Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-85-2018.pdf
PDF · 99.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu O. A., D.. X.X.XXXX, S. G. XXX, XXX XX S. D. G., zast. JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom so sídlom Palárikova 93, 022 01 Čadca, IČO: 37972120, proti žalovanému V. G., D.. X.X.XXXX, A. XXX, XXX XX H., zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35675071, o náhradu škody 4 407,56 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e čo do zaplatenia sumy 1 312,56 € istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.11.2018 do zaplatenia.
II. Žalobu z a m i e t a čo do zaplatenia sumy 3 095 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.11.2018 do zaplatenia.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: V nadväznosti na § 212 ods. 2 CSP, § 216 ods. 1, 2 CSP predmetom sporu bola žaloba o náhradu škody podľa § 415 ods. 1 OZ a § 420 ods. 1 OZ o zaplatenie 4 407,56 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby, teda od 27.11.2018 do zaplatenia. Nejde o spor, kde môže súd z úradnej moci prekročiť predmet sporu. Dňa 11.3.2019 čl. 51 vzal žalobca žalobu späť čo do zaplatenia sumy 1 312,56 € istiny s príslušenstvom. Bolo to pred prvým pojednávaním, ktoré bolo vytýčené na deň 11.4.2019. Z tohto dôvodu súd v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 312,56 € istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.11.2018 do zaplatenia zastavil v nadväznosti na § 144, 145 ods. 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP. Súd ďalej konal o predmete sporu, ktorý sa týkal zaplatenia sumy 3 095 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.11.2018 do zaplatenia (4 407,56 € istiny s príslušenstvom - 1 312,56 € = 3 095 € istiny s príslušenstvom). Predmet sporu tvorili nároky uvedené v podaní zo dňa 11.3.2019 čl. 51 v celkovej výške 3 095 €:
- trovy právneho zastúpenia: prevzatie a príprava zastúpenia 13.11.2015 = 253,96 €/8,39 € režijný paušál,
- výzva na zaplatenie zo dňa 13.11.2015 = 253,94 €/8,39 € RP,
- žaloba na Okresný súd Čadca 4.1.2016 = 253,94 €/8,58 € RP,
- vyjadrenie 8.11.2016 = 253,94 €/8,58 € RP,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 8.11.2016 = 253,94 €/8,58 € RP,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 21.3.2017 = 253,94 €/8,84 € RP,
- odvolanie proti rozsudku = 253,94 €/8,84 € RP,
- vyjadrenie 6.9.2017 = 253,94 €/8,84 € RP, spolu 2 100 €,
- súdny poplatok za žalobu = 497,50 €,
- súdny poplatok za odvolanie = 497,50 €, spolu 3 095 €.
2. Aké tvrdenia produkoval žalobca v žalobe: Žalobca v žalobe zo dňa 27.11.2018 žiadal zaplatiť sumu 3 095 € istiny s príslušenstvom uvedenú bodom 1. odôvodnenia tohto rozsudku na tom skutkovom základe, že uvedenú sumu vynaložil titulom trov konania vo veci vedenej pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 7C/1/2016 (výpisy z účtu čl. 53, 54, 55, 56 súdneho spisu). Uvedené vynaložené trovy súdneho konania sp. zn. 7C/1/2016 znamenajú pre žalobcu škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný tým, že uvedený súdny spor prehral v príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný pred začatím konania mu dal čestné vyhlásenie (čl. 5), ktoré v priebehu konania zmenil. V záverečnom návrhu po vyslovení predbežného právneho názoru súdu uviedol, že uvedené čestné vyhlásenie žalovaného bolo jedným z dôvodov zamietnutia žaloby.
3. Dôkazy, ktoré predložil a navrhol žalobca, skutkový stav zistený z týchto dôkazov a dôkazy, ktoré súd zamietol a dôvody zamietnutia: 1) Spis 11C/81/05 - v tomto konaní bol schválení zmier o vyporiadaní BSM medzi O. G., F.. A., a V. G.. V zmieri sa zaviazala O. G. zaplatiť V. G. 300 000 Sk. Zmier nadobudol právoplatnosť 30.6.2008. 2) Spis 4P/40/2015 - zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.9.2015 vrátane nahrávky z tohto pojednávania obsiahnutej v spise 7C/1/2016 čl. 38 predloženej O. A.. Odporca: „Svokra sa rozviedla, tak sa vyplácal svokor, tak som prispel na vyplácanie svokra...“ Odporca: „Vyplácalo sa 300 000 Sk, 250 000 Sk som dal ja...“ Navrhovateľka: „Ohľadne bytu bol vyplácaný, matka sa rozvádzala, prispel mi 250 000 Sk. Ja som si toho vedomá...“ 3) Spis 7C/1/2016 - rozsudok č. k. 7C/1/2016-44 zo dňa 21.3.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2018, kde žaloba o zaplatenie 8 298,46 € istiny s príslušenstvom bola zamietnutá, krajský súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, dovolanie nebolo podané. Súd vzhľadom k prekážke res iudicata nemôže nanovo posudzovať predmet sporu 7C/1/2016. Musí vychádzať z výroku aj odôvodnenia tohto rozsudku. Z odôvodnenia vyplýva, že vec bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že išlo o pôžičku, komu požičal, dokedy ju má vrátiť a pôžička je reálny kontrakt. Poukázal v tomto rozsudku súd na to, že použil výraz „prispel“, čo nie je rovné „požičal“. 4) Čl. 5 - čestné vyhlásenia V. G. zo dňa 30.12.2015, ktoré sudkyňa oboznámila doslovným prečítaním
- tento listinný dôkaz dáva žalobca v tomto konaní 4C/85/2018 do priamej príčinnej súvislosti s prehrou sporu vo veci 7C/1/2016. V predbežnom právnom názore sa sudkyňa s tým nestotožňuje, lebo z odôvodnenia právoplatného rozsudku vo veci 7C/1/2016 nevyplýva, že by žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že V. G. zmenil svoje tvrdenia. Žaloba bola zamietnutá z toho dôvodu, že nepoužil v konaní 4P výraz pôžička ani žalobca, ani jeho bývalá manželka a nijakým spôsobom nepreukázal, že bola uzavretá pôžička. Teda zamietnutá žaloba bola vzhľadom na druh žaloby, ktorá bola podaná. Zamietol návrhy na vykonanie dôkazov: 1) Výsluchom svedkov M. G., O. A.. Konanie o zaplatenie pôžičky bolo právoplatne ukončené, dokazovaniu k otázke iného predmetu sporu - pôžičku bráni prekážka res iudicata. Vo veci pôžičky je súd viazaný právoplatným rozsudkom a dôvodmi. Nemôže byť svedecky menené právoplatné a záväzné rozhodnutie o tejto otázke a ani písomné znenie čestného vyhlásenia nemôže byť svedecky menené inak. Ide o listinný dôkaz. Jeho úprava svedecky je neprípustná. 2) Oboznámením zvukového záznamu, z toho dôvodu, že existuje prepis zvukového záznamu predložený samotným žalobcom, ktorý bol oboznámený na pojednávaní.
4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.2.2019 čl. 27 spisu navrhoval žalobu zamietnuť. Dôvodom zamietnutia žaloby nebola zmena tvrdení žalovaného, ale neunesenie dôkazného bremena žalobcu. Preto čestné vyhlásenie nebolo brané do úvahy. Žaloba bola zamietnutá z 3 dôvodov. Nebolo preukázané reálne poskytnutie finančných prostriedkov, výška a skutočnosť, či žalovaný vedel, že sú finančné prostriedky od žalobcu O. A.. Podľa názoru žalovaného neexistuje príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a porušením povinností žalovaného. Súdne poplatky 2 x 497,50 € žalobca zaplatil, avšak trovy právneho zastúpenia žalovanému doteraz nezaplatil, pretože
doteraz Okresný súd Čadca nerozhodol o náhrade trov konania. Na čl. 17 spisu žalovaný uviedol, že je po mozgovej príhode a nepamätá si obsah čestného vyhlásenia zo dňa 30.12.2015. To preukázal v konaní 7C/1/2016, a preto dal aj nové čestné vyhlásenie zo dňa 7.10.2016, ktoré tiež tvorí súčasť spisu 7C/1/2016. V konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 7C/1/2016 bol žalobca zastúpený advokátom a advokát ako odborne zdatná osoba mal posúdiť, či žaloba o vrátenie pôžičky bude úspešná vzhľadom len na obsah čestného vyhlásenia zo dňa 30.12.2015, pretože až v neskoršom štádiu konania produkovali dôkaz pripojením zvukového záznamu z konania 4P/40/2015 a týmto dôkazom preukázali nedôvodnosť svojej žaloby a spôsobili neúspešnosť v konaní pod sp. zn. 7C/1/2016. Bolo preukázané, že žalobca vedel o zdravotných problémoch žalovaného, preto sa nemôže odvolávať na to, že škodu mu spôsobil žalovaný čestným vyhlásením.
5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Žalobca bol povinný preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti, b) existenciu škody, c) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. a) Porušenie právnej povinnosti: Spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Môže buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Za také porušenie povinnosti zo strany žalovaného považoval žalobca porušenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka: Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalovaný sa nesprával preventívne, porušil svoje zákonnej povinnosti, pretože žalobcovi dal čestné vyhlásenie zo dňa 30.12.2015 čl. 5 spisu, na základe čoho žalobca podal žalobu vo veci 7C/1/2016 o vrátenie pôžičky. V priebehu konania žalovaný čestné vyhlásenie zmenil a v príčinnej súvislosti s tým žalobca súdny spor prehral, čím mu vznikla škoda vynaložením trov konania. b) Existencia škody: V celkovej výške 3 095 € s 9 % úrokom z omeškania od 27.11.2018 predstavuje finančné náklady vynaložené na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu a odvolanie v konaní sp. zn. 7C/1/2016 a úkony, ktoré musel žalobca zaplatiť svojmu advokátovi presne vyšpecifikované v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorý súd poukazuje. Vynaloženie nákladov a teda vznik škody je preukázaný účtovnými dokladmi na čl. 53, 54, 55, 56 súdneho spisu. c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou: Príčinnú súvislosť skúma súd položením otázky, či by aj bez tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným (bez čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 30.12.2015 čl. 5 spisu) došlo k vzniku škody, teda vynaloženiu nákladov na trovy konania sp. zn. 7C/1/2016, ktoré žalobca prehral. V tomto smere súd vychádzal z § 194 ods. 2 CSP: Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia., a z § 226 CSP: Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. § 228 ods. 1 CSP: Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. § 230 CSP: Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Z toho dôvodu súd vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/1/2016-44 zo dňa 21.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/325/2017-73 zo dňa 24.4.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2018. Právoplatný a vykonateľný rozsudok je záväzný. O právoplatnom a vykonateľnom rozsudku súd nemohol ďalej konať a rozhodovať, inak dokazovať, inak ustaľovať skutkový stav ani dôvody zamietnutia žaloby. S týmito dôvodmi sa mohol len vyporiadať v nadväznosti na tvrdené porušenie povinnosti. Vychádzal z odôvodnenia obidvoch rozsudkov. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva (bod 16. odôvodnenia), že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že v minulosti požičal žalovanej sumu 250 000 Sk, ktorú sa zaviazala vrátiť do 30.6.2014. Pokiaľ uvedené tvrdenia preukazoval čestným vyhlásením žalovaného zo dňa 30.12.2015, toto čestné vyhlásenie poprel žalovaný druhým čestným vyhlásením zo dňa 7.10.2016, v ktorom uviedol, že obsah prvého čestného vyhlásenia si nepamätá. Uviedol, že prvé čestné vyhlásenie nie je pravdivé. O žiadnej pôžičke medzi jeho bývalou manželkou a O. A. nemá vedomosť. Prvostupňový súd na strane 6 prvý odsek, prvá veta uviedol: „...preto súd prvé čestné vyhlásenie pri rozhodovaní nemohol brať do úvahy.“ Pokiaľ ide o druhý dôkaz navrhnutý žalobcom na preukázanie tvrdení o pôžičke, ani týmto dôkazom nepreukázal svoje tvrdenia. Na čl. 37 spisu 7C/1/2016
právny zástupca žalobcu predložil zvukový záznam z pojednávania vo veci sp. zn. 4P/40/2015 zo dňa 3.9.2015, ktorým preukazoval poskytnutie pôžičky vymáhanej v konaní 7C/1/2016: Žalobca: „Svokra sa rozviedla, tak sa vyplácal svokor, tak som prispel na vyplácanie svokra...“ Žalobca: „Vyplácalo sa 300 000 Sk, 250 000 Sk som dal ja...“ Bývalá manželka žalobcu: „Ohľadne bytu bol vyplácaný, matka sa rozvádzala, prispel mi 250 000 Sk. Ja som si toho vedomá...“ Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ani týmto dôkazom nemal preukázané tvrdenia žalobcu v žalobe, pretože z doslovného prepisu vyjadrenia žalobcu a jeho bývalej manželky nevyplýva, že požičal 250 000 Sk, ale prispel sumou 250 000 Sk. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vecným rozhodnutím i odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu. Nad rámec tohto konštatovania v bode 14. odôvodnenia uvádza: Žalobca mal uniesť bremeno tvrdenia, že požičal žalovanej sumu 250 000 Sk a že žalovaná sa zaviazala sumu vrátiť do 30.6.2014. Z dôkazov, ktoré predložil, nebolo možné usúdiť, že došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke medzi stranami sporu, o výške pôžičky ako aj o lehote splatnosti pôžičky. Ak by žalobca bol preukázal tieto tvrdenia, následne by sa dôkazné bremeno presunulo na druhú stranu. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol. Vychádzal zo záverov prvostupňového i odvolacieho súdu súd vo veci 4C/85/2018 dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi prehrou sporu vo veci sp. zn. 7C/1/2016 a dôkazom - čestným vyhlásením žalovaného zo dňa 30.12.2015 čl. 5 (porušením povinnosti žalovaného) a vzniknutou škodou 3 095 € istiny s príslušenstvom. Žalobca v konaní sp. zn. 7C/1/2016 o vrátenie pôžičky 250 000 Sk bol odpočiatku právne zastúpený advokátom. Článok 11 ods. 3 základných zásad CSP: Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. § 18 ods. 1 zákona o advokácii: Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. § 18 ods. 2 zákona o advokácii: Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Bolo teda povinnosťou právneho zástupcu žalobcu produkovať tvrdenia a dôkazy tak, aby žalobca bol úspešný v konaní. § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zo záverov prvostupňového i odvolacieho súdu vyplýva, že v prvom rade nebola preukázaná zmluva o pôžičke ako platný právny úkon medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľom mal byť žalobca O. A., dlžníkom bývalá manželka žalovaného. Čestné vyhlásenie zo dňa 30.12.2015 na čl. 5 spisu nie je čestným vyhlásením bývalej manželky žalovaného, že si od žalobcu požičala 250 000 Sk a že mieni túto pôžičku vrátiť a v akej lehote. Je to vyjadrenie bývalého manžela, ktorý s ňou je rozvedený a ktorý s ňou bol v súdnych sporoch, teda nebol aktívne legitimovaný takéto vyhlásenie a zmluvu o pôžičke bez plnej moci od svojej bývalej manželky poskytnúť, čo bolo povinnosťou právneho zástupcu žalobcu právne vyhodnotiť. Taktiež vyjadrenie tretej osoby - žalovaného v mene bývalej manželky, že prevzala pôžičku 250 000 Sk od žalobcu je právne irelevantné vo vzťahu k platnosti právneho úkonu - pôžičky ako reálneho plnenia. Teda pri vyhodnotení tvrdení a dôkazov je zrejmé, že závery prvostupňového a odvolacieho súdu hovoria o tom, že žalobca nepreukázal platný právny úkon zmluvy o pôžičke medzi veriteľom - žalobcom a bývalou manželkou žalovaného o výške pôžičky, prevzatí pôžičky a lehote jej vrátenia. Neunesenie dôkazného bremena právne relevantným spôsobom v čase podania žaloby si musel byť vedomý aj žalobca, aj právny zástupca žalobcu aj vo vzťahu k ďalšiemu dôkazu - prepisu zápisnice zo dňa 3.9.2015 vo veci sp. zn. 4P/40/2015 čl. 38 spisu 7C/1/2016, pretože je zrejmé, že ani samotný žalobca na uvedenom pojednávaní nepoužil výraz, že poskytol pôžičku 250 000 Sk a taký výraz nepoužila ani jeho bývalá manželka. Žalobca použil výraz, že prispel na vyplácanie svokra a rovnaký výraz použila aj bývalá manželka žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o správne vyhodnotenie dôkazov tak, aby mali právnu relevanciu k uplatnenej žalobe. Vo vzťahu k žalobe, ktorá bola uplatnená ako nárok na vrátenie pôžičky 250 000 Sk (8 298,48 €) od bývalej manželky žalovaného O. G. nemohli byť dôkazy, ktoré použil žalobca a jeho právny zástupca, právne relevantné a nemohli sa domnievať, že takýmito dôkazmi unesú dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam o existencii zmluvy o pôžičke, o prevzatí sumy 250 000 Sk bývalou manželkou žalovaného a o dohode o termíne vrátenia pôžičky. Objektívnou skutočnosťou, ktorá vyplýva zo zápisnice zo dňa 3.9.2015 vo veci 4P/40/2015 je, že suma 250 000 Sk bývalou manželkou žalobcu nebola spochybnená. Uviedla, že jej prispel 250 000 Sk, je si toho
vedomá. Bolo úlohou právneho zástupcu žalobcu správne právne vyhodnotiť tieto dôkazy, skutkové tvrdenia a správne uplatniť nárok (zvážiť, či nárok nebolo potrebné uplatniť podľa § 150 Občianskeho zákonníka, ak vlastníkom bytu je bývalá manželka žalobcu a žalobca jej prispel na zhodnotenie bytu sumou 250 000 Sk, resp. či nejde o iný druh nároku, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. iný druh žaloby a aký). Pánom sporu je žalobca - „dominus litis“. Len žalobca má právo disponovať so žalobou, len žalobca má dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v žalobe (§ 132 ods. 1, 2, 3 CSP, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3M Cdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010, podľa ktorého okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania). Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu. Preukázal, že mu vznikla škoda. Nepreukázal, že medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť existuje medzi spôsobom (skutkovou a právnou kvalifikáciou nároku) uplatnenia nároku a vznikom škody. Spôsob uplatnenia nároku však prináležal žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi a nie žalovanému. Preto žalovaný nezapríčinil žalobcovi vzniknutú škodu. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
6. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti týkajúcej sa späťvzatia žaloby 1 312,56 € istiny s príslušenstvom, ide o procesné zavinenie žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti za svoje tvrdenia v žalobe voči označenému žalovanému. V tejto časti podľa § 256 ods. 1 CSP zavinil zastavenie konania žalobca, čo je neúspech žalobcu. Zároveň je neúspešný čo do zaplatenia 3 095 € istiny s príslušenstvom. Neúspech žalobcu je teda daný v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % preto súd priznal právo na náhradu trov konania žalovanému. Výšku náhrady trov konania vyčísli VSÚ prvostupňového súdu po právoplatnosti rozsudku. Splatnosť nastane do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.