Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2019, v trestnej veci obž. Ing. M. Z., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou účastníctva (pomoci) podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/87/2014 zo dňa 19. septembra 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

T.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX vo Z. nad E., trvale bytom G. I. XXX, okr. Z. nad E.,

podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou sp. zn. Pv 929/13/7713-15 zo dňa 28.04.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal obžalovaný spolu už s neb. Ing. B. V. dopustiť na tom skutkovom základe, že

v mesiaci júl 2013 v areáli spoločnosti Q. G. I., okr. Z. nad E. zničil, poškodil púťovú atrakciu 32- miestneho kolotoča umiestnenú na trojnápravovom valníku Break Dance a to tým, že ju dali rozpáliť firmou Služba Čaďu, s.r.o. Ľubotice a takto získané peniaze použili pre svoju potrebu na výplaty zamestnancov, zakúpenie pohonných hmôt, čím takto týmto konaním, podľa vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru strojárstvo, poškodenému B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., B. XXX, okr. R., prechodne bytom I., ulica Z. XX, poškodením púťovej atrakcie 32-miestneho kolotoča Break Dance spôsobili škodu vo výške 5.512,80 Eur a podľa znaleckého posudku z odboru elektrotechnika, poškodenému Z.i A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. U. XXXX/XX, poškodením elektrotechnického zariadenia, t. j. osvetlenia a ozvučenia namontovaného v púťovej atrakcii 32-miestneho kolotoča Break Dance, spôsobili škodu vo výške 674,30 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., B. XXX, okr. R., t. č. bytom O., A. XXX a Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. U. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/87/2014 zo dňa 19. septembra 2018 bol obžalovaný T.. M. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou účastníctva (pomoci) podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v mesiaci júl 2013 v areáli spoločnosti Q. G. I., okr. Z. nad E., poskytol pomoc inej osobe pri zničení, poškodení púťovej atrakcie 32-miestneho kolotoča, umiestnenej na trojnápravovom valníku Break Dance a to tým, že táto bola rozpálená firmou Služba Čadu, s.r.o. Ľubotice a takto získané peniaze boli použité na výplaty zamestnancov, ako aj zakúpenie pohonných hmôt spoločnosti Q. G. I. s.r.o., čím takto týmto konaním, podľa vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru strojárstvo, poškodenému B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ulica Z. XX, prechodne bytom R., B. XXX, okr. R., t. č. bytom O., A. XXX, poškodením púťovej atrakcie 32-miestneho kolotoča Break Dance bola spôsobená škoda vo výške 5.512,80 Eur a podľa znaleckého posudku z odboru elektrotechnika, poškodenému Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. U. XXXX/XX, poškodením elektrotechnického zariadenia, t. j. osvetlenia a ozvučenia namontovaného v púťovej atrakcii 32-miestneho kolotoča Break Dance, bola spôsobená škoda vo výške 674,30 Eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 245 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 400,- (štyristo) Eur.

Zároveň podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona okresný súd, pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd zaviazal obžalovaného z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodeným - B. P., nar. XX.XX.XXXX vo Z. C., trvale bytom Z. XX, I., prechodne bytom B. XXX, R., okr. R., Y. republika, t.č. O., A. č. XXX, sumu 5.512,80 Eur (slovom päťtisícpäťstodvanásť eur a osemdesiat eurocentov) a Z. A., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., Ul. U. XXXX/XX, sumu vo výške 674,30 Eur (slovom šesťstosedemdesiatštyri eur a tridsať eurocentov ).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku boli poškodení B. P. a Z. A. so zvyškom ich nárokov na náhradu škody odkázaní na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V dôvodoch odvolania poukazuje na podstatné chyby a rozporné skutočnosti pri ustálení žalovaného skutku. Ani doplneným dokazovaním nebola potvrdená skutková veta obžaloby, na ktorej žaloba zotrvala. Rovnako nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, akú púťovú atrakciu nechal už nebohý T.. B. V. rozpáliť, kto bol vlastníkom atrakcie, ktorá bola po rozpálení daná do šrotu a či konanie obžalovaného T.. M. Z. naplnilo skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Prvostupňový súd vykonané dôkazy jednostranne vyhodnocuje v neprospech obžalovaného Ing. M. Z. a prispôsobuje ich v zhode so svojím rozhodnutím. Následne rozoberá výpoveď svedka B. Y. z prípravného a súdneho konania o umiestnení kolotoča na dvore družstva v Nižnom Hrabovci na jeseň 2008 a jednotlivé rozpory v nich. Ďalšie pochybnosti vyplynuli aj z výpovede poškodeného B. P., na akom mieste bola vykonaná kontrola zábavného zariadenia a prečo nebol kolotoč vrátený majiteľovi B. P. v Humennom. Ako zásadné obhajoba hodnotí závery z vypracovaného znaleckého posudku znalca T.. C. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 07.03.2018, ktoré spochybňuje, pričom zo znaleckého posudku a výpovede znalca jednoznačne vyplynulo, že už v čase predaja bolo strojné zariadenie morálne zastarané a vyžadovalo generálnu opravu, ktorá však urobená na ňom nebola. Pojmovo rozoberá účastníctvo a pomoc k trestnému činu, pričom obžalovaný odmieta konštatovanie súdu v skutkovej vete rozsudku, že poskytol pomoc inej osobe pri zničení, poškodení púťovej atrakcie „Break Dance“. Nebol produkovaný ani jeden dôkaz o tom, že formou pomoci nejakej inej osobe, spôsobil obžalovaný škodu poškodením cudzej veci, alebo inú osobu, ktorá už bola rozhodnutá poškodiť cudziu vec, utvrdzoval v tomto predsavzatí, alebo sľubom pomoci po trestnom čine. Možnosťou účasti obžalovaného Ing. M. Z. vo forme tzv. psychickej pomoci sa nezaoberal ani vyšetrovateľ ani dozorujúci prokurátor v

prípravnom konaní a touto formou účastníctva ani prvostupňový súd na hlavných pojednávaniach. Nakoľko spoluobžalovaný Ing. B. V. zomrel, nie je možné ho k vysloveným pochybnostiam dopočuť. Obžalovaný Ing. M. Z. sa na tému speňaženia kolotoča rozprával s nebohým Ing. V. iba raz - v máji 2013, kedy ho spoluobžalovaný informoval, že chce rozpáliť nepoužívané mechanizmy, nakoľko nemá na mzdy a na naftu pred žatvou. Vtedy mal Ing. Z. poznámku, že on by speňažil aj kolotoč a nechal ho rozpáliť. Na túto jeho poznámku V. vôbec nereagoval a viac sa už na tuto tému nerozprávali. Nie je potom zrejmé, na základe akých dôkazov dospel prvostupňový súd k záveru, že už vtedy počas tohto rozhovoru bol obžalovaný Ing. V. rozhodnutý, že uvedené technické zariadenie dá rozpáliť. Obžalovaný Z. nemohol utvrdzovať nebohého V. v spáchaní trestného činu, o ktorom sa vôbec nerozprávali a nemohol u neho ani vzbudiť rozhodnutie spáchať konkrétny trestný čin, nakoľko jeho spáchanie a postup ani v hrubých rysoch spolu nerozoberali. Nebohý Dzurjanin o tom, že objednal spoločnosť Služba Čadu s.r.o. a dohodol aj rozpálenie atrakcie, spoluobžalovaného Ing. Z. neinformoval. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2015 uviedol „ keďže pred žatvou v roku 2013 som nemal peniaze ani na zálohy pre svojich zamestnancov, rozhodol som sa, že tento kolotoč dám spáliť. Oslovil som T.. M., ktorý chodil ku nám do našej firmy páliť železo. Veci týkajúce sa spálenia kolotoča som vybavoval ja a ja som aj zavolal Ing. M.. Peniaze som použil na mzdy a nákup nafty za účelom zozbierania úrody“. Z tohto vyjadrenia nebohého Ing. V. je nepochybné, že k rozpáleniu kolotoča na šrot pristúpil na základe vlastného rozhodnutia, bez toho, aby toto rozhodnutie konzultoval s obžalovaným Z., teda tento ho nemohol utvrdzovať v jeho predsavzatí rozpáliť kolotoč, poskytnúť mu radu, prípadne sľubom pomôcť mu po trestnom čine, o ktorom nemal žiadnu vedomosť. V konaní pred súdom nebol vykonaný ani jeden dôkaz o tom, že obžalovaný Z. úmyselne umožnil alebo uľahčil spáchanie trestného činu poškodzovania cudzej veci nebohému spoluobžalovanému V., alebo poskytol mu pomoc pri znehodnotení púťovej atrakcie zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, strážením pri čine, teda formou fyzickej pomoci, alebo formou psychickej podpory utvrdzovaním ho v jeho predsavzatí rozpáliť kolotoč, radou alebo sľubom pomôcť po trestnom čine. Nebol vykonaný a doložený dôkaz o tom, že Ing. Z. nejakým spôsobom podporoval nebohého V. ešte pred spáchaním trestného činu a nebol doložený dôkaz o tom, že o rozhodnutí rozpáliť kolotoč V. obžalovaného Z. informoval. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Úvodom je potrebné konštatovať, že v tejto trestnej veci odvolací súd už raz konal a na podklade odvolania obžalovaných zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie a to z najmä z dôvodu nedodržania zákonom stanoveného procesného postupu pri čítaní znaleckých posudkov ako aj z ďalších skutočnosti uvedených v tomto rozhodnutí.

Po opätovnom prerokovaní veci prvostupňový súd na základe doplneného dokazovania dospel k názoru, že obžalovaný Ing. Z. utvrdil už neb. obžalovaného Ing. V. v jeho rozhodnutí znehodnotiť uvedenú púťovú atrakciu a to konkrétne rozpálením tohto zariadenia zábavnej činnosti. Je nepochybne zrejmé, že obžalovaný Ing. Z. po vyjadrení už neb. obžalovaného Ing. V., že predmetná púťová atrakcia v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva Nižný Hrabovec, ktorú prevzal od svedka Y., chátra, pričom už neb. obžalovaný Ing. V. bol vopred rozhodnutý, že túto púťovú atrakciu dá rozpáliť, žiadal o radu aj obžalovaného Ing. Z., ktorý mu tak navrhol a tak ho utvrdil v jeho presvedčení, aby túto púťovú atrakciu spálil ako jeden zo spôsobov získania finančných prostriedkov za jej uskladnenie, teda obžalovaný Ing. Z. utvrdil už neb. obžalovaného Ing. V. v jeho rozhodnutí znehodnotiť uvedené technické zariadenie. Vykonaným dokazovaním a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu mal súd prvého stupňa jednoznačne za preukázané, že obžalovaný Ing. Z. utvrdil obžalovaného Ing. V. v jeho rozhodnutí takýmto konkrétnym spôsobom znehodnotiť púťovú atrakciu. Obžalovaný Ing. Z. teda utvrdením už neb. obžalovaného Ing. V. v jeho rozhodnutí získať peňažné prostriedky za úschovu tejto púťovej atrakcie v priestoroch areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva v Nižnom Hrabovci jej rozpálením na kovový šrot, keďže doplnením dokazovaním bez výsluchu samotného obžalovaného Ing. V. z dôvodu jeho úmrtia nebolo možné jednoznačne ustáliť, či tento obžalovaný už bol vopred rozhodnutý takýmto spôsobom naložiť s predmetným technickým zariadením alebo k takémuto rozhodnutiu dospel až na základe odporúčania obžalovaného Ing. Z., ktorý v tomto období už

nevykonával činnosť štatutárneho orgánu obchodných spoločností Q. s.r.o. ako aj E. Q. A. s.r.o., a to na základe objednania tejto služby u spoločnosti Služba Čadu s.r.o. bez toho, aby tento už neb. obžalovaný Ing. V. využil iné právne prostriedky na odstránenie tejto zábavnej atrakcie z pozemku vyššie uvedených obchodných spoločností, tak obžalovaný Ing. Z. po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona a to konkrétne vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody ako na samotnom technickom zariadení tak aj na svetelnej a zvukovej aparatúre, ktorú do tohto zariadenia vložil poškodený A., hodnota škody dosiahla hranicu väčšej škody a z tohto dôvodu bolo preto konanie tohto obžalovaného právne podriadené pod kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

V prvom rade je potrebné k veci uviesť, že okresný súd vykonal v rámci riadneho procesného postupu dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité objasnenie veci, avšak dospel k nesprávnemu právnemu záveru v posudzovanom prípade.

V prejednávanej trestnej veci niet pochybností o tom, že v areáli spoločnosti Q.Y. G. I., okr. Z. nad E. došlo k uskladneniu púťovej atrakcie 32-miestneho kolotoča umiestnenej na trojnápravovom valníku Break Dance, ktorá bola v mesiaci júl 2013 rozpálená firmou Služba Čaďu, s.r.o. Ľubotice a následne predaná do šrotu a takto získané peniaze boli požité na výplaty zamestnancov, zakúpenie pohonných hmôt, čím došlo k spôsobeniu škody poškodeným v sumách vyčíslených v jednotlivých znaleckých posudkoch. O uvedenom svedčia jednak výpovede obž. neb. Ing. B. V., obž. Ing. M. Z., zamestnancov a strážnikov v uvedenom areáli (T. K., B. K., B. Y., T.. B. E.) pracovníkov firmy Služba Čadu (M. A. T.. M.), poškodených B. P. a Z. A., znalecké posudky T.. Bc. C. a T.. M., ako aj iné v trestnom spise nachádzajúce sa listinné dôkazy.

Z výpovede neb. obž. Ing. B. V., okrem skutočností uvedených v napadnutom rozsudku vyplýva, že pred žatvou roku 2013 nemal peniaze ani na zálohy pre svojich zamestnancov, rozhodol sa preto, že tento kolotoč dá spáliť. Rozprával sa takisto so spoluobžalovaným Ing. Z., čo má urobiť s týmto kolotočom, keď mu nikto neplatí nájom, na čo mu tento obžalovaný odpovedal, že pokiaľ by bolo na ňom, tak by tento kolotoč dal spáliť. Spálenie kolotoča zabezpečoval on a z tohto dôvodu zavolal svedka Ing. M. z firmy Služba Čadu, ktorý spolu s viacerými mužmi uvedený kolotoč ako aj Tatru - fekálne vozidlo a iné železo rozpálili asi za tri dni. Za rozpálenie týchto vecí boli vystavené dve faktúry spolu asi na sumu 3.700,00 eur, ktoré použil na výplatu záloh pre svojich zamestnancov ako aj na kúpu nafty za účelom zozbierania úrody. Obžalovaný Ing. M. Z. pri svojom prvotnom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol konateľom spoločností Q. ako aj E. Q. s.r.o. od roku 1997 do 07.11.2011, keď začal pracovať vo verejnej správe. Ozrejmil dobu, kedy mal byť kolotoč privezený do areálu ich spoločnosti a to bývalého poľnohospodárskeho družstva Nižný Hrabovec a to niekedy v októbri roku 2008, pričom on tam vtedy nebol prítomný. Spoluobžalovaný Ing. V. mu neskôr povedal, že uvedený kolotoč bude umiestený v ich areáli asi na dva až päť dní a potom si ho príslušné osoby zoberú preč. Spomenul si, že v lete roku 2010 za ním prišli dvaja páni a tvrdili, že kolotoč im patrí a týchto pánov odkázal na obžalovaného Ing. V., teda sa s nimi odmietol vôbec rozprávať. Týmto pánom však povedal, že pokiaľ nemajú doklad o vlastníctve tohto kolotoča, tak sa s nimi nemôže rozprávať a keďže túto atrakciu neprevzal, tak im ju ani nemôže vydať. V lete v roku 2013 sa ho spoluobžalovaný Ing. V. opýtal, čo má urobiť s týmto kolotočom, ktorý chátra, má spustené pneumatiky a nemôže nájsť tých pánov, ktorí mu odovzdali kolotoč. Tomuto obžalovanému odporučil, aby kolotoč speňažil a aby týmto spôsobom mu boli aspoň čiastočne vrátené náklady za stráženie tohto kolotoča. Obžalovanému Ing. V. takisto poradil, že v areáli ich firiem sa nachádza množstvo železného šrotu, však nenavrhol mu konkrétny spôsob speňaženia tohto kolotoča. Neskôr od svojej manželky sa dozvedel, že kolotoč bol rozpálený za sumu 3.700,00 eur a to nielen za rozpálenie tohto kolotoča, ale aj motorového vozidla zn. Tatra ako aj iných vecí. Mal vedomosť o tom, že tento kolotoč rozpálil svedok Ing. M., ktorý podnikal so železným šrotom. Keď raz navštívil areál spoločnosti, tak uvidel, že kolotoč bol už rozpálený. Mal vedomosť takisto o tom, že obžalovaný Ing. V. získané peniaze použil na vyplatenie miezd osôb, ktoré strážili túto atrakciu. Pri svojom ďalšom výsluchu tento obžalovaný svoju predchádzajúci výpoveď modifikoval v tom smere, že v máji 2013 mu oznámil už neb. obžalovaný Ing. V., že z dôvodu blížiaceho sa termínu žatvy úrody potrebuje zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu nafty ako aj hodnoty náhradných dielov do kombajnov na tieto účely a opýtal sa ho preto, ako si má zabezpečiť tieto finančné prostriedky, ale zároveň mu oznámil, že v areáli tohto družstva sa nachádza veľa železného šrotu. Neb. obžalovaný Ing. V. mu tak zároveň aj oznámil, že

potrebné finančné prostriedky by si dokázal zabezpečiť takým spôsobom, že by tento šrot rozpredal. Obžalovaný Ing. Z. súčasne zdôraznil, že na pôvodnú otázku neb. obžalovaného Ing. V., ako si má zabezpečiť potrebné finančné prostriedky, mu neodpovedal, keďže do fungovania týchto spoločností nezasahoval, pretože túto firmu riadil neb. obžalovaný Ing. V. samostatne a aj jeho manželka Ing. Z. do tejto činnosti veľmi nezasahovala. Vo vzťahu k svojmu tvrdeniu v prípravnom konaní zo dňa 09.09.2015, kedy uviedol, že odporučil už neb. obžalovanému Ing. V., aby tento kolotoč speňažil a tým by mu aspoň čiastočne boli vrátené náklady za stráženie tohto kolotoča a že tomuto obžalovanému takisto poradil, že v areáli týchto spoločností sa nachádza množstvo kovového šrotu, ktorý môže, vrátane tohto kolotoča speňažiť, poprel, že by tomuto obžalovanému navrhol konkrétny spôsob speňaženia tohto kolotoča, ale len mu navrhol, aby si neb. obžalovaný V. zabezpečil finančné prostriedky zodpovedajúce hodnote úschovy tejto atrakcie v priestoroch areálu tohto družstva. Zároveň uviedol, že neb. obžalovanému Ing. V. nenavrhol konkrétny spôsob speňaženia tohto kolotoča a že o rozpálení kolotoča sa dozvedel až neskôr od svedkyne Ing. Z.. On tomuto obžalovanému len poradil a prezentoval mu svoj názor, avšak dôrazne poprel, že by mu navrhol rozpáliť tento kolotoč, na čo neb. obžalovaný Ing. V. ani nereagoval.

Z výpovedí ďalších vo veci vypočutých svedkov vyplývajú skutočnosti a okolnosti, za akých došlo k umiestneniu predmetnej púťovej atrakcie v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a jeho následnému rozpáleniu zamestnancami firmy Služba Čadu s.r.o. a fakturácie za takto získaný železný šrot.

V danom prípade po takto vykonanom dokazovaní bolo pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti potrebné ustáliť, či sa obž. Ing. M. Z. zúčastnil v akejkoľvek forme či už ako spolupáchateľ alebo účastník spáchaného protiprávneho konania.

Krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým zrušil v tom čase vynesený rozsudok a prikázal okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť konštatoval, že vo vzťahu k namietanému účastníctvu- návodcovstvu obž. Ing. M. Z. pri súdenom skutku je potrebné uviesť, že protiprávne konanie účastníka v rôznej forme (organizátora, návodcu alebo pomocníka) je zákonom predpokladané v úmyselnom zosnovaní, riadení, vyvolaní alebo uľahčení trestného činu (v štádiách dokonania alebo pokusu) spáchaného výlučne priamym páchateľom, teda konanie účastníka nie je, v zmysle zásady akcesority, obligatórnou časťou objektívnej stránky trestného činu spáchaného priamym páchateľom. Účastníctvo na akomkoľvek úmyselnom trestnom čine vo forme návodu predpokladá, že páchateľ trestný čin spáchal, resp. sa o jeho spáchanie aspoň pokúsil pod vplyvom návodu. Ak by však navádzajúci bol uzrozumený s možnosťou, že páchateľ je už rozhodnutý čin spáchať, môže ísť o účastníctvo, ale vo forme tzv. psychickej pomoci (§ 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák.). Za návodcu teda možno považovať toho, kto úmyselne v inom (trestne zodpovednom) vzbudí rozhodnutie spáchať konkrétny trestný čin, ktorý dospel aspoň do štádia pokusu. Trestný čin musí byť v návode konkretizovaný aspoň jeho hlavnými rysmi. Medzi konaním účastníka a spáchaným trestným činom páchateľa musí byť príčinný vzťah.

Súd prvého stupňa za účelom jednoznačného posúdenia podielu obžalovaného Ing. Z. na spáchaní predmetnej žalovanej trestnej činnosti, nemohol vykonať opakovaný výsluch obžalovaného Ing. V., pretože tento počas súdneho konania zomrel, a preto sa následne zaoberal zodpovedaním rozhodujúcej otázky, akou formou účastníctva a či prípadne vôbec nejakou formou účastníctva sa obžalovaný Ing. Z. podieľal na spáchaní posudzovaného trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zákona. Predmetom dokazovania v konaní pred súdom bolo preukazovanie tej skutočnosti, či konanie obžalovaného Ing. Z. by bolo možné právne posúdiť ako návod alebo ako psychickú pomoc, keďže v prípade tohto obžalovaného ani neprichádzala do úvahy iná forma účastníctva ako ani forma spolupáchateľstva, keďže vykonaným dokazovaním už v pôvodnom súdnom konaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Ing. Z. sa aktívne nepodieľal na rozpálení predmetnej púťovej atrakcie.

Podľa § 21 ods. 1 Tr. zákona účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník).

Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse môže byť len ten, kto nie je sám páchateľom, resp. spolupáchateľom takéhoto trestného činu. Účastnícke konania smerujúce k následku sa spájajú nielen objektívne, t.j. zameraním svojej kauzality, ale aj subjektívne, t.j. zameraním úmyslov účastníkov.

Pod pojmom pomoc sa rozumie podpora páchateľa, ku ktorej došlo pred jeho činom, alebo pri jeho spáchaní. Zákon uvádza konkrétne prípady pomoci len exemplifikatívne (arg. slova "najmä"). Pomoc môže byť fyzická, alebo psychická (intelektuálna). Pre pomoc je charakteristický úmysel prispieť pomocou inému k spáchaniu trestného činu. Úmysel pomocníka siaha až k spôsobeniu následku trestného činu, ale nezahŕňa skutočnosť, že by sa sám mal svojím príspevkom spolu s ďalšími podieľať na naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, resp. aspoň čiastkového konania. Subjektívna stránka pomocníka musí obopínať okolnosť, že jeho vlastné (úmyselné) počínanie má pomôcť hlavnému páchateľovi spáchať úmyselný trestný čin. Pomocník preto musí svojím zavinením zahŕňať účel svojho konania a jeho kauzálnosť so znakmi skutkovej podstaty naplnenými konaním hlavného páchateľa. Úmysel sa bezprostredne upiera na napomáhanie hlavnému páchateľovi, a až prostredníctvom činnosti hlavného páchateľa, dopadá na znaky trestného činu. Znamená to, že pomocník pozná úmysel či zámer priameho páchateľa a úmyselne koná tým smerom, aby dopomohol realizovať úmysel priameho páchateľa umožnením, resp. uľahčením tejto realizácie. Pomocník sa odlišuje od spolupáchateľa tým, že nemá bezprostrednú účasť na vykonávaní trestného činu. Jeho spolupôsobenie sa uskutočňuje buď v skoršom štádiu rozvitia trestnej činnosti alebo pri vykonávaní trestného činu, ale bez priamej účasti na vykonávaní skutku, ktorým sa uskutočňuje daný trestný čin. Pri pomoci je namierenosť útoku proti objektu trestného činu nepriama, pričom pomocník chce na prevedenie priameho útoku poskytnúť len svoju pomoc, teda podporné konania, ktoré samé osebe nestačia na prevedenie činu a nemajú znaky objektívnej stránky trestného činu. Pomoc k trestnému činu predpokladá vždy úmysel smerujúci k účasti vo forme pomoci na konkrétnom úmyselnom trestnom čine a z toho dôvodu čin musí byť konkretizovaný individuálnymi rysmi, nielen znakmi skutkovej podstaty.

Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedeným preto na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie a to opätovným výsluchom obž. Ing. M. Z., ktorý odznova zopakoval, že okrem jedného rozhovoru v roku 2013, sa ohľadom toho, čo sa má urobiť s kolotočom, už s nebohým Ing. V. nerozprával. Zároveň osobne ani telefonicky sa s pracovníkmi firmy Služby Čaďu nerozprával, žiadne pokyny ani príkazy im nedával, pretože všetko zabezpečoval nebohý Ing. V.. Aj napriek tomu, že svedkovia Ing. M. a A. tvrdia, že mal byť prítomný v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v čase rozpaľovania kolotoča, túto skutočnosť poprel, lebo sa tam v tom čase vôbec nenachádzal a ani nebol tam prítomný. Dôvodmi jeho návštev poľnohospodárskeho areálu boli tie, že manželka mu hovorila o tom, ako obžalovaný - už nebohý V. veľmi holduje alkoholu a bolo potrebné hasiť nejaké problémy, tak len vtedy išiel za ním, aby nepožíval alkohol a venoval sa riadeniu firmy. Zároveň nedal žiaden pokyn na to, aby bol prevezený železný šrot, ktorý vznikol rozpálením púťovej atrakcie, do firmy Bukóza na preváženie.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd a to aj po vyhodnotení opätovnej výpovede obžalovaného, nezistil, aby konanie obžalovaného naplnilo pojmové znaky trestného činu poškodzovania cudzej veci či už formou spolupáchateľstva alebo účastníctva - formou návodu alebo pomoci. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že vyjadrenie obž. Ing. Z., ktorý len jedenkrát povedal už neb. Ing. B. V., že pokiaľ by to bolo na ňom, tak by tento kolotoč dal spáliť, pričom neb. Ing. V., aj podľa svojho vlastného vyjadrenia, už bol pred komunikáciou s obž. Ing. Z. rozhodnutý, že dá kolotoč spáliť, nemožno z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti ustáliť tak, aby takouto formou obžalovaný psychicky pomáhal, utvrdzoval neb. Ing. V. v jeho predsavzatí danú púťovú atrakciu dať rozpáliť, o čom už bol v konečnom dôsledku rozhodnutý skôr a takto získaný šrot speňažiť a následne finančné prostriedky použiť na chod spoločnosti. Z takéhoto vyjadrenia obž. Ing. Z. je možné usúdiť len to, že v danom prípade sa jednalo iba o jeho hodnotiaci úsudok, názor, či myšlienku, čo by on urobil na mieste neb. Ing. V., pričom ho ale v takomto konaní neutvrdzoval, nepresviedčal ani inak nepomáhal a ani v súdnom konaní nebolo bez jednoznačných pochybností preukázané, aby neb. Ing. V. konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku práve pod vplyvom psychickej či inej pomoci od obž. M. Z. Z vykonaných dôkazov vôbec nie je zrejmé či pomocník- obž. Ing. Z. poznal úmysel alebo zámer neb. Ing. V. takýmto spôsobom speňažiť púťovú atrakciu jej rozpálením a daním do výkupu šrotu a súčasne úmyselne konal tým smerom, aby dopomohol realizovať tento úmysel priameho páchateľa umožnením, resp. uľahčením tejto realizácie.

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní otázky, či páchateľ naplnil znaky prís- lušného trestného činu (typicky majetkovej povahy), je nutné vziať do úvahy aj prípadnú existenciu súkromnoprávneho vzťahu, v ktorom ako účastníci vystupovali páchateľ a poškodený a ktorý má vý- znam pre konkrétnu trestnú vec. Pokiaľ ide o súkromnoprávny vzťah, je potrebné totiž trvať na tom, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržali aspoň elementárne zá- sady opatrnosti, obzvlášť, ak sú pre to ľahko dosiahnuteľné prostriedky. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický štát, je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnopráv- neho vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane vlastných práv a majetkových záujmov. Trestným postihom nie je možné nahrádzať inštitúty iných právnych od- vetví, ktoré sú určené na ochranu majetkových práv a záujmov.

Krajský súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo (teda bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, je trestným činom. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

V tejto súvislosti odvolací súd ešte dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne preukázali trestnoprávnu zodpovednosť konania obžalovaného tak, ako mu to bolo napadnutým rozsudkom kladené za vinu. Z uvedených dôvodov preto rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove odvolaniu obžalovaného v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.