Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-540-2015.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/540/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá č. 4, Nitra, IČO: 36 526 029, proti žalovanej: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, R., právne zastúpená: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Nitra, Mostná ul. č. 46, o zaplatenie sumy vo výške 532,18 eur takto
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 532,18 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 532,18 eur, pričom v žalobe uviedol, že žalobca je na základe Zmluvy o výkone správy správcom bytu č. 22 na 5. podlaží bytového domu na ul. Q. X/XX R., pozostávajúci z 3 izieb a príslušenstva. Byt je zapísaný v evidencii nehnuteľností Správy katastra v Nitre, LV č. XXXX k.ú. P. . Žalovaní sú vlastníkmi tohto bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 01.01.2004. Na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 vznikol u žalovaných nedoplatok vo výške 255,57 € . Upomienkou vyzvali žalovaných na úhradu nedoplatku pod hrozbou, že nedoplatok budú vymáhať súdnou cestou. Upozornenie žalobcu neviedlo k náprave a nedoplatok žalovaní neuhradili. 2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o výkone správy, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014, upomienku.
3. / Súd v predmetnej veci vydal dňa 12.02.2016 platobný rozkaz č. k. 17C/540/2015 -22, ktorý sa však žalovanej nepodaril doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd Uznesením č. k. 17C/540/2015-36, zo dňa 10.01.2016, v zmysle § 266 ods. 1,2,3 Csp zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
4./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5./ Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobou žalovaná nesúhlasí, k prevodu nehnuteľností vystavil žalobca žalovanej potvrdenie, že nemá voči nej
žiadne záväzky, žalovaná má všetky podlžnosti vyrovnané. Žalovaná zároveň namieta vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, nakoľko odpočty meračov neboli robené za jej prítomnosti.
6./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, ako tvrdí právny zástupca žalovanej, že v čase prevodu nehnuteľností bolo vystavené potvrdenie, že žalovaná nemá žiadne záväzky, vyplýva to z predloženej analýzy platieb za rok 2014. Je pravdou, že keď žalovaná prevádzala byt na ďalšiu osobu mala všetko vysporiadané. To znamená, že mala uhradený nedoplatok, ktorý je evidovaný ako počiatočný stav vo výške 748,14 eur a zálohové platby za prvý až šiesty mesiac roku 2017. Takéto vyhlásenie potrebuje každý vlastník, ktorý prevádza byt, resp. nehnuteľnosť na ďalšiu osobu a potrebuje to priložiť ako prílohu k návrhu na vklad na katastrálny úrad. Následne po ukončení roku 2017 každý správca, ako aj bytové družstvo je povinné spraviť vyúčtovanie a to najneskoršie do 31.5. nasledujúceho kalendárneho roku. Na základe tohto vyúčtovania vznikol nedoplatok za tú alikvótnu časť, dokedy nedošlo k prevodu. Čo sa týka tých sporných platieb uviedla, že prvý polrok začiatku roka je vždy najdrahší, je to zimné obdobie, kúri sa, sú tam vysoké náklady.
7./ Právny zástupca žalovanej uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasia, považujú ju v celom rozsahu za nedôvodnú a v plnom rozsahu sa pridržiava podaného písomného vyjadrenia zo dňa 8.8.2017. Ďalej uviedol, že je nesporný prvý bod obsiahnutý v predmetnom vyjadrení, nakoľko samotná žalobkyňa nespochybňuje to, že bolo vydané potvrdenie žalovanej, že voči žalobcovi nemá žiadne záväzky a pozdĺžnosti má vyrovnané. Čo sa týka druhého bodu naďalej žalovaná namieta skutočnosť, že vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu kedy boli robené odpočty meračov, tieto boli robené v neprítomnosti žalovanej. Na 100 % nemôžem tvrdiť, ale zrejme ide o merače vody a tepla, túto skutočnosť vie dodatočne zistiť, ide o tvrdenie klientky. Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania, právna zástupkyňa žalovaných navrhla ako dôkaz vykonať výsluch žalovaných a to XXXX. U., ktorá by sa mala vyjadriť k vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním bytu ako aj k okolnostiam týkajúcich sa vyúčtovania platieb za rok 2014.
8./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu ako aj žalovaného, vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu, z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.
9./ Predmetom sporu je nedoplatok žalovanej vo výške 532,18 eur, ktorý si žalobca uplatňuje na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a to za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014 . Predmetné vyúčtovanie bolo žalobcom vystavené dňa 20.05.2015. Z predloženého vyúčtovania bolo zistené, že platby žalovanej k 31.12.2014 boli vo výške 2.220,90 eur, pričom predpísané zálohy boli vo výške 1.472, 76 eur, skutočné náklady boli vo výške 2.004,94 eur, pričom žalovanej vznikol nedoplatok k 31.12.2014 vo výške 532,18 eur. Žalovaná v konaní namietala, že pri prevode bytu na nového vlastníka jej bolo vystavené potvrdenie žalobcom ako správcom bytového domu, že ku dňu vystavenia uvedeného vyhlásenia mala uhradené všetky zálohové platby za obdobie od 01.01. do 30.6.2014 a taktiež mala uhradený aj nedoplatok za predchádzajúci rok 2013 vo výške 748,14 eur. Tieto skutočnosti žalobca v konaní nespochybňoval a v predmetnom konaní neboli ani sporné. Žalobca na objasnenie skutočnosti uviedol, že takéto vyhlásenie potrebuje každý vlastník, ktorý prevádza byt, respektíve nehnuteľnosť na ďalšiu osobu a takéto vyhlásenie potrebuje priložiť ako prílohu k návrhu na vklad na katastrálny úrad. Žalovaná ďalej v priebehu pojednávania namietala skutočnosti, že vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu kde boli robené odpočty meračov, tie boli robené v jej neprítomnosti, čím namietala uplatnenú výšku, avšak právny zástupca žalovanej sa nevedel vyjadriť k tomu o aké odpočty ide a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, za aké obdobie je namietaná žalovaná suma uplatnená žalobcom. Žalobca k tvrdeniam žalovanej uviedol, že sa nezakladajú na pravde z dôvodu, že sama žalovaná pri prevode bytu na nového vlastníka požiadala o rozúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, ktorý mal byť prevodom vlastníctva a to bytu nachádzajúceho sa v XX.X.XXXX,na ulici F. XX a to ku dňu 30.6.2014, o čom ako dôkaz založili do spisu podklad na rozúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, ktorý sa nachádza na čísle listu XX.XX.XXXX, z ktorého bolo súdom prvej inštancie zistené, že ako pôvodný užívateľ je podpísaná U., pričom sa robili odpisy meračov teplej a studenej vody, žalovaná podpísala montážny protokol.
Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu predložených žalobcom ( č.l.4) za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014 predstavovali čiastku vo výške 2.004,94 eur, pričom žalovaná na zálohových platbách uhradila čiastku vo výške 1.472,76 eur a po odpočítaní vznikol nedoplatok vo výške 532,18 eur, ktorý bol predmetom zmluvy.
10./ Podľa § 685 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
11 ./ Podľa § 696 ods. 1,2 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
12./ Podľa 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
13./ Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.
14./ Podľa § 559 ods. 2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.
15./ Nájom bytu vznikne na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom domu alebo bytu) a nájomcom. Zmluva sa uzaviera slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán, bez predchádzajúceho rozhodnutia určitého orgánu o pridelení bytu. Nájomná zmluva o nájme bytu je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu. Možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Vzhľadom na to, že nájomný pomer k bytu má spravidla trvať dlhšiu dobu, odporúča sa túto zmluvu uzavrieť v písomnej forme. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Vyplýva to aj z toho, že nájomná zmluva musí obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu (pozri § 686 ods. 1). Spôsob, akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Nájomné sa platí v mesačných plneniach vo výške dohodnutej podľa už uvedených kritérií v nájomnej zmluve. Úhrada za plnenia spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu s úhradou nájomného. Tieto úhrady sa vyúčtujú spravidla raz do roka po uplynutí určeného obdobia (napr. vykurovacieho obdobia). Z ustanovenia odseku 2 tiež vyplýva, že úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným len vtedy, keď sa účastníci nedohodli alebo právny predpis neustanovuje inak.
16./ Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne . Ako už bolo súdom vyššie konštatované, predmetom sporu bolo uhradenie nedoplatku v celkovej výške 532,18 eur, ktorý vznikol žalovanej za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2017. Žalovaná v celom rozsahu popierala žalobcom uplatnenú žalovanú sumu, pričom dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ako aj dôkazy v rámci svojej obrany v súvislosti so vznesenými námietkami voči žalovanej sume v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala a samotný právny zástupca žalovanej sa k namietaným čiastkam z jej strany nevedel vyjadriť. Žalobca k tvrdeniam žalovanej uviedol, že žalovanej bol dňa 13.02.2014 menený vodomer na teplú vodu a na montážnom liste, ktorý predložili súdu je zaznamenaný stav vodomeru, ktorý bol následne uvedený aj vo vyčíslení z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovanej sa na základe údajov, ktorých dôveryhodnosť sama podpísala vyúčtovali len skutočné náklady za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014, čiže sa jej vyúčtovali len náklady do doby, dokedy predmetný byt už užívala o čom jednoznačne svedčí listinný dôkaz založených žalobcom do spisu( č.l. 61) s označením podklad na rozúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa 16.06.2014, v ktorom žalovaná požiadala o rozúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a to ku dňu 30.06.2014 a zároveň podpísala spolu s novým užívateľom dodatok, v ktorom nový užívateľ prehlásil, že preberá na seba v plnom rozsahu práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy - nájomnej zmluvy a zaväzuje sa, že počnúc týmto dňom t. j. 01.07.2014, bude pravidelne mesačne uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu. Z tohto prehlásenia podpísaného žalovanou ako aj novým užívateľom bytu jednoznačne vyplýva , že nový užívateľ bytu začal byt užívať od 01. 07.2014 , zároveň od tohto obdobia začal mesačne uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu a z toho dôvodu súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to vyžiadanie spisového obalu z katastra nehnuteľností, z ktorého by sa mali zistiť skutočnosti, odkedy nový nájomca začal užívať byt, nakoľko toto bolo riadne preukázané zo strany žalobcu. Je pravdou, čo potvrdil aj žalobca, že žalovaná ku dňu vystavenia vyhlásenia nemala nedoplatok na zálohových platbách ale v čase, kedy už bolo robené vyúčtovanie nákladov a to vychádzajúc z dokladov, ktoré žalovaná riadne podpísala a ktoré na základe jej žiadosti boli robené ku dňu 30.06.2014 jej vznikol nedoplatok vo výške žalovanej sumy, pričom výšku kvalifikovane zdôvodnil žalobca v priebehu pojednávania, či už písomným alebo ústnym podaním , pričom uviedol že náklady za zimné mesiace sú podstatne vyššie ako počas letných mesiacov. Žalobca v predmetnom konaní predloženým listinnými dokladmi riadne preukázal uplatnený nárok poukazujúc na vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a preto súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanú zaviazal na zaplatenie doplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu.
17./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
19./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky,h b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.