vo vzťahu k odberateľovi P. J. K. K.. X., V.. Z dôvodu podania uvedenej žiadosti o MVDI správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 14.06.2012 podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Z dôvodu podania medzi národných informácií pokračoval na základe oznámenia zo dňa 19.06.2014, nakoľko posledná správa bola doručená 17.06.2014. Vo vzťahu k spoločnosti nadobúdateľa P. J. K. K.. boli preverované faktúry, ktoré boli predložené správcovi dane a z doručenej čiastočnej odpovede na žiadosť o MVDI vyplýva, že uvedená spoločnosť tovar neprijala, od svojho založenia nepodala daňové priznanie, neuhradila daň, nedeklarovala žiadne transakcie, tovar od dodávateľa nebol prepravený odberateľovi. Deklarovaným prepravcom mala byť spoločnosť K.A. B. K.., ktorá nevykonáva činnosť na adrese sídla, je nekontaktná, jej zástupca v preverovanom období sa nachádza na neznámom mieste a nie je možné potvrdiť fakturovanú ani uhradenú hodnotu, pretože nie sú k dispozícii doklady. Zároveň boli preverené vozidlá s konkrétnymi evidenčnými číslami. Zo správy vyplýva, že ide o vyradené vozidlá z prevádzky, z čoho vyplýva, že období júl 2011 neboli v prevádzke. Ďalej z odpovede vyplýva, že jediný konateľ spoločnosti P.. má adresu v V. ako je adresa sídla spoločnosti. Pritom miestnym zisťovaním bolo preverené, že ide o rodinný dom bez známok činnosti spoločnosti a nemá ani označenie ani poštovú schránku. Konateľ spoločnosti dňa 03.03.2014 vyhlásil, že nevie nič o činnosti spoločnosti. Okolnosti uzatvárania obchodu so spoločnosťou ST OMEGA s.r.o. N. B., ktorá bola konateľkou do 18.05.2011 popísala skutočnosti okolo obchodu tak, že sprostredkovateľ ju zobral do D. V. do priestorov, kde bol majiteľom V... Tam kontaktovala ST OMEGA s.r.o. a podľa jej vyhlásenia mala zmluvy s P. J. K. K.. a V. S. ju poveril, preto zmluvu podpísala ona. Obchod bol uskutočnený v D. V., spoločnosť nadobudla obilie, slnečnicu a repku od ST OMEGA s.r.o. Platba bola vykonaná prostredníctvom banky. Prepravcovia neodišli skôr, pokým peniaze neprišli na účet slovenského daňového subjektu. Na základe týchto skutočností správca dane konštatoval, že ak kúpnu zmluvu podpísala B. N., podpísala ju ako neoprávnená osoba, pretože ako zistila maďarská daňová správa v čase jej podpísania nebola konateľkou spoločnosti P. J. K. K.. K účtu v Z. A., ako aj A. A. maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť odberateľa preverovala daňová správa a na účtoch neboli vykonané žiadne pohyby financií pre slovenský daňový subjekt iba bankové poplatky. Vo vzťahu k vozidlám, ktoré mali zabezpečovať prepravu tovaru maďarská daňová správa uviedla, že používateľom, resp. držiteľom vozidla boli osoby, ktoré nebolo možné vypočuť, pričom uvedené spoločnosti boli požiadané o zaslanie stanoviska k deklarovaným prepravám tovaru. Písomnosti neboli prevzaté zo strany jednotlivých spoločností, resp. maďarská daňová správa uviedla, že tieto boli deregistrované, takže žiadna preprava v júli 2011 nemohla byť uvedenými vozidlami vykonaná.
6. Ďalej správca dane zistil, že na faktúrach, ktoré daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly je uvedené ako sídlo spoločnosti P. J. K. K.., H., X., sídlo, ktoré mala spoločnosť zapísané do 18.05.2011. Pri preverovaní ďalších predložených dôkazov správca dane zistil, že aj na medzinárodných prepravných listoch je uvedené označenie spoločnosti a jej sídlom ako P. J. K., H., X.. Dôležitou zistenou skutočnosťou je, že v časti, kde má byť uvedený podpis príjemcu tovaru, tento nie je. K jednotlivým faktúram žalovaný poukázal na to, že žiadny pohyb vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu v elektronickom mýtnom systéme nie je zaznamenaný, z čoho vyplýva, že na základe uvedených zistených skutočností správca dane prijal záver, že uplatnením si práva na dodanie tovaru s oslobodením od dane v celkovej sume 616 631,00 Eur došlo zo strany kontrolovaného platiteľa k porušeniu ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty a preto neuznal platiteľovi dane dodanie tovaru s oslobodením od dane v celkovej výške 116 631,00 Eur.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane vyzval daňový subjekt, aby predložil okrem účtovných a daňových dokladov, ktoré predložil správcovi dane, ďalšie dôkazy, ktoré by relevantne preukazovali reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov vo vzťahu k dodávateľom a odberateľom tovaru. Daňový subjekt sa vyjadril písomným podaním zo dňa 15.07.2014, kde popísal okolnosti vzniku a priebehu zdaniteľných obchodov, poukázal na všetky doklady, ktoré už v priebehu daňovej kontroly predložil a dôvodil tým, že od spoločnosti dodávateľa Q.. predložil ako dôkaz založenie účtu v C.K.. Súčasne vo vzťahu k tuzemským dodávateľom tovaru navrhol vypočuť ako svedkov pracovníkov, ktorí boli pri manipulácii s tovarom v D. V. a to konkrétne V. a Q. D., Q. a V. S. a V.. Q. Q..
8. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol zo dňa 14.08.2014, v ktorom uviedol všetky preukázané skutočnosti a vyhodnotil všetky dôkazy predložené daňovým subjektom a vykonané správcom dane. Spolu s výzvou zo dňa 19.08.2014 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie bol protokol doručený daňovému subjektu dňa 02.09.2014. K protokolu sa daňový subjekt vyjadril v lehote určenej správcom dane podaním zo dňa 12.09.2014, v ktorej uviedol námietky uvedené vo vyjadrení obsahom zodpovedajú časti námietok podaného odvolania. Správca dane vypracoval dňa 26.09.2014 dodatok k protokolu o výsledku zistenia z kontroly pri preverovaní skutočností, ktoré uviedol daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu vo vzťahu k dodávateľovi Q. pričom poukázal na to, že došlo k váženiu motorových vozidiel a na časy, kedy boli vykonané uvedené váženia. Dňa 26.09.2014 bol stanovený deň na prerokovanie protokolu a to za prítomnosti W. B., Z. C., konateľov spoločnosti a splnomocneného zástupcu daňového subjektu JUDr. Nováka sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu o výsledkoch zistení z daňovej kontroly vrátane jeho dodatku. Splnomocnený zástupca daňového subjektu uviedol, že správca dane neodpovedal na jeho otázky a preto odchádzajú a nič nepodpíšu. Zástupcovia daňového subjektu odmietli podpísať protokol, dodatok k protokolu, ako aj zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania k protokolu. V závere zápisnice správca dane konštatoval, že daňová kontrola bola ukončená v súlade s ustanovením § 15 ods. 10 posledná veta Zákona o správe daní a poplatkov a zároveň uviedol, že daňový subjekt zápisnicu z prerokovania protokolu odmietol podpísať a prevziať. Dňa 29.09.2014 za prítomnosti Z. C., konateľky daňového subjektu sa uskutočnilo ústne pojednávanie za tým účelom, že správca dane bol požiadaný o vydanie podpísaného protokolu zo dňa 14.08.2014, dodatku k protokolu zo dňa 26.09.2014 a podpísanej zápisnice o ústnom pojednávaní. Súčasne na správcu dane vzniesol požiadavku uviesť, že tieto doklady boli podpísané správcom dane dňa 29.09.2014. Správca dane vyhotovil fotokópie zápisnice o ústnom pojednávaní a tieto boli odovzdané daňovému subjektu. S obsahom tejto zápisnice zúčastnené strany bez výhrad súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi. Na základe výsledkov tejto daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer dňa 30.09.2014, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 Zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 163 613,12 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 45 688,31 Eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 43, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 19 ods. 1, § 51 a § 72 ods. 2 písm. b) Zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa tak, ako ich deklaroval v sporných faktúrach v zdaňovacom období júl 2011 a preto právo na odpočítanie dane si uplatnil neoprávnene. Nebolo preukázané ani dodanie tovaru maďarskej spoločnosti a preto správca dane deklarované obchody nepriznal ako oslobodené od dane. Proti tomuto rozhodnutiu sa daňový subjekt odvolal.
9. Žalovaný ako odvolací orgán poukázal na zistený skutkový stav pričom citoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH, ako aj Zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. a príslušné ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku.
10. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov a z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011, pričom zistil, že okrem iného na základe faktúr od dodávateľa K za dodanie tovaru - slnečnica a repka si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 115 794,88 Eur. Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly podložených zhromaždenými dôkazmi správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne dodanie tohto tovaru, preto u dodávateľa nemohla vzniknúť daňová povinnosť. Žalovaný uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený. V prípade, ak daňový subjekt disponoval existenciou faktúr vyhotovených iným platiteľom dane, na ktorých je uvedená DPH, ale nie sú podložené reálnym dodaním tovaru, nezakladajú právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúrach. Okrem iného si kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní uplatnil v § 43 Zákona o DPH aj oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na základe deklarovaných intrakomunitárnych obchodov, keď deklaroval dodanie tovaru - slnečnica a repka v celkovej sume 116 630,70 Eur pre maďarského odberateľa P. J. K. K.., H. X.. Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na uznanie uplatnenia práva, pričom správca dane zdôraznil, že zákonné podmienky zo strany daňového subjektu neboli splnené. Skutočnosť, že daňový subjekt v pozícií dodávateľa tovaru nepreukázal, že tovar bol prepravený mimo územia členského štátu dodania, teda že tovar fyzicky opustil územie štátu dodania a ani faktúry nespĺňajú zákonné náležitosti, oslobodenie nebolo v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na ods. 5 Zákona o DPH zo strany správcu dane posúdené ako oslobodenie, pretože neboli splnené uvedené zákonné podmienky, t.j. do akej miery preukazujú opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane.
11. Následne sa žalovaný ako odvolací orgán vyporiadal so všetkými odvolacími námietkami daňového subjektu, ktoré boli uvedené v bodoch 1 až 25 predmetného odvolania, ktoré sú prakticky totožné, ako sú žalobné dôvody uvádzané v podanej žalobe, ktorá je predmetom preskúmania v súdnom konaní.
II.
Žalobné dôvody
12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí tak žalovaného, ako aj správcu dane s tým, že rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
13. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného je nulitné, nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach.
14. Žalobca namietal predovšetkým nulitu všetkých výziev v tejto veci, ako aj odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru, ktorý s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1a § 7 ods. 1 zákona 563/2009 Z.z. a § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dôvodil, že tieto rozhodnutia, resp. dokumenty vydal neexistujúci Daňový úrad Prešov pobočka Poprad. Podľa žalobcu je príslušným správcom dane Daňový úrad Prešov so sídlom v Prešove, Hviezdoslavova 7, pretože sídlo daňového subjektu je v Prešovskom kraji. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu zmätočné, pretože v záhlaví je uvedené Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad a vo výroku je len Daňový úrad Prešov bez označenia sídla, pričom podpísaná je J.. Q. H., riaditeľka odboru kontroly a analýz bez toho, aby sa dalo zistiť, akého konkrétneho orgánu je riaditeľkou. Žalobca poukázal ďalej na to, že touto námietkou sa vysporiadal žalovaný stanoviskom, ktoré je podľa neho nepreskúmateľné, zmätočné.
15. Ďalej žalobca namietal, že protokol, ani dodatok k protokolu mu nebol doručený, čo preukazuje zápisnicou o ústnom pojednávaní o prerokovaní protokolu zo dňa 29.04.2014 pod č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/KraM, pričom zdôraznil, že práve správca dane musí preukázať doručenie tohto protokolu podľa § 29 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca v žalobe dôvodil aj tým, že nedošlo k reálnemu prerokovaniu protokolu z daňovej kontroly, čo odôvodnil tým, že správca dane ignoroval jeho právo na úzku spoluprácu a súčinnosť a odmietol na jeho otázky odpovedať a stále poukazoval na znenie protokolu, hoci daňový subjekt namietal, že ani v tomto protokole, ani v jeho dodatku správca dane neodpovedá na podstatu jeho námietok. Tieto skutočnosti namietal aj pri prerokovaní protokolu, pričom správca dane odmietol opätovne na konkrétne námietky odpovedať, napriek tomu, že išlo o podstatné skutočnosti rozhodujúce tak pre skutkové, procesné i hmotnoprávne posúdenie danej veci. Následne tieto skutočnosti žalobca opätovne v obsahu žaloby zopakoval.
16. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pričom podľa neho nebola zodpovedaná podstatná otázka, či a kedy prebehlo prvostupňové vyrubovacie konanie. Poukázal na to, že žalovaný považoval túto námietku za neopodstatnenú a tvrdil, že žalobca si mohol uplatniť svoje práva a preukázať skutočnosti v daňovej kontrole a platná právna úprava mu umožňovala opakovať daňovú kontrolu vo vyrubovacom konaní. Podľa žalobcu žalovaný tvrdí, že daňová kontrola nahrádza prvostupňové vyrubovacie konanie. Takýto záver žalobca považuje za zmätočný v úplnom rozpore s platnou právnou úpravou s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. a zdôraznil, že dôvody neobsahujú odpoveď na podstatnú námietku, ktorou je pre posúdenie tejto veci rozhodujúca a to, kedy sa uskutočnilo prvostupňové daňové konanie. Tým považuje napadnutý rozsudok (žalobca má na mysli rozhodnutie) za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a to nález I. ÚS 238/06. Ďalej v žalobe citoval príslušné časti uvedeného nálezu, ako aj časti rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sž-o-KS 139/2005 a časti vysokoškolskej učebnice Daňové právo SR autora M.a.
17. V ďalších bodoch žaloby žalobca namietal rovnakými námietkami, ako bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch žaloby a poukázal na to, že žalovaný konštatoval, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa rozhodnutia o nezaujatosti zamestnancov Daňového úradu Levoča, avšak ku stanovisku žalovaného sa nemohol daňový subjekt vyjadriť. Z obsahu rozhodnutia je preukázané, že o všetkých podaných námietkach proti postupu správcu dane bolo kompetentnými zamestnancami rozhodnuté, preto žalobca opakovane namietal tieto skutočnosti neodôvodnene. Rozhodnutie podľa žalovaného nie je zmätočné ani nepreskúmateľné, čo žalobca v žalobe v tomto bode v celom rozsahu popiera, ako aj spôsob vyporiadania sa s námietkami zaujatosti. Ďalej uvádzal žalobca dôvody, na základe ktorých sa nestotožnil s tým, čo uvádzal žalovaný v rozhodnutí vo vzťahu k námietkach odvolania uvedených v predchádzajúcom bode, tzn. dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Názor odvolacieho orgánu žalobca považuje za scestný a neprijal ani právnu argumentáciu § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., pretože podľa názoru žalobcu z uvedeného ustanovenia je zjavné, že každú námietku musí daňový orgán preskúmať a dať relevantnú odpoveď na jej podstatu, aby bolo jasné, ako k tej odpovedi dospel.
18. Žalobca v ďalšom bode žaloby poukázal na nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, pričom citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR v spojených veciach 5Sžf 68/2012 a 8Sžf/117/2013. Žalobca argumentoval tým, že dôvody uvedené v § 25a sú taxatívne vymenované dôvody prerušenia daňovej kontroly so splnením podmienky existencie konania a preto žiadosť o medzinárodné informácie, keďže nie je táto skutočnosť vymenovaná ako dôvod prerušenia daňovej kontroly, nie je zákonnou skutočnosťou na takýto postup správcu dane. Z toho dôvodu názor žalovaného, že v § 25a sú dôvody na prerušenie uvedené príkladom, považuje žalobca za scestný. Poukázal pritom aj na sledovanie pohybu tovaru, ktorý je úkonom nad rámec rozsahu výkonu daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 1 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb., pretože správca dane týmto spôsobom skúmal iné skutočnosti, než ktoré je daňový subjekt povinný preukazovať. V tejto súvislosti poukázal žalobca na judikatúru Európskeho súdneho dvora, pričom poukázal aj na judikát Najvyššieho správneho súdu ČR 9Abs 5/2010. Žalobca následne opakoval dôvody z predchádzajúcej časti žaloby, pričom uviedol, že namieta aj tú skutočnosť, že odvolací orgán nereagoval na jeho námietku a to povinnosť doručiť rozhodnutie o predĺžení lehoty podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., pričom takéto tvrdenie je možné akceptovať. Odvolací orgán podľa žalobcu vo vzťahu k tejto požiadavke jednoznačne zaujal stanovisko a to tým, že siaha nad legislatívny rámec upravujúci tento úkon a poukázal na svoju povinnosť upovedomiť o predlžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly daňový subjekt, čo sa v tomto prípade podľa žalovaného aj stalo. Požiadavku o doručovaní rozhodnutia považoval žalovaný za požiadavku nad rámec právnej úpravy.
19. V ďalšom bode žaloby žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly, čo odôvodňoval tým, že správca dane nepostupoval podľa § 41 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb., pričom týmto postupom je správca dane viazaný aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Ak žalobca tvrdil, že ak správca dane mal pochybnosť o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti predložených a uvádzaných skutočností, mal tieto pochybnosti uviesť a vyzvať daňový subjekt na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov a nie svojvoľne bez akejkoľvek vedomosti daňového subjektu zisťovať dožiadaniami skutočnosti, ktoré vôbec nebolo treba zisťovať podľa žalobcu, čo malo za následok prieťahy v konaní. Správca dane podľa žalobcu doteraz neoznámil daňovému subjektu pochybnosti o predložených dokladoch, neurobil tak ani v protokole, čím tak znemožnil vyjadriť sa k nim, navrhnúť dôkazy na odstránenie týchto pochybností, prípadne dôkazy priamo predložiť. Nebolo tak daňovému subjektu umožnené brániť sa voči záverom, ktoré správca dane prijal. Takýto postup správcu dane považuje žalobca za vážne zákonné pochybenie porušujúce základné ústavné práva daňového subjektu, ako aj základné zásady zákona o správe daní, v dôsledku čoho ide o nezákonný postupu a preto je celá daňová kontrola podľa žalobcu nezákonná. V žalobe ďalej žalobca poukázal na rozpor so skutočným priebehom konania, za čo považuje tvrdenie žalovaného, že v priebehu výkonu daňovej kontroly legislatívne mal daňový subjekt dostatočný priestor na preukazovanie svojich uplatnených nárokov, v danom prípade na preukázanie reálnosti uskutočnenia tuzemských zdaniteľných obchodov vo vzťahu k odpočítaniu dane a preukázanie splnenia podmienky na oslobodenie od dane vo vzťahu k deklarovaným intrakomunitárnym obchodom, t. j. že tovar opustil územie SR. Rozpor mal nastať v tom, že správca dane nikdy neoznámil pochybnosti, nevyzval na ich odstránenie a pritom neustále sa daňový subjekt domáhal oznámenia dôvodov začatia daňovej kontroly, postupu správcu dane, prečo koná tak, ako koná, pričom žalobca poukázal na zatajovanie dôkazov, obmedzovanie v nahliadnutiach do spisu, ako aj tú skutočnosť, že sám daňový subjekt nevedel, čo sa preveruje, v akých súvislostiach a výsledky z kontroly sa dozvedel až z údajného protokolu. Žalobca ďalej tvrdil, že k protokolu sa vyjadril a navrhol vykonať dôkaz dožiadaním na Hlavnú prokuratúru župy X.- V.-B. a vypočuť všetkých zamestnancov zúčastnených na fyzickej realizácii obchodov. K tejto skutočnosti žalovaný tvrdil s poukazom na rozsudok ESD Twoh Internacional, že nie je povinný vykonať dožiadanie na Maďarskú prokuratúru a uvedené tvrdenie považuje žalobca za nezmyselné, lebo vykonanie tohto dôkazu nemá nič spoločné s výmenou MVI, ktorých sa rozsudok týka.
20. V ďalšej časti žaloby žalobca zdôraznil, že správca dane žalobcovi doteraz neoznámil aké má pochybnosti o ním predložených dôkazov a neoznámil to ani v protokole, čím žalobcovi znemožnil vyjadriť sa k týmto pochybnostiam, navrhnúť dôkazy na ich odstránenie, prípadne dôkazy priamo predložiť. Nebolo žalobcovi vôbec umožnené brániť sa proti nezmyselným výmyslom správcu dane. Pokiaľ daňové orgány tvrdia, že počas výkonu celej daňovej kontroly, čo je viac ako dva a pol roka správca dane len preveroval určité ním vybrané skutočnosti, pričom sám nemohol vedieť, aké budú výsledky týchto skutočností, ak tvrdí, že mal žalobca možnosť počas celej daňovej kontroly navrhovať dôkazy, tak už táto skutočnosť to vylučuje, pretože žalobcovi neboli nikdy žiadne pochybnosti oznámené a tieto sa mohol dozvedieť najskôr z doručeného tzv. protokolu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je povinný vykonať dožiadanie na Maďarskú prokuratúru, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie ESD Internacional, ide o ďalšie nezmyselné tvrdenie, pretože vykonanie dôkazu dožiadaním na Hlavnú prokuratúru nemá nič spoločné s výmenou informácií daňových orgánov v rámci MVI, ktorých sa citované rozhodnutie týka. Ide o ďalší z prejavov daňových orgánov vyhnúť sa vykonaniu dôkazov podľa žalobcu preukazujúcich pravdivosť a správnosť jeho tvrdení.
21. Ďalej žalobca namietal, že správca dane nezistil ani základný skutkový stav, keď ho vôbec nezaujímalo či a z akých dôvodov nebol tovar tunajším prepravcom vyvezený do Maďarska, ale v rozpore so všetkými poznatkami žalobcu bol údajne dovezený do R.. Správcu dane vôbec nezaujímalo, aké dôvody viedli vodičov týchto dopravných prostriedkov zmeniť úmyselne miesto vykládky a na túto skutočnosť nevypočul ani svedka, ktorý tieto príkazy mal dávať. Žalobca tým chce preukázať, že správcu dane vôbec nezaujímalo, že úmyselné konanie prepravcu, o ktorom žalobca nevedel a neniesol za úmyselné konanie niekoho iného zodpovednosť, v tomto smere žalobca žiadal v celom rozsahu vykonať základné dokazovanie výsluchom svedkov - vodičov, prípadne ďalších osôb zúčastnených na preprave tovaru. Žalovaný pritom k tejto námietke uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, že odvolávajúci sa vedie smerovanie dokazovania úplne nesprávne, mimo zásady ovládajúcej charakter daňového konania, t. j. zásady prejednávacej, nie vyšetrovacej. Čo sa týka vykonania dôkazu, ktorým Hlavná prokuratúra župy X.-V.-B. potvrdila dovoz tovaru do Maďarska a vykonanie tohto dôkazu navrhol žalobca a doručil správcovi dane dňa 30.03.2012 svoju požiadavku, správca dane vykonanie takéhoto závažného dôkazu ignoroval, dôkaz nevykonal a ani nevysvetlil, prečo tento závažný dôkaz nevykonal. Podľa žalobcu to svedčí o tom, že nemal záujem o preukázaní ním tvrdených skutočností v jeho prospech. V dôvodoch rozhodnutia, nie je o tejto skutočnosti ani zmienka, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné pre neexistenciu dôvodov. Podľa žalobcu ide o tak závažný a jednoznačný dôkaz v jeho prospech, ktorý jednoznačne vyvracia všetky skutkové závery správcu dane o nepreukázaní vývozu tovaru do Maďarska, ktorý musí byť jednoznačne vykonaný.
22. V ďalšom bode žaloby žalobca uviedol, že namietal chaotickosť a zjavnú nesústredenosť a neefektívnosť vykonávania dokazovania správcu dane, ktorý volil absolútne nevhodné postupy na zistenie skutkového stavu bez toho, aby mu dal ako účastníkovi daňovej kontroly možnosť oboznámiť sa s pochybnosťami správcu dane a brániť sa proti nesprávnym záverom. Naopak správca dane postupoval počas celého výkonu daňovej kontroly tak, aby sa tomuto vyhol. Ďalej poukázal žalobca na správanie sa správcu dane pri vykonávaní tzv. dokazovania bez akejkoľvek vedomosti žalobcu správca dane odmietal predložiť žalobcovi doklady nachádzajúce sa v spise, dôkazom čoho sú úradné záznamy o nahliadnutí. Nikdy neoznámil žalobcovi svoje pochybnosti, aby mohol tieto vyvrátiť, naopak vykonštruoval tzv. skutkový stav podriadený vopred určenému záujmu dodaniť žalobcu. Nakoľko správca dane len preveroval skutočnosti v rámci vyhľadávacej činnosti podľa žalobcu nevykonával dokazovanie.
23. V ďalšom bode žaloby opätovne žalobca namietal odopieranie práva nahliadnuť do spisov a nemožnosť sa oboznamovať s obsahom spisu. K týmto skutočnostiam žalovaný uviedol, že táto skutočnosť sa nedá preukázať z obsahu spisu. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že žalobca namietal, že údaje získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa Zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť. Navyše tieto dôkazy podľa žalobcu nič nepreukazujú, lebo žalobca dopravu nezabezpečoval a zo D. V. do V. sa dalo dostať bez akýchkoľvek problémov po neplatených úsekoch a navyše je všeobecne známe, že vodiči vypínali monitorovacie zariadenie, aby sa vyhli spoplatneniu. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný, ani správca dane na túto námietku nezodpovedali a k tomu, že ide o nezákonne získané údaje, ako aj to, že ako dôkaz nemožno tieto údaje použiť a už vôbec neodpovedajú daňové orgány na skutočnosť, že autá prepravcov sa vôbec nemuseli pohybovať po sledovaných úsekoch, ale sa úmyselne mohli sledovaniu vyhnúť a tým je rozhodnutie podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca v ďalšej časti žaloby znovu namietal, že do kontroly zasahovali aj zamestnanci FR SR, pričom kópie z odpovedí na medzinárodné dožiadania boli zasielané aj napríklad z FR SR, pričom do spisu boli žalované dokumenty FR SR, ktorý vykonával dokazovanie a žalobca nemá ani nemal sa možnosť k týmto vyjadriť, pričom na vykonávanie daňovej kontroly iní zamestnanci daňovej správy neboli poverení.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že správca dane neuznal odpočet dane za dodanie tovaru len na základe toho, že vozidlá, ktoré doviezli tovar do skladu žalobcu nemali v mýtnom systéme zaevidované mýtne jednotky resp. že nemali predplatené v mýtnom systéme prechody ciest, za čo nenesie žiadnu zodpovednosť žalobca. Pokiaľ správca dane uviedol, že autá museli prejsť po spoplatnených cestách, toto tvrdenie správcu dane je nepravdivé, pretože do skladu žalobcu v D. V. sa dá dostať aj inou cestou, ako cestou II/511, ktorá navyše vôbec neprechádza okolo skladu žalobcu. Sklad žalobcu sa nenachádza na ceste spoplatnenej mýtom podľa citovanej vyhlášky a do skladu vedú cesty nespoplatnené mýtom. Ktorou z ciest sa dodávateľ dostal do skladu žalobcu to žalobca nevie a v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že správca dane ako dôkaz používal oznámenia od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a SkyToll a.s. a o tomto dôkaze žalobca tiež nebol oboznámený a nemohol sa k nemu vyjadriť a nemôže byť preto použitý ako dôkaz.
24. Žalobca ďalej tvrdí, že neboli vypočutí jeho zamestnanci a to Q. Q., V. S., V. D., Q. S. a Q. D., ktorí boli pri vykladaní tovaru, resp. pri podpise zmlúv. K vyjadreniu žalobcu boli vyvrátené tvrdenia správcu dane o ním vykonaných dôkazoch a mal preto povinnosť vypočuť uvedených svedkov aj bez toho, aby bol žalobca ich vypočutie navrhol. Tým sú dôvody rozhodnutia podľa žalobcu zmätočné. K tejto námietke žalovaný neuviedol v rozhodnutí nič. V súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v bode 22-24 odvolania, na ktorých žalobca v celom rozsahu zotrváva, žalovaný uviedol úplné nezmysly a vôbec nedal odpoveď na podstatu námietok žalobcu, ale znovu len nič nehovoriacimi frázami sa snažil vzbudiť dojem zákonnosti. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane v súvislosti s dodaním tovaru. Ďalej žalobca poukazuje na to, že výklad a aplikácia platnej úpravy DPH podľa smernice 2006/112 a záväznej judikatúry ESD žalovaným sú nielen v rozpore s týmito inštitútmi, ale aj v rozpore so zdravým rozumom.
25. V bode 20 žaloby žalobca uviedol, že ak sú podmienky na odpočítanie dane splnené, nemôže byť v zásade toto právo na odpočítanie zamietnuté. V uvedených súvislostiach a podľa citovanej judikatúry ESD právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar, alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru, alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa, alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe, alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní, alebo týchto služieb. Poukázal pritom žalobca na rozsudky ESD C-273/11, C-84/09, C-184/05, C-285/09, C-285/09, C-430/09. Zároveň uviedol, že podľa judikatúry ESD smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia sa ukázala ako nejasná, jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi, zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. Aj v tejto súvislosti poukazuje ďalej žalobca na príslušné rozsudky Európskeho súdneho dvora, ako aj na čl. 167, 168 písm. a), čl. 178 písm. a) a čl. 273 smernice. Podľa žalobcu je teda zjavné, že dokazovanie správcu dane bolo zamerané úplne nesprávnym smerom, bolo zbytočné, nebolo vykonané základné dokazovanie a nebolo umožnené žalobcovi preukázať zákonom predpokladané skutočnosti pre správne určenie dane a závery tak skutkové ako i právne správcu dane sú preto v úplnom rozpore s platnou právnou úpravou, ako i záväznosť judikatúrou ESD. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho spoločnosť mala hlavný predmet podnikateľskej činnosti veľkoobchod s poľnohospodárskymi produktmi. V rámci tejto podnikateľskej činnosti uzavreli kúpne zmluvy z odberateľmi v Maďarsku na dodanie predmetných poľnohospodárskych plodín s dodaním v rámci Spoločenstva do iného členského štátu s miestom určenia dodávky v Maďarsku. V rámci zmluvných podmienok bolo dohodnuté, že prevoz práv k tovaru sa bude riadiť doložkou EXW v rámci ustanovených dodacích podmienok medzinárodného obchodu stanovených Medzinárodnou obchodnou komorou nazývaných Incopterm 2000. Podmienka EXW znamená, že žalobca ako predávajúci bol povinný len poskytnúť tovar k dispozícii jeho odberateľom v jeho sklade a jeho odberatelia od tohto momentu zodpovedali za pokračovanie prevozu do Maďarska. Ďalej poukazuje žalobca na to, že nákladné listy CMR boli odoslané poštou z adresy kupujúceho v Maďarsku späť spoločnosti žalobcu ako predávajúcemu. Všetky platby za tieto uskutočnené obchody boli uhradené žalobcovi bezhotovostným prevodom a v súvislosti s dodávkami tovaru pre spoločnosť P. K.. Správca dane požiadal v rámci preverovania Maďarské orgány o informácie, na základe čoho bolo oznámené, že tento subjekt je nekontaktný, daň nepriznal ani nezaplatil. Ďalší odberatelia boli buď nekontaktné spoločnosti, nekomunikujúce alebo zrušené. Správca dane preveroval pohyb vozidiel prostredníctvom cestného systému SkyToll a dospel k záveru, že tieto vozidlá neopustili územie SR a tak tovar nemohol byť vyvezený do Maďarska. Tieto skutočnosti viedli daňové orgány k záveru, že nespochybňujú existenciu tovaru, ale tvrdia, že žalobca nepreukázal prepravu tovaru do iného členského štátu EU. Celé smerovanie dokazovania, ako i skutkové a následne právne závery daňových orgánov oboch stupňov sú podľa žalobcu v úplnom rozpore s platnou právnou úpravou a záväznou judikatúrou ESD. Na prípad žalobcu je v plnom rozsahu možné použiť podľa neho rozsudok ESD zo 06.09.2012 č. C-273/11. Zároveň žalobca poukázal na obsah uvedeného rozsudku, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora obdobnú jeho prípadu. Z rozhodnutia žalovaného, ako žalobca uviedol, vyplýva, že v konaní vo veci samej spoločnosť žalobcu si uplatnila svoje právo na oslobodenie od DPH, pričom odkazovala na identifikačné číslo pre DPH, ktoré nadobúdateľovi pridelili maďarské orgány na skutočnosť, že predaný tovar bol odvezený nákladnými vozidlami zaregistrovanými v zahraničí a tiež na nákladné listy CMR, ktoré nadobúdateľ spätne odoslal zo svojej poštovej adresy a v ktorých sa uvádzalo, že tovar bol prepravený do Maďarska. Z toho vyplýva, že v prípade podvodu spáchaného nadobúdateľom vo veci samej je dôvodné, aby právo predávajúceho na oslobodenie od DPH podliehalo požiadavke dobrej viery. Podľa žalobcu je nepochybné a daňovými orgánmi ani nespochybňované, že by mal žalobca vedieť, že plnenia, ktoré sa uskutočnili boli súčasťou podvodu, ktorý mohol spáchať nadobúdateľ a že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne považovať na zabránenie tohto podvodu. Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdí, že splnil všetky zákonom, Európskou právnou úpravou i judikatúrou ESD stanovené podmienky pre oslobodenie intrakomunitárnych obchodov.
26. V závere žaloby opätovne argumentoval žalobca tým, že neboli vypočutí ním navrhovaní svedkovia, ani šoféri vozidiel, ktoré prevážali tovar. Uviedol, že prostriedky za dodaný tovar žalobca poukazoval na účty zriadené v bankách na spoločnosť Q. a B. C..r.o., pričom účty založili tieto spoločnosti a za spoločnosť B. prostriedky z účtu vyberal konateľ spoločnosti Q.. III. Vyjadrenie žalovaného
27. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 23.11.2015 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach vydaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Závery správneho súdu
28. Krajský súd nemohol v predmetnej veci dlhodobo konať, pretože správca úpadcu pôvodného žalobcu ST OMEGA s.r.o. so sídlom Stará Ľubovňa vystupujúci ako Perspecta Recovery, k.s. so sídlom kancelárie Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov na základe § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. nedal krajskému súdu súhlas s pokračovaním v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 2S/29/2015 z dôvodu, že nebola uskutočnená schôdza veriteľov, ako aj z toho dôvodu, že nemá k dispozícii ako správca konkurznej podstaty žalobcu všetky listinné dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt - úpadca v rámci daňovej kontroly policajným orgánom. Na základe príslušných výziev krajského súdu správca konkurznej podstaty viackrát odpovedal Krajskému súdu v Prešove zamietavou odpoveďou na ďalšie pokračovanie v konaní. Na základe týchto skutočností preto krajský súd uznesením pod sp. zn. 2S/29/2015-142 zo dňa 02.08.2016 prerušil konanie do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. ÚS. 303/2016-26 vo veci vykonateľnosti právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 2R 1/2015-497 zo dňa 08.01.2016, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ST OMEGA s.r.o. Na základe oznámení správcu konkurznej podstaty zo dňa 21.04.2017, 15.11.2017, 27.11.2017 bol súd upovedomený zo strany správcu konkurznej podstaty o tom, že nedáva súhlas na pokračovanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/29/2015 v zmysle § 47 ods. 3 Zákona o konkurze. Súhlas na pokračovanie v danom súdnom konaní bol udelený až potom, čo bol doručený nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 303/2016. Uznesením zo dňa 26.04.2017 pod sp. zn. 2S/29/2015-152 Krajský súd v Prešove pokračoval v konaní z dôvodu, že nálezom Ústavného súdu SR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2017 odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo a preto Krajský súd v Prešove rozhodol o pokračovaní konania. Elektonickým podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.02.2019 správca konkurznej podstaty žalobcu - úpadcu ST OMEGA s.r.o. so sídlom Stará Ľubovňa, Legatos Recovery k.s. prostredníctvom svojho komplementára V.. D. X. oznámil súdu, že súhlasí s pokračovaním v súdnom konaní 2S/29/2015 podľa ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 7/2015 Z.z. Na základe uvedených skutočností krajský súd vytýčil pojednávanie na deň 11.04.2019 o 09:00 hod. č. d. 108 s tým, že predvolal komplementára žalobcu, ako aj zástupcu FR SR. Obidvaja účastníci sa z pojednávania ospravedlnili a zároveň súhlasili, aby súd konal bez ich prítomnosti. Krajský súd v Prešove vo veci postupoval v zmysle ustanovenia § 137 ods. 3, 4 S.s.p.
29. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.).
30. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
31. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
32. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
35. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že v zmysle § 114 S.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovaného je v súlade so zákonom. S poukazom na ustanovenie § 137 ods. 3 veta druhá SSP správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
36. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.05.2015 H.: XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX, ktorým ako odvolací orgán žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý dňa 30.09.2014 pod Č: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/Gaj ako príslušný správca dane nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 163 613,12 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 45 688,31 Eur daňovému subjektu - žalobcovi.
37. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011, pretože za uvedené zdaňovacie obdobie daňový subjekt podal dňa 10.08.2011 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2011, na základe ktorého výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bol uplatnený nadmerný odpočet v sume 163 613,12 Eur. Správca dane zameral daňovú kontrolu na preverenie dodania tovarov a služieb, na splnenie zákonných podmienok odpočítania dane z prijatých tovarov vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom, na dodanie tovaru do iného členského štátu v nadväznosti na preukázanie reálnosti uskutočnenia deklarovaných obchodov. Daňová kontrola začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb..
38. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov
39. Podľa § 15 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d/ nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f/ vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g/ nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
40. Podľa § 15 ods. 6 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.
41. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
42. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
43. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov,1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
44. Podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.
45. Podľa § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb., ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.
46. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
47. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
48. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
49. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
50. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
51. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
52. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
53. Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňového poriadku), daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
54. Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
55. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
56. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
57. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až. 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
58. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
59. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
61. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
62. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 boli miestne príslušným správcom dane poverení zamestnanci Daňového úradu Levoča, pričom poverení zamestnanci písomne upovedomili daňový subjekt o vykonaní daňovej kontroly listom zo dňa 04.10.2011. Uvedené upovedomenie prevzala osobne konateľka spoločnosti s tým, že dňa 04.10.2011 o 11:45 hod. daňová kontrola začala. Na výkon uvedenej daňovej kontroly boli miestne príslušným správcom dane poverení pracovníci Daňového úradu Levoča, J.. B. R. a Bc. W. X.. S týmto postupom daňový subjekt nesúhlasil a dňa 12.10.2011 namietal jeho nezákonnosť podaním námietky podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 511/1992 Z.z. ako aj nálezy Ústavného súdu SR uviedol poverený zástupca daňového subjektu, že vykonávanie daňovej kontroly zamestnancami miestne nepríslušného daňového úradu je bez toho, aby boli zamestnanci miestneho príslušného daňového úradu vylúčený z daňového konania je arbitrárne a porušujúce ústavné práva daňového subjektu. O uvedenej námietke rozhodol v konečnom dôsledku podľa právneho názoru FR SR ako nadriadený orgán Ing. V. R., najbližšie nadriadený zamestnanec a to rozhodnutím zo dňa 31.07.2012 voči Ing. B. R. rozhodnutím zo dňa 31.07.2012 voči Bc. W. X. tak, že námietke nevyhovel z dôvodu zákonnosti postupu uvedených zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu. Okrem podanej námietky proti postupu zamestnancov správcu dane v súvislosti so začatím daňovej kontroly na zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 daňový subjekt podal na Krajský súd v Prešove návrh na vyslovenie zákazu daňovému úradu pokračovať v tejto začatej daňovej kontrole o ktorom návrhu rozhodol krajský súd rozsudkom po č. 2S/45/2011-60 zo dňa 27.04.2012 tak, že návrh zamietol ako predčasný z dôvodu, že žalobca pred podaním návrhu na súd nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré pripúšťa osobitný zákon na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
63. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnenia odpočítania DPH v celkovej výške 115 794,88 Eur nazáklade faktúr od dodávateľa spoločnosti Q. za dodanie tovaru - repka. Vyhodnotením dôkazov predložených daňovým subjektom i dôkazov vykonaných a zabezpečených správcom dane správca dane prijal záver, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru - slnečnica a repka na základe faktúr od dodávateľa Q. V. (viď podrobný rozpis na str. 11-15 rozhodnutia žalovaného). Konštatoval, že uplatnením si práva na odpočítanie dane došlo zo strany kontrolovaného platiteľa k porušeniu § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Na základe uvedenej skutočnosti správca dane kontrolovanému platiteľovi neuznal nárok na odpočítanie dane v sume 163 613,12eur za zdaňovacie obdobie júl 2011.
64. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2011 okrem toho deklaroval aj dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona o DPH v celkovej sume 616 630,70 Eur pre odberateľa P. J. K. K.. H. X., V.. Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia dodania tovaru do iného členského štátu prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií (MVDI) podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o preverenie deklarovaných skutočností prostredníctvom formulára „SCAC 2004“. Z dôvodu podania uvedených žiadostí o MVDI správca dane dňa 19.06.2012 doručil daňovému subjektu rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 14.06.2012, v ktorom uviedol, že podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. prerušuje kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 z dôvodu podania žiadosti o MVDI s súvislosti so začatou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie júl 2011. Keďže posledná odpoveď na žiadosť správcu dane mu bola doručená dňa 17.06.2014, uvedeným dňom pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. O tejto skutočnosti správca dane informoval daňový subjekt oznámením zo dňa 19.06.2014, doručeným dňa 30.06.2014. Správca dane na základe zaslaných MVDI zistil, že spoločnosť P. J. K. K.. v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene zastupovala konateľka spoločnosti N. B., ktorá nemala oprávnenie podpisovať kúpno-predajnú zmluvu a ani faktúry za toto obdobie. Jediným konateľom spoločnosti je podľa odpovede V. W. N. s adresou totožnou ako sídlom spoločnosti
- ide o rodinný dom bez označenia. Konateľ vyhlásil, že o činnosti spoločnosti nevie nič, doklady stratil, nikdy nič nepodpisoval. Nepozná osoby N. B. Z tohto napokon vyplynulo, že deklarované obchody nemohli byť zákonne zrealizované.
65. Správca dane pre účely daňovej kontroly ako dôkazy použil aj informácie od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktoré získalo FR SR, odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie Prešov. Išlo o detailné výpisy mýtnych transakcií s vymedzenými úsekmi ciest s označením začiatku a konca úseku za obdobie júl 2011 týkajúcich sa motorových vozidiel, ktoré mali prepraviť tovar deklarovaný na faktúrach od daňového subjektu pre odberateľa P. J. K. K.. Maďarská daňová správa uviedla, že všetky označené motorové vozidlá boli neregistrované, takže žiadna preprava v júli 2011 nemohla byť uvedenými vozidlami vykonaná.
66. Na základe zistených skutočností, ktoré správca dane popísal podrobne vo svojom rozhodnutí prijal záver, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, a tak uplatnením si práva na oslobodenie od dane došlo z jeho strany k porušeniu § 43 ods. 1 - 4 zákona o DPH, a preto mu neuznal oslobodenie od dane v sume 616 631,70 Eur. V dôsledku toho podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť dňom dodania tovaru, pretože miesto dodania tovaru je v tuzemsku. Správca dane pri výpočte dane vychádzal zo súm, ktoré boli uvedené na faktúrach, pričom ide o protihodnotu, ktorá obsahuje daň v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH, ktorú uhradil alebo má uhradiť odberateľ. Ak týmto spôsobom daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v sume 102 771,83 Eur, ktorú za zdaňovacie obdobie júl 2011 nepriznal a nezaplatil, porušil tak § 19 ods. 1 zákona o DPH.
67. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane vzhľadom na potrebu preverenia zdaniteľných obchodov žiadosťou zo dňa 12.03.2012 požiadal Finančné riaditeľstvo SR ako najbližší nadriadený orgán správcovi dane o predĺženie lehoty na jej vykonanie o 6 mesiacov. Finančné riaditeľstvo SR oznámením zo dňa 23.03.2012 vyhovelo žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu, ktorej predmetom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku predĺžilo o 6 mesiacov. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt listom zo dňa 02.04.2012 doručeným dňa 05.04.2012. Daňový subjekt do spisu nahliadol dňa 02.02.2012, o čom svedčí zápisnica s tým, že mu boli vyhotovené fotokópie dokladov tiež dňa 27.06.2012 a dňa 10.09.2013.
68. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ X. zo dňa 14.08.2014 (ďalej len „Protokol“), v ktorom uviedol všetky preukázané skutočnosti a vyhodnotil všetky dôkazy predložené daňovým subjektom a vykonané správcom dane. Spolu s výzvou zo dňa 19.08.2014 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie (určil na deň 26.09.2014) bol protokol doručený daňovému subjektu dňa 02.09.2014. K protokolu sa daňový subjekt vyjadril v lehote určenej správcom dane podaním zo dňa 12.09.2014, v ktorom námietky uvedené vo vyjadrení obsahom zodpovedajú časti námietok podaného odvolania. Dňa 26.09.2014 vypracoval správca dane dodatok k Protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, v ktorom zaznamenal obsah vyjadrenia daňového subjektu vrátane jeho vyhodnotenia. Dňa 26.09.2014 sa za prítomnosti konateľov daňového subjektu a splnomocneného zástupcu uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Gaj) za účelom záverečného prerokovania protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a jeho dodatku za zdaňovacie obdobie júl 2011. Splnomocnený zástupca žalobcu a konatelia žalobcu odmietli podpísať protokol, dodatok k protokolu a zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania protokolu. Následne dňa 29.09.2014 za prítomnosti konateľky žalobcu Ing. C. došlo k podpísaniu listín s dátumom 29.09.2014. Na základe výsledkov z tejto daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer zo dňa 30.09.2014, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 Zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 163 613,12 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 45 688,31 Eur z dôvodu porušenia § 43, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 19 ods. 1, § 51 a § 71 zákona o DPH. Konštatoval, že daňový subjekt zdaniteľné obchody tak ako ich deklaroval v sporných faktúrach v zdaňovacom období júl 2011 reálne neuskutočnil, a preto právo na odpočítanie dane si uplatnil neoprávnene. Nebolo preukázané ani reálne uskutočnenie dodania tovaru maďarskej spoločnosti a preto správca dane na deklarované obchody nepriznal oslobodenie od dane.
69. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011. Zistil, že na základe faktúr od dodávateľa Q. za dodanie tovaru repka a slnečnica si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 115 794,88 Eur. Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly predložených zhromaždenými dôkazmi správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne dodanie tohto tovaru, preto u dodávateľa nemohla vzniknúť daňová povinnosť. Odôvodnil to poukázaním na § 49 až § 51 zákona o DPH, podľa ktorých je odpočítanie dane viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Správca dane poukázal, že platiteľ, ktorý mal tovar kontrolovanému daňovému subjektu dodať spoločnosť Q., s.r.o., M. V. mal na faktúrach uvedenú v čase vystania faktúr takú adresu sídla, ktorá nezodpovedala právne účinnému sídlu spoločnosti zapísanému do Obchodného registra od 29.07.2011 (B. XXX, K. N.). Kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej mal byť tovar dodaný zo strany dodávateľa uzatvoril ako konateľ spoločnosti JI. N., ktorý v čase jej uzatvorenia už nebol konateľom spoločnosti, ale ním bol od 29.07.2011 J. X. R.. Zmluvu teda uzatvorila osoba, ktorá nebola oprávnená za dodávateľa konať. Na kúpno-predajnej zmluve nezodpovedá ani uvedené DIČ dodávateľa, ktoré nie je číslom spoločnosti Q.r, ale spoločnosti B. V., s.r.o. K., W. XXX/XX, ktorá dodávateľom pre ST OMEGA, s.r.o. v tomto prípade nebola. Rovnako údaj uvedený na pečiatke nekorešpondujú s údajmi uvedenými v obchodnom registri. Relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru daňový subjekt nepredložil.
70. Ďalším dôkazom, ktorý ovplyvnil závery správcu dane sú zistenia miestne príslušného správcu dane dodávateľa Q., M. V.. Daňový úrad Komárno zistil, že na platnej adrese sídla spoločnosti sa nachádza zbúraný rodinný dom, daňový subjekt je nekontaktný, daňové priznania za II. a III. štvrťrok 2011 nepodal, konatelia sú občania Maďarska a sú nezastihnuteľní. Spoločnosť Q. bola zrušená bez likvidácie a ex offo vymazaná z obchodného registra. Dôležité bolo aj zistenie, že podpisy uvedené na dodávateľských faktúrach spoločnosti Q. sú totožné s podpismi uvedenými na odberateľských faktúrach a CMR spoločnosti P. J. K. a zistenie, že dispozičné právo k účtom obidvoch spoločností slovenskej aj maďarskej, mali tie isté osoby. Na základe týchto skutočností nemohol správca dane konštatovať, že daňový subjekt predložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru, tie nemajú povahu faktu. Daňový subjekt nesplnil povinnosť uvedenú v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane.
71. Daňový subjekt si v zdaňovacom období júl 2011 v daňovom priznaní uplatnil podľa § 43 zákona o DPH aj oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na základe deklarovaných intrakomunitárnych obchodov, keď deklaroval dodanie tovaru - repka a slnečnica v celkovej výške 616 631,70 Eur pre maďarského odberateľa. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že v konaní nebola splnená jedna z podmienok, a to, že daňový subjekt v pozícii dodávateľa tovaru nepreukázal, že tovar bol prepravený mimo územia členského štátu dodania, že tovar fyzicky opustil územie štátu dodania. Správca dane uviedol všetky dôkazné prostriedky, ktoré v tejto súvislosti zhromaždil a s dôrazom poukázal na rozhodujúce zistené skutočnosti, ktoré jeho závery ovplyvnili. Išlo predovšetkým o údaje z elektronického mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., na základe ktorých bolo preukázané, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu, a že fyzicky neopustil územie SR.
72. Z odpovedí maďarského správcu dane na žiadosti o MVDI rovnako nebolo preukázané, že sa tovar dostal do dispozície deklarovaného odberateľa. Spoločnosť P. J. K. K.. bola nekontaktná, so správcom dane nekomunikovala, daňové priznanie nepodala, daň nezaplatila, bola v likvidácii. Daňový subjekt podal daňové priznanie za tretí štvrťrok 2011, dodávateľa nebolo možné preveriť. Maďarský správca dane preveroval aj prepravné spoločnosti, ktoré mali uskutočniť prepravu tovaru pre odberateľa. Ani jeden z konateľov, resp. bývalých konateľov tejto spoločnosti nepotvrdil prepravu tovaru pre maďarského odberateľa. Niektorí buď vôbec nepoznali spoločnosť P.. K. K.., buď nikdy neuzatvorili zmluvy s touto spoločnosťou, alebo pre túto spoločnosť prepravu nevykonali. Niektoré prepravné spoločnosti sú v likvidácii. Za relevantné dôkazy o dodaní tovaru nepožadoval správca dane ani daňovým subjektom predložené CMR. Boli síce opatrené pečiatkou a podpisom dodávateľa aj odberateľa, ale chýbali dátumy prevzatia tovaru v inom členskom štáte. Ak daňový subjekt v pozícii dodávateľa uplatnil oslobodenie od dane, je povinný urobiť všetko, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky tovaru v členských štátoch EÚ. Ak ponechal prepravu tovaru do iného členského štátu (dodá tovar v zmysle dohodnutých dodacích podmienok EXW) na nadobúdateľa, nesie dôsledky za nesplnenie tohto záväzku nadobúdateľom v prípade, ak tovar neopustí územie SR. Nestačí teda iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, prehlásenie o preprave), ale podstatné je to, či tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zdôraznil, že intrakomunitárne dodávky musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Za okolnosti, keď kupujúci neprepraví tovar do iného členského štátu, plnenie nie je intrakomunitárnym dodaním tovaru oslobodeným od dane, a je nutné ho kvalifikovať ako vnútroštátnu dodávku, z ktorej je povinný daňový subjekt zaplatiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcom vznesené námietky v hmotnoprávnej i procesnoprávnej rovine správny súd považoval za nedôvodné.
73. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie správcu dane je nulitné, t.j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože bolo vydané neexistujúcim subjektom. Argumentoval príslušnými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní. Poukázal, že žalobca má sídlo v Starej Ľubovni, ktorý je súčasťou Prešovského kraja a jeho správcom dane je Daňový úrad Prešov, so sídlom Prešov, Hviezdoslavova 7. Z uvedeného je zrejmé, že správcom dane žalobcu nemôže byť označený Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, pretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu, taktiež nemá kompetenciu vystupovať navonok ako verejný orgán. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. bol prezidentom finančnej správy schválený organizačný poriadok daňových úradov, podľa ktorého organizačnými zložkami daňového úradu sú pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňových úradov s uvedením činností, ktoré zabezpečujú. Vnútornú organizačnú štruktúru Daňového úradu Prešov určil k 01.01.2012 prezident finančnej správy na návrh riaditeľa Daňového úradu Prešov. Daňový úrad Prešov má zriadenú okrem iných aj pobočku Poprad ako svoju organizačnú zložku, preto ak vydal rozhodnutie Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nešlo o rozhodnutie vydané neexistujúcim orgánom. Takýmto spôsobom vykonávajú činnosť daňové úrady na celom území Slovenskej republiky. Vo výroku rozhodnutia správcu dane je jednoznačne uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov. Záhlavie rozhodnutia, resp. výzvy s uvedením pobočky Poprad ako legitímnej organizačnej zložky daňového úradu nemá vplyv na zákonnú formálnu a obsahovú stránku rozhodnutia, resp. výzvy správcu dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 16.januára 2018 sp.zn. 1Sžf/100/2016, k rovnakej žalobnej námietke, z ktorého vyplýva:... „V ustanovení § 5 ods.1 zák.č.479/2009 Z.z. je vymedzený priestor, v ktorom daňový úrad vrátane pobočiek daňového úradu a kontaktných miest daňového úradu vykonáva svoju zákonom vymedzenú pôsobnosť. Žalobca ak chce spochybniť niektoré z oprávnení pobočky ako organizačnej zložky (t.j. kompetenčne neoddeliteľnej súčasti) daňového úradu, potom musí konkrétne predložiť listinný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie žalobcu potvrdzoval“.
74. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (len zákon č.479/2009 Z.z.) sú: a/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, b/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, c/ daňové úrady.
75. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 479/2009 Z. z., Finančné riaditeľstvo a daňové úrady sú súčasťou finančnej správy.
76. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.
77. Podľa § 5 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov účinného od 01.01.2012, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenia daňový úrad vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu.
78. Podľa § 9 zákona č. 479/2009 Z. z., k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov.
79. Správne akty, ktorých chybovosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Všeobecne prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu:
- neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať,
- absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu,
- absolútneho omylu v osobe adresáta aktu,
- založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia,
- neurčitosti či nezmyselnosti aktu.
80. Zákon č. 511/1992 Zb. inštitút nulity rozhodnutia legislatívne neupravoval. Rozhodnutie bolo vydané vecne príslušným správnym orgánom a uvedenie pobočky daňového úradu v hlavičke rozhodnutia nevyvoláva nulitu rozhodnutia ani ostatných úkonov správcu dane. Námietky žalobcu o nulite napadnutého rozhodnutia správcu dane sú s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodné.
81. K žalobnej námietke, že sa žalobca nezúčastnil daňového konania, čím mu bolo odňaté základné procesné právo a znemožnené splniť si povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane, správny súd poukazuje, že v zmysle vtedy platnej právnej úpravy kontrolór mal povinnosť kontrolovaný daňový subjekt oboznámiť o pochybnostiach, ktoré zistil v priebehu daňovej kontroly. V uvedenom prípade kontrola začala 04.10.2011, od 14.06.2012 bola prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti. Dňa 19.06.2014 bolo žalobcovi zaslané oznámenie, v ktorom mu správca dane oznamuje, že 17.06.2014 pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila a vo výkone daňovej kontroly sa pokračuje. Oznámenie bolo žalobcovi doručené 30.06.2014.
82. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
83. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
84. Z vyššie uvedených ustanovení zákona je nesporné, že vyrubovacie konanie má prísne formálny charakter, ktorý spočíva výlučne vo vydaní platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru v zákonom stanovenej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly. Zákon neukladá povinnosť správcovi dane, ale ani právo daňovému subjektu, aby vo vyrubovacom konaní uplatnil svoje práva podaním námietok tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Uplatnenie práv daňového subjektu sa predpokladá počas priebehu daňovej kontroly pri jej výkone tak ako je to upravené v § 15 ods. 5 6 zákona č. 511/1992 Zb..
85. K námietkam žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., že rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sú nezákonné, nakoľko dôvody prerušenia v nich uvedené nie sú dôvodmi zákonnými, ktoré sú uvedené v § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., a že medzinárodné dožiadanie nie je zákonným dôvodom na prerušenie kontroly, správny súd poukazuje, že správca dane dňa 12.03.2012 žiadosťou požiadal nadriadený orgán na predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu z dôvodu, že ide o rozsiahly spisový materiál na preštudovanie, že správca dane nedostal do 12.03.2012 odpovede na MVI, ktoré boli zaslané dňa k uvedeným odberateľom. Nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR dňa 23.03.2012 vyhovel žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o 6 mesiacov z dôvodu, že správca dane do 04.10.2012 nemal vybavené žiadosti o MVI u maďarských odberateľov. O predĺženie výkonu daňovej kontroly upovedomil správca dane žalobcu listom z 02.04.2012 doručený žalobcovi 05.04.2012. Rozhodnutím zo dňa 14.06.2012 správca dane prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011, ktoré bolo žalobcom prevzaté dňa 19.06.2012. Kontrola bola prerušená do 17.06.2014. Dňa 17.06.2014 bolo žalobcovi zaslané oznámenie, v ktorom mu správca dane oznamuje, že dňom 17.06.2014 pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila a vo výkone daňovej kontroly sa pokračuje. Správca dane podľa názoru správneho súdu postupoval podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a konanie prerušil z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie má procesný a súčasne aj predbežný charakter, keďže jeho platnosť sa končí doručením konečných odpovedí na žiadosti o MVDI.
86. K námietke žalobcu, že správca dane vykonával dôkazy, ktoré podľa jeho názoru vôbec vykonávané byť nemuseli, nemali, a to dožiadania do zahraničia, informácie o pohybe vozidiel, a že dokazovanie bolo vykonávané nesústredene, chaoticky, profesionálne neschopnými daňovými kontrolórkami správny súd poukazuje, že daňovou kontrolou sa v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vedie dokazovanie a zároveň hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Medzinárodnú výmenu informácií využíva kontrolór v prípade, ak je potrebné zistiť, či daňový subjekt uskutočňuje intrakomunitárne dodávky na území iných členských štátov v súlade so zákonnými podmienkami stanovenými hmotnoprávnymi predpismi. Vtedy platná právna úprava neukladala správcovi dane informačnú povinnosť voči daňovému subjektu týkajúcu a postupnosti krokov správcu dane pri dokazovaní. Správca dane má povinnosť oboznámiť daňový subjekt s prípadnými pochybnosťami. V zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vedie dokazovanie a dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal aj na rozsudok NS SR 5Sžf/68/2012, z ktorého vyplýva, že žiadosť o MVDI je výkonom dôkazného prostriedku. Správca dane postupoval plne v súlade s Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Aj správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn.3Sžf/46/2015 zo dňa 27.júla 2016, z ktorého vyplýva, že... „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. V prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona o DPH správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru“.
87. Námietka žalobcu, že správca dane nezistil skutkový stav, konal svojvoľne bez toho, aby umožnil súčinnosť a spoluprácu so žalobcom, a že nepovažoval za potrebné, aby boli vypočutí konatelia žalobcu, ako aj svedkovia navrhnutí žalobcom ohľadom prepravy tovaru do Maďarska, správny súd dôvodí, že správca dane počas daňovej kontroly riadne a dôkladne preveril, či v danom prípade reálne išlo o intrakomunitárne dodanie, či tovar fyzicky opustil tuzemsko (preveril prepravné doklady, ich náležitosti, evidenčné čísla vozidiel použitých na prepravu, mená vodičov, vhodnosť vozidiel použitých na prepravu uvedeného tovaru). O nereálnosti prepravy svedčia aj predložené neúplné doklady o preprave CMR, na ktorých chýbajú dátumu prevzatia tovaru v inom členskom štáte, na niektorých potvrdeniach dodávateľa aj odberateľa. Preveriť získané informácie ohľadom prepravy tovaru sa snažila zistiť maďarská daňová správa formou MVDI. Niektorí maďarskí prepravcovia sa nedali preveriť z dôvodu nekontaktnosti, niektorí uviedli, že spoločnosť ktorej mali tovar prepraviť, nepoznajú. Tieto skutočnosti ohľadom prepravy a prechodu vozidiel cez hranice potvrdili aj informácie z mýtneho systému. Ku argumentácii žalobcu, že správca dane uznal oslobodenie od dane len v prípadoch, keď bol preukázaný prechod hraníc mýtnym systémom bez ohľadu na to, aká odpoveď bola z MVI správca dane postupoval podľa § 2 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Dôkaz, že časť tovaru neopustila územie SR správca dane považoval za podstatný dôkaz o zneužití daňového zvýhodnenia žalobcom, keď deklaroval tieto plnenia ako dodávky oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Správny súd nepovažuje informácie získané od spoločnosti SKYTOL, a.s. za nezákonné, nakoľko prispeli k správnemu určeniu dane, nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
88. K tvrdeniu žalobcu, že splnil podmienky § 43 ods. 5 zákona o DPH, správny súd argumentuje, že z obsahu spisu žalovaného aj správcu dane vyplýva, že aj keď žalobca predložil doklady (faktúry, CMR prehlásenia) v zmysle citovaného ustanovenia zákona o DPH, nesplnil podmienku preukázania, že tovar fyzicky opustil územie SR a bol prepravený do iného členského štátu. Aj keď spoločnosť P. priznala nadobudnutie tovaru, dôkazy - doklad o existencii plnenia maďarskému správcovi dane nepredložila, t.j. údaje o nadobudnutí správca dane preveriť nemohol. Len zistenie, že táto maďarská spoločnosť nadobudnutie tovaru priznala, nepreukazuje zdaniteľné obchody t.j. nadobudnutie tovaru. Ak by si daňový subjekt splnil daňovú povinnosť, poskytol správcovi dane súčinnosť, správca dane by preložené doklady v nadväznosti na priznané nadobudnutie preveril. Správca dane v Protokole oslobodil od dane len tie dodávky tovaru, u ktorých sa mýtnym systémom potvrdilo, že tieto dodávky opustili územie SR a to aj napriek tomu, že spoločnosť je nekontaktná a tieto dodávky tovaru sa preveriť v tejto spoločnosti nepodarilo. V týchto prípadoch správca dane chránil záujmy daňového subjektu. Správny súd poukazuje, že ak žalobca predložil hoci aj všetky zákonnom určené dôkazy, sami o sebe nemôžu byť rozhodujúce pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane ak nie je súčasne preukázané, že k reálnemu splneniu hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 43 ods. 1 - 4 zákona o DPH na oslobodenie od dane aj došlo. Preukázanie reálnej existencie týchto hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane je nevyhnutnou súčasťou dôkazného bremena daňového subjektu. Skutočnosť, že dotknutý tovar nebol prepravený mimo územia členského štátu dodania tovaru, t.j. mimo územia SR potvrdili záznamy z elektronického mýtneho systému a pochybenie o reálnej dodávke tovaru podporili aj tie skutočnosti, že nadobúdateľ tovaru P. J. K. K.. je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, je v likvidácii, priznanie nepodal a daň nezaplatil.
89. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky oslobodenia od dane tým, že v kúpno-predajných zmluvách mal uvedenú podmienku EXW tovar dal k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode, ktorý zároveň nesie všetky riziká spojené s prepravou tovaru z miesta určenia a predávajúci nie je zodpovedný za nakládku na dopravný prostriedok. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že nemusel mať k preukázaniu prepravy do zahraničia, písomné prehlásenia ako podporné dôkazy boli predložené. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane , že CMR je dokladom, ktorým sa preukazuje preprava tovaru do iného členského štátu a musí mať vyplnené všetky podstatné náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na CMR však chýbali dátumy prevzatia tovaru, niektoré CMR neboli potvrdené ani dodávateľom ani odberateľom a keďže správa dane nepovažoval tento dôkaz o preprave za relevantný dôkaz o preprave tovaru, pristúpil k overeniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi, a to výpismi z mýtneho systému, z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a SKYTOLL, a.s.. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane, nakoľko tovar fyzicky neopustil územie spoločenstva dodávateľa. Podľa ustálenej judikatúry (Teleos) platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania.
90. Pokiaľ ide o námietku u žalobcu, že on má všetky doklady v poriadku, obchod realizoval, a preto nemôže ovplyvniť konanie odberateľa, takým spôsobom ako uviedol správca dane v svojom rozhodnutí, a že zákon o DPH ani iný zákon mu neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich partnerov, správny súd argumentuje, že žalobca si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH. Správny súd tiež dáva do pozornosti základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku a skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.
91. V závere správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci Garcia Ruis proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.zn. III.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06, III.ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
92. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne posúdil, rozhodnutia náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolania zamietol a rozhodnutie správcu potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
93. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
94. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).