Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v právnej veci manžela: X. Ž.S., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, Z. zastúpeného JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, so sídlom Štefanikova 17, 066 01 Humenné proti manželke: Q.. B. Ž.Č., Y. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Martinou Řeřichovou, PhD., advokátkou, so sídlom Mierová 2529/87, 066 01 Humenné o rozvod manželstva t a k t o

rozhodol:

I. Súd manželstvo X. Ž., K.. X.X.XXXX a Q.. B. Ž.Á., Y.. Z., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Z., vo zväzku č. XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde podal návrh na rozvod manželstva, ktoré uzatvoril s manželkou B. dňa XX.XX.XXXX. V návrhu na rozvod manželstva manžel uviedol, že manželstvo uzavreli po dlhšej viac než 10 ročnej známosti a pred uzavretím manželstva sa poznali dlhšie. Keď spolu začali trvalo žiť, manžel zistil, že sú natoľko názorovo rozdielni, že manželstvo zrejme nebude fungovať. Manželka je vo vzťahu s manželom dominantnou, je spokojná len vtedy, ak všetko v domácnosti funguje tak, ako to ona nariadi a ako ona má predstavu a nie je ochotná ani nie v podstatných veciach rešpektovať názor manžela. Manžel ďalej uviedol, že medzi nimi niet porozumenia a v podstate dá sa povedať, že sa na ničom nevedia zhodnúť, čo viedlo nakoniec k tomuto, že na manželku citovou zanevrela v poslednú dobu už minimálne 2 až 3 mesiace dozadu sa ani intímne nestýkajú. Preto sa manžel rozhodol podať tento návrh, lebo je toho názoru, že manželstvo nespĺňa v žiadnom smere svoj význam. Ako dôkaz navrhol vykonať výsluch účastníkov.

2. Súd doručoval manželke návrh na rozvod s prílohou, procesným poučením o právach a povinnostiach účastníkov konania, ako aj uznesením s výzvou na vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva. Manželka doručila svoje vyjadrenie súdu dňa XX. XX. XXXX, pričom navrhla súdu návrh na rozvod manželstva v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, sobášnym listom, písomným vyjadrením manželky, výpoveďami účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:

4. Na preukázanie uzavretia manželstva manžel predložil sobášny list, z ktorého vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. Z., ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XXX.

5. Manželka v písomnom vyjadrení uviedla, že manželstvo je naďalej harmonické a usporiadané, pričom nedošlo k jeho rozvratu. Po tom, ako jej manžel povedal, že sa chce rozviesť, odišiel zo spoločnej domácnosti k rodičom. Už dva týždne pred tým sa manžel začal správať inak ako obvykle, odmietal s manželkou komunikovať a keď sa opýtala, či je jej neverný, odmietol sa k tomu manžel vyjadriť a odišiel preč, potom už chodil každý večer preč s tým, že manželka sa ho stále pýtala, čomu je. Dňa X. XX. XXXX manžel uviedol manželke, že sa s niekým stretáva a spí 2 týždne. Následne manžel odišiel na oslavu a už sa nevrátil, na telefonáty ani na sms - správy manželky manžel nereagoval a manželku ignoroval. Manželka navrhla manželovi manželskú poradňu, ktorú manžel automaticky odmietol s odôvodnením, že jemu nikto rozum dávať nebude.

Ďalej manželka uviedla, že s manželom sa rozprávali, chcela, aby sa manžel vrátil, pretože to spolu zvládnu a manželovi navrhla, nech hľadá spôsob ako sa dá o spoločný život bojovať a nie dôvod, prečo sa to nedá. Manželka tiež uviedla, že dňa XX. XX. XXXX sa s manželom stretli a po dlhom rozhovore manžel jej povedal, že nikoho nemá, že si to vraj vymyslel, a že trvá na rozvode, keďže ona sa nikdy nezmení. Manželka si uvedomuje, že bola vo vzťahu dominantnejšia, ale nebolo to jej zámerom. Tiež si manželka uvedomuje, že na manželovi bola citovo závislá, že žila iba pre neho, stále mu vyvolávala pre hlúposti, riešenie stále poskytla ona a manžel nedostal priestor sa k tomuto vyjadriť alebo s manželkou iba súhlasil a svoj názov nepovedal nikdy nahlas, pretože rešpektoval to, čo mu povedala manželka. Ak sa blížila hádka, manžel sa obliekol, išiel sa prejsť, a keď sa vrátil, nechcel o ničom rozprávať. Manželka si tiež uvedomuje, že manžela obmedzovala natoľko, že nemohol mať vlastné záľuby, kamarátov a nikde nemohol ísť sám, pretože ho túžila mať iba pre seba. Počas tohto obdobia si manželka ešte robila tehotenský test, keďže už od mája sa aktívne pokúšali o dieťa a v júli začala manželka brať aj tabletky na lepšie počatie.

Manželka tiež uviedla, že dňa XX. XX. XXXX jej manžel volal, že už podal žiadosť o rozvod, počas ktorého telefonátu jej manžel tiež povedal, že ju neľúbi a že v tom naozaj nie je iná žena a vysvetlil jej všetko, čo ho ranilo. Manželka mu nato mala odpovedať, že si to uvedomuje, ale že sa zmení a dokážu byť spolu. Manžel to odmietol a neveru stále popieral.

Manželka si myslí, že 3 týždne je veľmi krátka doba na to, aby manžel urobil takýto životný krok. Nikdy jej nepovedal otvorene, že mu niečo vadí, že niečo také cíti, hoci manžel tvrdil, že jej to vravel stále, ale ak to vravel tak len medzi rečou, ale nikdy to manželke nepovedal priamo a otvorene. Manžel bol manželke vždy oporou a nikdy ho nechcela ponižovať, stále sa ho pýtala na jeho názor, vždy s ním o všetkom komunikovala a všetko bolo v poriadku. Manželka si myslí, že manžel neveru utajuje a že je momentálne tak zamilovaný do inej ženy, že nie schopný reálne pomenovať, čo cíti ku nej. V prípade, ak sa nevera nepotvrdí, tak manželka vie, že manžel je natoľko citlivý, že mu mohla svojím správaním veľmi ublížiť, ale to nie je objektívny dôvod na rozvod, pretože teraz vidí všetky svoje chyby a uvedomuje si, že manžel nie je jej majetok a hlavne, že aj on má svoj názor. Manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, prerušil s manželkou kontakt a správa sa tak, akoby neexistovala, tiež odmieta ísť do poradne a hovoriť o tom, čo v skutočnosti cíti. Manželka uvádza, že svojho manžela miluje a niekde v srdci verí, že aj on miluje ju a že citovo nezanevrel tak, ako tu uviedol v návrhu na rozvod manželstva.

Manželke ďalej poukazuje, že nie všetky nezhody vzniknuté v manželstve môžu zapríčiniť rozvrat vzájomných vzťahov a len prechodný nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Tiež poukazuje na znenie ustanovení § 18 a § 19 zákona o rodine. Manželka je presvedčená, že v manželstve nenastal taký rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý.

6. Súd vyzval manžela, aby sa vyjadril k možnosti zachovania manželstva, ako aj k možnosti absolvovania psychologickej poradne, pričom manžel uviedol, že manželka mu zatajila doručenie zásielky zo súdu, pretože oznámenie z pošty roztrhala. Tiež uviedol, že k manželke už nič necíti, nechce a neobnoví s ňou manželské spolužitie, pretože neexistuje nejaká šanca na záchranu ich manželského spolužitia. S konzultáciou u psychológa manžel nesúhlasil, o také nemá záujem, pretože nemá záujem žiť so ženou, ku ktorej ho nič neviaže. Nesúlad medzi ním a manželkou považuje manžel za dlhodobý, trvá už niekoľko rokov, a manžel už nemieni znášať manželkinu panovačnú povahu a prispôsobovať sa tomu, čo ona si zaumieni.

7. Právny zástupca manžela na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvajú v celom rozsahu tak ako bol doručený v písomnom znení. Právna zástupkyňa manželky na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasia a sú toho názoru, že akýkoľvek prechodný rozvrat v manželstve nie je dôvodom na to, aby bol manželstvo rozvedené. Tiež poukázala na to, že neboli doposiaľ preukázané pravé príčiny rozvratu manželstva a teda dôvodov na rozvod manželstva.

8. Manžel vo svojej výpovedí zhodnotil manželstvo, v tom zmysle, že zo strany manželky boli na neho vyvíjané všelijaké požiadavky, ktorých sa musel podrobiť. Manželka voči nemu vystupovala direktívne a systematicky ho dotlačovala do svojich úmyslov. Teda nemohol veci robiť po svojom a už aj keď niečo chcel, tak konala voči nemu tak, že nakoniec bolo po jej. Takisto ho kontrolovala formou sms správ, v ktorých mu aj vyčítala, keď niekde odišiel, že ju nechal samu doma. Preto sa aj rozhodol z toho manželstva odísť a nemieni obnoviť manželské spolužitie. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v októbri minulého roku. Manžel ešte uviedol, že už má nový vzťah, pričom s priateľkou čakajú aj dieťa.

Na otázku právnej zástupkyne manželky, aby manžel uviedol, či s týmto problémom, ktorý popísal vo svojej výpovedi, hovoril aj s manželkou, manžel uviedol, že sa snažil s manželkou rozprávať o tomto probléme a teda aj vyjadriť svoj názor a nejakým spôsobom sa vykričať a presadiť svoj názor, ale nedalo sa, pretože všetko chcela robiť po svojom a všetko dávala za vinu jemu, ako aj jeho rodine. Na ďalšiu otázku, aby manžel uviedol, ako spoznal svoju manželku počas 10 rokov pred uzavretím manželstva, manžel uviedol, že to bolo predovšetkým školské obdobie, kedy sa stretávali prevažne cez víkendy a ako aj manželka chodila na vysokú školu. Čiže vtedy ešte nežili v spoločnej domácnosti a po uzavretí manželstva si myslel, že sa to zmení a aj tá jej povaha bude viacej ústupčivejšia. Manžel o manželskej poradni nerozmýšľal a nechcel ísť do takého spôsobu riešenia a manželskú poradňu odmieta doteraz, pričom je toho názoru, že to nemá význam, pretože k manželke už necíti lásku, ale odpor. Na otázku právnej zástupkyne manželky, či sa s manželkou pokúšali o splodenie dieťaťa, manžel uviedol, že viac- menej áno, ale potom neskôr už ani to nechcel a intímny styk nevyhľadával resp. ho odmietal a bol k nemu dotlačený zo strany manželky. Manžel sa tiež vyjadril k svojej novej známosti, že ju pozná už dlhšie z práce, avšak tá iskra medzi nimi preskočila až v čase, keď už sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pretože dovtedy sa spolu len stretávali a rozprávali sa. Dňa X.XX.XXXX manžel uviedol svojej manželke ako dôvod, že niekoho má, pretože potreboval nájsť rýchlo nejaký dôvod, aby to ukončil.

9. Manželka vo svojej výpovedí uviedla, že s manželom sa poznali od svojich 16 rokoch. Dva roky pred uzatvorením manželstva bývala už s manželom u svokrovcov. Manželka je toho názoru, že to, čo uviedol manžel v návrhu, nie je pravdou, pretože určite nie sú tak názorovo rozdielni, keďže sa vedeli zhodnúť na tom, že si spoločne kúpia byt, spoločne si ho zariadia a ako si ho zariadia. Tiež nie je pravdou, že by bola dominantná tak, ako tvrdí jej manžel, pretože viacej veci stíhala vybaviť ona, keďže mala aj vyšší plat, aj menej pracovala.

Ďalej manželka uviedla, že spoločne si kúpili byt blízko svokrovcov, pričom ona chcela dom. A teda nie je pravdou, že by o všetkom rozhodovala len ona. Manželka nesúhlasí s tým, že by sa malo jednať o dlhodobý rozvrat v manželstve, pretože v manželstve sa vedeli zhodnúť aj na tom, koľko budú mať deti, kedy budú mať deti a rozhodli sa, že od mája začnú na tom pracovať. A keďže im to na začiatku nevychádzalo, manželka začala brať podpornú liečbu a manžel s ňou aj absolvoval návštevy u lekára. K odchodu manžela zo spoločnej domácnosti manželka uviedla, že dňa X.XX. odišiel ku svokrovcom, kde jej mal povedať, že už s ňou nechce ďalej ostať, pričom ona vie, že už v tom čase manžel bol so svojou kolegyňou, ktorú už poznal dlhšie. Následne po tomto dni manžel už začal neveru odmietať a poprel, že by mal nejakú známosť. Manželka je toho názoru, že manžel by jej mohol povedať ako chlap pravdu, čo sa vlastne stalo a prečo nechce zotrvať v manželstve, keďže už 12 rokov spolu fungovali ako pár.

Manželka záverom dodala, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a chce aby jej manžel povedal to, čo nedokázal za celé obdobie. Na otázku právneho zástupcu manžela, aby manželka uviedla, čo si sľubuje od toho, ak by súd manželstvo nerozviedol, manželka uviedla, že naďalej s rozvodom manželstva nesúhlasí, pretože neveru nepovažuje za dôvod, ktorý by bol spôsobilý na rozvod manželstva a neveru manželovi vyslovene odpúšťa.

10. V záverečnom zhrnutí právny zástupca manžela uviedol, že trvajú na podanom návrhu a na rozvode manželstva, pretože z dokazovania vyplynulo, že rozvrat medzi manželmi je trvalý a zo strany manžela nie je snaha o obnovenie spolužitia. Takisto poukazuje na to, že manžel už má iný vzťah a v budúcnosti sa mu má narodiť dieťa, preto nie je logické, aby žil s inou ženou. Čo sa týka trov konania právny zástupca dodal, že si náhradu trov konania neuplatňujú.

11. Právna zástupkyňa manželky v záverečnom zhrnutí uviedla, že vzhľadom na výsluch účastníkov konania sú toho názoru, že neboli preukázané také dôvody, ktoré by zapríčinili trvalý rozvrat manželstva. Manželka na dnešnom pojednávaní neveru, ktorú manžel popiera, manželovi odpustila a je toho názoru, že žiadnym spôsobom nezapríčinila tento rozvrat manželstva a teda navrhujú súdu, aby návrh na rozvod manželstva zamietol a zároveň si uplatňujú nárok na náhradu trov konania.

12. Podľa článku 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 22 a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. l, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

14. Základnou podmienkou pre uzavretie manželstva je dobrovoľné, úplné a slobodné rozhodnutie ženy a muža vstúpiť do manželstva. Z dikcie zákona tak vyplýva sloboda pri voľbe životného partnera. Nesúlad pováh a charakterových vlastností manželov, rozdielne pohľady na život, fungovanie domácnosti, výchovu či financie sú jednou z najčastejších príčin rozvratu manželstva a jeho následného rozvodu. I z tohto dôvodu Zákon o rodine v § 1 ods. 3 zavádza ako istý druh prevencie povinnosť snúbencov vstupujúcich do manželstva poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti ako i zdravotný stav.

15. Okamihom uzavretia manželstva vzniká medzi mužom a ženou právny pomer, obsahom ktorého je súhrn jednotlivých práv a povinností manželov, ktoré medzi nimi existujú počas celého trvania manželstva až do jeho zániku. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat manželstva a následne môžu viesť k jeho rozvodu. Manželia sú povinní žiť spolu. Táto povinnosť vyplýva z účelu manželstva, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, najmä po stránke osobnej, citovej, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Porušenie tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a o manželstvo a v uprednostňovaní vlastných záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov. Manželia majú tiež povinnosť vzájomne si pomáhať. Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov. Mala by v nej vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.

16. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je možné obnovenie ich manželského spolužitia. Manželstvo prestalo plniť svoje základné funkcie. Nejedná sa o krátkodobý stav, alebo stav, ktorý by bolo možné zvrátiť. K vyhroteniu rozporov medzi účastníkmi konania došlo v októbri roku 2018, kedy sa manžel aj vysťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom komunikácia manželov sa obmedzila na riešenie financií, platenia nájmu a hypotéky, čo manželka uviedla vo svojom písomnom vyjadrení.

17. Manžel v žiadnom prípade nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, hoci jeho manželka o to záujem má, a neveru v manželstve, ktorá vyústila po jeho odchode zo spoločnej domácnosti, manželovi na pojednávaní odpustila. Je vnútorne presvedčená, že by manželstvo bolo do budúcna funkčné, stále má o manžela záujem, je toho názoru, že sa nejedná o dôvody zapríčiňujúce trvalý rozvrat manželstva, ale len o prechodný nesúlad medzi manželmi.

18. Súd v tomto ohľade uvádza, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne na úvahu súdu (nie účastníkom konania), ktorý musí preskúmať či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené, čo bude mať za preukázané vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Preto pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí s rozvodom, jeho subjektívny nesúhlas nestačí, ak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a skutkovom stave vo veci.

19. Vykonaným dokazovaním v danej právnej veci bolo preukázané, že účastníci konania už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, manžel odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy manželia žijú oddelene. V prípade, ak by aj súd manželstvo nerozviedol z dôvodov uvádzaných manželkou, nie je v moci súdu donútiť manžela plniť si povinnosti v manželstve, najmä povinnosť žiť s manželkou spolu. Súd mal za preukázané, že manžel nechce s manželkou naďalej žiť, nielen preto, že sú si názorov rozdielni, ale aj preto, že so svojou novou známosťou v budúcnosti očakávajú potomstvo.

20. Súd mal za preukázané, že problémy v manželstve sú dlhodobejšieho trvania, ktoré možno navonok neboli viditeľné vzhľadom na ústupčivosť manžela, ktorý sa hádkam s manželkou vyhýbal a pred hádkou od manželky odchádzal. Aj samotná manželka nepoprela svoju dominantnú povahu, citovú závislosť na manželovi, kontrolu manžela vyvolávaním, ako aj jeho obmedzovaním vo vlastných záľubách, kamarátov, a ani to, že nikde nemohol ísť sám. Manželka však vyjadrila názor, že by sa chcela zmeniť. Manžel sa vyjadril, že to bola práve dominantnosť, panovačnosť a neústupčivosť manželky, a že musel robiť to, čo chcela ona.

21. Súd videl hlavné príčiny rozvratu manželstva v rozdielnosti pováh manželov, v ich rozdielnych názoroch a predstavách na spoločný život a najmä na sebarealizáciu každého z nich v manželstve. Manžel je presvedčený o tom, že nie je možné obnoviť manželské spolužitie, k svojej manželke už lásku necíti a nevidí v nej partnerku pre ďalší spoločný život. Jeho manželka túto skutočnosť popiera, má za to, že je možné obnoviť manželské spolužitie. Jedná sa o protichodné a striktné stanoviská, pričom žiaden z účastníkov konania nemieni ustúpiť a s istou mierou tolerancie riešiť daný stav.

22. Súd je tiež toho názoru, že nie je žiaduce, aby ponechal existenciu nefunkčného manželstva medzi manželmi aj vzhľadom na to, že manžel očakáva svoje potomstvo s inou ženou. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z preambuly tohto dohovoru vyplýva zásada, podľa ktorej v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti, musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Súd teda prihliadol aj na skutočnosť tvrdenú manželom, že so svojou priateľkou čaká dieťa. Neveru manžela v manželstve súd nevyhodnotil ako hlavný dôvod rozvratu manželstva, ale ako následok vzájomných nezhôd medzi manželmi, ktoré nezhody medzi manželmi sa postupne v manželstve len stupňovali.

23. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ich manželstvo do budúcna nemôže spĺňať svoje základné funkcie a nie je ani žiadna nádej, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia a preto ich manželstvo rozviedol.

24. Súd pre úplnosť poukazuje, že manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia muža a žena, pričom nie je možné, pokiaľ jeden z manželov nechce v takomto zväzku zotrvať, nútiť ho k tomu proti jeho vôli a to aj napriek snahe a presvedčeniu druhého manžela. Je zrejmé, že zo strany manželky miera tolerancie voči prejavom a postojom manžela je značná, avšak nie je postačujúca k tomu, aby zmenila jednoznačný názor manžela a viedla k nielen k obnoveniu manželského spolužitia, ale aj jeho fungovaniu do budúcna a plneniu základných funkcií manželstva.

25. O trovách konania súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prevej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.