Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/268/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu E. R. a.s. so sídlom O., Q. XX, H. XX XXX XXX, zastúpeného Z. J., s.r.o. so sídlom O. - mestská časť W. Q., E. XX, proti žalovanej S. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. X/XX, o zaplatenie 1 236,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. apríla 2018, č.k. 27C/437/2015 - 193, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 65,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 1 065,13 eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 19,50% ročne zo sumy 621,08 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 861,58 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, s 25% debetným úrokom ročne zo sumy 69,81 eur od 02.06.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z oznámenia o poskytnutí úveru k E. Kreditnej karte zistil, že žalobca dňa 25.04.2007 prijal žiadosť žalovanej, na základe ktorej žiadala o poskytnutie úveru k E. Kreditnej karte, čím došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou k uzavretiu úverovej zmluvy s úverovým limitom 15 000,-Sk, ktorý mala žalovaná možnosť čerpať od 29.01.2009, s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 16,8% ročne a s dohodnutou výškou debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne. Uvedenie údaja ročnej percentuálnej miery nákladov absentuje. Oznámenie bolo podpísané žalobcom a žalovanou. Listom zo dňa 21.11.2013 žalobca oznámil žalovanej, že bola už niekoľkokrát vyzvaná na zaplatenie dlžnej čiastky zo Zmluvy o úvere, avšak nakoľko ju nevyrovnala, žalobca využil svoje oprávnenie a dňom 20.11.2013 vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú. Súčasne vyzval žalovanú, aby v lehote do 01.12.2013 uhradila dlh vyčíslený na sumu 599,51 eur. Ako vyplýva z doručenky výzvu na zaplatenie prevzala dňa 25.11.2013. Žalobca takisto uzavrel so žalovanou dňa 25.10.2005 zmluvu o bežnom, na základe čoho sa zaviazal pre žalovanú otvoriť a viesť bežný účet. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky E.. V bode 2. Zmluvy sa strany dojednali na tom, že v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte sa debetný zostatok úročí debetnou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. V zmysle cenníka boli debetná úroková sadzba pre nepovolené prečerpanie 25 %. Ako vyplynulo z výpisu z bežného účtu nepovolené prečerpanie vzniklo z účtovania poplatkov za sedem avíz v zmysle cenníka v sadzbe 1 eur každé (7 eur), za 6 poplatkov za vedenie účtu v zmysle cenníka 9 eur mesačne (54 eur) poplatku za upomienku v sume 3,50 eur v zmysle cenníka

a poštovného v celkovej výške 1,40 eur, ktoré predstavujú náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky. Ďalej žalovaná suma z bežného účtu pozostávala z debetných úrokov v celkovej výške 3,91 eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka; § 1 ods. 1, § 1 ods. 3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., § 53 ods. 1, ods. 4, § 121 ods. 3, § 494, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zistil, že dňa 25.04.2007 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver ku kreditnej karte s úverovým rámcom 15 000,-Sk. Úroková sadzba bola 16,80% ročne. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Zmluvu uzatvorenú so žalovanou posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z., keďže na úver poskytnutý na základe kreditnej karty sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.. S poukazom na to súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona. Súd zistil, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona, a to uvedenie RPMN, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje len údaj o výške úveru - úverového limitu, deň splatnosti, výšku úrokových sadzieb, avšak chýba údaj o RPMN. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi priznať len nesplatenú istinu, t.j. istinu po odčítaní úhrad žalovanej. Žalovaná z úverového limitu vyčerpávala celkovo sumu 1360,45eur a uhradila celkovo sumu 2 243,24 eur. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalovaná to, čo vyčerpala z poskytnutého úverového rámca kreditnou kartou, aj splatila. Vzhľadom na uvedené niet istiny, ktorá by bola neuhradená, a preto súd žalobu v časti žalovanej istiny ako nedôvodnú zamietol. V zmluve o bežnom účte sa žalovaná zaviazala hradiť poplatky za vedenie bežného účtu, poplatky za avíza a za upomienky, ktoré ako vyplynulo z výpisu z účtu dosiahli sumu 65,90 eur, vrátane nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky, t,j. poštovného v sume 1,40 eur za zaslanie upomienky a avíza. Neuhradením týchto poplatkov v sume 65,90 eur žalovaná svoju povinnosť nesplnila(§ 494 OZ), preto ju súd zaviazal na ich uhradenie. Čo sa týka požadovaného debetného úroku v sadzbe 25% ročne zo sumy debetného zostatku, či už kapitalizované vo výške 3,91 eur zahrnutého v žalovanej sume 69,81 eur alebo žiadaného v žalobnom návrhu zo sumy 69,81 eur od 02.06.2014, tak v tejto časti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V danom prípade predstavuje debetné úročenie sadzbou 25% ročne neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná a z neplatného dojednania, nie je žalobca oprávnený nič požadovať (§ 494 a contrario). Neprijateľnosť podmienky vyplýva z toho, že núti spotrebiteľa uhrádzať debetný úrok vo výške, ktorá minimálne 3-krát prevyšuje úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, pričom však úročené týmto úrokom sú pohľadávky predstavujúce služby banky ako vedenie účtu resp. iné dojednané plnenia, ale nie poskytnutie peňažných prostriedkov, kedy je hradenie úrokov, ktoré nie sú úrokom z omeškania bežné. Požadovanie debetných úrokov z pohľadávok, ktoré nepredstavujú poskytnuté peňažného prostriedky, predstavuje neprijateľnú podmienku, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď spotrebiteľa nútia uhrádzať sankciu vyššiu než úroky z omeškania, ktoré sú pre prípad omeškania s úhradou služieb nepredstavujúcich poskytnuté peňažné prostriedky bežné a tri až päť krát nižšie než požadovaný debetný úrok. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1065,13 eur s príslušenstvom, pričom súd žalobe vyhovel iba v sume 65,90 eur. V predmetnej veci tak žalovaná mala väčší úspech ako žalobca, a preto žalovanej patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov konania. Nakoľko žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne a mal za to, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ku ktorému súd dospel na základe nesprávnych skutkových zistení. Poukázal na to, že žalovanej poskytol všetky podstatné informácie o úverovom produkte, čím splnil náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch vzťahujúce sa na konkrétny produktový typ úveru. Ako vyplýva z Oznámenia o poskytnutí úveru k E. Kreditnej karte, ako aj z Podmienok pre vydanie a používanie E. kreditnej karty, žalovaný sa zaviazal k úhrade ním čerpanej ľubovoľnej finančnej čiastky až do výšky úverového limitu formou minimálnych splátok vo výške 5 % z čerpanej finančnej čiastky a to vždy k 15. dňu v mesiaci. Prostredníctvom úveru tak mohol žalovaný čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane, bez nutnosti opätovne žiadať o ďalšie čerpanie. Uvedeným typom úveru boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo forme tzv. revolvingového úveru, kedy je

dlžníkovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého ak vyčerpá časť alebo aj celý rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, bude mať hneď po pripísaní tejto úhrady späť na úverový účet opäť k dispozícii celý úverový rámec. V prípade, ak dlžník spláca čerpané finančné prostriedky postupne formou splátok vo výške 5 % má aj naďalej k dispozícií tú časť úverového rámca, ktorá ostala nevyčerpaná, a ktorá sa zároveň každou splátkou znižuje. Ide teda o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom nie je možné určiť už pri jeho zriadení jeho konečnú splatnosť vyjadrenú vo forme presne stanoveného dňa. Taktiež nie je možné predpokladať pri zriadení účtu spôsob správania sa dlžníka a to najmä koľko a ako často dôjde k čerpaniu z kreditnej karty čím by bolo teda možné jednoznačne určiť splátky čerpaného úveru, a to najmä ich výšku a ich počet. Nakoľko uvedené veličiny súd elementárnymi hodnotami na výpočet pravdivej hodnoty RPMN, nie je možné takúto hodnotu ani pri zriadení takéhoto typu úveru hodnoverne určiť. Ďalej dôvodil, že odhadom alebo určením RPMN pri zriadení úverového účtu pri predpoklade jednorazového vyčerpania celého úverového rámca, by došlo k poskytnutiu nepresných informácii pre spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu žalobca je toho názoru, že postupoval v súlade so zákonom, teda konkrétne s ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovanú písomne informoval a.) o úverovom limite (15.000,- Sk); b.) ročnej úrokovej sadzbe (16,80 % p. a.) a poplatkoch (prostredníctvom sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - nepodnikateľov); c.) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Krajských súdov SR. Ďalej poukázal na znenie Obchodných podmienok pre E. kreditné karty, ktoré boli predložené súdu. V zmysle ust. čl. VIII. bod 17 bolo dojednané, že „Úroky a debetné úroky za uplynulé mesačné obdobie sa budú účtovať na ťarchu Kartového účtu vždy v deň nasledujúci po dni splatnosti. Úrok z omeškania je splatný ihneď a neúčtuje sa na ťarchu Kartového účtu“. Žalovaný v zmysle zmluvy o bežnom účte bol povinný čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, pričom svojím podpisom súhlasil s tým, že v opačnom prípade mu bude žalobca úročiť nepovolený debetný zostatok. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov a túto skutočnosť súd vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nezohľadnil, nakoľko nepriznal nielen zmluvne dohodnuté debetné úroky, ale ani zákonné úroky z omeškania. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vydal rozsudok, ktorým žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 999,23 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 19,50 % p. a. z istiny 621,08 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 861,58 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, debetný úrok vo výške 25,00 % p. a. zo sumy 69,81 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanému uloží aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.04.2007 s úverovým limitom 15.000,- SK (ďalej len „zmluva o úvere“) neobsahuje údaj o RPMN úveru podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), v dôsledku čoho posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že v prípade vyššie uvedenej zmluvy ide o nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobcom žalovanej a v danom prípade sa tak na právny vzťah účastníkov tohto záväzkového vzťahu vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere /zákon č. 258/2001 Z. z./. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.

7. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva aj uvedený zákon ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferuje až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru /§4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch/ ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

8. Ako jednu z vyššie uvedených náležitostí absencia ktorých má za následok, že zmluva o úvere bude bezúročná a bez poplatkov je aj náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda, že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v uvedenom znení v § 3 ods. 6 uvádza, že pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene RPMN. Podľa nasledujúceho ods. 7, ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona. Takáto právna úprava uvedená § 3 ods. 6 predmetného zákona o spotrebiteľských úveroch nenahrádza povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2, ods. 3 uvedeného zákona a nezbavovala poskytovateľa spotrebiteľského úveru v zmluve uviesť všetky údaje, ktoré s prihliadnutím na charakter zmluvy bolo možné uviesť. Preto v prípade uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je úver poskytnutý formou kreditnej karty, pri ktorom opakovaným čerpaním v rôznej výške sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, veriteľ je povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienok uvedených v texte zmluvy (úverový limit 15000,- SK - v prepočte 497,90 eur, deň splatnosti 15 deň v mesiaci, úroková sadzba 16,8 % p.a., debetná úroková sadzba 30% p.a., sadzba úrokov z omeškania 15% p.a.) a môže tieto údaje uviesť aj pre jeden alebo niekoľko z možných rôznych variantov čerpania úveru spotrebiteľom tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň orientačne základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy, a to s povinným uvedením týchto parametrov minimálne pre prípad vyčerpania celkového úverového rámca (15000,- SK t.j. 497,9 eur) a jeho následného postupného splatenia. Keďže zmluva tento údaj neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absencia tohto údaju je ustanovením § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná tým, že úver poskytnutý žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru, ktorú, ako v danom prípade bolo dokazovaním zistené, žalovaná už v plnom rozsahu splatila.

10. Pokiaľ ide o nároky zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.10.2005 (ďalej len „zmluva o bežnom účte“), odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že debetný úrok vo výške 25 % ročne predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd navyše k odôvodneniu súdu prvej inštancie dodáva, že síce pojem debetný úrok nie je zákonným pojmom, vzhľadom však na povahu tohto úroku, je zrejmé, že ide o sankčný úrok svojou povahou podobný zmluvnej pokute. Výšku uvedeného úroku žalovaná nemohla ovplyvniť, pričom určenie jeho výšky bolo iba na vôli žalobcu, ktorý sám určuje výšku sankčnej sadzby, čo vnáša značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. v danej veci žalovanej, pričom zároveň nešlo o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Podľa čl. I. bodu 2 zmluvy o bežnom účte to bol práve žalobca, ktorý bol oprávnený jednostranne vyhlásiť debetnú úrokovú sadzbu pre prípad nepovoleného prečerpania bez toho, že by výšku tohto úroku mohla žalovaná akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, či so žalobcom individuálne dohodnúť.

11. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovanej však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).