Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13C-175-2016.pdf
PDF · 111.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/175/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: K.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., C. XX, občan SR, právne zast.: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, zast. JUDr. Peter Škerlík, advokát, ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50099655, v konaní o zaplatenie 1.810 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti sumy 905 € z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen svojim rozsudkom č.k. 13C/175/2016-132 zo dňa 22.3.2018 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení predmetného rozsudku súd uviedol, že žalobca sa svojím žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 6.10.2016 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 1 810 € za zriadenie vecného bremena, ako aj trov konania a to na tom skutkovom základe, že žalovaný zriadením vecného bremena na parcelách LV č. 1878, podľa záznamovej listiny č. Z-166/2016 Obecného úradu - katastrálneho úradu v Detve, preložkou diaľkového kábla Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň, spôsobil vlastníkovi, t.j. žalobcovi škodu bez primeranej jednorazovej náhrady. Podľa znaleckého posudku č. 89/2016 žalobca žaloval nárok z uloženia optických káblov a ochranného pásma na pozemku LV č. 1878 ako kompenzáciu škody v jednorázovej odmene podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. vo výške 1810 €. V samotnej žalobe žalobca uviedol, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody z predmetného vecného bremena a to porušenie právnej povinnosti (kedy žalovaný zriadil vecné bremeno na pozemku žalobcu bez odplaty), vznik škody ako majetkovej ujmy ( zriadením vecného bremena, žalobcovi je spôsobená hospodárska škoda, ktorá bráni využívaniu pozemku pre hospodárske účely), príčinná súvislosť, a tiež zavinenie (žalovaný konal vedome, pričom vedel, že zriadením vecného bremena na predmetnom pozemku bez odplaty, spôsobí žalobcovi škodu, s čím bol uzrozumený). Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na znenie zákona č. 351/2011 Z.z., konkrétne na ust. § 66 ods. 1,2,3,5 a 10 a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu, aby vystupoval v tomto konaní. Ďalej uviedol, že v súdenej veci v zmysle § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z. vyplýva, že preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ dotknutého vedenia možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala, ak sa nedohodlo inak. V predmetnom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu, aby vystupoval v tomto konaní, nakoľko v tomto prípade by na mieste žalovaného mal vystupovať iný subjekt, čo jednoznačne vyplýva zo zákonného ustanovenia § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z., ako aj z predloženej dohody o preložke telekomunikačného vedenia, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným, ako podnikom a stavebníkom, Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., kde v bode II. bod 3 je jednoznačne uvedené, že všetky náklady na preložku vedenia bude v zmysle ust. § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách znášať stavebník, a to vrátane prípadných nárokov vlastníkov, alebo užívateľov dotknutých nehnuteľností podľa § 66 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom tohto konania bola jednorazová primeraná náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti v zmysle § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z.z. a keďže žalovaný vzhľadom na zákonné ustanovenie § 66 ods. 10 ako aj na samotnú dohodu o preložke telekomunikačného vedenia nemá povinnosť platiť túto jednorazovú primeranú náhradu, súdu neostávalo nič iné, len žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietnuť v celom rozsahu. Vzhľadom na prijatý záver sa súd už ďalšími okolnosťami v tomto konaní nezaoberal a na tieto neprihliadal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/68/2018-170 zo dňa 22.1.2019 rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 13C175/2016-132 zo dňa 22.3.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia Krajský súd v Banskej Bystrici okrem iného uviedol: Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nebola sporná okolnosť zriadeného vecného bremena k nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcovi v 1/2 v prospech žalovaného - t.j. v prospech spoločnosti Slovak Telekom a.s. rovnako nebola sporná ani okolnosť, že vecné bremeno bolo zriadené v dôsledku vykonania preložky vedenia žalovaným, avšak z dôvodu potreby výstavby rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň, ktorej stavebníkom bola Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres Detva, obec Stožok, kat. úz. Stožok, listu vlastníctva č. 1878 vyplýva, že k parc. reg. C č. 1660/1 o výmere 1138, orná pôda, ktorej vlastníkom v 1 je žalobca, je zriadené vecné bremeno na priznanie práva uloženia a údržby inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma, preložka diaľkového kábla a preložky MST, v kilometri 2, rýchlostná cesta R2 Pstruša -Kriváň a parc. CKN č. 1660/1 vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 20/2015 v prospech Slovak Telekom, pričom vecné bremeno zriadené na základe záznamovej listiny č. Z-166/2016 zo dňa 26. 01. 2016. Z uvedeného vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia a údržby inžinierskych sietí, je zriadené v prospech žalovaného. Ďalej z § 66 ods. 5 ZEK, účinného ku dňu 31.1.2017 vyplýva, že pokiaľ je vlastník v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. V zmysle uvedeného si tento nárok na jednorazovú náhradu musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku (do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti), inak toto právo zaniká. Mimoriadne dôležitá je posledná veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorej, ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Práve citované ustanovenie § 66 ods. 5 ZEK oprávňuje vlastníka alebo podnik na podanie žaloby (návrhu na rozhodnutie o nároku na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti), pričom uvedené ust. § 66 ods. 5 priznáva aktívnu vecnú legitimáciu ako vlastníkovi nehnuteľnosti, tak aj podniku v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené, pričom presne vymedzuje subjekty oprávnené na podanie žaloby (vlastník nehnuteľnosti a telekomunikačný podnik, v prospech ktorého je vecné bremeno zriadené), čoho logickým dôsledkom je i určenie, priznanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného subjektu, t.j. v prípade, ak je žalobcom vlastník dotknutej nehnuteľnosti, z § 66 ods. 5 vyplýva pasívna vecná legitimácia telekomunikačného podniku. Taktiež z verejnej listiny, z listu vlastníctva č. 1878 vyplýva, že nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia spočívajúceho v práve vecného bremena je práve žalovaný, v prospech ktorého bolo právo vecného bremena zriadené a ktorému výkon tohto práva prislúcha. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie prijal nesprávny právny názor o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v súdenej veci, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd bude konať so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., na strane žalovanej a nárok uplatnený žalobcom prejedná a vecne posúdi, pričom prihliadne na všetky námietky vznášané ako zo strany žalovaného, ako aj na protinámietky zo strany žalobcu. Zo strany žalovaného bola, okrem iného, vznesená i námietka o preklúzii uplatneného práva, a to i v odvolacom konaní.
4. V zmysle § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto súd postupoval v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu.
5. Na pojednávaní, konanom dňa 11.4.2019 právny zástupca žalobcu navrhol zmenu žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 905 € s úrokmi z omeškania 5% ročne od 6.10.2016 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Súd v zmysle § 142 ods. 1 CSP rozhodol o zmene žaloby a pripustil zmenu žaloby tak, ako je to uvedené vyššie. Zároveň žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral svoju žalobu späť ohľadne sumy 905 €.
6. Súd zároveň aplikoval zákonné ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a konanie v časti sumy 905 € zastavil, pričom žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s čiastočným zastavením konania.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, s prednesom právneho zástupcu žalovaného, z výpisu z LV č. 1878, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
8. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že čo sa týka vznesenej námietky preklúzie zo strany žalovaného, tak k tomu uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasia. Poukázal na zákonné ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách a keďže aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k zásahu do jedného zo základných ústavných práv vlastníckeho práva, zákonodarca v ďalšom ods. § 66 Zákona o elektronických komunikáciách konkrétne v § 66 ods. 3 uvádza: Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť je povinný pri výkone prác podľa ods. 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach, alebo porastoch a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti, najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia, v takom prípade upovedomí vlastníka, alebo užívateľa bezodkladne. Pri splnení si povinností podniku, v danom prípade žalovaného upovedomiť vlastníka 15 dní vopred. Ďalej poukázal na zákonné ust. § 66 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca neobdŕžal od žalovaného žiadne upovedomenie v lehote najmenej 15 dní vopred od začatí výkonu práva v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný si teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť napriek tomu, že vedel, že túto má a že svojim konaním zasahuje do jedného z najzákladnejších ústavných práv, práva vlastníckeho. Počas celého konania toto tvrdenie žalobcu, žalovaný nevyvrátil. Keďže žalovaný ignoroval povinnosť mu stanovenú zákonom, žalobca ani pri najlepšej viere nemohol vedieť, že sa začalo s výkopovými prácami, tieto boli následne aj dokončené a na to všetkom mal žalovaný právo v zmysle § 66 ods.1 Zákona o elektronických komunikáciách. Doručenie listu Okresného úradu Detva, katastrálneho odboru zo dňa 24.3.2016, ktorým úrad žalobcovi oznámil zápis vecného bremena, nie je pre uplatnenie práva podľa § 66 Zákona o elektronických komunikáciách rozhodujúce, nakoľko žalobca stále nemohol vedieť, že zo strany žalovaného ide o výkon práva podľa § 66 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, a teda si musí žalobca dávať pozor na jednoročnú subjektívnu lehotu. To znamená, že žalobca pri uplatňovaní svojho práva nemohol konať podľa zákona o elektronických komunikáciách, najprv sa obrátiť na žalovaného. Žalobca má právo domáhať sa svojich práv na súde. O tom, že ide o zásadu vlastníckeho práva žalobcu v zmysle § 66 Zákona o elektronických komunikáciách sa žalobca dozvedel najskôr z vyjadrenia žalovaného, datovaného dňa 26.10.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13.11.2017. Preto najskôr doručením tohto vyjadrenia žalobcovi mohla začať plynúť prekluzívna lehota na uplatnenie nároku u žalovaného. Uplatnením práva u žalovaného (ak by ním nebolo doručenie žaloby) by mohlo byť vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.11.2017, na ktoré reagoval žalovaný vyjadrením, doručeným súdu 11.12.2017, s čím žalovaný odmietol poskytnúť akúkoľvek náhradu. Preto aj žaloba bola podaná včas a nie je dôvod na jej zamietnutie z dôvodu preklúzie. Nakoľko do zásahu vlastníckeho práva môže dôjsť aj z iných zákonných dôvodov, ako aj protizákonne, žalobca začal hneď po oznámení listu Okresného úradu Detva, katastrálneho odboru zo dňa 24.3.2016 vo veci konať. Žalobca celkom oprávnene podal na súd žalobu na náhradu škody. Tak isto žalovaný zabudol doplniť nesplnenie ďalšej povinnosti, ktorú mu zákon ukladá, oznámiť začiatok výkonu svojho práva. Takýmto konaním žalovaný znemožnil žalobcovi domáhať sa jeho práv, ktoré mu zo zákona patria.
9. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že tento k veci uviedol: Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý skonštatoval, že pasívna legitimácia žalovaného je daná a nariadil súdu, aby skúmal preklúziu, majú za to, že právo prekludovalo. Pokiaľ žalobca uvádza, že došlo k protiprávnemu konaniu tým, že žalovaný neoznámil v 15 dňovej lehote jeho klientovi, že bude vykonávať preložku diaľkového kábla majú za to, že preložka diaľkového kábla je líniovou stavbou, ktorú oznamuje stavebný úrad, ktorá preložka bola riadne povolená. Stavebný úrad to oznámil pravdepodobne verejnou vyhláškou, pretože účastníkov konania je tam strašne veľa. Ako sám žalobca tvrdí v odvolaní, o skutočnosti, že sa jedná o zákonné vecné bremeno sa dozvedel už v 4/ 2016, z listu Okresného úradu, katastrálneho odboru, teda vedel, že sa jedná a že je zapísané zákonné vecné bremeno k jeho pozemku. Keďže toto bolo vykonané v 4/ 2016, žaloba bola podaná 6.10.2016, majú za to, že právo prekludovalo, pričom je potrebné, aby žalobca najskôr prejednal predmetnú vec so žalovaným a až potom v zákonnej stanovenej lehote môže podať žalobu. Keďže žalobca tak neurobil, majú za to, že právo na jednorázovú náhradu za uloženie kábla sa prekludovalo. Ďalej poukázal na rozhodnutie OS Zvolen, 9C/170/2016, kde v rozsudku Okresný súd Zvolen jasne a zrozumiteľne argumentoval, prečo došlo k preklúzii práva a prečo takéto právo priznať nie je možné.
10. Súd z čiastočného výpisu z LV č. 1878 zistil, že vlastníkom nehnuteľností, parc. č. 1660/1 vo výmere 1138 m2, orná pôda je žalobca v 1. Jedná sa o čiastočný výpis LV pre okres Detva, obec Stožok, k.ú. Stožok. V časti C: ťarchy tohto čiastočného výpisu z LV je okrem iného uvedené: vecné bremeno na priznanie práva uloženia a údržby inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma SO654-00 a SO664-00 preložka diaľkového kábla a preložky MTS v km2, 200-3, 240, Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň na pozemok parc. C-KN č. 1660/1 vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 20/2015, v prospech Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 - Z 166/2016 zo dňa 26.1.2016-65/2016.
11. Súd z rozhodnutia vo forme verejnej vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 21.1.2013, č.k. 03371/2013-SCDPK-03475 zistil, že týmto rozhodnutím bola povolená podľa § 66 Zákona č. 50/1976 Zb. stavebníkovi: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 05 Bratislava, stavba „Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“ kde okrem iného bola pod č. 654-00 povolená Preložka diaľkových káblov v km 2, 200-3,240 a pod č. 644-00 bola povolená Preložka MTS v km 2, 440-3,240.
12. Súd z listinného dôkazu označeného ako „správa stavebného dozoru o priebehu výstavby“ zistil, že vedúci týmu stavebných dozorov na stavbe R2 Pstruša - Kriváň oznámil, že objekt bol pripravený k preberiacemu konaniu, ktoré začalo 5.12.2014.
13. Súd z listinného dôkazu, ktorý predložil súdu žalobca, jedná sa o oznámenie zo dňa 24.3.2016 zistil, že týmto oznámením oznamoval Okresný úrad Detva, katastrálny odbor žalobcovi listom datovaným zo dňa 24.3.2016, že dňa 24.3.2016 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností, na základe záznamovej listiny č. Z-166/2016-Zápis vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí, vrátane ochranného pásma preložky diaľkového kábla, Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň v prospech Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava v k.ú. Stožok, č. zmeny 65/2016, listy vlastníctva 1878, ako dotknutý spoluvlastník.
14. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom do 31.1.2017, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.
15. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
16. Podľa § 66 ods. 3 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom do 31.1.2017, podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.
17. Podľa § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom do 31.1.2017, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku..
18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že súd žalobe žalobcu napriek tomu, že žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu nemohol vyhovieť, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si v zmysle § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z.z., účinného k 31.1.2017 neuplatnil nárok na jednorázovú náhradu v príslušnom podniku, pričom tento nárok si mal uplatniť do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľností, nakoľko inak toto právo zaniká, a preto podľa názoru súdu, žaloba bola podaná predčasne, pretože príslušná právna úprava jednoznačne rieši nárok vlastníka na jednorázovú náhradu voči príslušnému podniku na súde výlučne a len za predpokladu, že sa príslušný podnik a vlastník nehnuteľností na výške primeranej náhrady nedohodnú a to s poukazom na poslednú vetu § 66 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách podľa ktorej, ak sa podnik a vlastník nehnuteľností na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Obsahovo gramatickým výkladom tohto ustanovenia možno konštatovať, že k dohode medzi dohodnutými stranami môže dôjsť len vtedy, ak podnik má informáciu o tom, že vlastník nehnuteľností si voči nemu uplatňuje jednorázovú primeranú náhradu. Pokiaľ si ju žalobca voči žalovanému pred podaním žaloby neuplatnil v prekluzívnej lehote jedného roka, nemohla byť splnená ďalšia podmienka úspešnosti žaloby vlastníka dotknutej nehnuteľnosti a to, že v lehote 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku, podá svoj návrh na súd na rozhodnutie z dôvodu absencie dohody na výške primeranej náhrady medzi podnikom a ním.
19. Podľa názoru súdu je pravda, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 66 ods. 3 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, kde toto ustanovenie mu ukladá povinnosť a to, že o začatí výkonu práva v zmysle ust. § 66 ods. 1 písm. a) toho istého zákona je povinný upovedomiť vlastníka, alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Avšak z úradného listu Okresného úradu Detva, katastrálneho odboru Z-166/2016 zo dňa 24.3.2016 mal súd nepochybne zapreukázané, že žalobcovi úrad oznámil, že na základe záznamovej listiny č. Z-166/2016, katastrálny odbor vykonal zápis vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí, vrátane ochranného pásma preložky diaľkového kábla, Rýchlostná cesta R2 Pstruša
- Kriváň v prospech Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, t.j. v prospech žalovaného. Doručenie tejto listiny, ktorú inak predložil samotný žalobca je preukázané aj samotným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že im bola doručená v 4/ 2016. Podľa názoru súdu, doručením tohto oznámenia sa žalobca najneskôr dozvedel o vzniku vecného bremena v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. a následne mal žalobca postupovať v zmysle § 66 ods. 5 vyššie citovaného zákonného ustanovenia a uplatniť si predmetný nárok na jednorázovú náhradu v príslušnom podniku do jedného roka a následne, až by k dohode medzi ním a žalovaným o výške primeranej náhrady nedošlo, bol oprávnený podať návrh na súd do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj samotný zákonodarca riešil problémy v praxi so zákonným ustanovením § 66 ods. 5 ohľadne lehoty do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, nakoľko bola prijatá Novela Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinná od 1.2.2017, kde bolo novelizované ust. § 66 ods. 5 vyššie uvedeného zákona, v ktorom bolo uvedené, že nárok na jednorázovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka, odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľností došlo.
20. Čo sa týka tvrdení žalobcu ohľadne toho, že o tom, že ide o zásah do vlastníckeho práva žalobcu v zmysle § 66 Zákona o elektronických komunikáciách sa žalobca dozvedel najskôr z vyjadrenia žalovaného, datovaného dňa 26.10.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13.11.2017, a preto najskôr doručením tohto vyjadrenia žalobcovi mohla začať plynúť prekluzívna lehota na uplatnenie nároku u žalovaného a teda, že uplatnením práva u žalovaného, ak by ním nebolo doručenie žaloby, by mohlo byť vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.11.2017, na ktoré reagoval žalovaný vyjadrením, doručeným súdu 11.12.2017 a žalovaný odmietol poskytnúť akúkoľvek náhradu. Preto podľa neho žaloba bola podaná včas a nie je dôvod na jej zamietnutie z dôvodu preklúzie tak k tomu súd uvádza, že zákonné ustanovenie § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného ku dňu 31.1.2017 jednoznačne upravuje, že žalobca, ako vlastník nehnuteľností si musí najskôr uplatniť nárok na jednorázovú náhradu u podniku, t.j. žalovaného a až následne, keď sa nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. A keďže pred podaním žaloby si žalobca ako vlastník u príslušného podniku, t.j. žalovaného neuplatnil predmetný nárok na jednorázovú náhradu, súdu neostávalo nič iné, ako žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
21. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, nakoľko žaloba bola zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).