Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-228-2016.pdf
PDF · 116.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/228/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpenom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava proti žalovanému: L. Ž., S.. XX.XX.XXXX, M. V. S. W., A. XXX/XX, právne zastúpenom JUDr. Martinom Špakom, advokátom so sídlom Odborárov 49, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1240,91 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.6.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 240,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.5.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.7.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 450,- Eur a bol povinný uhrádzať splátku vo výške 15,- Eur. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti zo Zmluvy, bol ku dňu 7.5.2016 vystavený nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.4.2016 so zostatkom na úhradu vo výške 1 240,91 Eur predstavujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť záväzok vo výške 1 240,91 Eur v lehote splatnosti uvedenej vo výpise z bankovej knihy.
2. Vo veci rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 9C/228/2016-108 zo dňa 23.1.2018 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 210,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.5.2016 do zaplatenia. Konanie čiastočne, čo do zaplatenia istiny vo výške 258,54 Eur s príslušenstvom zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Úspešnejšiemu žalovanému súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 66 %. Vo výroku, ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a vo výroku o trovách konania podal voči rozsudku odvolanie žalovaný a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uvedený rozsudok vo výroku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené a žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť dňa 9.3.2018.
3. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9Co/131/2018 zo dňa 11.2.2019 zrušil vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že tunajší súd mal pri rozhodovaní prihliadnuť na skutočnosti a tvrdenia uvedené právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 23.1.2018 týkajúce sa neplatnosti úverovej zmluvy a to z dôvodu, že žaloba bola na tunajšom súde podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku poukazujúc na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
4. Uznesením sp. zn. 9C/228/2016-42 zo dňa 11.1.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.2017 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 6.6.2017 potvrdil uzatvorenie zmluvy so žalobcom, na základe ktorej čerpal finančné prostriedky žalobcu. Poslednú transakciu podľa výpisu z účtu predloženého žalobcom uskutočnil dňa 23.1.2013 vo výške 2,94 Eur. Všetky následné debetné položky sa vzťahujú výlučne na poplatky, zmluvné úroky, sankčné úroky. Na základe toho vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s tým, že najneskôr začala premlčacia doba plynúť 15.2.2013, teda 15. deň nasledujúceho mesiaca, kedy došlo k debetnej položke. Príslušenstvo pohľadávky ako akcesorický záväzok sa premlčuje v rovnakej lehote resp. najneskôr ako hlavný záväzok. Na základe toho navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.6.2017 poukázal na to, že kreditná karta je formou revolvingového úveru. Žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti o aktiváciu karty súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 450,- Eur, so zmluvným úrokom vo výške 23,76 % ročne, so štandardnou mesačnou splátkou 15,- Eur. Úverový rámec začal žalovaný čerpať dňa 30.8.2011. Listom zo dňa 3.7.2013 bola vyhlásená okamžitá splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Ďalej poukázal na to, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. V priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa. Žalovaný celkove čerpal sumu 500,27 Eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 245,- Eur, posledná úhrada bola uskutočnená dňa 27.3.2013. Suma 1 240,91 Eur predstavuje debetný stav na kartovom účte a pozostáva z istiny vo výške 435,49 Eur, poplatkov vo výške 118,72 Eur, štandardného úroku 546,88 Eur a sankčného úroku 139,82 Eur. Žalobu v časti zaplatenia poplatkov a sankčného úroku spolu vo výške 258,54 Eur s príslušenstvom vzal žalobca čiastočne späť.
7. V replike doručenej súdu dňa 17.7.2017 žalobca opätovne poukázal na to, že v súlade s článkom V bod 35 písm. a/ Obchodných podmienok bola vyhlásená okamžitá splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Výpoveď zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému odoslaná dňa a lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu uplynula dňa 19.7.2013. Od 20.7.2013 je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota na zaplatenie celej sumy dlžného zostatku začala plynúť dňa 20.7.2013 a žalovaná pohľadávka bola na súde uplatnená dňa 9.6.2016 v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 8.11.2017 okrem premlčania nároku žalobcu poukázal na to, že Obchodné podmienky, na ktoré sa odvoláva žalobca, neboli pevnou súčasťou zmluvy, sú predtlačené malým a nečitateľným písmom, súhlas s týmito podmienkami je daný iba odkazom v odseku 10 zmluvy a ten je napísaný malým, nečitateľným písmom. Takýto postup vykazuje znaky nekalých praktík.
9. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty, výpisom z účtu, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Obchodnými podmienkami, vyhlásením predčasnej splatnosti, a zistil nasledovne:
10. Dňa 12.7.2011 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava a žalovaným uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB č. XXXXXXXXXX. Zmluva bola uzavretá na základe Žiadosti o aktiváciu AUTOKARTY s tým, že podľa predloženej žiadosti, jej prijatím a schválením zo strany banky sa táto stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 300,- Eur a pevná mesačná splátka vo výške 10,- Eur, so štandardnou úrokovou sadzbou 23,76 % ročne.
11. Podľa plnomocenstva zo dňa 1.1.2013 Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava splnomocnila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok okrem iného aj v oblasti záväzkových vzťahov viesť rokovania s tretími stranami, uzatvárať a podpisovať všetky typy zmlúv.
12. V článku V. bod 1 uvedenej zmluvy je uvedený deň splatnosti mesačnej splátky, ktorým je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. V bode 2 je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miere nákladov pri schválení úverového rámca 300,- Eur, počte splátok 55, výške prvej až predposlednej splátky 10,- Eur, výške poslednej splátky 8,03 Eur, vo výške 32,79 %. Celková čiastka , ktorú musí spotrebiteľ v danom prípade zaplatiť je 548,- Eur a celkové náklady spotrebiteľa 248,- Eur.
13. Článok 10 zmluvy obsahuje vyhlásenie klienta o tom, že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti s týmito súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať, ďalej sa oboznámil s cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou, sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami.
14. Podľa článku V bod 37 písm. a/ Obchodných podmienok predchodcu žalobcu účinných od 1.6.2011, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. V prípade, že banka eviduje voči klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť výšku úverového rámca všetkých kariet vydaných bankou v súlade s týmito obchodnými podmienkami. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný.
15. Dňa 16.1.2012 žalovaný podal žiadosť o zvýšenie úverového rámca, ktorý bol schválený vo výške 450,- Eur pri mesačnej splátke 15,- Eur. Pod podpisom žiadosti je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri predpoklade, že štandardná úroková sadzba 23,76 % a poplatky ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené výške úveru 450,- Eur, počtu splátok 52, výške splátky 15,- Eur mesačne, kedy ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 30,77 % a celkové náklady spotrebiteľa s úverom sú 325,22 Eur.
16. Podľa výpisu z AUTOKARTY ku dňu 7.5.2016, konečný stav účtu k 30.4.2016 predstavuje mínus 1 240,91 Eur, doba splatnosti úhrady dlžného zostatku bola určená na 15.5.2016. Z výpisu sú zrejme všetky debetné aj kreditné transakcie. Je zrejme, že žalovaný začal čerpať úverový limit výberom finančných prostriedkov dňa 30.8.2011, posledný výber uskutočnil dňa 23.1.2013, a celkove vyčerpal sumu 500,27 Eur. Do podania žalobného návrhu zo strany žalovaného v prospech účtu bola zaplatená celkovo suma 245,- Eur. Z výpisu je tiež zrejme, že dlžná suma pozostáva aj z úrokov z dlžnej čiastky, poplatkov za vyhotovenie a zaslanie výpisu, poplatku za správu kartového účtu, za znovuvydanie karty, administratívneho poplatku za správu rizikovej pohľadávky, nákladov vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, štandardných úrokov a sankčných úrokov.
17. Listom zo dňa 3.7.2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 9.7.2013, bola vyhlásená predčasná splatnosť dlžného úveru na kreditnej karte vo výške 586,63 Eur. Zároveň žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetného vyhlásenia.
18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na okolností a podmienky, za ktorých bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty si už presne nepamätá. Potvrdil však, že bola mu poskytnutá platobná karta, ktorú aj používal. Taktiež banke riadne uhrádzal splátky a keďže mal za to, že už splatil všetko, čo vybral, splátky prestal uhrádzať.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľ
20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
28. Predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o nároku žalobcu v časti zaplatenia istiny 210,27 Eur s príslušenstvom, v ktorej bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený odvolacím súdom.
29. Súd opätovne konštatuje, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru. Úverová zmluva uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
30. Podľa záverečných ustanovení bod 86 veta druhá Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet platných od 1.6.2011, zmluva medzi Klientom a Bankou uzatvorená podľa týchto Obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktoré sa primerane vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
31. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch o ochrane práv spotrebiteľa. Na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva z dôvodu, že sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. 32. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila žalobcovi v tomto konaní svoju pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 19.9.2016. V prvom rade sa preto súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a žalobcom. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. 33. Pôvodný veriteľ, ktorý poskytol úver žalovanému je bankou. Z uvedeného dôvodu je potrebné na danú vec okrem ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona. Uvedené ustanovenie upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018, podľa ktorého ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.
34. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení kumulatívne splnenie týchto podmienok:
- existencia splatnej pohľadávky,
- písomná výzva banky,
- následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke.
35. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu dlžného zostatku na základe článku 37 písm. a/ Obchodných podmienok. Podľa tohto článku zosplatneniu úveru má predchádzať výzva na vyrovnanie dlžných splátok a až následne, v prípade, že dlh nebude vyrovnaný mohol predchodca žalobcu pristúpiť k zosplatneniu celého dlžného zostatku. Uvedené korešponduje aj s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ je povinný upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, aby pred zosplatnením dlžného zostatku vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a to ani napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný súdom. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého dlhu a to pre nedodržanie podmienky v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani podľa žalobcom predložených Obchodných podmienok.
36. Z uvedeného dôvodu t.j. z dôvodu nepreukázania existencie splatnej pohľadávky, postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s bankovým zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. S poukazom na uvedené žalobca nie je oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom.
37. Súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018, podľa ktorého ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.
38. Napriek tomu, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd stručne poukazuje aj na ďalšie dôvody, na ktoré poukázal žalovaný v konaní a v dôsledku ktorých by žaloba bola zamietnutá aj v prípade platného postúpenia pohľadávky banky na žalobcu.
39. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená so žalovaným zo strany spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok. Zo strany žalobcu, na základe výzvy súdu bolo predložené plnomocenstvo udelené Všeobecnou úverovou bankou, a.s., spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktoré sa okrem iného týkalo aj uzatvárania a podpisovania všetkých typov zmlúv. Jedná sa však o plnomocentvo zo dňa 1.1.2013, pričom predmetná úverová zmluva so žalovaným bola uzatvorená dňa 12.7.2011. Zo strany žalobcu teda nebolo v konaní preukázané, aby uvádzaná spoločnosť mala oprávnenie konať za pôvodného žalobcu pri uzatváraní úverových zmlúv s tretími subjektmi a aj z tohto dôvodu bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
40. Žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval aj na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V prvom rade je potrebné uviesť, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa tak udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku, ktorá je v danom prípade v časti zmluvy V. označenej „Vyhlásenie Klienta“ ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako ostatné zmluvné podmienky. V predmetnej zmluve V. časť zmluvy je písaná drobným písmom tak, ako jej ostatný text zmluvy. Je nepochybné, že pokiaľ ide o podmienky v zmluve, na uzatvorenie zmluvy bolo použité tlačivo s predtlačeným textom. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť obsah týchto podmienok ovplyvniť. Zo strany žalovaného opak preukázaný nebol. Čo sa týka veľkosti písma, zmluva je písaná malým písmom, ktorý je síce čitateľný, avšak len za predpokladu dobrého zraku a dostatočne dlhšieho času na jej prečítanie. Je možné konštatovať, že aj pokiaľ by žalovaný text zmluvy prečítal, je zrejme, že tomuto nemohol aj porozumieť a to aj z dôvodu, že text obsahuje aj množstvo odbornej právnej terminológie. Text tejto časti zmluvy je písaný takmer nečitateľným drobným písmom, ktoré neumožňuje priemernému spotrebiteľovi riadne sa oboznámiť s týmto rozsiahlym textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Je teda otázne, či žalovaný ako spotrebiteľ sa mohol s takýmito podmienkami, za ktorých mu bol poskytnutý úver aj oboznámiť. K tomu je potrebné uviesť aj to, že text písaný menším písmom budí dojem, že text v tejto časti nemá až tak dôležitý význam. V bežnom živote sa totiž zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy.
41. Použitie tak malého písma, či už v zmluve, alebo Všeobecných obchodných podmienkach považuje súd za klamlivú praktiku, v dôsledku ktorej spotrebiteľ je viazaný aj podmienkami, s ktorými pre veľkosť písma ani nemal možnosť sa oboznámiť. Pre nečitateľnosť je možné tieto zmluvné podmienky považovať za neprijateľné, keďže vzhľadom na už uvedené vyvolávajú hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Aj z tohto dôvodu, súd považuje predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú.
42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, pretože zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť pre iné dôvody než pre správanie žalovaného. Ohľadne zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý bol v tejto časti úspešný. Žalovaný bol tak úspešný v celom rozsahu a preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.