Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX S., okres W., zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, Železničná 257/19, 050 Revúca, o zaplatenie 4 235,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k.: 4Csp/94/2018 - 225, zo dňa 25. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením č. k.: 4Csp/94/2018 - 274 zo dňa 21.12.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 387,97 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,81 eur od 21.07.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128,72 eur od 21.08.2018 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128,72 eur od 21.09.2018 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 128,72 eur od 21.10.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 82,20 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4 235,25 eur, úrokov vo výške 109.48 eur, úrokov z omeškania vo výške 4,61 eur, úrokov 9% ročne z nezaplatenej istiny 4 235,25 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 4 235,35 eur od 26.05.20198 do zaplatenia a úrokov z omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 109,48 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 7,44 eur a žiadal nahradiť trovy konania.

3. Z vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že žalobca uplatnený nárok vyvodzuje zo Zmluvy o úvere č. 0000000000346811 zo dňa 05.10.2016. uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 6 000 eur. Úver bola žalovaná povinná splácať mesačne v 48 anuitných splátkach po 151,67 eur navýšených o poplatok za poistenie schopnosti splácať úver v sume 3,72 eur (spolu splátka 155,39 eur), splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.10.2016 a posledná dňa 21.10.2020 (konečná splatnosť úveru). Výška úroku bola dohodnutá na 9,9 % p. a., pri RPMN 13,63 %, priemernej hodnote RPMN 16,57%. Žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi za poskytnutie úveru jednorázový poplatok vo výške 300 eur. Úrok z omeškania bol dohodnutý na 5% p. a.. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá má všetky obsahové náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2016.

4. Z výpisu z bežného účtu žalovanej mal súd preukázané, že dňa 05.10.2016 žalovaná čerpala úver bezhotovostne vo výške 6 000 eur, pričom z tejto sumy jej bola ihneď zinkasovaná suma 300 eur na poplatok za poskytnutie úveru s možnosťou jeho vrátenia pri splnení dohodnutých podmienok.

5. Z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy žalobca listom zo dňa 22.03.2018 nazvaným „opakované upozornenie“ mal vyzývať žalovanú na úhradu omeškaných splatných splátok vo výške 308,21 eur v lehote do 05.10.2016 a žalovanú zároveň upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru (v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok čl. 2.8., 2.9.1., 2.10.1.). Túto skutočnosť žalovaná rozporovala. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 25.05.2018, ktorú písomnosť žalovaná v odbernej lehote neprevzala, bola žalovaná vyzvaná na úhradu celého dlžného úveru vo výške 4 446,78 eur s príslušenstvom (z toho suma 30,- eur predstavuje poplatok za výzvu) v lehote do 04.06.2018.

6. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná žalobcovi postupnými úhradami od októbra 2016 do 25.05.2018 zaplatila celkom 2 530,03 eur, ktoré boli žalobcom započítané na úhradu istiny vo výške 1 764,75 eur, zmluvného úroku vo výške 711,17 eur, poistného vo výške 52,88 eur, úroku z omeškania vo výške 2,03 eur.

7. Vykonaným dokazovaním, postupom podľa § 295 CSP (podľa ktorého súd môže vykonať aj iné dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu zabezpečí alebo vykoná taký dôkaz), zo žalobcom predloženej dokumentácie (zmluvy o úvere, VOP, sadzobníka poplatkov, výzvy na predčasné splatenie úveru, prehľadu splácania žalovanej do predčasného zosplatnenia) a súdom obstarného - pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp.zn. 4P/65/2017 vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. S., nar. XX.XX.XXXX mimo manželstva, rodičom

- S. S. (v tomto konaní žalovaná) a W. A. (nar. XX.XX.XXXX), dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne.

8. Súd vyhovel žalobe v časti nároku o zaplatenie sumy 387,97 eur, vo zvyšku žalobu zamietol v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov.

9. Výsledok rozhodnutia súd odôvodnil tým, že aj keď zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., na druhej strane mal súd za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ust. § 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z., ako špeciálneho predpisu. Pred poskytnutím úveru žalobca s odbornou starostlivosťou neskúmal údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu žalovanej, ako spotrebiteľa s prihliadnutím na výšku predschváleného a poskytnutého úveru s dobou splácania v trvaní 48 mesiacov a výške mesačnej splátky 155,39 eur vrátane platne dohodnutého poistenia úveru. Žalobca nedôvodne bral do úvahy ako určujúci príjem žalovanej, prvý príjem zo živnosti v tom čase jej partnera X A., ktorý bol pripísaný na bežný účet žalovanej vo výške 1639,86 eur dňa 19.09.2016. Podľa tvrdenia žalovanej z tejto sumy iba 100,- eur zostalo pre žalovanú, pretože zostatok išiel na výdavky predošlej rodiny W. A.. Dôsledkom hrubého porušenia ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 cit. zákona. Preto je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutých finančných prostriedkov.

10. Žalovaná bola v dobe od 25.11.2015 do 27.08.2016 vrátane vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Príjem žalovanej za rok 2015 podľa podaného daňového priznania bol 38,27 eur. Od júna 2016 začala poberať príspevok v sume životného minima 198,09 eur. Dňa 28.08.2016 sa žalovanej mimo manželstva narodil syn S. S.. Otec maloletého dieťaťa, v tom čase partner žalovanej, získal živnostenské oprávnenie na výrobu jednoduchých výrobkov z kovov a začal vykonávať práce pre U. Trnava, a.s.. Prvý príjem odberateľovi fakturoval v sume 1639,86 eur, ktorý bol dňa 19.09.2016 pripísaný na účet žalovanej. Príjem partnera žalovanej za obdobie 5 mesiacov roka 2016 podľa daňového priznania bol 5000,60 eur a výdavky 2000,24 eur, základ dane 3000,36 eur, pričom si uplatnil daňový bonus na 6 maloletých detí (vrátane mal. S.) v celkovej sume 1391,65 eur. Žalovaná so synom žila v podnájme v dvojizbovom byte v S., ul. O. XXX. Bolo preukázané, že mesačné náklady na domácnosť, ktoré žalobca neskúmal, tvorili platby za elektrinu cca 40,- eur, plyn 5,95 eur, rozhlas a TV 4,64, nájomné vo výške 83,04 eur a preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu 64,46 eur, ročné poistné za byt 26,06 eur, ročný príspevok za smeti vo výške 29,20 eur. Žalovaná hradila poistné pre maloletého S. vo výške 25,28 eur ročne. Teda mesačne žalovaná hradila iba na pravidelné platby 204,79 eur. Bolo preukázané, že od júna 2016 príjem žalovanej tvoril jedine príspevok v podobe životného minima na dospelú osobu v sume 198,09 eur, po narodení mal. S., t.j. dňa 28.08.2016 stúpla výška životného minima na ďalšiu spolu posudzovanú osobu o 90,42 eur. Žalovaná potvrdila, že žalobca na základe platby pripísanej na jej účet dňa 19.09.2016 v sume 1639,86 eur, jej predschválil a aj poskytol úver vo výške 6000,- eur.

11. Pri rozhodovaní vo veci súd tiež zohľadnil, že podľa jeho názoru nebolo v konaní preukázané, že došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca písomnosťou zo dňa 22.03.2018 mal síce žalovanú upozorniť na možnosť zosplatnenia úveru, avšak žalobca už žiadnym spôsobom nepreukázual, že takéto upozornenie žalovanej doručil, prípadne, že by predmetnú písomnosť vôbec odovzdal na poštovú prepravu. A keďže bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak ani nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Preto záväzok žalovanej trvá naďalej v pôvodne dohodnutých splátkach, až do konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Výpočtom, podrobne uvedeným v odôvodnení rozsudku, súd dospel k výsledku, že žalovaná je titulom nevrátených peňažných prostriedkov povinná žalobcovi zaplatiť sumu 387,98 eur, ktorú je dlžná ku dňu rozhodnutia okresného súdu t.j. k 25.10.2018.

13. V prevyšujúcej časti o zaplatenie splátok istiny navýšenej o poplatok za poistenie úveru, t.j. 11 splátok x 128,72 eur, u ktorých splatnosť ešte nenastala, t.j. celkom v sume 1415,92 eur súd žalobu pre jej predčasnosť zamietol.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z prisúdenej sumy (z každej jednotlivej nezaplatenej priznanej splátky od dňa nasledujúceho po ich splatnosti, vo výške 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením každej splátky peňažného záväzku, t. j. zo sumy 128,72 eur, počnúc omeškaním neuhradenej časti splátky splatnej dňa 20.07.2018, končiac poslednou splátkou splatnou ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. ku 20.10.2018, a to až do zaplatenia každej jednotlivej splátky Úrok z omeškania za splátky istiny splatné do 20.10.2016 do 20.06.2018 súd z dôvodu ich úhrady žalobcovi nepriznal.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pomeru úspechu strán v spore. Žalobca mal vo veci úspech v sume 387,97 eur čo je 8,90 % vo vzťahu k žalovanej sume a neúspech 91,1 %. Potom čistý úspech žalovanej je 82,20 %, v tomto rozsahu súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaná.

17. Žalobca podal odvolanie voči zamietavej časti rozsudku (výrok II). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

18. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno o zosplatnení úveru podľa ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ okresný súd mal za to, že v tejto súvislosti je návrh žalobcu neúplný, bol v zmysle § 129 ods. 1 CSP povinný žalobcu vyzvať na doplnenie alebo opravu v lehote nie kratšej ako 10 dní. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, vo veci meritórne rozhodol, potom je postup súdu procesne chybný - žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, uplatňovať jeho procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Na podporu takéhoto názoru žalobca poukazuje na rozhodnutia iných súdov: uznesenie KS v Žiline č.k. 11Co/33/2017-53 zo dňa 27.06.2017, uznesenie KS v Košiciach č.k. 5Co/262/2017 zo dňa 18.01.2018, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 43Co/25/2018-257 z 26.07.2018, uznesenie KS v Trnave č.k. 11Co/57/2017 z 29.06.2018, uznesenie KS v Nitre č.k. 5Co/262/2017-82 z 4.07.2018, uznesenie KS v Bratislave č.k. 10Co/74/2018-151 zo dňa 16.08.2018.

19. Žalobca pripája k odvolaniu doručenku k upomienke zo dňa 19.01.2018, ktorou žalobca upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. K možnosti doplniť dokazovanie v odvolacom konaní žalobca poukazuje na uznesenie KS v Prešove č.k. 16Co/25/2017-114 zo dňa 20.02.2018, ktorým tento súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie a uviedol, že napriek tomu, že súd prvej inštancie nezavinil, že jeho rozhodnutie je nesprávne (vzhľadom na v odvolaní predložené dôkazy), odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. K porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca namieta, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že žalobca nemá právo požadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru pretože žalobca nedostatočne posúdil schopnosť žalovanej splácať úver. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11 ods. 2 stanovuje, že: ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie sa v zmysle cit. ustanovenia považuje posudzovanie schopnosti splácania úverov veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. V zmysle § 7 ods. 1 cit. zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä „dobu“, na ktorú sa poskytuje úver, „výšku“ úveru, „prijem spotrebiteľa“ a prípadne „účel“ spotrebiteľského úveru. Banka (žalobca) má zato, že povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 splnila. Poukazuje na okolnosti uzavretia zmluvy a obsah VOP a OP. Podľa nich samotné rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere sa začína na žiadosť klienta, ku ktorej musí pripojiť všetky bankou požadované doklady a informácie. Pri posudzovaní schopností žalovanej splácať úver teda banka posúdila jej príjmy a výdavky na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov z reportu zo Spoločného registra bankových informácií, z ktorého vyplynulo, že žalovaná nemá žiadne iné splácané, prípadne nesplácané úvery.

21. Žalovaná podala odvolanie voči výroku, ktorým súd žalovanú zaviazal plnením voči žalobcovi (výrok I). Navrhla, aby odvolací súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

22. Žalovaná v podrobnostiach a poukazom na svoj názor vo vzťahu k ust. § 132, § 140, § 216, § 185 CSP, spochybňuje procesný postup okresného súdu v konaní, keď súd bez toho, aby došlo zo strany žalobcu k zmene návrhu, rozhodoval o merite veci a podľa jej názoru konal nad rámec žalobného návrhu. Navyše keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor žalobca zmenu žaloby vykonať ani nemohol vzhľadom na dikciu ust. § 294 CSP. Súd priznal žalobcovi aj splátky spotrebiteľského úveru splatné po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a to z dôvodu, že vyhlásenie predčasnej splatnosti bolo neplatné resp. že na to žalobca nebol oprávnený. Žalobca však netvrdil, že by žalobou požadoval splátky spotrebiteľského úveru po dátume 25.05.2018, žalovaná ani nevzniesla žiadne vlastné prostriedky procesnej obrany o týchto splátkach. Súd tak porušil právo žalovanej na spravodlivý proces, keďže priznáva žalobcovi tvrdenia, o ktorých tento ani nikde netvrdí, že by sa ich domáhal.

23. Súd priznal žalobcovi splátky úveru, ktoré sa stali splatnými ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci, hoci žalobca žiadal zosplatniť úver k určitému dátumu, t.j. k dátumu 25.05.2018 na základe iného skutkového základu uvedeného v žalobe. Zmyslom ust. § 294 CSP bola protekcia spotrebiteľa, v tom, že žalovaný spotrebiteľ si môže byť istý predmetom sporu po celú dobu a sčasti aj v jeho obrane pred podávaním neodôvodnených žalôb dodávateľom. Viď. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo V 21/2013, 1MObdo V 19/2007 - za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. Podľa žalovanej, súd mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že argument žalovanej, podľa ktorého bolo priznanie časti splatného nároku podmienené zmenou žaloby zo strany žalobcu žalobou nie je správny. Podanou žalobou si žalobca uplatnil celý svoj nárok titulom úverovej zmluvy. Podmienkou priznania nároku žalobcu v celom rozsahu bola splatnosť tohto nároku v celom rozsahu. Keďže prvostupňový súd svojím rozhodnutím neuznal predčasné zosplatnenie dlhu, nevyhnutne priznal žalobcovi časť nároku, ktorá bola splatná na základe úverovej zmluvy (aj bez predčasného zosplatnenia), spočívajúcu v splatných neuhradených splátkach úveru, keďže v konaní mal túto časť nároku za preukázanú skutkovými tvrdeniami ako aj dôkazmi najmä: predloženou úverovou zmluvou, preukázaním poskytnutia finančných prostriedkov, splatnosti príslušných úverových splátok a omeškania dlžníka s ich úhradou.

25. Žalobca zotrváva na svojom názore, že boli splnené všetky podmienky pre predčasné zosplatnenie celého dlhu žalovanej, žalobcom to bolo aj preukázané: a) omeškanie dlžníka s úhradou splátok úveru v zákonom požadovanom rozsahu (žalobcom bol predložený prehľad úhrad aj prehľad omeškaných splátok ako aj skúmanie schopnosti splácania úveru dlžníkom pred poskytnutím úveru - v širšom kontexte preukazujúci, že v danom prípade nemožno uplatniť príslušné zákonné ustanovenie ohľadom nemožnosti zosplatnenia celého dlhu), b) upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu v zákonnej lehote, c) zosplatnenie dlhu výzvou na jeho úhradu (žalobcom bolo na základe výzvy súdu resp. námietok žalovanej preukázané doručenie upozornenia na možnosť zosplatnenia v zákonnej lehote pred zosplatnením doručenkou).

26. Neobstojí argument žalovanej, podľa ktorého mal žalobca vykonať zmenu žaloby po predbežnom hodnotení sporu prvostupňovým súdom. Táto alebo obdobná povinnosť žalobcu, či podmienenosť jeho právneho nároku nie je ničím podložená. Právny záver o neuznaní zosplatnenia, ktorý ale žalobca neuznáva, má totiž vo vzťahu k uplatnenému nároku vplyv len na splatnosť pohľadávky a nie na právny titul, skutkové tvrdenia či iné okolnosti, ktoré by priznanie nároku podmieňovali zmenou žaloby.

27. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu otázky, že žalobca pri poskytovaní úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, a že nebolo preukázané predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, považuje za správny, spravodlivý a v plnej miere sa pridržiava odôvodnenia rozsudku.

28. Žalobca na výzvu súdu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej odpovedal, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach.

29. Žalovaná na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu reagovala, že zotrváva na svojom odvolaní a dôvodoch ktoré v ňom uviedla.

30. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že námietky vznesené žalobcom a taktiež aj žalovanou nie sú dôvodné.

33. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu a dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku, že v danom prípade žalobca ako veriteľ (dodávateľ) pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, teda tak ako to stanovuje § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho nastupuje zákonná sankcia upravená v § 11 ods. 2 tohto zákona v podobe obmedzenia práva veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru (veta prvá ods. 2), a v prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 (aké v danom prípade konštatoval okresný súd), aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru (veta druhá ods. 2).

34. Okresný súd dáva jednoznačnú odpoveď na žalobcom v odvolacom konaní uvedenú námietku, že „pokiaľ ide o povinnosť veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, je treba brať do úvahy najmä „dobu“, na ktorú sa poskytuje úver, „výšku“ úveru, „prijem spotrebiteľa“ a prípadne „účel“ spotrebiteľského úveru“. Okresný súd totiž v odôvodnení rozsudku vytkol žalobcovi ako veriteľovi práve to, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver vzhľadom na „dohodnuté splátky vo výške 155,39 eur mesačne a po dobu 4 rokov“. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu v tom, pokiaľ okresný súd porušenie povinnosti videl - v neúplne vyplnenej žiadosti o poskytnutie úveru v časti osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovanej, pričom hodnovernosť údajov žalobca žiadnym spôsobom, resp. náležitým spôsobom neoveril, avšak mal poskytnuté údaje porovnať aj s verejne dostupnými informáciami (o životnom minime a pod. vzhľadom na osobný stav žalovanej, bola na materskej dovolenke, má v osobnej starostlivosti maloleté nezaopatrené dieťa v útlom veku, ........). Žalobca sa spoľahol len na overenie, či žalovaná bola alebo nebola evidovaná v databáze dlžníkov, čo bolo nepostačujúce, keďže z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom, najmä z výpisu z bežného účtu žalovanej, ktorý žalobca žalovanej dlhodobo viedol pred poskytnutým úveru, jednoznačne vyplýva nemajetnosť žalovanej. V období od 15.02.2016 do 19.09.2016 príjmy na účet žalovanej boli pravidelne 0,- eur, s výnimkou mesiaca jún, august a september 2016, kedy bol žalovanej pripísaný príspevok z ÚPSVR v sume 198,09 eur resp. 194,- eur. Suma prevyšujúca výšku životnému minima bola na účet žalovanej pripísaná jediný raz dňa 19.09.2016 vo výške 1639,86 eur, od spoločnosti ZOS, a.s.. Následne vo výpise z účtu za mesiac 09/2016 žalobca urobil žalovanej ponuku vo výške predschváleného úveru v sume 6000 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu, správy je záver okresného súdu, keď skutočnosť, že žalobca bral do úvahy ako určujúci príjem žalovanej, príjem od spoločnosti ZOS a.s. v tom čase jej partnera, považoval súd za hrubé porušenie povinností žalobcu ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené, v danom prípade žalobca nemal zákonný priestor na to, aby od žalovanej vyžadoval jednorázové splatenie úveru, právna úprava ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. to vylučuje. Nebolo preto ani právne významné z hľadiska posúdenia správnosti výsledku rozhodnutia okresného súdu, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal v odvolacom konaní doloženou písomnosťou „Opakované upozornenie“ zo dňa 19.01.2018, ktorej prevzatie žalovaná potvrdila dňa 25.01.2018 svojím podpisom na doručenke a ktorou žalobca mienil preukázať splnenie podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v danom prípade nepredloženie uvedenej písomnosti žalobcom (dôkazu v jeho záujme) nepredstavovalo nedostatok žaloby pre ktorý by súd nemohol vec prejednať a meritórne rozhodnúť - nezakladalo povinnosť vo veci konajúceho okresného súdu v zmysle § 129 ods. 1 CSP vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby, ako sa mylne domnieva žalobca.

36. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné, ani odvolacie námietky žalovanej. Okresný súd nekonal nad rámec žalobného návrhu žalobcu, keď žalobcovi priznal plnenie od žalovanej dlžné ku dňu rozhodnutia okresného súdu t.j. k 25.10.2018. Možno súhlasiť s názorom žalobcu vysloveným v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že podanou žalobou si žalobca uplatnil celý svoj nárok titulom úverovej zmluvy. Podmienkou priznania nároku žalobcu v celom rozsahu bola splatnosť tohto nároku v celom rozsahu. Ale nakoľko okresný súd nepovažoval predčasné zosplatnenie úveru za právne relevantné, tak priznal žalobcovi časť nároku, ktorá už bola splatná na základe úverovej zmluvy (nárok pozostávajúci so splatných neuhradených splátok úveru). V konaní mal túto časť nároku za preukázanú skutkovými tvrdeniami, aj dôkazmi (úverovou zmluvou, preukázaním poskytnutia finančných prostriedkov, splatnosti príslušných úverových splátok a omeškania dlžníka s ich úhradou).

37. Okresný súd správne vypočítal aj výšku prisúdenej sumy keď vychádzal z toho, že prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.10.2016 a posledná splátka má byť splatná 20.09.2020, potom ku dňu rozhodnutia súdu (§ 127 ods. 1 CSP) boli splatné splátky od 20.10.2016 do 20.10.2018, celkom 25 mesačných splátok v sume istiny 125,- eur mesačne (6000 eur : 48 splátok), navýšených o sumu poplatku za poistenie 3,72 eur mesačne t.j. mesačná splátka istiny a poistenia schopnosti splácať úver je 128,72 eur. Ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. ku dňu 25.10.2018 bol preto dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.218,- eur (25 splátok x po 128,75 eur). Súd mal preukázané, že žalovaná žalobcovi celkom zaplatila sumu 2 530,03 eur, teda k zaplateniu ostáva 687,97 eur, od ktorej sumy je ale potrebné odpočítať poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300,- eur, ktorý žalovaná nie je povinná platiť, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu, keďže žalovaná má povinnosť splácať úver naďalej, je namieste aby priebežne platila dohodnutý mesačný poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,72 eur, ktorý poplatok slúži k ochrane žalovanej

- spotrebiteľa. Žalovaná je tak titulom nevrátených peňažných prostriedkov povinná žalobcovi zaplatiť ku dňu rozhodnutia súdu sumu 387,98 eur, ktorú súd žalobcovi prisúdil.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolanie podali obidve strany sporu, každá z nich do tej časti rozhodnutia okresného súdu v ktorej bola neúspešná. Keďže odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil, vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

39. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).