Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-309-2018.pdf
PDF · 94.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/309/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Andrelovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu G. B. B., a.s., so sídlom A., X. XX, J.: XX XXX XXX, zastúpeného P. kanceláriou B. & W., s.r.o., so sídlom A., M. 8, proti žalovaným: 1/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. pod A., S. dolina XXX/X, 2/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 16.397,39 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. apríla 2018, č. k. 8C/205/2015- 81, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti III. a vo výrokovej časti IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie voči žalovanému 1/. Výrokom II. žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.397,39 €, riadny úrok vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.497,39 € od 30.09.2015 do 05.10.2015 vo výške 20,57 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.497,39 € od 30.09.2015 do 05.10.2015 vo výške 13,73 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.397,39 € od 06.10.2015 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 200,- €, splatných vždy do 20. dňa v každom mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to pod stratou výhody splátok. Výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k zaplateniu sumy 16.397,39 €, riadneho úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.497,39 € od 30.09.2015 do 05.10.2015 vo výške 20,57 €, riadneho úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.397,39 € od 06.10.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.497,39 € od 30.09.2015 do 05.10.2015 vo výške 13,73 €, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.397,39 € od 06.10.2015 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania s tým, že plnením z jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 01.08.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako klientom uzatvorená na základe žiadosti klienta Zmluva, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému medziúver vo výške 16.700,- €, s fixnou úrokovou sadzbou 7,49 % ročne, pri splnení všetkých podmienok zabezpečenia návratnosti medziúveru, a to na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver. Podľa článku I., bod 3. Zmluvy klient sa zaviazal finančné prostriedky medziúveru použiť výhradne na niektorý z účelov uvedených v § 1 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL (ďalej VOP), konkrétne na účel - kúpa nehnuteľnosti. Listom zo dňa 24.07.2015 žalobca upozornil žalovaných, že ak do 15.08.2015 neuhradia dlh vo výške 556,67 Eur, v súlade s § 12 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok má právo žiadať okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej výške 16.304,54 Eur. Keďže žalovaní dlžné splátky neuhradili, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a požadoval okamžité vrátenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 29.09.2015 predstavovala 16.497,39 Eur. Žalovaný 1/ písomnosť prevzal dňa 05.10.2015 a žalovaný 2/ písomnosť prevzal dňa 07.10.2015. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobca voči žalovanému 1/ eviduje ku dňu 30.09.2015 pohľadávku vo výške 16.497,39 Eur. Dňa 05.10.2015 zaplatil žalovaný 1/ sumu 100,- €. Zo sumáru obratov na sporiteľskom a medziúverovom účte za rok 2015 vyplýva žalovaná suma 16.397,39 Eur, určená po zohľadnení úhrady žalovaným 1/ vo výške 100,- €. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012; § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení; § 497 Obchodného zákonníka; § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, 2 a 3, § 54 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 796 ods. 1, § 546, § 547, § 548 ods. 1 až 3, § 549, § 550 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. V konaní bolo preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 01.08.2012 Zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ medziúver vo výške 16.700,- Eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 7,49% ročne. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný 1/ ako fyzická osoba nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca uzatvoril so žalovaným 2/ dňa 01.08.2012 Ručiteľskú listinu č. 1. Žalovaný 1/ poskytnutý úver čerpal v plnej výške, pričom bol zaviazaný úver splácať v odporúčaných mesačných splátkach v sume 189,- Eur vždy ku 16. dňu v mesiaci. Žalovaný 1/ riadne a včas nesplácal. Veriteľ preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 oznámením zo dňa 29.09.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40OdK/212/2017 zo dňa 22.12.2017 súd vyhlásil na majetok žalovaného 1/ konkurz a rozhodol o oddlžení žalovaného 1/ s tým, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Na základe uvedeného súd konanie voči žalovanému 1/ podľa § 167e ods. 1 Zákona o konkurze zastavil. Súd z vyššie uvedených dôvodov zaviazal žalovaného 2/ titulom ručenia s poukazom na § 548 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka na zaplatenie sumy 16.397,39 Eur, riadneho úroku vo výške 7,49% ročne zo sumy 16.497,39 Eur od 30.09.2015 do 05.10.2015 vo výške 20,57 Eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.497,39 Eur od 30.09.2015 do 05.10.2015 vo výške 13,73 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.397,39 Eur od 06.10.2015 do zaplatenia. Žalovanému 2/ umožnil dlh splácať v splátkach po 250,- Eur mesačne vychádzajúc z jeho súčasných pomerov. Žalovaný 2/ má príjem vo výške 700,- Eur. Žalovaný 2/ ako ručiteľ platí za žalovaného 1/ sumu 2.000,- € ako úver v C. banke, sumu X.XXX,- až 5.000,- € ako úver v W. banke, sumu 5.000,- až X.XXX,- € v Y. banke. Toto všetko platí v mesačných splátkach vo výške 250,- Eur. Je zrejmé, že žalovaný 2/ by nebol schopný zaplatiť úver naraz a uloženie tejto povinnosti by bolo pre neho likvidačné. Súd žalobu zamietol, pokiaľ žalobca žiadal zmluvný úrok 7,49% ročne zo sumy 16.397,39 Eur od 06.10.2015, t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, do zaplatenia pretože zmluvné úroky predstavujú príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré nemožno ďalej úročiť úrokom (duplicitné úročenie). Predčasným zosplatnením úveru žalobca získal na jednej strane možnosť domáhať sa ihneď uspokojenia celej svojej pohľadávky voči žalovaným, zároveň však nemá voči žalovaným právo požadovať po zosplatnení zmluvne dohodnuté úroky, ale len úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/143/1998. Žalobca mal vo veci úspech v prevažnej časti, došlo iba k zamietnutiu úroku vo výške 7,49% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 16.397,39 Eur od 06.10.2015 do zaplatenia, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku, a to v zamietajúcej výrokovej časti III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že argumentácia prvoinštančného súdu ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie úrokov po vyhlásení okamžitej (predčasnej) splatnosti úveru sa nesprávne opiera iba o jediné rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/143/1998), ktoré nezohľadňuje ustálený doktrinálny výklad ustanovení § 502 a § 503 ObZ a konštantnú rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2014, sp. zn. 3Obdo/67/2013 záväzok platiť úroky ako odplatu /cenu/ za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou úverovej zmluvy a v prípade, ak dlžník neplní dohodnutý záväzok zo zmluvy, veriteľovi nezaniká nárok na úrok z omeškania.
Oba tieto inštitúty je treba dôsledne odlišovať jednak ich podstatou, ako aj funkciami a na úrok z omeškania má veriteľ zákonný nárok. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obch. zákonníka platí, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.08.2014, sp. zn. 33Cdo/212/2014, zo dňa 24.07.2014, sp. zn. 33Cdo/1401/2014, zo dňa 27.06.2007, sp. zn. 33Odo/657/2005, zo dňa 25.9.2003, sp. zn. 33Odo/518/2003 a viaceré rozhodnutia Krajských súdov SR. Uviedol, že povinnosť dlžníka platiť úroky je limitovaná splatnosťou úveru. Jazykovým výkladom druhej vety § 503 ods. 3 ObZ možno podľa žalobcu jednoznačne dospieť k záveru, že dlžník je povinný platiť úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Legitímnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov po okamžitom zosplatnení úveru vyplýva prima facie zo samotného znenia § 502 a § 503 ObZ, bez potreby duplicitných dojednaní v zmluve o úvere. Zdôraznil, že protiprávny stav vyvolali žalovaní svojím nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia. Žiadosťou o okamžité splatenie úveru nedochádza k zániku (predčasnému ukončeniu) zmluvy. Žalobca tak postupoval lege artis, keď žiadal od žalovaných, aby mu vrátili celú sumu z poskytnutého úveru. Povinnosť platiť úroky z omeškania je pritom predpokladaným zákonným sankčným mechanizmom. Pretrvávajúci stav, keď žalovaní naďalej užívajú (nevracajú) poskytnuté finančné prostriedky a žalobca nimi fakticky nedisponuje, nie je dôvodom na nepriznanie zmluvne dohodnutých úrokov. Inštitút úroku je v právnej doktríne SR a ČR dlhodobo interpretovaný ako cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania (bez ohľadu na termín splatnosti úveru), t.j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Totožná interpretácia inštitútu zmluvných úrokov je prezentovaná aj pri výklade § 658 Občianskeho zákonníka (pokiaľ si zmluvné strany dohodnú úroky v zmluve o pôžičke), ktorá sa z hľadiska zmluvných typov upravených v Občianskom zákonníku, najviac približuje zmluve o úvere upravenej výlučne v Obchodnom zákonníku. Ďalej bol toho názoru, že nemožno v danom prípade akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky žalobcu po zosplatnení úveru zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. a súčasne riadnym zmluvným úrokom vo výške 7,49 % p.a.. Opačným výkladom dochádza ad absurdum k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaných v neprospech žalobcu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 7,49 % p.a., popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), sú žalovaní povinní zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.. Na základe absurdného záveru súdu prvej inštancie by bolo postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia záväzku (nesplácania úveru), než v prípade riadneho plnenia povinností. Podľa žalobcu je neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení povinností ekonomicky a právne zvýhodnený. Vzhľadom na uvedené sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti III. a výrokovej časti IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 7,49 % ročne z nezaplatenej istiny od 06.10.2015 do zaplatenia, ako aj výrok IV. o náhrade trov konania ako súvisiaci výrok, a preto výrok I., ktorým bolo konanie voči žalovanému 1/ zastavené a výrok II., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktoré odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.
6. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 7,49 % ročne z nezaplatenej istiny od 06.10.2016 do zaplatenia, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 7,49 % ročne z istiny, ale len úroky z omeškania. Veriteľovi tak patria úroky iba do splatnosti úveru a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania.
7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
8. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX, a žalovaným 2/ na základe ručiteľskej listiny č. 1 zo dňa 20.07.2012 je potrebné, aj podľa názoru odvolacieho súdu, posudzovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o stavebnom sporení bol žalovanému 1/ poskytnutý úver vo výške 16.700,- €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej uzatvorenej zmluvy, napriek výzve nezaplatili žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ omeškané splátky riadne a včas, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a požadoval okamžité vrátenie celej dlžnej sumy. Žalovaný 1/ písomnosť prevzal dňa 05.10.2015 a žalovaný 2/ dňa 07.10.2015.
9. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny, pretože nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a preto niet ani dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej splatnosti tak veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi. Nemá preto právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny, keďže dlžník ju už užívať nemôže.
10. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
11. Zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškania a nie na dohodnuté zmluvné úroky, ako uviedol aj súd prvej inštancie.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti III. a vo výrokovej časti IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 2/ bol v odvolacom konaní úspešný. Žalovanému 2/ však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a preto odvolací súd žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).