Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/339/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: R. B..W. XX, G., zast.: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD. advokát, Námestie Matice Slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 152 101, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov SR, K. XX, XXX XX Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 00379/2016-Op-4 zo dňa 10.10.2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Dňa 07.10.2014 Úrad na ochranu osobných údajov SR (prvostupňový orgán) v konaní o ochrane osobných údajov vedenom proti prevádzkovateľovi Fakultná nemocnica Trnava (FN Trnava) rozhodnutie č.k. 10732/2014-Os-55. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový orgán konštatoval porušenie ust.§ 5 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.84/2014 Z.z. (ďalej aj ako "zákon č. 122/2013 Z.z."), ktorého sa prevádzkovateľ FN Trnava mal dopustiť tým, že spracúval vyhotovené obrazové záznamy operačných zákrokov, ktoré neboli zaradené do zdravotnej dokumentácie vedenej podľa ustanovení zákona č. 576/2004Z.z. o zdravotnej starostlivosti a zároveň uložil opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Voči uvedenému rozhodnutiu podali obaja účastníci rozklad, žalobkyňa aj FN Trnava. Dňa 15.01.2015 vydala predsedníčka úradu rozhodnutie o rozklade č.k. 00516/2014-Op-14, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušila a vec mu vrátila na ďalšie konania.

2. Dňa 30.06.2016 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č.k.: 00690/2016-Os-2, ktorým konanie o ochrane osobných údajov zastavil z dôvodu, že na podanie návrhu sa nevzťahuje vecná pôsobnosť zákona č. 122/2013 Z.z. (ďalej ako: "prvostupňové rozhodnutie"). Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad.

3. Dňa 10.10.2016 vydala predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov SR (úrad) rozhodnutie o rozklade č.k. 00379/2016-Op-4 (ďalej ako "napadnuté rozhodnutie"), ktorým rozklad podaný žalobkyňou zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

II.

Žalobné dôvody

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci ak je skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, respektíve v ňom nemá oporu.

5. Dňa 30.04.2013 sa žalobkyňa odstúpila vo Fakultnej nemocnici v Trnave exploratívnu laparoskopickú operáciu. Po operácii operatér žalobkyne povedal, že je odstránený chronický appendix, rozrušili dva bežné zrasty a že jej urobili gynekologickú exploratívnu prehliadku. Operácia mala dopadnúť dobre, žalobkyňa mala byť podľa vyjadrenia lekárov v poriadku. Po operácii sa už žalobkyni vyskytli raritné a veľmi bolestivé komplikácie bedra, v stenách a bruchá, ktoré pretrvávajú dodnes. Dozvedela sa, že operatér jej prišil slepé črevo k zadnej brušnej stene a že táto fixácia je príčinou pooperačných komplikácií a že bude nutná operácia. Napriek neustálemu pretrvávaniu ťažkosti počas 1. mesiaca po operácií ju operatér neinformoval o tom, že fixáciu slepého čreva uskutočnil.

6. Dňa 19.06.2013 sa žalobkyňa dozvedela, že existuje videozáznam z jej operácie. Videozáznam by mohol odhaliť príčinu pooperačných ťažkostí žalobkyne. Dňa 20.06.2013 sa žalobkyňa dostavila do nemocnice, aby jej videozáznam sprístupnili. Operatér jej však oznámil, že videozáznam z operácie sprístupniť nemôže, napriek tomu že sa predtým ústne dohodli, že jej bude sprístupnený. Dňa 21.06.2013 žalobkyňa požiadala riaditeľa FN Trnava o sprístupnenie videozáznamu z jej operácie. Riaditeľ počas rokovania dňa 21.06.2013 najskôr videozáznam sprístupniť odmietol. Nakoniec žalobkyni dňa 24.06.2013 odovzdal spolu s ďalšou zdravotnou dokumentáciou aj DVD a uviedol, že ide o videozáznam z jej operácie. Žalobkyňa po otvorení súboru zistila, že ide o 1 súbor, ktorý pozostáva z mnohých krátkych sekvencii z operácie v celkovej dĺžke 17 minút a 19 sekúnd. Vzhľadom na to, že operácia trvala podstatne dlhšie ( po operačnom protokole je uvedené, že trvala 65 minút, ale operatér priznal že trvala 95 minút), žalobkyňa požiadala Fakultnú nemocnicu Trnava o poskytnutie kópie z originálneho videozáznamu z operácie tak, ako ho zaznamenalo zaznamenávacie zariadenie. Nemocnica však originálny videozáznam z operácie odmietla žalobkyni odovzdať napriek tomu, že o jeho sprístupnenie žiadala desiatimi listami. žalobkyňa tvrdí, že počas operácie jej neboli diagnostikované 2 závažné gynekologické ochorenia, ktoré sú porovnateľné s rakovinou - endometrióza a adenomyóza. Zistilo sa to až pri ďalšej operácii. Aby bolo možné aspoň čiastočne liečiť poškodené periférne nervy, je nevyhnutné poznať, v ktorých miestach akým spôsobom boli poškodené. Z toho dôvodu je pre žalobkyňu dôležité, aby disponovala celým záznamom z operácie.

7. Z uvedených dôvodov žalobkyňa podala na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov, ktorého obsahom bola skutočnosť, že Fakultná nemocnica v Trnave v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov nevyhovela písomnej žiadosti žalobkyne o sprístupnenie originálneho videozáznamu z laparoskopickej operácie, ktorú podstúpila dňa 30. 04. 2013 vo Fakultnej nemocnici v Trnave.

8. Úrad na ochranu osobných údajov SR vykonal dňa 15. 05. 2014 kontrolu vo Fakultnej nemocnici v Trnave. Predmetom kontroly bol stav plnenia povinnosti nemocnice súvisiacich s vyhotovením obrazových záznamov v priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti pri chirurgických operáciách. FN Trnava v apríli 2014 oznámila úradu, že originálny videozáznam z operácie žalobkyne bol zničený. Žalobca uviedol, že operatér žalobkyne W.. R. N. dal po začatí kontroly pokyn aj na zničenie ďalší 150 videozáznamov z operácií, ktoré boli v priebehu dvoch rokov uskutočnené vo FN Trnava. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté rozkladom predsedníčka úradu na ochranu osobných údajov SR rozhodnutím o rozklade napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Podľa jej názoru mal prvostupňový orgán preveriť aj iné záznamy z operačných zákrokov a to tak aby prostredníctvom informačných systémov prevádzkovateľa zistil, aká je povaha záznamov, aké údaje obsahujú, akým spôsobom sa nakladá so záznamami z operácii, aby sa vedel vyjadriť, či sa jedná o osobné údaje alebo nie. Predsedníčka úradu sa ale stotožnila s prvostupňovým orgánom v názore v tom, že vyhotovením kamerového záznamu z operácie žalobkyne došlo spracúvaniu osobných údajov, a teda tento záznam predstavuje osobný údaj tak, ako ho definuje zákon o ochrane osobných údajov. V novom konaní úrad uviedol, že vyhotovenie videozáznamov z operácie nepovažuje za spracúvania osobných údajov vzhľadom k tomu, že zobrazujú vnútorné orgány človeka, prípadne úkony realizované lekárom, pričom obsah nie je možné spojiť s konkrétnou osobou. Záznam bolo možné priradiť k osobe žalobkyne iba na základe osobnej dispozície ošetrujúceho lekára, pretože si na operáciu a jej priebeh pamätal. Kontrola úradu konštatovala, že vyhotovovaním videozáznamov dokumentujúcich priebeh vybraných častí laparoskopických operácií boli získané osobné údaje identifikovaných fyzických osôb na účely, ktoré so spracovaním osobných údajov v informačnom systéme "Poskytnutie zdravotnej starostlivosti" nesúvisia. Zároveň poukázal na absenciu právneho základu pre spracovanie takýchto osobných údajov, t.j. absenciu súhlasu dotknutej osoby so spracovaním za týmto účelom. Preto kontrolný orgán konštatoval, že postup kontrolovanej osoby pri získavaní osobných údajov dotknutých osôb (pacientov ) na účely, ktoré nie sú stanovené zákonom o zdravotnej starostlivosti je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov v spojení s § 11 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov.

9. Žalobca namieta, že nakoľko operatér W.. R. N. identifikoval, že videozáznam ktorý žalobkyni Fakultná nemocnica Trnava odovzdala, patrí jej osobe, podľa vyššie uvedeného tvrdenia prvostupňového orgánu, podlieha tento video záznam v režime zákona č. 122/2013 Z.z. Tvrdí, že videozáznam z operácie žalobkyne možno priradiť jednoznačne k jej osobe a to na základe stavu brušnej dutiny žalobkyne a orgánov v nej umiestnených po operácii a taktiež na základe činností, ktoré operatér počas operácie vykonával a ktoré sú uvedené v operačnom protokole.

10. Prvostupňový orgán dávala vecnú pôsobnosť zákona č. 122/2013 Z.z. do príčinnej súvislosti s tým, že záznam z operácie žalobkyne netvoril súčasť jej zdravotnej dokumentácie.

11. Žalobca namietal, že nie je pravda že Fakultná nemocnica Trnava vyhotovila videozáznamov z operácie žalobkyne na účely výučby a odborných prezentácií. Odvolával sa pritom na svedka W.. L. Q., ktorý mal uviesť že má vedomosť o tom, že z operácie sa vyhotovoval videozáznam a to z dôvodu, aby sa v prípade potreby malo pacientke ukázať, kde sa počas operácie nič závažné nestalo.

12. V súdnom spise sa nachádza videozáznam z vyjadrenia W.. R. N., ktorý uviedol, že je prekvapený, že vôbec tam ten záznam zostal, lebo zvyčajne takéto záznamy, ktoré nepotrebujú nanič, tak ich vymazávajú.

13. Z uvedených dvoch svedeckých výpovedí lekárov je teda preukázané podľa žalobcu, že uvedené videozáznamy neboli vyhotovené na účely výučby a odborných prezentácií.

14. Žalobca sa odvoláva a prikláňa k rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 30. 06. 2016 a cituje z neho: " Pri samotnom získavaní videozáznamov teda ide o spracovanie osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, nakoľko dokumentovaný je stav vnútorného orgánu operovanej dotknutej osoby, ktorej totožnosť je známa.“

15. Uvádza, že stav brušnej dutiny žalobkyne a orgánov z nej umiestnených po operácii, ktorú podstúpila vo fakultnej nemocnici Trnava, predstavuje viacero charakteristík, ktoré tvoria jej fyzickú a fyziologickú identitu, na základe ktorých ju možno pri použití operačného protokolu jednoznačne identifikovať tak ako uvádza zákon č. 122/2013 Z.z.

16. Ďalším faktorom, ktorý v kombinácii s uvedeným potvrdzuje identitu žalobkyne je dátum operácie. Nemôže byť problém preveriť, či bola vo Fakultnej nemocnici Trnava okrem žalobkyne niekedy operovaná aj iná pacientka ženského pohlavia, ktorej by bolo v rámci jednej operácie laparoskopicky fixované slepé črevo k zadnej brušnej stene, bol odstránený appendix, rozrušovali zrasty a vykonaná kontrola maternice. Videozáznam z operácie žalobkyne sa dá spojiť s iným údajom v prostredí prevádzkovateľa - s operačným protokolom - na základe čoho sa dá identifikovať dotknutá osoba.

17. Napadnuté rozhodnutie stojí na subjektívnom tvrdení operatéra, že priradil na základe dátumu operácie videozáznam k osobe žalobkyne. Existuje pritom dôvodné podozrenie, že práve operatér upravil videozáznam z operácie tak, že neboli zobrazené niektoré podstatné časti operácie.

18. W.. R. N. v priebehu konania menila svoje výpovede týkajúce sa videozáznamu. Najprv tvrdil, že dňa 30.04.2013 operoval iba žalobkyňu. Potom vyšlo najavo, že v tento deň operoval laparoskopických aj inú pacientku, načo začal tvrdiť že 30.04.2013 si nahral len jednu operáciu a to operáciu žalobkyne a preto ju dokázal priradiť k jej osobe. Vzhľadom na pochybnosti o dôveryhodnosti vyjadrení operatéra nie je možné použiť ako kľúčový argument pre rozhodnutie jeho tvrdenie, že priradil videozáznam z operácie žalobkyne k jej osobe len na základe dátumu.

19. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie nezákonné a žalobkyňa ako účastník konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, respektíve v ňom nemá oporu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný doručil súdu dňa 24.03.2017 svoje vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu považuje za zákonné. 21. Uviedol, že zákon č. 122/2013 Z.z., v § 4 ods. 1 podáva legitímnu definíciu pojmu osobné údaje, ktorými sa rozumejú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Osobným údajom je teda určitý údaj o fyzickej osobe dosahujúci špecifickú kvalitu tým, že je sám osebe, alebo v spojení s ďalším údajom spôsobilý zabezpečiť nezameniteľnú identifikáciu jednej konkrétnej fyzickej osoby.

22. Stav vnútorných orgánov fyzickej osoby, aj keď dosahujúci určitú mieru jedinečnosti, nie je spravidla sám osebe spôsobený zabezpečiť jej nezameniteľnú identifikáciu, t.j. nie je možné týmto údajom určiť konkrétnu fyzickú osobu. Zachytenie stavu vnútorných orgánov fyzickej osoby by bolo možné považovať za osobný údaj v tom prípade, ak by bolo jednoznačne a nezameniteľne priradené, respektíve priraditeľné tejto konkrétnej fyzickej osobe v predmetnom prípade predovšetkým ako súčasť riadne vedenej zdravotnej dokumentácie tejto fyzickej osoby.

23. Tvrdenie žalobkyne o možnosti zabezpečiť priradenie videozáznamu zachytajúceho stav jej vnútorných orgánov k jej osobe primeranými prostriedkami, ktoré majú predstavovať operačný protokol a dátum operácie považuje žalovaný za neprimerané. Takéto stotožnenie nepredstavuje adekvátny prostriedok identifikácie fyzickej osoby z dôvodu nemožnosti vylúčenia zámeny. Uvedené vychádzal skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané priraďovanie údaju vo forme dátumu k vyhotovenému záznamu, respektíve v názve dátového súboru sa zobrazoval dátum, ktorý nekorešpondoval so skutočnosťou. Proces systematizácie vyhotovených záznamov v podmienkach FN Trnava nedosahovalo takú úroveň, aby bolo reálne možné priradiť vyhotovené videozáznamy k osobným údajom operovaných pacientov spracúvaným v informačných systémoch FN Trnava, a teda neumožňoval identifikáciu konkrétneho pacienta. Zároveň spojenie s operačným protokolom taktiež nemusí v každom prípade zabezpečiť identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby, nakoľko je vo výlučnej dispozícii osoby manipulujúcej so zaznamenaným zariadením, ktoré úkony počas procesu operácie zaznamená, čím môže dôjsť k rozdielom medzi operačným protokolom a vyhotoveným záznamom. Je teda zrejmé, že vyhotovený videozáznam priebehu čiastkových operačných úkonov nemožno považovať za vizuálnu formu operačného protokolu, respektíve úkonov operatéra uskutočnených počas operácie opísaných v operačnom protokole. Uvedené znamená, že dokonca aj pokiaľ by existoval žalobkyňou tvrdený originálny je zostrihaný videozáznam, tento by nemusel ani v spojení s príslušným operačným protokolom, ktorý FN Trnava z pozície prevádzkovateľa informačného systému osobných údajov spracúva sa účelom vymedzeným osobitným právnym predpisom, nakoľko ide o osobný údaj, dosahovať kvality osobného údaju, ktorému by mohla byť poskytnutá ochrana v zmysle ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. Pokiaľ ide o tvrdenie, že osobné údaje boli spracúvané formou ich získavania v tomto kontexte považuje žalovaný za nevyhnutné zdôrazniť, že síce pri samotnom výkone operačného zákroku prichádza operatér a prítomný personál do styku s osobnými údajmi o zdravotnom stave operovanej osoby, avšak tieto údaje, pokiaľ dochádza k ich zaznamenávaniu, už nevystupujú ako osobné údaje, ale údaje o neurčenej, neurčiteľnej fyzickej osobe. Žalovaný zdôraznil, že FN Trnava respektíve akýkoľvek iný subjekt podobnom postavení, nevystupuje v pozícii prevádzkovateľa informačného systému osobných údajov v zmysle ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z, ale v pozícii „prevádzkovateľa“ respektíve držiteľa množiny záznamov zobrazujúcich stav vnútorných orgánov fyzických osôb, respektíve aj záznamov činnosti príslušných subjektov (operatér), ktoré sami osebe, ako bolo vyššie naznačené nenadobúdajú kvalitu osobných údajov. Vzhľadom na povahu vykonávaného zaznamenávania boli výsledkom snímania osobných údajov iba údaje o stave vnútorných orgánov bližšie neurčenej fyzickej osoby, ktorá vzhľadom na všetky aspekty prípadu nie je ani objektívne určiteľná. Bez subjektívnej kognitívnej schopnosti určitej fyzickej osoby (operatéra) by nebolo možné zaznamenané údaje o stave vnútorných orgánov určitej fyzickej osoby personalizovať a priradiť ich k žalobkyni. Teda bez aktivity operatéra by dotknutá osoba nebola identifikovateľná. Súčasne je potrebné vziať do úvahy aj alternatívu, že operatér sa pri priraďovaní predmetného videozáznamu mohol dopustiť omylu a žalobkyni bol predložený videozáznam operácie inej fyzickej osoby.

24. Žalovaný nevylúčil možnosť, že vo veľmi špecifických prípadoch môže záznam stavu vnútorných orgánov fyzickej osoby predstavovať osobný údaj, avšak v prípade, ktorý je predmetom súdneho prieskumu trvá na tom, že o osobný údaj sa nejedná a to ani v prípade jeho teoretického spárovania s dátumom operácie alebo operačným protokolom.

25. Zdôraznil, že aby mohlo dôjsť k aplikácii ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z., musí určité konanie /spracovateľská operácia kumulatívne napĺňať pojmové znaky najmä: systematického spracúvania, spracovania osobných údajov, určenia účelu a prostriedkov spracúvania alebo poskytnutia osobných údajov FN Trnava. V tomto prípade však FN Trnava nevymedzila účel ani podmienky spracúvania osobných údajov, a teda pri tomto spracúvaní údajov nemá postavenie prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013 Z.z.. FN Trnava nastavilo také podmienky pred samotným vyhotovením záznamu, aby použila také zariadenia, vrátane ich technických nastavení, aby nedochádzalo k spracúvaniu osobných údajov, napriek tomu, že zariadenie snímajúce záznam by to na základe adekvátneho technického zásahu umožňovalo. FN Trnava vytvorila informačný systém, ktorý nespracúval ani nemohol spracovať osobné údaje, a teda tento informačný systém nespĺňa definičné kritériá § 4 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona.

26. Tvrdenie žalobkyne o vyhotovovaní videozáznamu operácie za iným účelom, ako účelom výučby a odborných prezentácií, ktoré vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka, ktorým bolo doktor prítomný pri operácii žalobkyne, nebolo prezentované v rámci konania o ochrane osobných údajov, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie.

27. K otázke konzistentnosti názorov žalovaného uviedol, že jeho povinnosťou v rámci výkonu jeho pôsobnosti a právomoci je dôsledne posúdiť a rozhodnúť vo veci ktorá mu bola predložená. Za účelom zabezpečenia takéhoto konania a rozhodnutia je v určitých prípadoch, aj na základe úkonu účastníka ako je podanie odvolania, žalovaný konfrontovaný s novými skutočnosťami, ktorými v čase určitého úkonu nedisponoval. Bolo povinnosťou žalovaného týmito skutočnosťami riadne vysporiadať. Vzhľadom na uvedené došlo v konaní o ochrane osobných údajov, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, k určitým obratom v právnom názore žalovaného. IV. Právne posúdenie

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

32. Podľa § 1 zákona č. 122/2013 Z.z., tento zákon upravuje

a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov,

b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb

33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie.

34. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013 Z.z., osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

35. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 122/2013 Z.z., na účely tohto zákona sa ďalej rozumie spracúvaním osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie 1. poskytovaním osobných údajov odovzdávanie osobných údajov tretej strane, ktorá ich ďalej spracúva, 2. sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva, 3. zverejňovaním osobných údajov publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela, 8) verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte,9) ich umiestnením na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste, 4. cezhraničným prenosom osobných údajov prenos osobných údajov mimo územia Slovenskej republiky a na územie Slovenskej republiky, 5. likvidáciou osobných údajov zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo fyzickým zničením hmotných nosičov tak, aby sa z nich osobné údaje nedali reprodukovať, 6. blokovaním osobných údajov dočasné alebo trvalé pozastavenie spracúvania osobných údajov, počas ktorého možno vykonávať len tie operácie s osobnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné na splnenie povinnosti uloženej týmto zákonom,

36. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 122/2013 Z.z., na účely tohto zákona sa ďalej rozumie informačným systémom osobných údajov informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe (ďalej len "informačný systém"); informačným systémom sa na účely tohto zákona rozumie aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania,

37. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/2013 Z.z., na účely tohto zákona sa ďalej rozumie účelom spracúvania osobných údajov vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer spracúvania osobných údajov, ktorý sa viaže na určitú činnosť.

38. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., ak úrad zistí porušenie práv navrhovateľa, fyzickej osoby v konaní bez návrhu alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom, uloží rozhodnutím prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku; inak konanie o ochrane osobných údajov zastaví.

39. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z., prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný informovať úrad o splnení uložených opatrení v úradom určenej lehote.

40. Podľa § 66 zákona č. 122/2013 Z.z., o rozklade podanom proti rozhodnutiu podľa § 65 rozhodne predseda úradu.

41. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia.

42. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z.z., priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

44. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

45. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

46. Podľa § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon.

47. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

48. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

49. Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či FN Trnava pri vyhotovení videozáznamu z operácie žalobkyne neporušil príslušné ustanovenia zákona č. 122/2013 Z.z.. Žalobkyňa tvrdí, že konanie, pri ktorom FN Trnava vyhotovila videozáznam z jej operácie spadá do pôsobnosti zákona č. 122/2013 Z.z. Tvrdí ďalej, že vyhotovený videozáznam možno považovať za osobný údaj o jej osobe.

50. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

51. Rovnako ako žalovaný aj správny súd je toho názoru, že nie každý videozáznam z operácie je automaticky osobným údajom v zmysle ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. Je preto potrebné v každom konkrétnom prípade podrobiť takýto videozáznam testu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., teda zistiť, či údaje o fyzickej osobe dosahujú špecifickú kvalitu tým, že je sám osebe, alebo v spojení s ďalším údajom spôsobilý zabezpečiť nezameniteľnú identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby. Žalobkyňa tvrdí, že stav brušnej dutiny žalobkyne a orgánov v nej umiestnených po operácii, ktorú podstúpila vo Fakultnej nemocnici Trnava, predstavuje viacero charakteristík, ktoré tvoria jej fyzickú a fyziologickú identitu, na základe ktorých ju možno pri použití operačného protokolu jednoznačne identifikovať tak ako uvádza zákon č. 122/2013 Z.z. Uvedenému argumentu však súd neprisvedčil. V konaní nebolo sporné, že k predmetnému videozáznamu neboli pripojené žiadne identifikačné údaje o žalobkyni, respektíve o tom komu patria vnútorné orgány zobrazené na videozázname. Nebol pripojený ani dátum operácie. Z administratívneho spisu súd zistil, že predmetný videozáznam bol žalobkyni vydaný výlučne na základe identifikácie operujúceho lekára. Taktiež námietka možného spárovania operačného protokolou s videozáznamom neobstojí. Aj v tom prípade by totiž bola nutná aktívna účasť zodpovednej osoby, ktorá s operačným protokolom narába. O osobný údaj sa teda nejedná a to ani v prípade jeho teoretického spárovania s dátumom operácie alebo operačným protokolom.

52. Súd prisvedčil žalovanému, že by mohlo dôjsť k aplikácii ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z., musí určité konanie /spracovateľská operácia kumulatívne napĺňať pojmové znaky najmä: systematického spracúvania, spracovania osobných údajov, určenia účelu a prostriedkov spracúvania alebo poskytnutia osobných údajov FN Trnava. V tomto prípade však FN Trnava nevymedzila účel ani podmienky spracúvania osobných údajov, a teda pri tomto spracúvaní údajov nemá postavenie prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013 Z.z.. V danom prípade nemožno hovoriť o systematickom spracúvaní osobných údajov. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný správne vyhodnotil, že FN Trnava nastavilo také podmienky pred samotným vyhotovením záznamu, aby použila také zariadenia, vrátane ich technických nastavení, aby nedochádzalo k spracúvaniu osobných údajov, napriek tomu, že zariadenie snímajúce záznam by to na základe adekvátneho technického zásahu umožňovalo. FN Trnava vytvorila informačný systém, ktorý nespracúval ani nemohol spracovať osobné údaje, a teda tento informačný systém nespĺňa definičné kritériá § 4 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona. Videozáznam, tak ako bol vyhotovený počas operácie, nemožno definovať ako obsahujúci osobné údaje.

53. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/2013 Z.z., je účelom spracúvania osobných údajov vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer spracúvania osobných údajov, ktorý sa viaže na určitú činnosť. V danom prípade nebolo preukázané, že by zo strany FN Trnava išlo o vopred jednoznačne stanovený zámer spracúvania osobných údajov. V konaní FN Trnava nebadať žiadnu systémovosť v spracúvaní akýchkoľvek osobných údajov. Išlo o poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z.z. a ako taká nespadá do pôsobnosti zákona č. 122/2013 Z.z.

54. Súd teda prisvedčil žalovanému, že v danom prípade bolo potrebné konanie zastaviť tak , ako to vyhodnotil žalovaný.

55. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že v tomto špecifickom prípade je nutné rozlišovať dotknuté práva žalobkyne v zmysle zákona o ochrane osobných údajov od práv žalobkyne ako pacientky. Prípadné porušenia postupov pri výkone operácie, a to aj v súvislosti s vyhotovením videozáznamu bez vedomia pacientky, či jeho nezaradenie do zdravotnej dokumentácie, nespadá do právomoci žalovaného a nie je predmetom tohto konania.

56. K námietke žalobcu ohľade nedôveryhodnosti svedka W.. N. vzhľadom na menené výpovede, súd neprisvedčil. Nie je dôležité, či v daný deň operoval jednu alebo viac pacientiek. Podstatné je, že to boli práve jeho subjektívno kognitívne schopnosti, ktoré umožnili daný videozáznam personifikovať a priradiť ho k osobe žalobkyne. Teda bez aktívneho zásahu operatéra by nebolo možné žalobkyňu identifikovať.

57. Čo sa týka námietky, že výpoveď operatéra W.. N. v správnom konaní je protirečivá s predloženým DVD a nemožno ju použiť ako dôkaz, že práve jeho osobná pamäťová stopa viedla k spárovaniu videozáznamu s osobou žalobkyne, súd uvádza, že DVD nosič s výpoveďou W.. N. bola žalobkyňou doložená až do súdneho spisu. Orgány verejnej správy prvého ani druhého stupňa nemali túto k dispozícii v čase rozhodovania.

58. Ohľadom otázky konzistentnosti právnych názorov žalovaného, keď žalobkyňa namietala, že žalovaný už vyslovil v predchádzajúcich konaniach iný právny názor a potom sa od neho odklonil súd uvádza, že skúmaním napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Orgány verejnej správy majú pri svojej činnosti povinnosť dbať na zákonnosť svojich rozhodnutí a riadne zistenie skutkového stavu. Za účelom zabezpečenia takéhoto konania a rozhodnutia je v určitých prípadoch, napríklad na základe podaného odvolania účastníka konania správny orgán konfrontovaný s novými skutočnosťami. Je povinnosťou žalovaného sa potom s takýmito skutočnosťami vysporiadať. Správny orgán musí zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. V danom prípade bol žalovaný konfrontovaný s novými skutočnosťami, s ktorými sa riadne vysporiadal. Vzhľadom na uvedené došlo v konaní k určitému vývoju v právnom názore žalovaného. Bolo spôsobené v doplnenom procese dokazovania uskutočnenom v konaní po vrátení veci na ďalšie konanie.

59. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).